Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CbZm-54-2015.pdf
PDF · 85.45 KB
Case nature
Area
Subarea
24CbZm/54/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: PPSK, s.r.o., so sídlom Adama Trajana 4834/27, Piešťany, IČO: 46 345 531, proti žalovanému: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, B., o zaplatenie zmenkovej sumy 1.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím návrhom na vydanie zmenkové platobného rozkazu zo dňa 01.04.2015, doručeným súdu dňa 25.05.2015, domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 1.000 eur s príslušenstvom, zmenkovej odmeny vo výške 3,33 eur a náhradu trov konania.
2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaný vystavil dňa 23.04.2012 vystavil vlastnú zmenku na rad spoločnosti ROSKO, s.r.o., so sídlom Adama Trajana 4834/27, Piešťany, IČO: 44 794 754. Zmenka bola splatná dňa 25.06.2012 v platobnom mieste P. C. XX, W.. Dňa 20.10.2014 bola zmenka indosamentom prevedená na rad spoločnosti žalobcu. Na zmenku nebolo plnené ani čiastočne.
3. Súd vyzval žalobcu, aby súdu v lehote 15 dní doplnil svoj návrh v súlade s § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným a predložil listiny potrebné na uplatnenie práva s tým, že ak bola zmenka vystavená na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, aby predložil takúto zmluvu. Predmetná výzva bola žalobcovi doručená dňa 25.01.2016. Žalobca na výzvu súdu nereagoval.
4. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 29.12.2017 a takisto v neprítomnosti žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 28.12.2017. Žalovaný ani žalobca sa na pojednávaní konanom dňa 17.01.2018 nezúčastnili napriek tomu, že svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnili.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so zmenkou zo dňa 23.04.2012 ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Z predloženej zmenky vyplýva, že ide o vlastnú zmenku vystavenú žalovaným dňa 23.04.2012 v W. ktorou sa žalovaný zaviazal zaplatiť spoločnosti ROSKO, s.r.o., so sídlom Adama Trajana 4834/27, Piešťany, IČO: 44 794 754, sumu uvedenú slovom - jedentisíc eur, pričom splatnosť zmenkovej sumy
bola určená dňom 25.06.2012 a miestom A. Trajana 27, Piešťany. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu dňa 02.10.2014.
7. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti ROSKO, s.r.o. vyplýva, že jej predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt.
8. S účinnosťou od 23. 12. 2015 bol zákonom č. 438/2015 Z. z. zmenený zákon č. 99/1993 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj len „OSP“) tak, že bolo vypustené ustanovenie § 175 OSP, ktoré upravovalo inštitút zmenkového platobného rozkazu. Keďže v danej veci nedošlo k vydaniu zmenkového platobného rozkazu, teda nešlo o konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, vzhľadom na zmenu procesných predpisov účinnú 01. 07. 2016, s poukazom na § 470 ods. 1 a § 471 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj s poukazom na článok 3 a článok 4 CSP, pokračoval súd v konaní podľa procesných predpisov účinných od 01.07.2016. Podstatou princípu okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávneho predpisu je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu (v spleti prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu. (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 267/2017)
9. Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať v každom konaní, či nejde o spotrebiteľský právny vzťah za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa.
10. Na problematiku, keď veritelia nepredkladali súdu dôkazy, z ktorých by bolo možné jednoznačne vyvodiť, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah, reagoval zákonodarca prijatím novely Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23. 12. 2015 (ktorý sa ale na daný prípad nevzťahuje).
11. Podľa § 79 ods. 3 OSP v znení účinnom od 23.12.2015, ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva.
12. Podľa § 79 ods. 4 OSP v znení účinnom od 23.12.2015, ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
13. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, bolo povinnosťou je vyzvať žalobcu na doplnenie informácií o konkrétnom kauzálnom vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom, s uvedením právneho titulu, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená, vymedzením obsahu práv a povinností, porušenia povinností, zodpovedajúcich výške dlhu, s uvedením čiastočného plnenia zo strany dlžníka. Ak žalobca žalobný návrhu v uvedenom smere nedoplní v rámci určenej lehoty, následkom je zamietnutie žaloby. Zamietnutím žaloby žalobcu je tak odmietnutá akceptácia jeho formalistického prístupu, odvodzujúceho nárok výlučne z povahy inštitútu uvedeného návrhu (zmenky), pretože takýmto postupom by došlo k neprípustnému odčleneniu zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu. (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/710/2015 zo dňa 23.09.2016)
14. Ku skutočnosti, že žalobca v prejednávanej veci predložil ako jediný dôkaz len originál zmenky očividne spoliehajúc sa na to, že predmetné konanie je tzv. zmenkovým konaním, kde jediným dôkazom má byť predloženie originálu zmenky, súd uvádza, že v posudzovanom prípade nejde len o zmenkové konanie, ale aj o konanie vo veciach spotrebiteľských zmlúv, keďže zo strany žalobcu nebol tvrdený a ani preukázaný opak. Žalobca neuviedol konkrétny právny titul, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená (zmluva alebo iný druh titulu), nevymedzil obsah kauzálneho vzťahu medzi pôvodnými účastníkmi právneho úkonu, ani nepredložil dokumenty preukazujúce kauzálny vzťah, právny titul pôvodného veriteľa a dlžníka, výšku dlhu, ako i prípadné čiastočné plnenia žalovaného.
15. V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Po doručení žalobného návrhu preto súd skúmal povahu strán sporu, keďže zmenka bola vystavená fyzickou osobou - nepodnikateľom (žalovaným) a to v prospech právnickej osoby, ktorá vykonáva svoju podnikateľskú činnosť aj poskytovaním pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom.
16. Napriek tomu, že súd vyzval žalobcu na doplnenie žalobného návrhu v zmysle v tom čase platného ustanovenia § 79 ods. 3 OSP, žalobca na výzvu súdu nereagoval.
17. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení od 01. 01. 2011 do 30. 04. 2014) v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
18. Súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že predmetná zmenka vznikla za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý zakazuje splnenie dlhu a zabezpečenie jeho splnenia zmenkou alebo šekom, teda ak k vystaveniu predmetnej zmenky došlo v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru, pričom žalobca nepreukázal opak, plnenie z takejto zmenky by bolo v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, a bolo by potrebné vyhodnotiť túto zmenku ako absolútne neplatnú pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka.
19. Žalobca si svoju povinnosť doplniť návrh a opísať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu so žalovaným a zároveň preukázať, že zmenka bola v súlade s platnou právnou úpravou nesplnil. Súd neakceptoval formalistický prístup žalobcu odvodzujúceho svoj nárok výlučne z povahy zmenky ako abstraktného právneho inštitútu, ktorý nie je spojený s kauzálnym vzťahom, pretože takýmto postupom došlo zo strany žalobcu k neprípustnému odčleneniu zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu. Preto súd z dôvodu absencie skutkových tvrdení žalobu v celom rozsahu zamietol.
20. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. V prípade § 257 CSP ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je, existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu. Vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2009, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008)
24. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojitosti s § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Hoci v danom prípade bol v rozsahu 100 % úspešný žalovaný, preto by mu patrilo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, žiadne trovy konania mu však v konaní preukázateľne nevznikli, čo podľa názoru súdu predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého žalovanému nepatrí nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).