Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-124-2012.pdf
PDF · 129.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5C/124/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou, o ktorej sa začalo konanie viesť pod sp. zn. 5C/124/2012, domáha určenia, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Partizánske, pretože tento nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote v exekučnom konaní vedenom pre jeho pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 3171559 dlžníkom (povinným) N. U., nar. XX.X.XXXX, kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 207/2005. Žalobca sa zároveň domáha uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 175 €, nemajetkovú ujmu v sume 110,64 € a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol vykonanie exekúcie pre vymoženie svojej pohľadávky proti dlžníkovi N. U., nar. XX.X.XXXX. Exekučnej veci bolo pridelené číslo EX 207/2005. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podal postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Žalobca legitímne očakával, že súd svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote, ktorá je 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu rozhodnutia, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Skutkový dej bol zavŕšený doručením uznesenia o zmene súdneho exekútora zo dňa 10.12.2010. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Majetkovú škodu vyčíslil na 175 €. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období sumu 70 € ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému, sumu 40 € ako náklady na udržiavanie a správu informačného systému, sumu 50 € ako administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a sumu 15 € ako administratívne spracovanie urgencií adresované exekučnému súdu, spolu sumu 175 €. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú neprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup je dôsledkom nesústredenej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu rizikám a to, že neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, tiež riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, a tiež riziko insolvencie povinného. Na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy uvádza aj, že neexistencia účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu vyvoláva u neho a u členov jeho orgánov a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, spôsobilo zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít a vytvorených podnikateľských plánov a hospodársku stratu a ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 a III. ÚS 120/2010 o realizácii práva na súdnu ochranu a ústavne konformnej aplikácii práva a sp. zn. III. ÚS 271/05 o súdnej ochrane v zákonom predpokladanej kvalite. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práva princípov právneho štátu. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje sumu 110,64 €. Výpočet vychádza z analógie z doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa za každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000 Sk, t.j. 663,83 €. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvótnym pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Za nečinnosť viac ako 64 dní teda nemajetková ujma predstavuje 2 x 55,32 €, t.j. 110,64 €.
2. Zároveň žalobca namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Partizánske, pretože majú pomer k veci a k účastníkom konania. O jeho námietke zaujatosti rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 4NcC/582/2012-16 zo dňa 22.10.2012 tak, že sudca Mgr. Dušan Ďurian nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na súde pod sp. zn. 5C/124/2012.
3. Z obdobných skutkových a rovnakých právnych dôvodov sa žalobca proti rovnakej žalovanej domáhal určenia, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá jej vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Partizánske, pretože ten nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonnej lehote:
- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 5C/76/2013 z dôvodu nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti povinnej H. L., nar. XX.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 11896/2010, kde si uplatnil právo na náhradu majetkovej škody v sume 175 € a nemajetkovej ujmy v sume 165,96 €.
- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 6C/124/2012 z dôvodu nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti povinnej P. C., nar. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 24/2005, kde si uplatnil právo na náhradu majetkovej škody v sume 175 € a nemajetkovej ujmy v sume 110,64 €.
4. Súd uznesením č. k. 5C/124/2012-34 zo dňa 13.1.2014 spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/124/2012, sp. zn. 6C/124/2012 a sp. zn. 5C/76/2013.
5. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že podanie žalobcu je zmätočné, má viaceré nedostatky, žalobca neuviedol spisovú značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa dozvedel o vzniku škody. Nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu exekučného konania, vznik škody, nemajetkovej ujmy. Celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Nie je jasný titul nároku na náhradu škody. Namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote a zároveň namieta prieťahy v konaní, teda nesprávny úradný postup. Nie je jednoznačne zrejmé, na základe akého titulu si uplatňuje škodu. Neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, respektíve možnosť podania ústavnej sťažnosti. Žalovaná poukázala vo vyjadrení na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 69/2011-25, podľa ktorého si mal žalobca uplatniť svoje práva hore uvedeným postupom a ak tak nekonal, je to možné pripísať iba jemu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Dňa 23.4.2012 boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, keďže už dňa 27.9.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby vo veci, je zrejmé, že neboli podané po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Poškodený sa môže domáhať svojho práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, čím zmaril možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, preto ministerstvo jeho nárok nepovažuje za predbežne prerokovaný. K meritu veci uviedla, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť kumulatívne splnené tri podmienky - nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. K nesprávnemu úradnému postupu uviedol, že pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať v zákonnej lehote žalovaná odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením nepredložil. K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote žalovaná uvádza, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného. V praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie doterajších trov - keďže súčasne ako o zmene rozhoduje súd aj o trovách pôvodného exekútora, a tiež na zaslanie príslušného exekučného spisu za účelom realizácie povinnosti podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Pokiaľ v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného po zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, bolo to najmä v prípadoch ak pôvodný súdne exekútor neposkytol plnú súčinnosť a súd tak nemohol dodržať zákonnú lehotu. Odhliadnuc od uvedeného, v prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o návrhoch žalobcu, žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým je podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spoj. s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch. Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, a nepočínal si tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. Žalovaná zároveň poukázala na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, podľa ktorého pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 4 ods. 2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, zákonom ustanovenú lehotu, lehotu v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu, ako aj nevyhnutnosť vykonať pred či súčasne s rozhodnutím aj iné úkony, nie je možné rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Zároveň poukazujúc na § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, je zrejmé, že pôvodný exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. doručenia rozhodnutia o predmetnom návrhu pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania.
6. Pri posudzovaní nárokov na náhradu škody je možné vychádzať z existencie prieťahov v konaní len v prípade, ak by boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej
sťažnosti, ktorým konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k existencii prieťahov v konaní. K vyčíslenej náhrade škody žalovaná poukázala na to, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, považoval za hypotetické. Žalobca neuviedol, či ním špecifikované vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalovaná žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nepovažovala ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, na základe čoho sa potom nemôže domáhať ich náhrady podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázala na to, že žalobca v prejednávanej veci na preukázanie vzniku škody by musel produkovať dôkazy preukazujúce vznik škody pri každej individuálne pohľadávke. Pokiaľ za skutočnú škodu považoval náklady na využívanie informačného systému, žalovaná tvrdila, že tento systém žalobca využíval nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania a správy informačného systému vznikala žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie žalovaná považovala za účelové. Rovnako aj udržiavanie informačného systému je činnosťou, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej báze. Požadovať paušálne sumy za tieto veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a znovu účelové. Rovnako za neprimerané čiastky považoval náklady žalobcu na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje. V tomto smere poukázal na samotné stanovisko žalobcu zo dňa 2.7.2012 k žiadostiam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktoré boli zaslané žalovanej a v ktorom uviedol, že disponuje jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme a tieto návrhy boli spracovávané v elektronickej forme a súdom boli odoslané tiež elektronicky. Z tohto dôvodu žalovaná uplatnenie nároku na majetkovú škodu žalobcom považovala za nepodložený, uplatňovanie si paušálnej sumy 175 € na každého dlžníka považoval za nadhodnotené a nepreukázané.
7. K nemajetkovej ujme uviedol, že sa určuje s prihliadnutím na osobu poškodeného, jeho doterajší života prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré mu vznikli v spoločenskom uplatnení. Vznik nemajetkovej ujmy fyzických a právnických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov navrhovateľa sú irelevantné, pretože náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje samotná právnická osoba. Žalobca nespresnil, aké podnikateľské plány a aktivity mu zanikli a ako boli ovplyvnené jeho ďalšie podnikateľské postupy.
8. K uplatnenej nemajetkovej ujme v pomernej výške k sume 663,88 € žalovaná uviedla, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 €, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je podľa názoru žalovanej nesprávna úvaha. Rovnako nie je možné prihliadať na tvrdenú frustráciu, úzkosť, neistotu a nedôveru členov riadiacich orgánov žalobcu, pretože nároky uplatňuje právnická osoba a nie fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, pretože im priamo nevzniká žiadna škoda. Poukázal na to, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, k čomu ako dôkaz pripojil list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D /2010/1360/, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Žalobca považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže škoda mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti žalobcu, pričom aj súdna moc musí pozornejšie skúmať práve podania žalobcu, a to návrhy na vykonanie exekúcie, súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom.
9. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. považovala žalovaná návrh žalobcu za neopodstatnený a navrhla ho zamietnuť.
10. Zástupcovia žalobcu a žalovanej sa na pojednávanie vo veci neustanovili, svoju neúčasť ospravedlnili, pričom nežiadali z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal
v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v ich neprítomnosti.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, plnomocenstva, uznesenia o spojení vecí na spoločné konanie, písomného vyjadrenia žalovanej vrátane príloh, ospravedlnenia žalobcu a žalovanej z neúčasti na pojednávaní, pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2Er/1116/2008, obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/76/2013, z toho najmä žaloby, plnomocenstva, návrhu na spojenie vecí, písomného vyjadrenia žalovanej, pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4Er/1703/2008, obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/124/2012, z toho najmä žaloby, plnomocenstva, návrhu na spojenie vecí, pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3Er/917/2008, a zistil nasledovný skutkový stav dôležitý pre rozhodnutie o veci.
12. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/1116/2008, v ktorej ako oprávnený vystupoval žalobca a povinný N. U., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že exekučné konanie sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, t. j. dňa 28.7.2005. Žiadosť súdneho exekútora T.. N.. N. Š. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 2.8.2005. Dňa 24.9.2010 bol súdu doručený návrh žalobcu na zmenu súdneho exekútora zo dňa 16.9.2010 požadujúc, aby bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. Dňa 28.9.2010 súd uznesením č. k. 2Er/1116/2008-13 vyzval súdneho exekútora, aby písomné podanie zo dňa 16.9.2010 označené ako „návrh na zmenu súdneho exekútora“ v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia ku konaniu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/1116/2008 doplnil o podpis konateľa oprávneného a o rovnopis návrhu na zmenu súdneho exekútora zo dňa 16.9.2010 písomne v 2 vyhotoveniach. Uvedené súdny exekútor doplnil 12.10.2010. Následne dňa 10.10.2010 súd uznesením č. k. 2Er/1116/2008-22 vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a rozhodol o trovách exekúcie. Vzhľadom na zastavenie exekúcie súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora už nerozhodoval.
13. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/1703/2008, v ktorej ako oprávnený vystupoval žalobca a povinný H. L., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že exekučné konanie sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, t. j. dňa 9.2.2007. Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 21.2.2007. Dňa 14.10.2009 bol Okresnému súdu Topoľčany doručený návrh žalobcu na zmenu súdneho exekútora zo dňa 8.10.2009 požadujúc, aby bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. Podanie bolo postúpené tunajšiemu súdu 21.10.2009. Výzvou zo dňa 27.10.2009 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu spolu s vyúčtovaním doterajších trov exekúcie. Žiadosťou zo dňa 29.10.2009, doručenou súdu 2.11.2009 požiadal súdny exekútor o predĺženie lehoty na zaslanie exekučných spisov so špecifikáciou trov konania. Dňa 11.12.2009 súdny exekútor doručil súdu vyúčtovanie trov doterajšej exekúcie spolu s exekučným spisom. Následne súd uznesením zo dňa 8.1.2010 č. k. 4Er/1703/2008-14 vyhovel návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu exekútora a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., ktorý uznesenie prevzal dňa 18.1.2010.
14. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/917/2008, v ktorej ako oprávnený vystupoval žalobca a povinný P. C., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že exekučné konanie sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, t. j. dňa 4.1.2005. Žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Viery Kučerovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 11.1.2005. Dňa 24.9.2010 bol súdu doručený návrh žalobcu na zmenu súdneho exekútora zo dňa 16.9.2010 požadujúc, aby bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. Dňa 28.9.2010 súd uznesením č. k. 3Er/917/2008-13 vyzval súdneho exekútora, aby písomné podanie zo dňa 16.9.2010 označené ako „návrh na zmenu súdneho exekútora“ v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia ku konaniu tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/917/2008 doplnil o podpis konateľa oprávneného a o rovnopis návrhu na zmenu súdneho exekútora zo dňa 16.9.2010 písomne v 2 vyhotoveniach. Uvedené súdny exekútor doplnil 12.10.2010. Následne dňa 7.12.2010 súd uznesením č. k. 3Er/917/2008-20 vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a rozhodol o trovách exekúcie. Vzhľadom na zastavenie exekúcie súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora už nerozhodoval.
15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v období namietaného nesprávneho úradného postupu štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
18. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
19. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
20. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
21. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
22. Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
23. Podľa § 44 ods. 8, ods. 9 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.12.2006 do 31.10.2013 oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
24. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je podaná dôvodne. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či žalobca žalobu podal v zákonom stanovenej lehote. Žalobca v žalobe tvrdil, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a žalovaná do podania žaloby na žiadosť nereagovala. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sa na žalovanú obrátil s prvými žiadosťami o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody po 23.4.2012, pričom žalobu podal na súd dňa 27.9.2012, t. j. skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania žaloby. V čase rozhodovania súdu však šesťmesačná lehota na uspokojenie nárokov v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. uplynula, žalovaná netvrdila, že by došlo k uspokojeniu nárokov žalobcu, a teda žaloba bola podaná predčasne len v určitom štádiu súdneho konania, nie v čase rozhodovania súdu, keďže záver o predčasnosti žaloby už nie je možný. Tým súd považoval za splnenú podmienku zo strany žalobcu podľa § 15 a 16 zákona č. 514/2003 Z .z. predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť. Z uvedeného dôvodu súd tiež nevykonal dôkaz pripojením spisu Ministerstva spravodlivosti SR o predbežnom prejednaní nároku žalobcu na náhradu škody uplatňovanej v tomto konaní, ktorý by bol vzhľadom na záver o splnení podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody nadbytočný.
25. Následne sa súd zaoberal tým, či je daná zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý mal spočívať v tom, že exekučný súd v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. 2Er/1116/2008, sp. zn. 4Er/1703/2008 a sp. zn. 3Er/917/2008 nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote 30 dní od jeho doručenia, t. j. v zákonom stanovenej lehote.
26. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.
27. Súd pri rozhodnutí tiež vychádzal z toho, že nesprávnym úradným postupom v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Súd preto v tomto prípade neskúmal, či došlo k prieťahom v konaní, ale skúmal dodržanie zákonnej lehoty. Podľa súčasného znenia zákona č. 514/2003 Z. z. všeobecný súd nie je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom na to, že právna úprava zákona č. 514/2003 Z. z. v období namietaného nesprávneho úradného postupu nevyžadovala vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd dospel k záveru, že je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu v prípade nedodržania zákonnej lehoty.
28. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ /čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky/ (por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.6.2010 sp. zn. 5 Cdo 126/2009). Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že exekučné konanie vedené pod sp. zn. 2Er/1116/2008 sa začalo dňa 28.7.2005, exekučné konanie vedené pod sp. zn. 4Er/1703/2008 dňa 9.2.2007 a exekučné konanie vedené pod sp. zn. 3Er/917/2008 dňa 4.1.2005. Ustanovenie § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005, ktoré je potrebné aplikovať na exekučné konania vedené pod sp. zn. 2Er/1116/2008 a 3Er/917/2008, pritom neobsahovalo žiadnu lehotu, v ktorej by mal súdny exekútor rozhodnúť o návrhu na zmenu súdneho exekútora. V danom prípade je preto tvrdenie žalobcu, že súd sa dopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora, nesprávne. Odhliadnuc od tejto skutočnosti však súd konštatuje, že exekučný súd v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. 2Er/1116/2008 a 3Er/917/2008 vykonal v období medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o zastavení exekúcie aj iné úkony vo veci (odstraňovanie vád podania, výzva na predloženie spisu a vyúčtovanie trov exekúcie atď.), z tohto dôvodu nebolo objektívne možné rozhodnúť o návrhu na zmenu súdneho exekútora skôr. Čo sa týka exekučného konania vedeného pod sp. zn. 4Er/1703/2008, toto sa začalo dňa 9.2.2007. Na rozhodovanie o návrhu na zmenu súdneho exekútora preto súd musel aplikovať § 44 ods. 8, ods. 9 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.12.2006 do 31.10.2013. Tieto ustanovenia určovali, že oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. V danom prípade súd síce nerozhodol o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, no prekročenie stanovenej lehoty vzhľadom na všetky ostatné okolnosti prípadu nemožno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup. Predpokladom pre rozhodnutie o zmene súdneho exekútora je návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora s tým, že exekučný súd po dôjdení takejto žiadosti najskôr musí vyzvať doterajšieho súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie s čím je spojená aj žiadosť o zaslanie príslušného exekučného spisu. Ak súd návrhu na zmenu exekútora vyhovie, poverí vykonaním exekúcie nového exekútora, ktorému následne vec postúpi spolu s exekučným spisom pôvodne povereného exekútora. Bolo preukázané, že tunajší súd vyzval exekútora na predloženie vyúčtovania trov exekúcie a exekučného spisu, a to žiadosťou zo dňa 27.10.2009. Exekučný spis s vyúčtovaním bol predložený súdu dňa 11.12.2009, pričom súd rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora uznesením č. k. 4Er/1703/2008-14 zo dňa 8.1.2010. Súd teda nemal k dispozícii úplné podklady na to, aby mohol o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora rozhodnúť v stanovenej dobe. Z úradnej činnosti je pritom súdu známe, že žalobca ako oprávnený podával elektronicky v rovnakom čase hromadne návrhy na zmenu súdneho exekútora. Tým zaťažil súd veľkým množstvom podaní, ktoré objektívne nebolo možné vzhľadom zaťaženosť súdu a nepriaznivé personálne obsadenie vybaviť bez určitého zdržania.
29. Vzhľadom na to, že nebol splnený ani len prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, súd neskúmal, či boli splnené ďalšie predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorými sú existencia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a existencia priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a uplatňovanou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou, keďže všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené kumulatívne.
30. V prípade, ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strany sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
31. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola vo veci plne úspešná, náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že v priebehu konania jej žiadne trovy konania nevznikli a ani zo spisu vznik žiadnych trov konania na strane žalovanej nevyplýva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.