Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/142/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Jozef Kráľ - JEKA, so sídlom Jesenského 2388, 022 01 Čadca, IČO: 41 363 647, právne zastúpený advokátom JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r.o., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 416 525, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, so sídlom Prievozská 32, 827 99 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SK/0240/99/2017 zo dňa 28.08.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0240/99/2017 zo dňa 28.8.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline rozhodnutím pod č. P/0424/05/2016 zo dňa 10.03.2017, podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. e), § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. rozhodol vo vzťahu k žalobcovi - pre porušenie povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorej nesmie predávajúci upierať spotrebiteľovi právo na uplatnenie reklamácie, keď bolo kontrolou účastníka konania: Mgr. Jozef Kráľ - JEKA, miesto podnikania: Jesenského 2388, 022 01 Čadca dňa 22.09.2016 v prevádzkarni: Čerpacia stanica LPG JEKA, Jesenského 2388, Čadca, pri prešetrení podnetu spotrebiteľa P-564/2016, zistené, že účastník konania ako predávajúci pohonnej hmoty - LPG (na základe preukázaného kúpno-predajného vzťahu dokladom o kúpe výrobku č. 0001 zo dňa 11.09.2015, v ktorom bolo uvedené: „ČS - LPG, Jesenského 2833“, Čadca a „Mgr. Jozef Kráľ - JEKA, J. Kráľa 2584/30 Čadca“) neprevzal listom uplatnenú reklamáciu spotrebiteľa zo dňa 04.08.2016 (zaslanú doporučenou zásielkou: RE106679218SK na adresu uvedenú na vyššie citovanom doklade o kúpe výrobku „Mgr. Jozef Kráľ - JEKA, J. Kráľa 2584/30, 022 01 Čadca“) na vady: „Na základe zistenia o zníženej úžitkovej hodnote pohonnej hmoty LPG, ktorú som dňa 11.09.2015 o 10:49 vo Vašej prevádzke v Čadci načerpal LPG celkovo 40,31L v cene 0,65 Eur/L v celkovej hodnote 26,20 Eur si uplatňujem zodpovednosť za vadu na výrobku - reklamáciu. Reklamáciu je možné si uplatňovať len u predávajúceho, nakoľko len ten zodpovedá za vady na výrobku podľa Občianskeho zákonníka. Prvé príznaky na agregáte auta boli 15. decembra 2015 ako bola vonkajšia teplota pod nula stupňov Celzia. Auto pri prevádzke na plyn vykazovalo chybu motora, triaslo s motorom a nemalo ťah. Na križovatke sa stávalo, že motor zhasol a bolo nutné opäť naštartovať. Tak som jazdil na benzín. Nevenoval som tomu až takú pozornosť lebo som tieto príznaky vedel obísť tak, že za studena som šiel s autom cca

5km na benzín a až potom som skúsil prepnúť na plyn a všetko vyzeralo byť v poriadku ale len keď bol systém zohriaty. ....Príznaky sa časom zhoršili a jazda na plyn už nebola ani pri vyhriatom lpg systéme. Nasledovalo objednanie sa do LPG servisu. Servisný technik si ma zavolal do dielne a s hrôzou som uvidel škody zapríčinené kontaminovaným LPG. Následne bola nutná výmena reduktora, vstrekovačov a filtrov. Nastavenie a diagnostika LPG systému.....“, keď sa táto listová zásielka vrátila spotrebiteľovi dňa 26.08.2016 s poznámkou poštového doručovateľa: „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, čím došlo k porušeniu zákazu upierať spotrebiteľovi právo na uplatnenie reklamácie, čo je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa, za čo bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa vo výške 300,00 Eur. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na vykonanú inšpekciu v prevádzkarni žalobcu na Čerpacej stanici LPG JEKA, Jesenského 2388, Čadca a to dňa 22.09.2016, pri ktorej bol zistený nedostatok, za ktorý zodpovedá účastník konania - žalobca. Žalobca nezabezpečil dodržanie zákazu pre predávajúceho, v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 nesmie predávajúci upierať spotrebiteľovi právo na uplatnenie reklamácie. Žalobca ako predávajúci s miestom podnikania Jesenského 2388, 022 01 Čadca nezabezpečil dodržiavanie vyššie uvedeného zákazu, keď kontrolou zo dňa 22.09.2016 boli zistené porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré boli špecifikované vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Za zistený nedostatok a tým, aj preukázané porušenie zákona zodpovedá podľa § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa žalobca. Dňa 05.01.2017 bolo oznámené účastníkovi konania začatie správneho konania o uložení pokuty. Vo vzťahu k začatiu konania podal žalobca vyjadrenie, v ktorom uviedol, že prostredníctvom právneho zástupcu voči úradnému záznamu o kontrole podal námietky, pričom vo vzťahu k jeho námietkam bolo rozhodnuté, že ním podané námietky nemožno považovať za námietky v zmysle zákona č. 128/2002 Z. z. vzhľadom k tomu, že tieto boli podané až po uplynutí zákonom stanovenej trojdňovej lehoty. Správny orgán uviedol, že v inšpekčnom zázname zo dňa 22.09.2016 bol žalobca informovaný o možnosti podania písomných námietok proti záväznému pokynu do 3 dní. Táto lehota uplynula dňa 26.09.2016 a v nej neboli správnemu orgánu doručené žiadne námietky. Po uplynutí lehoty na podanie námietok bol správnemu orgánu od právneho zástupcu žalobcu doručená žiadosť o predĺženie lehoty na podanie námietok s tým, že výsledkom komunikácie bolo zamietnutie predĺženia lehoty na podanie námietok. Následne po uplynutí lehoty boli doručené námietky k obsahu inšpekčného záznamu, na čo správny orgán reagoval stanoviskom zo dňa 05.10.2016, v ktorom informoval účastníka konania o tom, že nie je možné tieto považovať za námietky a budú tvoriť súčasť spisového materiálu. Zákon č. 128/2002 o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa ako kompetenčný zákon Slovenskej obchodnej inšpekcie a sú vo vzťahu lex specialis a lex generalis, tak ako to správne definoval právny zástupca žalobcu. V zmysle § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 128/2002 Z. z., inšpektor na základe výsledkov kontroly na mieste predaja výrobkov alebo poskytovania služieb nariadi záväzným pokynom kontrolovanej osobe vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a podľa § 6 ods. 2 právnej úpravy toto opatrenie oznámi inšpektor ústne kontrolovanej osobe, vyhotoví o ňom písomný záznam, a ak kontrolovaná osoba s opatreniami podľa ods. 1 nesúhlasí, môže proti ním podať do troch dní odo dňa ich doručenia písomné námietky. Námietky nemajú odkladný účinok a o námietkach rozhodne riaditeľ inšpektorátu do piatich dní od ich doručenia. Rozhodnutie sa doručí kontrolovanej osobe a je konečné. Inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonali dňa 22.09.2016 v kontrolovanej prevádzkarni kontrolu, nariadili záväzným pokynom vykonať opatrenie na odstránenie zisteného nedostatku aj s poučením o možnosti podania písomných námietok v zákonom stanovenej lehote troch dní v zmysle zákona č. 128/2002 Z. z.. Správny orgán má za to, že keďže sa prioritne uplatňujú ustanovenia zákona č. 128/2002 Z. z., ktorý má prednosť pred správnym poriadkom a táto právna norma poučenie špecifikuje tak, ako je vyššie uvedené, správny orgán si splnil povinnosť poučenia kontrolovanej osoby, ktorá bola informovaná aj o zákonnej lehote na podanie písomných námietok, ktorá uplynula dňa 26.09.2016. V tejto zákonnej lehote účastník konania ani splnomocnený právny zástupca písomné námietky voči opatreniu na mieste - záväznému pokynu nepodal. Na základe uvedeného správny orgán nebol povinný vydať rozhodnutie o námietkach v lehote do 5 dní a informoval účastníka konania, že jeho námietky, ako aj ďalšia komunikácia so správnym orgánom budú súčasťou spisu a budú brané do úvahy ako vyjadrenia. Ďalej poukázal na zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Zodpovednostný vzťah za vady predanej veci medzi predávajúcim a kupujúcim sa realizuje na základe reklamácie kupujúceho

- spotrebiteľa a uplatnenia právo zo zodpovednosti za vady. Reklamácia je jednostranný právny úkon kupujúceho adresovaný predávajúcemu, ktorým kupujúci - spotrebiteľ vytýka určitú vadu predanej veci a dáva predávajúcemu na vedomie, aké právo v súvislosti s reklamovanou vadou uplatňuje. Právo na uplatnenie reklamácie patrí medzi základné práva spotrebiteľa. Z hľadiska uplatnenia reklamácie nie je rozhodujúce, či kupujúci - spotrebiteľ uplatňuje práva zo zákonnej alebo záručnej zodpovednosti za

vady alebo zmluvné záruky. Zákon neviaže uplatnenie reklamácie na určitú formu právneho úkonu, a preto aj v zmysle ZSR č. 22/1983 (strana 126) možno právo zo zodpovednosti za vady uplatniť tak písomne ako i ústne, prípadne konkludentným spôsobom (z ktorého však nepochybne vyplýva, čo ním kupujúci - spotrebiteľ zamýšľa prejaviť). V záujme preukázateľnosti reklamácie by však bolo vhodne použiť písomnú formu, lebo v opačnom prípade by sa kupujúci spotrebiteľ mohol v prípade sporu dospať do dôkaznej núdze o tom, kedy kde a aké právo z dôvodu akej vady predanej veci reklamáciou uplatnil. Existenciu uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady výrobku písomnou formou uvádzajú aj viaceré komentáre k zákonu č. 40/1964 Zb.. Prvostupňový správny orgán ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na ust. § 18 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho, v ktorej je prijatie reklamácie možné s ohľadom na predávané výrobky alebo poskytnutie služby, alebo určenej osoby. Predmetné znamená, že reklamáciu si môže spotrebiteľ uplatniť aj inde, nielen v prevádzkarni predávajúceho, nakoľko spotrebiteľovi je dikciou zákona daná len možnosť, nie obligatórna povinnosť uplatniť si predmetné právo zo zodpovednosti za vady výrobku v prevádzkarni predávajúceho. Ak by mal zákonodarca namysli uplatnenie reklamácie len v prevádzkarni predávajúceho, uviedol by, že spotrebiteľ si môže uplatniť reklamáciu len alebo výlučne v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho. Spotrebiteľ svoje právo využil a uplatnil si reklamáciu na adrese, ktorá bola uvedená na doklade o kúpe výrobku vydanom predávajúcim, a ktorá nie je adresou prevádzkarne. V zmysle § 18 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa je umožnený spôsob uplatnenia reklamácie prostriedkami diaľkovej komunikácie (s odkazom na zákon upravujúci zmluvy na diaľku s definovaním toho, čo je možné považovať za prostriedok diaľkovej komunikácie, vrátane adresného listu), pričom tento spôsob sa podľa názoru správneho orgánu vzťahuje aj na výrobky nezakúpené na základe zmluvy uzavretej na diaľku. Predmetné potvrdzuje aj judikatúra, ktorá nespochybňuje možnosť uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady tovaru písomnou formou u zmlúv neuzatvorených prostriedkami diaľkovej komunikácie. Prvostupňový správny orgán poukazuje na rozsudok sp. zn. 8Sžo/389/2009, tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. 33Cdo/4540/2015. Uviedol, že hlavnou úlohou zákona o ochrane spotrebiteľa je chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Preto je potrebné vykladať § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 o zákaze upierania spotrebiteľovi práva na uplatnenie reklamácie kombináciou doslovného a rozširujúceho výkladu s cieľom efektívne dosiahnuť ochranu spotrebiteľa. Uviedol, že spotrebiteľ, ktorý uzavrel s účastníkom konania dňa 11.09.2015 kúpnu zmluvu pochádza z mesta Hlohovec - K.. Nakoľko toto miesto je značne vzdialené od miesta predaja, ktorým je Čadca je logické jeho uplatnenie reklamácie formou listu, ktorý ako vyplýva z vyššie uvedeného je prístupnou formou uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady výrobku, a to na adresu uvedenú na doklade o kúpe výrobku. Správny orgán v súlade s právnym zástupcom žalobcu, že spotrebiteľ má povinnosť aj preukázať, že vada je skutočne vadou a nielen následkom bežného opotrebenia, nesprávnej obsluhy atď.. Spotrebiteľ si túto povinnosť splnil, keď žalobcovi v prílohe listu, ktorý bol uplatnením reklamácie poskytol aj stanovisko autorizovaného pracovníka montáže LPG zariadení k oprave vozidla s konštatáciou, že nekvalitné LPG palivo spôsobilo zanesenie všetkých častí LPG systému a spôsobilo celkovú nefunkčnosť LPG pohonu. Predmetná zásielka sa spotrebiteľovi vrátila s poznámkou poštového doručovateľa - zásielka neprevzatá v odbernej lehote, čím predávajúci neprejavil vôľu reklamáciu prevziať a zostal pasívny. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že účastník konania ako podnikateľ s ohľadom na svoje zákonom stanovené záväzky voči spotrebiteľom, musí s preberaním písomností počítať a podľa toho si aj organizačne usporiadať svoje záležitostí. Pre vyvodenie záverov o porušení zákona je postačujúce konštatovať, že účastník konania si preukázateľne nevyzdvihol zásielku spotrebiteľa uloženú na pošte, a preto je v tomto smere právne nevýznamné brať do úvahy právnym zástupcom účastníka konania navrhnutú úvahu o porušení zákona len v prípade, že by účastník konania výslovne odmietol prijať zásielku. Reklamačný poriadok má povahu jednostranného vyhlásenia podnikateľa, ktorého obsah nie je legislatívne upravený, keď zákon len ustanovuje, že reklamačný poriadok musí byť na viditeľne dostupnom mieste spotrebiteľovi. Predmetný poriadok sa nezverejňuje v Zbierke zákonom Slovenskej republiky, nepatrí k prameňom práva a nie je ani interným normatívnym aktom, ktorý by sa týkal vzťahu medzi hierarchicky nadriadeným a podriadeným subjektom. V bode 4. Reklamačného poriadku je uvedené, že uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady sa primárne uplatňujú zodpovedného zástupcu čerpacej stanice, na ktorej bola reklamovaná vec kúpená, z čoho vyplýva, že písomná forma uplatnenia reklamácie je možná. Pri kontrole dňa 22.09.2016 u žalobcu bol zistený nedostatok a zdokumentované neprevzatie doporučeného listu spotrebiteľa, ktorým si uplatňoval reklamáciu zo strany predávajúceho žalobcu. Predmetné konanie účastníka konania považoval správny orgán za nesúladné so zákonom a správne konanie o uložení postihu je začaté legitímne. § 24 zákona o ochrane spotrebiteľa stanovuje správnemu orgánu povinnosť nie možnosť

uložiť predávajúcemu postih za porušenie zákazu ustanoveného týmto zákonom v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktorého účelom je zabezpečiť zvýšenú ochranu spotrebiteľa, ako slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Pri určení výšky pokuty správny orgán prihliadol s poukazom na § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia zákazu a spôsob a následky porušenia zákazu, spočívajúce v porušení práva spotrebiteľa chráneného dotknutými zákonnými ustanoveniami.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie. V odvolaní žalobca namietal nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia. Mal za to, že sa v danom prípade nevzťahuje uplatnenie reklamácie a to prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, nakoľko v danom prípade nešlo o zmluvu uzatvorenú na diaľku a nešlo ani o podomový predaj tovaru, pričom zdôraznil, že zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. je zákonom všeobecným - lex generalis a zákon č. 102/2014 Z. z. je zákonom lex specialis. Podľa názoru žalobcu mal spotrebiteľ uplatniť pokiaľ nebol spokojný s kúpeným tovarom v zmysle reklamačného poriadku, a to osobným dostavením sa na prevádzku žalobcu a predložením potrebných dokladov a najmä zakúpeného tovaru.

3. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím pod č. SK/0240/99/2017 zo dňa 28.08.2017, ktorým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav pred prvostupňovým správnym orgánom, pričom preskúmaním veci odvolací orgán zistil dôvod na vypustenie časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia na strane 13, ktoré zároveň špecifikoval, nakoľko predmetné ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 18 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa) nie je možné aplikovať v prejednávanom prípade. Uvedená oprava však nemá žiadny vplyv na právne účinky napadnutého rozhodnutia. Povinnosťou účastníka konania bolo neupierať spotrebiteľovi právo na uplatnenie reklamácie. Za zistené nedostatky účastníka konania, ktoré boli špecifikované vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia žalobca ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v plnom rozsahu zodpovedá. Žalovaný uviedol, že preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol zo strany SOI spoľahlivo preukázaný a následne správne právne posúdený. Pre posúdenie celého prípadu bolo rozhodujúce, že vyššie popísaným konaním žalobcu došlo k porušeniu práva spotrebiteľa, čím bol znížený rozsah práv spotrebiteľa, ktoré mu garantuje zákon o ochrane spotrebiteľa. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že správny orgán nerešpektoval argumentáciu žalobcu ohľadom včas podaných námietok a s týmito sa nijako nevysporiadal ani v samotnom rozhodnutí žalovaný uviedol, že na uvedenú námietku nemohol prihliadnuť, nakoľko po preskúmaní všetkých podkladov mal jednoznačne preukázané, že žalobca, ktorý bol aj sám osobne prítomný pri vykonanej kontrole dňa 22.09.2016 bol inšpektormi SOI ústne informovaný o možnosti podať písomnú námietku proti uloženému opatreniu do troch dní, o čom svedčí aj písomný záznam v inšpekčnom zázname. Žalovaný ďalej nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že s namietanou skutočnosťou sa prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, nakoľko z rozhodnutia je zrejmé, že na strane 11 správny orgán sa k predmetnej námietke vyjadrili. Žalovaný uviedol, že pri výkone kontroly inšpektori SOI postupujú v súlade so zákonom č. 128/2002 Z. z., ktorý taktiež v citovanom ustanovení ukladá trojdňovú lehotu na podanie písomných námietok. Vzhľadom na špeciálnu právnu úpravu v tomto zákone nie je možné na túto situáciu aplikovať § 47 Správneho poriadku. Preto žalovaný na námietku žalobcu nemôže prihliadnuť, a zároveň uvádza, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, nakoľko z vyššie uvedeného vyplynulo, že žalobca bol riadne poučený o možnosti podať námietky v zákonom stanovenej lehote, ktoré však nepodal. Čo sa týka použitej judikatúry v prvostupňovom rozhodnutí, žalovaný uviedol, že skutočnosť, že skutkové okolnosti z podnet P 564/2016 nie sú totožné so skutkovými okolnosťami príkladov v českej a slovenskej judikatúre pre správny orgán citoval v rozhodnutí za účelom podpory svojho právneho názoru o možnosti uplatnenia reklamácie, na tomto právnom názore nič nemení pretože predmetná judikatúra bola v rozhodnutí uvádzaná len príkladom a relevantné bolo, že podstata skutkových zistení bola vystihnutá. Odvolací správny orgán uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, že písomná forma uplatnenia reklamácie sa môže využiť len ojedinele u výrobkov nezakúpených prostriedkami diaľkovej komunikácie, a to najmä u prípadov, keď spotrebiteľ má reklamovanú vec sprístupniť, nakoľko dikcia zákona tomu nenasvedčuje. Zistenie porušení je administratívnym správnym deliktom, a v takomto prípade zavinením nie je pojmovým znakom tzv. absolútnej objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa preukazuje len porušenie danej povinnosti resp. v prejednávanom prípade porušenie zákazu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Odvolací orgán dal do pozornosti ust. § 625 Občianskeho zákonníka,

v zmysle ktorého právo zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená. Ak je v záručnom liste uvedený iný podnikateľ určený na opravu, ktorý je v mieste predávajúceho alebo v mieste pre kupujúceho bližšom, uplatní reklamáciu právo na opravu u podnikateľa určeného na vykonanie záručnej opravy. Podnikateľ určený na opravu je povinný opravu vykonať v lehote dohodnutej pri predaji veci medzi predávajúcim a kupujúcim. Citované zákonné ustanovenie určuje miesto, kde treba právo zo zodpovednosti za vady uplatniť, a to u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená. Zákon žiadnym spôsobom neobmedzuje formu, akou môže spotrebiteľ svoje právo uplatniť, ako ani žiadnu formu uplatnenia tohto práva nepredpisuje. Žalovaný uviedol, že práva zo zodpovednosti za vady možno uplatniť aj ústne, avšak so zreteľom na ťažkosti, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s preukázaním treba jednoznačne odporučiť písomnú formu. Ani žalobcom predložený reklamačný poriadok nevylučuje možnosť uplatnenia reklamácie písomnou formou. Taktiež poukázal na § 2 písm. l) v zmysle ktorého je reklamácia reklamáciou uplatnenia zodpovednosti za vady výrobky alebo služby, pričom z citovaného ustanovenia je zrejmé, že zákon neustanovuje osobitnú formu uplatnenia tejto zodpovednosti za vady výrobku alebo služby. § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa priznáva spotrebiteľovi právo na uplatnenie reklamácie, avšak rovnako ako predchádzajúce zákonné ustanovenie neustanovuje osobitnú formu uplatnenia reklamácie. Vo veci preberania zásielok účastníkom konania tiež žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/48/2007 zo dňa 24.10.2007, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/88/2008, z ktorého vyplýva, že spoločnosť ak má byť pri plnení svojich podnikateľských záväzkov aktívna, má si byť vedomá včasného splnenia svojich zmluvných povinností, okrem iného aj nevyhnutnosti zabezpečenia včasného preberania zásielok, ktoré sú jej zasielané na adresu jej sídla spoločnosti. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca sa nemôže zbaviť zodpovednosti za upieranie práva spotrebiteľa na uplatnenie reklamácie tvrdením, že nie je povinný preberať písomnosti akéhokoľvek druhu, pretože zavedenie takéhoto postupu do praxe by znamenalo sťaženie resp. úplné zmarenie možnosti kontaktovať účastníka konania zo strany spotrebiteľa a tým aj sťaženie resp. zmarenie práva na uplatnenie reklamácie. Žalovaný ďalej uviedol, že vyvinením sa zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu nie je ani poukaz na skutočnosť, že spotrebiteľ následne po tom, čo v poradí jeho prvá písomná reklamácia nebola prijatá ani riešená sa dostavil osobne do prevádzkarne predávajúceho a túto následnú reklamáciu po už vykonanej kontrole predávajúci vybavil, nakoľko skutkový stav posudzovaný správnym orgánom sa vzťahuje k prvej písomnej uplatnenej reklamácii. Uvedené konanie zo strany žalobcu sa síce hodnotí pozitívne, avšak odstránenie kontrolou zistených nedostatkov je povinnosťou kontrolovanej osoby, ktoré jej vyplýva z § 7 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z.. Vzhľadom na uvedené nejde o okolnosť, na základe ktorej by sa účastník konania dodatočným zosúladením skutkového stavu so stavom právnym zbavil svojej objektívnej zodpovednosti za protiprávne konanie. Uvedená skutočnosť nepredstavuje ani dôvod prehodnotenia výšky uloženej pokuty. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca zodpovedá za zistené nedostatky na základe princípu objektívnej zodpovednosti t. j. bez ohľadu na zavinenie, úmysel, nedbanlivosť alebo iné okolnosti danej veci, kde sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti. Povinnosťou žalobcu bolo zabezpečiť si doručovanie písomností tak, aby bolo na ujmu spotrebiteľom a v konečnom dôsledku aj na ujmu samotnému účastníkovi konania.

4. Proti predmetnému rozhodnutiu žalovaného žalobca podal žalobu vo veciach správneho trestania a to v zákonom stanovenej lehote. V žalobe žalobca poukázal na chronológiu celého správneho konania. Žalobca poukazuje na nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ktoré spočíva v absolútne nesprávnom právnom posúdení veci. Oba správne orgány žalobcu uznali za vinného za porušenie právnej normy § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, teda, že uprel spotrebiteľovi právo na uplatnenie reklamácie na tom skutkovom základe, že si v odbernej lehote neprevzal jeho doporučený list, ktorým mal uplatniť reklamáciu údajne vadného tovaru - LPG. Žalobca tvrdí a preukáže, že zákon spôsobom ako to uvádzajú a tvrdia správne orgány neporušil ani nemohol porušiť, bol tak potrestaný za niečo, čo nie je porušením zákona. Správne orgány postupovali nezákonne a ďaleko presiahli svoju právomoc danú im zákonom. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu konajúceho v prvom stupni bolo najskôr zrejmé, že tento orgán postupoval pri konštatovaní porušenia zákona a z neho rezultujúceho ukladania pokuty predovšetkým v zmysle § 18 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý znie, že predávajúci je povinný pri uplatnení reklamácie vydať spotrebiteľovi potvrdenie. Ak je reklamácia uplatnená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, predávajúci je povinný tvrdenie o uplatnení reklamácie doručiť spotrebiteľom ihneď, ak nie je možné potvrdenie doručiť ihneď musí sa doručiť bez zbytočného odkladu, najneskôr však spolu s dokladom o vybavení reklamácie; potvrdenie o uplatnení reklamácie sa nemusí doručovať, ak spotrebiteľ má možnosť preukázať uplatnenie reklamácie iným spôsobom. V celom konaní

v podanom odvolaní žalobca poukazoval na skutočnosť, že hoci sa na prvý pohľad môže javiť, že každú reklamáciu možno uplatniť i prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, napr. doporučeným listom, elektronicky, nemožno opomenúť odkaz č. 22a ako neoddeliteľnou súčasťou právnej normy. Odkaz 22a jasne odkazuje na § 9 zákona č. 108/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, teda ide o zákon o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji. Každému musí byť zrejme a evokuje to už samotný názov právneho predpisu, na aké situácie predaja sa v praxi má použiť. Poukazuje na § 1 predmetného zákona, podľa ktorého zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri podomovom predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb a pri zásielkovom predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb, ak tovar alebo vecné plnenia a výkony z poskytnutej služby kupuje fyzická osoba a tie neslúžia na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 2 zákona, zmluvou uzatvorenou na diaľku sa na účely zákona rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom dohodnutá a uzavretá výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie, bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, najmä využitím webového sídla elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu. Ako správne poznamenal prvostupňový správny orgán tento zákon bol nahradený novým právnym predpisom a to zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti predávajúcich pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Tak či onak, ani jeden z uvedených zákonov č. 108/2000 Z. z. a č. 102/2014 Z. z. sa nevzťahoval ani nevzťahuje na žalobcovo podnikanie. Medzi žalobcom a spotrebiteľom nikdy nebola uzavretá zmluva na diaľku alebo mimo žalobcových prevádzkových priestorov, naopak išlo o absolútne bežnú zmluvu uzavretú fyzickým načerpaním LPG na žalobcovej čerpacej stanici - prevádzke ako kamennom obchode, a teda s podmienkami ochrany spotrebiteľa zakotvenými výhradne v zákone o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z.. Výklad správneho orgánu prvého stupňa bol tak absurdný, nakoľko by to mala byť práve SOI, ktorá pozná spotrebiteľské právo. Napriek tomu tomuto orgánu uniklo, že zákon o ochrane spotrebiteľa je zákonom všeobecným a zákon č. 102/2014 Z. z. je k nemu zákonom lex specialis. Účelom § 18 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. nebolo umožnenie spotrebiteľom podávať reklamáciu prostredníctvom adresných listov všeobecne vo všetkých prípadoch treba poznamenať, že takto v praxi ani to nikde nefunguje, ale len zakotviť možnosť spotrebiteľovi podať reklamáciu listom v tých prípadoch, keď išlo o vzťah založený na základe osobitného zákona, t. j. zákona č. 102/2014 Z. z.. Uvedené potvrdzuje i fakt, že obsahovo stručný osobitný zákon č. 102/2014 Z. z. neobsahuje úpravu v akej forme možno uplatniť reklamáciu. Práve preto zákonodarca musel vo všeobecnom predpise v zákone č. 250/2007 Z. z. upraviť možnosť podať v týchto prípadoch reklamáciu diaľkovo, keďže aj tovar bol dodaný diaľkovo. V ostatných prípadoch platí, že reklamáciu listom uplatniť nemožno, a v praxi to tak ani nejde. Ustanovenie § 18 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa hovorí jasne a zrozumiteľne, že ak sa spotrebiteľ rozhodol uplatniť reklamáciu prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie napr. listom, vyžaduje sa prijatie takejto reklamácie. Ale pozor, jedine v tom prípade, ak išlo o právny vzťah založený podľa osobitného predpisu zákona č. 102/2014 Z. z., ktorý spôsob uplatnenia reklamácie neupravuje vôbec. Tvrdenia o tom, že žalobca odmietol prevziať zásielku kupujúceho sú niečím nepodložené a vymyslené. To, že sa zásielka spotrebiteľovi vrátila ako neprevzatá nie je možné spájať s konaním, kedy by bola zásielka spotrebiteľa vrátená, ako adresátom odmietnutá. Žiaden zákon žalobcovi neukladá povinnosť doručované zásielky preberať. Vyslovený záver SOI, že neprevzatím zásielky nie je odmietnutím, že teda mal uprieť práva spotrebiteľovi uplatniť reklamáciu by bol neakceptovateľným ani v prípade, ak by sa jednalo o predaj spadajúci pod ochranu spotrebiteľa podľa zákona č. 102/2014 Z. z.. Argumentácia odvolacieho správneho orgánu. Žalovaný uviedol vo svojom rozhodnutí na úvod dve zásadné skutočnosti, ktoré svedčia v prospech žalobcu, konštatuje dve základné pochybenia prvostupňového správneho orgánu, ktoré sa týkajú právneho posúdenia veci a to: 1. Žalovaný zistil dôvod na vypustenie časti odôvodnenia prvostupňového správneho rozhodnutia na strane 13 týkajúceho sa aplikácie § 18 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa. Inými slovami žalovaný dal žalobcovi za pravdu, že § 18 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorým celý čas opodstatňoval správny orgán svoj postup a všetky rozhodnutia je neaplikovateľný. 2. Druhou skutočnosťou je a v čom opäť žalovaný dal za pravdu, že judikatúra, na ktorú poukázal prvostupňový správny orgán je nepoužiteľná na jeho prípad, ako to aj uvádzal v odvolaní, nakoľko sa týka iných skutkových a právnych okolností - strana 5 ods. 1. V dôsledku bodov 1. a 2. je zrejmé, že v podstate všetky dôvody rozhodnutia a postupu správneho orgánu prvého stupňa boli nesprávne. O to viac legitímne čakal, akým spôsobom opodstatní a dá do súladu so zákonmi odvolací orgán celé správne konanie ako také. Na žalobcovo veľké prekvapenie žalovaný orgán zásadne zmenil celkový právny názor, teda celé právne zdôvodnenie

správnosti a zákonnosti postupu a rozhodnutí, k čomu sa nemal ako vyjadriť, čím žalobcovi odňal právo na spravodlivé správne konanie. Každopádne inými slovami tak ostalo už iba na odvolacom správnom orgáne, iba aby zachránil a obhájil celkovú opodstatnenosť a správnosť postupu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, pričom ako úplne nové nosné dôvody uviedol: - § 625 Občianskeho zákonníka, ktorý predtým nikdy nebol spomenutý, a teda sa k nemu nemohol vyjadriť, pretože podľa správneho orgánu z neho vyplýva, že reklamácia sa uplatňuje u predávajúceho, u ktorého vec bola zakúpená, pričom Občiansky zákonník ani zákon o ochrane spotrebiteľa žiadnym spôsobom neupravuje akou formou môže spotrebiteľ svoje právo uplatniť, teda môže reklamáciu uplatniť akokoľvek. V otázke všeobecnej povinnosti podnikateľov preberať zásielky poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/88/2008, podľa ktorého je povinnosťou spoločnosti právnickej osoby zabezpečiť včasné preberanie zásielok na adrese svojho sídla, súvisiacich s podnikateľskou činnosťou, zrejme mal na mysli aj povinnosť živnostníka preberať zásielky v mieste podnikania. K novým argumentom žalovaného predložil nasledovnú protiargumentáciu: K § 625 Občianskeho zákonníka uviedol, že zotrváva na tom, že uplatnenie reklamácie v žalobcovom prípade formou listovej zásielky nie je možný a zákonný spôsob. Taktiež uviedol, že ak žiaden zákon neupravuje formu reklamácie, možno konštatovať, že žiaden zákon neukladá ani povinnosť všetky formy vybaviť. Naďalej zotrval na tom, že takáto forma reklamácie nie je pri tomto type predaja možná a účelná. Ak by bol aj prijatý záver, že možno uplatniť reklamácie aj v žalobcovom prípade formou listovej zásielky, s čím nesúhlasí, rozhodnutie, postup a právny názor žalovaného naráža na zásadnú prekážku. Spotrebiteľ pán Žemla, ktorý mal uplatniť reklamáciu listom (neskôr tovar správne osobne reklamoval) zaslal reklamáciu nie na adresu jeho podnikania t. j. kde bol tovar kúpený - Jesenského 2388, 022 01 Čadca ale na adresu J. Kráľa 2584/30, Čadca, ktorá nie je miestom podnikania ani adresou jeho prevádzky. Túto skutočnosť potvrdzuje inšpekčný záznam zo dňa 22.09.2016 a najmä výpis zo živnostenského registra na osobu žalobcu ako podnikateľa. V dôsledku uvedenej rozhodujúcej skutočnosti tak ani teoreticky pri akceptovaní možnosti uplatnenia reklamácií formou listovej zásielky nemôže byť porušením zákona, ak spotrebiteľ preukázateľne a pri dostatku informácií o zakúpenom tovaru, najmä mieste prevádzky, ktorým disponoval podľa pokladničného dokladu a mieste jeho podnikania - výpis zo živnostenského registra dostupný na internetovej stránke zaslal reklamáciu na nesprávnu adresu, ktorý svojim konaním tak ani teoreticky nenaplnil požiadavku Občianskeho zákonníka a rozhodnutia, na ktoré poukázal žalovaný. Túto skutočnosť ako novú uvádza ako reakciu na tiež novú skutočnosť, právne zdôvodnenie odvolacieho orgánu, ktorý je celkom odlišný od právneho názoru orgánu prvého stupňa, o ktorej sa mal možnosť dozvedieť až z rozhodnutia samotného. Kupujúcemu spotrebiteľovi bola zrejmá zásadná skutočnosť s jeho právom reklamovať vady zakúpeného tovaru, ktoré vyplývali z reklamačného poriadku z bodu 4. Žalovaný dodatočne už len hľadal dôvody, ktoré mali za cieľ účelovo opodstatniť celý skorší postup a rozhodnutie prvostupňového orgánu, čo je v právnom štáte neprípustné a je tým popieraný akýkoľvek princíp právnej istoty. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že nezmaril a ani nemohol právo spotrebiteľa uplatniť si u neho reklamáciu tým, že si neprevzal zásielku spotrebiteľom adresovanú na zlú adresu. Správny orgán chce porušenie povinnosti, ktoré mu ale zákon neukladá uložiť pokutu. Spôsob, aký voči žalobcovi postupuje správny orgán žalobca označil za šikanózny výkon právomocí, čo je v právnom štáte neprípustné. Poukázal na článok 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a taktiež na článok 35 a 46, článok 152 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K žalobe podal písomné vyjadrenie žalovaný správny orgán podaním doručeným súdu dňa 11.12.2017. Z opatrnosti žalovaný namietol zachovanie lehoty na podanie správnej žaloby. Odmietol tvrdenia o nesprávnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvého stupňa. Žalovaný trvá na tom, že žalobca ako predávajúci resp. poskytovateľ služieb sa dopustil porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa, konkrétne § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1, nakoľko jeho konaním resp. opomenutím konania uprel spotrebiteľovi právo na uplatnenie reklamácie, nakoľko neprevzal doporučenú zásielku, ktorou spotrebiteľ uplatnil reklamáciu vadného tovaru - LPG. Žalovaný uviedol, že preskúmaním veci ako odvolací orgán zistil dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie v príslušnej časti odôvodnenia zmenil s poukazom na dôvody uvedené v rozhodnutí. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že by žalovaný mal dať žalobcovi za pravdu, že judikatúra na ktorú poukázal prvostupňový správny orgán je nepoužiteľná, pričom uvádza, že predmetná judikatúra bola v rozhodnutí uvádzaná len príkladmo a relevantné bolo, že podstata skutkových zistení bola vystihnutá. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že písomná forma uplatnenia reklamácie sa môže využiť len ojedinele u výrobkov nezakúpených prostriedkami diaľkovej komunikácie, a to najmä v prípadoch, keď spotrebiteľ má reklamovanú vec sprístupniť, nakoľko dikcia zákona tomu nenasvedčuje. Žalovaný nesúhlasí s

výkladom žalobcu v tom bode, a v tomto bode žalovaný správny orgán poukazuje na judikatúru v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu, teda rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/389/2009. Žalovaný má jednoznačne preukázané, že spotrebiteľ listom zo dňa 04.08.2016 poukázal na zistenie o zníženej úžitkovej hodnoty pohonnej hmoty LPG, pričom sa domáhal uplatnenia si zodpovednosti za vady na výrobku. V liste opísal všetky podstatné skutočnosti v súvislosti s reklamovanými vadami, ako aj miestne definoval svoje nároky zo vzniknutej situácie. Žalovaný uvádza, že skutočnosť, že spotrebiteľ list zaslal na adresu inú, ako je adresa prevádzkarne, nemôže byť v žiadnom prípade na ujmu spotrebiteľovi. Žalobca na doklade o kúpe, ktorý je jediným dokladom o existencii kúpnej zmluvy uviedol viaceré adresy, u ktorých spotrebiteľ objektívne nemôže mať vedomosť či sú uvedené správne, prípadne či na týchto adresách má žalobca zabezpečené preberanie pošty. Žalovaný mal za to, že účastník konania je povinný z titulu výkonu podnikateľskej činnosti si zabezpečiť preberanie pošty. Čo sa týka uvádzania nových dôvodov v rozhodnutí žalovaný má právo ako odvolací orgán, dokonca je jeho povinnosťou riadne rozhodnutie zdôvodniť, a to aj v prípade, kedy prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie nesprávne odôvodnil. Zároveň dal do pozornosti, že v prípade, ak je výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v súlade so zákonnou úpravou, avšak je potrebné iné zdôvodnenie, odvolací orgán odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí s tým, že v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlí s ktorými dôvodmi prvostupňového správneho rozhodnutia sa nestotožňuje a prečo. K námietke, že spotrebiteľ zaslal reklamáciu na nesprávnu adresu žalovaný uviedol, že na doklade o zaplatení predmetných pohonných LPG hmôt sú uvedené dve adresy. Z dokladu o kúpe nie je zrejmé, ktorá adresa je určená pre prijímanie korešpondencie a toto nemôže byť na ujmu spotrebiteľa. Žalovaný vo vzťahu k výške pokuty uvádza, že pri odôvodení výšky uloženej pokuty správny orgán prvého stupňa uviedol skutočnosti, na ktoré prihliadol pri jej uložení v tomto konkrétnom prípade, táto je riadne zdôvodnená v súlade s princípom, keď sa od uloženej pokuty očakáva nielen preventívny ale aj represívny účinok. Uložená pokuta je vo vzťahu k porušeniu zákonných povinností účastníka konania z hľadiska možných následkov viac ako primeraná. Z uvedeného dôvodu žalovaný mal za to, že žaloba nie je dôvodná a žiadal žalobu zamietnuť.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zaslal písomné vyjadrenie, doručené súdu dňa 9.1.2018. Mal za to, že je účelové. Mal za to, že nezmaril právo spotrebiteľa na uplatnenie reklamácie, tým, že si neprevzal zásielku na zle adresovanú adresu.

6. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa už žalovaný nevyjadril.

7. Vo veci správny súd s poukazom na § 137 ods. 4 SSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 17.1.2018.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd (§ 19 ods. 1 SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu (§ 181 ods. 1 SSP a § 183 SSP) mal za to, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. c) SSP a § 191 ods. 1 písm. g) SSP a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, a to z nasledovných dôvodov:

9. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

10. Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

11. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z., tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a

poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

12. Podľa § 2 písm. l) zákona č. 250/2007 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie reklamáciou uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby.

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

14. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z., predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3.

15. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a o vykonávaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z., spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho, v ktorej je prijatie reklamácie možné s ohľadom na predávané výrobky alebo poskytované služby, alebo u určenej osoby. Určená osoba môže reklamáciu vybaviť iba odovzdaním opraveného výrobku, inak reklamáciu postúpi predávajúcemu na vybavenie.

17. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., v prevádzkarni a u určenej osoby podľa odseku 2 musí byť počas prevádzkovej doby prítomný zamestnanec poverený vybavovať reklamácie. Pri skupinových zájazdoch musí predávajúci zabezpečiť v mieste zájazdu nepretržitú prítomnosť poverenej osoby oprávnenej vybavovať reklamácie po celý čas zájazdu.

18. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.

19. Podľa § 18 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru preukázať kópiu potvrdenia o prijatí reklamácie, dôvody, pre ktoré nie je možné rozhodnúť o spôsobe vybavenia reklamácie ihneď a pre ktoré nie je reklamáciu možné vybaviť ihneď po určení spôsobu vybavenia reklamácie, zaslanie alebo výsledky odborného posúdenia a kópiu dokladu o vybavení reklamácie.

20. Podľa § 18 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z. z., ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil počas prvých 12 mesiacov od kúpy, môže predávajúci vybaviť reklamáciu zamietnutím len na základe odborného posúdenia; bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia nemožno od spotrebiteľa vyžadovať úhradu nákladov na odborné posúdenie ani iné náklady súvisiace s odborným posúdením. Predávajúci je povinný poskytnúť spotrebiteľovi kópiu odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie reklamácie najneskôr do 14 dní odo dňa vybavenia reklamácie. Tým nie je dotknutá povinnosť predávajúceho podľa odseku 9.

21. Podľa § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z. z., ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila, je povinná v doklade o vybavení reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie. Ak je výrobok zaslaný na odborné posúdenie určenej osobe, náklady odborného posúdenia, ako aj všetky ostatné

s tým súvisiace účelne vynaložené náklady znáša predávajúci bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia. Ak spotrebiteľ odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu, môže reklamáciu uplatniť znova; počas vykonávania odborného posúdenia záručná doba neplynie. Predávajúci je povinný spotrebiteľovi uhradiť do 14 dní odo dňa znova uplatnenia reklamácie všetky náklady vynaložené na odborné posúdenie, ako aj všetky s tým súvisiace účelne vynaložené náklady. Znova uplatnenú reklamáciu nemožno zamietnuť.

22. Podľa § 18 ods. 8 zákona č. 250/2017 Z. z., predávajúci je povinný pri uplatnení reklamácie vydať spotrebiteľovi potvrdenie. Ak je reklamácia uplatnená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, predávajúci je povinný potvrdenie o uplatnení reklamácie doručiť spotrebiteľovi ihneď; ak nie je možné potvrdenie doručiť ihneď, musí sa doručiť bez zbytočného odkladu, najneskôr však spolu s dokladom o vybavení reklamácie; potvrdenie o uplatnení reklamácie sa nemusí doručovať, ak spotrebiteľ má možnosť preukázať uplatnenie reklamácie iným spôsobom.

23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z. z., zmluva uzavieraná na diaľku je zmluva, ktorú uzaviera predávajúci a spotrebiteľ na zásielkový predaj tovaru alebo na poskytnutie služby na diaľku výlučne prostredníctvom prostriedkov komunikácie, ako je najmä adresovaný list, adresovaná tlačovina, neadresovaná tlačovina, ponukový katalóg, inzercia v tlači s formulárom objednávky, automatické telefónne zariadenie, telefón, videofón, fax, videotex (mikropočítač a televízna obrazovka) s klávesnicou alebo obrazovkou reagujúcou na dotyk, rozhlas, televízia pri predaji cez telefón alebo elektronická pošta.

24. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa28) uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.

25. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z., orgán dozoru uloží výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26, ktorá vyrobila, predala, doviezla alebo dodala výrobok, ktorého vada spôsobila ujmu na živote alebo zdraví, pokutu do 332 000 eur. Rovnakú pokutu uloží tomu, kto takú ujmu spôsobil vadným poskytnutím služby. Pokutu nemožno uložiť osobe, ktorá preukáže, že ujme nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od nej bolo možné požadovať.

26. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26, ktorá marí, ruší alebo inak sťažuje výkon dozoru, prípadne nesplní záväzný pokyn podľa § 20 ods. 3 písm. h), uloží orgán dozoru poriadkovú pokutu do 1 660 eur, a to aj opakovane.

27. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., pokutu podľa odseku 1 nemožno uložiť, ak bola uložená pokuta podľa osobitného zákona alebo ak možno uložiť pokutu podľa odseku 2.

28. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

29. Podľa § 24 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z. z., výnosy pokút uložených podľa odsekov 1 až 3 sú príjmom štátneho rozpočtu.

30. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z. z., konanie o uložení pokuty možno začať do 12 mesiacov odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3, a do desiatich rokov podľa odseku 2 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pokutu možno uložiť najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

31. Podľa § 24 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z., opakované marenie, rušenie alebo sťažovanie výkonu dozoru podľa odseku 3 sa považuje za závažné porušenie povinnosti.

32. Podľa § 24 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z. z., odseky 1 až 8 sa nevzťahujú na Národnú banku Slovenska, ktorá postupuje podľa osobitného predpisu.

33. Podľa § 625 zákona č. 40/1964 Zb., práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená. Ak je však v záručnom liste uvedený iný podnikateľ určený na opravu, ktorý je v mieste predávajúceho alebo v mieste pre kupujúceho bližšom, uplatní kupujúci právo na opravu u podnikateľa určeného na vykonanie záručnej opravy. Podnikateľ určený na opravu je povinný opravu vykonať v lehote dohodnutej pri predaji veci medzi predávajúcim a kupujúcim.

34. Podľa § 27 zákona č. 250/2007 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

35. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

36. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

37. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv.

38. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb., správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

39. Podľa § 32 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb., správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

40. Podľa § 33 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb., účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

41. Podľa § 60a zákona č. 71/1967 Zb., ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.

42. Nosnou žalobnou námietkou v predmetnej veci zo strany žalobcu bolo nesprávne posúdenie veci z dôvodu toho, že žalobca mal v podstate za to, že nemôže byť porušením práva na uplatnenie reklamácie (§ 3 ods. 1 v nadväznosti na § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z.) z dôvodu toho, že žalobca neprevzal listovú zásielku od spotrebiteľa, ktorou mal spotrebiteľ uplatniť reklamáciu z dôvodu toho, že žiadny zákon mu neukladá povinnosť žalobcovi doručované zásielky preberať. Mal za to, že neprevzatie zásielky nie je odmietnutie a považoval tento vyslovený právny názor žalovaného za absolútne nesprávny. Žalobca namietal, že postupom žalovaného mu bolo odňaté právo na spravodlivé správne konanie, nakoľko žalobca namietal, že odvolací orgán zistil dôvod na vypustenie časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a to na strane 13, týkajúce sa aplikácie § 18 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, že v danom prípade ustanovenie § 18 ods. 8 zákona o ochrane

spotrebiteľa, na ktorý celý čas v rámci administratívneho konania poukazoval nie je v predmetnom prípade aplikovateľný. Žalovaný vo svojom rozhodnutí argumentoval v odôvodnení rozhodnutia úplne novými nosnými dôvodmi, ku ktorým nemal možnosť sa predtým nikdy vyjadriť.

43. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 30.03.2017, ktoré bolo doručené Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline dňa 04.04.2017. Ďalej z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že v administratívnom spise sa nachádza vyjadrenie prvostupňového správneho orgánu k odvolaniu žalobcu zo dňa 03.05.2017.

44. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline podaním zo dňa 04.05.2017 postúpil spisový materiál na odvolanie Ústrednému inšpektorátu SOI Bratislava, z obsahu administratívneho spisu nebolo zistené, že by uvedená skutočnosť bola oznámená právnemu zástupcovi žalobcu resp. žalobcovi. Ďalej v administratívnom spise sa nachádza aj žiadosť právneho zástupcu žalobcu zo dňa 02.08.2017 o oznámenie, v akom štádiu sa nachádza odvolacie konanie vedené pred žalovaným správnym orgánom. V administratívnom spise na č. l. 105 je žurnalizovaná odpoveď zo strany žalovaného, že vec bola pridelená zodpovednému pracovníkovi, ktorý o odvolaní rozhodne v zmysle zákona.

45. Ďalej je v spise žurnalizované rozhodnutie žalovaného z 28.08.2017, ktorým žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu tak ako je vyššie uvedené.

46. Jednou z najobvyklejších foriem súčinnosti účastníkov konania so správnym orgánom je vyjadrenie sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia so získavaním podkladov pre rozhodnutie. Podstatou vyjadrenia je zaujatie postoja k určitým skutočnostiam. Tento inštitút je pre svoj význam zakotvený na viacerých miestach zákona (napr. § 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56). Vyjadrenia účastníkov treba pojmovo odlišovať od svedeckej výpovede. Ide o dva rôzne inštitúty. Vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie je oprávnením všetkých účastníkov, pričom sa môžu vyjadriť nielen k vykonaným dôkazom, ale aj k vyjadreniam iných účastníkov. Vyjadrenie účastníkov možno urobiť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Z uvedených dôvodov vyjadrenia preto tiež patria k podkladom pre rozhodnutie. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom, v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníkov, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo k iným komplikáciám. Povinnosť správneho orgánu dať možnosť vyjadriť sa k podkladom zákon limituje troma skutočnosťami: včasnosťou, úplnosťou a presnosťou. Včasnosť vyjadrenia zákonodarca viaže na štádium, keď sa o veci ešte nerozhodlo t. j. pred vydaním rozhodnutia. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že účastník sa môže vyjadriť najmä k tomu, či boli vykonané všetky dôkazy, ktoré považuje za dôležité pre správne rozhodnutie veci, k výsledkom dokazovania, k tomu či niektoré dôkazy netreba doplniť alebo opakovať, ak neboli urobené správne, k tomu aké ďalšie prešetrenia treba ešte vykonať, prípadne akým spôsobom. Presnosť zistenia podkladov spočíva v spôsobe vykonania dôkazov. Správny orgán je na základe týchto vyjadrení povinný ešte pred rozhodnutím veci posúdiť, akým spôsobom sa vyrovná s uplatnenými námietkami, prípadne, či nevykoná aj niektoré ďalšie dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sa takýto postup javí ako vhodný, prípadne nevyhnutný. Účastníka konania nemožno nútiť, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia, preto je to jeho právo. V súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania však správny orgán v zmysle § 27 môže na vyjadrenie určiť primeranú lehotu, ak takú lehotu neustanovuje priamo osobitný predpis. Účastníci konania môžu svoje návrhy a vyjadrenia predkladať v písomnej forme (§ 19 ods. 1) alebo ústne do zápisnice. Na zisťovanie podkladov v odvolacom konaní sa viaže režim § 56 zákona o správnom konaní. Ak by správny orgán účastníkovi konania neumožnil vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia, prípadne ak by mu nedal možnosť na podanie návrhu na doplnenie dokazovania, môže to byť za podmienok § 62 ods. 1 písm. c) dôvodom na obnovu konania.

47. Z ustanovenia § 27 zákona č. 250/2007Z.z. vyplýva, že aj na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a to zákon č. 71/1967 Zb.. Zároveň z ustanovenia § 60a zákona č. 71/1967 Zb. vyplýva, že ustanovenia 1 až 3 časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.

48. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na to, že vypúšťa časť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia na strane 13, ktorý sa týkal právneho zdôvodnenia predmetnej veci s poukazom na ust. § 18 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého uvádza, že predmetné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa nie je možné v danom prípade aplikovať. Súd sa v tomto smere stotožnil s názorom žalobcu, že z uvedeného dôvodu bolo porušené ustanovenie § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. keď žalovaný správny orgán v danom prípade z uvedeného dôvodu sa účastníkovi konania t. j. žalobcovi nedal možnosť vyjadriť pred vydaním druhostupňového rozhodnutia k podkladu rozhodnutia resp. k spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie práve vzhľadom na uvedenú skutočnosť, keďže podľa názoru súdu sa žalobca v danom prípade mohol vyjadriť k jednotlivým dôkazom, i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, teda mohol sa vyjadriť žalobca k otázkam skutkovým, ako aj právnym. Vzhľadom na uvedené skutočnosti teda z uvedeného dôvodu došlo k odňatiu práva na spravodlivý proces pred žalovaným správnym orgánom. A to práve z dôvodu toho, že žalovaný zásadným spôsobom menil právnu kvalifikáciu zdôvodnenia rozhodnutia, aj keď v konečnom dôsledku rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdzoval.

49. Takisto súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj pre nesprávne právne posúdenie veci, a to z dôvodu toho, že podľa názoru súdu nejde v danom prípade v tých skutkových okolnostiach, ktoré sú popísané vo výrokovej časti tohto rozhodnutia najmä tým, že žalobca neprevzal listovú zásielku, v ktorej bola uplatnená reklamácia vo vzťahu k žalobcovi v tej špecifikácii ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorá bola adresovaná na adresu žalobcu Janka Kráľa 2584/30, Čadca, podľa názoru súdu v danom prípade uvedeným spôsobom nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti s poukazom na § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. a to k porušeniu zákazu upierať spotrebiteľovi právo na uplatnenie reklamácie, a to z týchto dôvodov.

50. V zmysle ustanovenia § 625 Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie určuje miesto, kde treba právo zo zodpovednosti za vady uplatniť. Pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady treba rozumieť také uplatnenie, v ktorom kupujúci vytkne konkrétne vady veci a súčasne v záručnej dobe konkrétne uvedie, ako právo z tohto dôvodu uplatňuje. Zvolenú alternatívu možných dôsledkov zo zodpovednosti za vadu kupujúci už dodatočne nemôže jednostranne zmeniť. Právo zo zodpovednosti za vady možno uplatniť aj ústne. So zreteľom na ťažkosti, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s preukázaním uplatnenia práva, treba odporučiť písomnú formu (komentár k Občianskemu zákonníku k § 625). Z ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 250/2007 vyplýva, že predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie, vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, ako aj o vykonaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z.., spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho, ktoré je prijatie reklamácie možné s ohľadom na predávané výrobky alebo poskytované služby alebo určenej osoby. Určená osoba môže reklamáciu vybaviť iba odovzdaním opraveného výrobku, inak reklamáciu postúpi predávajúcemu na vybavenie.

51. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že spotrebiteľ uplatnil reklamáciu v písomnej forme, túto reklamáciu adresoval listom zo dňa 04.08.2016 na adresu žalobcu - Mgr. Jozef Kráľ - JEKA, Janka Kráľa 2584/30, 022 01 Čadca s tým, že uvedená zásielka sa vrátila spotrebiteľovi ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Ako bolo nakoniec preukázané, žalovaný nakoniec poukázal, že v danom prípade sa na danú situáciu nevzťahuje § 18 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. veta druhá predmetného ustanovenia, nakoľko uvedené ustanovenie sa vzťahuje na zmluvy uzatvorené na diaľku v zmysle § 9 zákona č. 108/2000 Z. z.. Je nesporné, že uvedenú reklamáciu spotrebiteľ uplatnil vo vzťahu k žalobcovi nie na adresu sídla podnikania, ale na adrese bydliska, čo nepochybne vyplýva z predloženého výpisu zo živnostenského registra žalobcu. Podľa názoru súdu uvedeným konaním nemohlo dôjsť k upretiu práva na uplatnenie reklamácie. Podľa názoru súdu sám spotrebiteľ musí byť obozretný a podľa názoru súdu spotrebiteľ túto reklamáciu v písomnej forme zle uplatnil, nakoľko neuplatnil túto reklamáciu na adrese prevádzky resp. miesta podnikania, pričom pokiaľ by tak urobil, uvedené by mohlo byť chápané ako porušenie alebo upretie spotrebiteľovi práva na uplatnenie reklamácie v zmysle § 3 ods. 1 v nadväznosti na § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z.. Súd zdôrazňuje, že výpis zo živnostenského registra je bežne dostupný register, ktorý sa nachádza aj na internetových stránkach. Takisto tieto údaje, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu boli taktiež uvedené na príslušnom pokladničnom bločku, ktorý mal spotrebiteľ k dispozícii pri zakúpení tovaru od žalobcu Jednoduchým porovnaním pokladničného bločku z bežne dostupným výpisom zo živnostenského registra žalobcu je možné zistiť prevádzku žalobcu, resp. miesto resp, sídlo podnikania žalobcu.. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že

reklamáciu je možné uplatniť aj písomnou formou, najmä vzhľadom na okolnosti predmetnej veci, keďže spotrebiteľ sa nachádzal v značnej vzdialenosti od miesta kúpi predmetnej veci (LPG), ale o to viac musí byť spotrebiteľ obozretný a zaslať príslušnú reklamáciu na adresu prevádzkarne resp. miesta podnikateľského subjektu. Podľa názoru súdu nie je možné pričítať takéto porušenie povinnosti, keď žalobcovi bol adresovaný list - uplatnenie reklamácie, ktorý bol adresovaný na adresu jeho bydliska, ktorý list si neprevzal v odbernej lehote ako skutočnosť, ktorá by bola dôvodom na vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti a porušenia v danom prípade § 3 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z..

52. Občiansky zákonník, ako základné pravidlo na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady uvádza, že kupujúci vytýka vady veci u toho, u koho vec kúpil. Zákon ďalej nespresňuje, čo sa rozumie pod slovným spojením u predávajúceho, zrejme so zámerom, aby sa týmto miestom rozumelo miesto, kde došlo k predajú v najširšom slova zmysle (prevádzka a predajňa, sklad a pod.). Je otázne, či má byť týmto miesto aj sídlo predávajúceho. Pôvodný zákon o ochrane spotrebiteľa zákon č. 634/1992 Zb. ukladal v § 19 ods. 1 predávajúcemu povinnosť prijať reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzkarni, prípadne aj na mieste, odkiaľ (predávajúci) riadi svoj podnik. Aktuálny zákon o ochrane spotrebiteľa sa už o takomto mieste reklamácie výslovne nezmieňuje. Zákon ukladá predávajúcemu povinnosť prijať reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzkarni, v ktorej je prijatie reklamácie možné vzhľadom na predávané výrobky alebo na poskytované služby, alebo na určenom mieste; to neplatí, ak je na vykonanie opravy určená iná osoba. V záujme ochrany spotrebiteľa však možnosť reklamovať vady plnenia v sídle dodávateľa zrejme nemožno vylúčiť. Spravidla, že vady sa vytýkajú zásadne u predávajúceho, existuje v Občianskom zákonníku výnimka. V prípadoch, keď je v záručnom liste uvedený iný podnikateľ, kupujúci musí uplatniť svoje práva zo zodpovednosti za vady práve u podnikateľa určeného na vykonanie záručnej opravy. Takýto subjekt určený na opravu sa nechápe ako subjekt zodpovednosti za vady, ale iba splnomocnenec obchodníka, ktorý za neho vybavuje reklamácie opravou veci. Občiansky zákonník neupravuje spôsob vybavenia reklamácie, podrobnosti možno nájsť v osobitných právnych predpisoch. Tieto predpisy ukladajú detailno-informačné povinnosti. Napríklad zákon o ochrane spotrebiteľov ukladá predávajúcemu povinnosť spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť a o vykonaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste, dostupnom spotrebiteľovi. Z ustanovenia § 625 veta prvá Občianskeho zákonníka vyplýva, že práva zodpovednosti sa za vady sa uplatňujú predovšetkým priamo u predávajúceho. To vyplýva zo skutočností, že v právnom vzťahu ku kupujúcemu je predávajúci, ktorý s nim uzavrel kúpnu zmluvu. Okrem Občianskeho zákonníka sa touto problematikou zaoberá aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v tomto smere stanovuje určité povinnosti aj pre predávajúceho. Ten je podľa § 18 povinný spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť a o vykonaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste a dostupný spotrebiteľovi.

53. Z uvedených dôvodov došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného správneho orgánu postupom cez ust. § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP a § 191 ods. 3 SSP.

54. Žalovaný správny orgán s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 6 SSP je povinný v zmysle ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku dať možnosť vyjadriť sa žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi pred vydaním druhostupňového rozhodnutia k veci. Taktiež žalovaný správny orgán zohľadní v predmetnej veci skutočnosť, že v danom prípade podľa názoru správneho súdu nejde v neprebraní listovej zásielky

- tzv. uplatnenej reklamácie spotrebiteľa zo dňa 04.08.2016, ktorá bola adresovaná žalobcovi na adresu bydliska ( nie na adresu prevádzkarne resp. miesta podnikania ) o porušenie zákazu upierať spotrebiteľovi právo na uplatnenie reklamácie, a to konkrétne § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď predmetná uplatnená reklamácia bola adresovaná na adresu bydliska žalobcu, keď živnostenský register je verejne dostupný register a podľa názoru súdu až v prípade uplatnenej reklamácie na adresu miesta podnikania žalobcu alebo prevádzkarne by bolo možné hovoriť o vyššie uvedenom porušení povinnosti.

55. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, nakoľko žalobca mal vo veci úspech, aj za použitia § 175 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

56. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.