Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8T-1-2017.pdf
PDF · 82.23 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 17.01.2018 takto
rozhodol:
Súd podľa § 285 písmeno f) Trestného poriadku s použitím § 86 písmeno a) Trestného zákona
o s l o b o d z u j e
obžalovaného
L. F., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom B., A. XXX/XX,
spod skutku právne posúdeného obžalobou Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1Pv 691/16 ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že hoci ako otec R. F., nar. XX.XX.XXXX je povinný v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine ako aj rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P/200/2012 zo dňa 25.02.2013 a rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 34P/154/2014 zo dňa 03.06.2015, právoplatného dňa 31.07.2015 prispievať na výživu svojho syna R. sumou 50,- € mesačne, kde bola výška výživného upravená predbežnou otázkou podľa § 7 odsek 1 Trestného poriadku na sumu 30 % zo životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky L. K., bytom C., W. XX/XX, pričom si však svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní od januára 2015 až doposiaľ, čím mu vznikol dlh na bežnom výživnom vo výške 186,21 €, pričom v rozhodnom období nebol vedený na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zamestnaný bol a je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 188,50 €.
Súd obžalovaného oslobodzuje, pretože zanikla trestnosť činu.
odôvodnenie:
Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie v uvedenej trestnej veci nedostavil napriek tomu, že mal doručenie predvolania na hlavné pojednávanie riadne vykázané, bol osobne upovedomený o termíne hlavného pojednávania v rámci jeho odročenia dňa 15.11.2017, t.j. bol naň bol riadne a včas predvolaný a keďže boli splnené podmienky na konanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného v zmysle ustanovenia § 252 odsek 2, odsek 3 Trestného poriadku, obžaloba bola obžalovanému doručená dňa 01.03.2017, obžalovaný sa mal možnosť v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní vyjadriť ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, v prípravnom konaní boli dodržané všetky procesné ustanovenia v zmysle Trestného poriadku a spolu s predvolaním na hlavné pojednávanie bol obžalovaný upozornený na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a tiež bol poučený v zmysle ustanovenia § 263 odsek 2 Trestného poriadku, súd v zmysle § 252 odsek 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, keďže s prihliadnutím k povahe veci a jej závažnosti
bolo možné bez súčinnosti obžalovaného pri dokazovaní náležite zistiť skutkový stav, teda v takej kvalite, ktorá vylúči dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie súdu. Pričom s prihliadnutím k vyššie uvedenému bolo možné prejednaním veci na hlavnom pojednávaní v neprítomnosti obžalovaného dosiahnuť účel trestného konania, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 1 Trestného poriadku.
Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora výsluchom obžalovaného, svedkyne L. K., prečítaním spisového materiálu a na návrh obžalovaného prečítaním listinných dôkazov preukazujúcich uhradenie dlžnej vyživovacej povinnosti.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol: „Mám určité zdravotné problémy po dopravnej nehode a v roku 2014 mi bolo operované koleno a dodnes mám ešte následky tohto zranenia. Keďže som určité obdobie nepracoval, tak invalidný dôchodok bol mojím jediným príjmom. Celý rok 2015 som mal tieto zdravotné problémy, ale aj v nejakom období aj tohto roka som predsa len pracoval. Životné náklady na bývanie v Trenčíne sú také, ktoré si nemôžem dovoliť, ale ja som sa snažil byť v blízkosti svojho syna, teda v Trenčíne a robil som všetko pre to, aby som zostal v Trenčíne. Dlžné výživné vzniklo aj z toho dôvodu, že na pojednávaní pri určovaní výživného matka dieťaťa zavádzala súd a v tomto roku mi úmyselne vytvárala situácie, pre ktoré som prichádzal o peniaze. V podstate v období od kedy sme sa rozišli do dnešného dňa - to je 7 rokov mi vytvárala tieto situácie. Škaredo ma hanila pred synom. Od roku 2011 poberám invalidný dôchodok vo výške 176,- Eur pre rok 2011, tento rok v januári mi zvýšili invalidný dôchodok na čiastku 192,50 €, pričom z tohto dôchodku mi je mesačne strhávaná exekútorským úradom čiastka 72,86 €. Od minulého týždňa som zamestnaný v spoločnosti cez pracovnú agentúru v Bratislave. Mám dohodnutú mzdu vo výške 2,50 € na hodinu plus gastrolístky za odpracované dni 3,38 €, avšak náklady na ubytovanie v Malackách mám asi 181,- €. Predtým som pracoval formou brigád, väčšinou som vykonával prácu, ktorú mám zakázanú od lekára. Robil som pomocného robotníka na stavbe. Asi 200,- Eur som si mohol týmito brigádami mesačne v čistom priemerne privyrobiť. Predkladám súdu zároveň aj posudok Sociálnej poisťovne, v zmysle ktorého mám zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť 55 %. Takže keď som mohol, tak som robil, aj som prispieval na výživné. Keďže v súdnom rozhodnutí je uvedené, že výživné mám platiť k rukám matky. Neviem sa vyjadriť presne k čiastkam, ktoré som zaplatil osobne k rukám matky dieťaťa, prípadne aj čiastky, ktoré som jej poukazoval na účet. Keďže matka dieťaťa odmietla prevziať výživné priamo k rukám osobne, tak som výživné začal posielať na peňažný účet. Synovi matka dieťaťa hovorila, že ja výživné neplatím. Všetky ostatné peniaze ktoré som mal, som vynaložil na to, aby som sa mohol stretávať so svojím synom. S ním som sa stretával doposiaľ každý párny týždeň. Akurát od roku 2015 má s mojím stretávaním so synom problémy matka dieťaťa. Ja som od septembra minulého roku nevidel svojho syna. Telefonicky som sa u matky domáhal styku so svojím synom. Bolo mi umožnené asi na 5-10 min. vidieť syna asi jeden mesiac predtým. Hračky, ktoré má syn, som mu zabezpečil ja. Naposledy som synovi kúpil korčule asi mesiac spätne, ktoré ma stáli 25 €.“
Svedkyňa L. K. na hlavnom pojednávaní popísala skutkové okolnosti zhodne ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a ďalej uviedla: „Dňa 15.01.2018 mi bola na účet pripísaná čiastka od Exekútorského úradu vo výške 929,51 Eur, pričom k dnešnému dňu má obžalovaný dlžné výživné v celom rozsahu uhradené. Vďaka terajšiemu priateľovi som bola schopná zabezpečiť všetky základné potreby pre syna R..“
Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: rodný list, potvrdenie o návšteve školy, rozsudky OS TN, oznámenie Soc. poisťovne, správy na obžalovaného, písomné oznámenie EÚ exekútora JUDr. Halása, odpis z RT a lustrácia v reg. priestupkov.
Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového stavu trestnej veci, ich vykonaním a vyhodnotením mal bezpochyby za preukázané, že sa skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku stal, a že tohto sa dopustil v celom rozsahu obžalovaný. Súd, bez narušenia skutkovej totožnosti oproti podanej písomnej obžalobe upravil primerane žalovaný skutok v zmysle záverov zistených skutočností vyplývajúcich však až z dokazovania v konaní pred súdom (dodatočné uhradenie dlžného výživného v konaní pred súdom). Obžalovaný bol zo spáchania tohto skutku, usvedčovaný okrem viacerých skutočností, ktoré potvrdzoval však aj sám obžalovaný, a tieto korešpondovali so závermi iných vykonaných dôkazov, predovšetkým výpoveďou
svedkyne L. K. v konaní pred súdom, všetkými relevantnými zabezpečenými a vykonanými listinnými dôkazmi, pričom súd nemal žiaden relevantný dôvod o pravdivosti a hodnovernosti týchto usvedčujúcich dôkazov pochybovať. Uvedené vykonané dôkazy totiž vzájomne korešpondujú, na seba nadväzujú a vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovaného zo spáchania predmetného skutku. Bolo síce nepochybne preukázané, že obžalovaný bol v inkriminovanom období poberateľom invalidného dôchodku, nešlo však v zásade po zohľadnení jeho majetkových pomerov, či jeho čiastočnej spôsobilosti vykonávať prácu o takú okolnosť, ktorá by mohla mať relevantný dopad na nemožnosť plnenia si jeho vyživovacej povinnosti, ktorá mu vyplýva jednak zo Zákona o rodine a napokon aj v zmysle rozhodnutia súdu o určení výšky výživného, pričom uvedené už konštatovali aj občianskoprávne súdy. Predovšetkým sa súd plne stotožnil so závermi občianskoprávnych súdov o určení vyživovacej povinnosti obžalovaného voči maloletému dieťaťu v rámci predmetného obdobia, kedy možno takto určenú vyživovaciu povinnosť považovať za primeranú oprávneným požiadavkám tohto dieťaťa, možnostiam a schopnostiam povinného, t. j. obžalovaného po celé obdobie, aj vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam druhého rodiča, t. j. matky, svedkyne, ktorá svoju povinnosť vo väčšej miere vyvažovala, resp. aj vyvažuje poskytovaním bezprostrednej starostlivosti výchovou, ale aj výživou u maloletého dieťaťa, pričom nemožno opomenúť ani skutočnosť, že životná úroveň maloletých detí nemá byť v zásade nižšia ako životná úroveň povinnej osoby, t. j. osoby, ktorej bola súdom uložená povinnosť platiť výživné, čo je v zásade s platnou úpravou Zákona o rodine, pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom. V danom prípade teda súd nezistil iné skutočnosti, na základe ktorých by dospel k iným záverom o výške vyživovacej povinnosti obžalovaného za inkriminované obdobie než tak, ako určili občianskoprávne súdy, ktorá je vyššie už uvedeným zásadám vyplývajúcim z citovanej zákonnej úpravy primeraná. Rovnako nemal súd žiadne pochybnosti o ustálenej výške dlhu na výživnom v zmysle skutkových zistení vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď obžalovaný ani v podstate zásadným spôsobom nespochybňoval výšku tohto dlhu.
Na základe uvedeného preto predmetný skutok po právnej stránke napĺňa v celom rozsahu tak formálne znaky (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) ako aj materiálny znak, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti skutkovej podstaty trestného činu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či zníženie jeho príčetnosti. Naplnená teda v zmysle vyššie uvedeného bola aj objektívna stránka a súčasne aj subjektívna stránka, t. j. nedbanlivosť, a to vo forme vedomej. Objektom v danom prípade boli oprávnené potreby detí v zmysle platného Zákona o rodine, resp. ich zákonný nárok na výživu. Materiálna stránka, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti bol celkom zrejme vyšší než nepatrný aj s poukazom na výšku dlhovaného výživného, ako aj obdobie, po ktoré si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu riadne neplnil.
Na hlavnom pojednávaní bolo ešte napokon preukázané uhradenie dlžného výživného obžalovaným za predmetné obdobie až do dňa, kedy bol vyhlásený tento rozsudok. Uvedené bolo preukázané najmä výpoveďou svedkyne L. K. a oboznámenými listinnými dôkazmi.
Podľa ustanovenia § 86 písmeno a) Trestného zákona trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy (§ 207 Trestného zákona) zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Pretože podmienky ustanovenia § 86 písmeno a) Trestného zákona boli zo strany obžalovaného splnené a súd nezistil, že by protiprávne konanie obžalovaného malo trvalo nepriaznivé následky (matka dieťaťa zabezpečila pre svojho syna základné potreby aj napriek riadnemu neplneniu si vyživovacej povinnosti obžalovaným), oslobodil obžalovaného podľa § 285 písmeno f) Trestného poriadku spod skutku pre uvedený trestný čin. Úhradou dlžného výživného zanikla trestnosť činu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.