Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/29/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17.01.2018 v trestnej veci obv. A. A. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/147/2016 zo dňa 27.04.2017 takto

rozhodol:

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu a u k l a d á súdu prvého stupňa, aby vo veci znova konal a rozhodol.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 243 ods. 1 Tr. poriadku, obžalobu podanú Okresnou prokuratúrou Prešov dňa 22.12.2016 na obvineného A. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., K. XXXX/ XX pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

ako zodpovedný pracovník daňového subjektu - spoločnosti O. N., s.r.o. so sídlom ul. Q. č. XXX N., DIČ: XXXXXXXXXXX, IČO: XX XXX XXX, podal ako štvrťročný platca dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH), na miestne príslušný Daňový úrad Prešov daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie:

I. štvrťrok 2009, dňa 30.03.2010 (dodatočné daňové priznanie), v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 74,96 €, II. štvrťrok 2009, dňa 30.03.2010 (dodatočné daňové priznanie), v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.181,81 €, III. štvrťrok 2009, dňa 30.03.2010 (dodatočné daňové priznanie), v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.606,84 €, IV. štvrťrok 2009, dňa 30.03.2010 (dodatočné daňové priznanie), v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 425,18 €,

aj napriek tomu, že v predmetných zdaňovacích obdobiach nadobudol ojazdené osobné motorové vozidlá (ďalej len OMV) z iných členských štátov EÚ v bežnom režime zdanenia bez DPH, konkrétne od rakúskej spoločnosti D. O. Z., Q. F. Z. XX, A-XXXX L., W., v jednotlivých zdaňovacích obdobiach takto:

I. štvrťrok 2009, šesť OMV v cene celkom 37.041,65 €, II. štvrťrok 2009, trinásť OMV v cene celkom 81.199,99 €, III. štvrťrok 2009, desať OMV v cene celkom 65.336,67 €, IV. štvrťrok 2009, deväť OMV v cene celkom 69.650,- €,

ktoré následne v období od 06.03.2009 do 21.07.2009 za účelom skrátenia dane fiktívne bez DPH vyviezol (formálne predal) do Českej republiky na ich údajné opravy, a to konkrétne spoločnosti J.

T., s.r.o. ul. Q.. XX (R. XXX/XX), F. D., ČR, IČ DPH: P v počte 24 OMV, hoci v skutočnosti tieto vyvezené neboli a vzápätí tieto formálne spätne nakúpil a doviezol na územie SR v období od 11.03.2009 do 29.07.2009, avšak už v osobitnom režime zdanenia. Obvinený taktiež v období od 04.08.2009 do 30.12.2009 za účelom skrátenia dane fiktívne doviezol bez DPH z Českej republiky, a to konkrétne od spoločnosti O. O. s.r.o., ul. Q. XXX, XXX XX N. X, ČR, IČ DPH: P., 14 OMV, ktoré boli zakúpené od rakúskej spoločnosti D. O. Z., Q. F. Z. XX, A-XXXX L., W. bez DPH, kde následne pri predaji spoločnosťou O. O., s.r.o. bol u predmetných OMV zmenený režim z bežného režimu zdanenia na osobitný režim, pričom obvinený ich v oboch prípadoch v rozpore s §19 ods. 1, §66, § 69 ods.6, §11ods.1, §11 ods. 2, § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov odpredal koncovým užívateľom v jednotlivých zdaňovacích obdobiach takto:

I. štvrťrok 2009, 2 OMV v cene celkom 17.593,- €, II. štvrťrok 2009, 9 OMV v cene celkom 70.066,- €, III. štvrťrok 2009, 11 OMV v cene celkom 88.787,70 €, IV. štvrťrok 2009, 13 OMV v cene celkom 94.715,-€,

kde predmetné vozidlá boli na území SR zaevidované v období od 25.03.2009 do 02.02.2010, pričom ich pri predaji v tuzemsku nezdanil celé aj napriek tomu, že ich nadobudol z iného členského štátu EÚ v bežnom režime zdanenia bez DPH, ale odviedol daň len z rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou (na základe fiktívneho dovozu z ČR), čím takýmto konaním skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia:

I. štvrťrok 2009, vo výške 1.947,93 €, II. štvrťrok 2009, vo výške 9.626,28 €, III. štvrťrok 2009, vo výške 11.855,52 €, IV. štvrťrok 2009, vo výške 13.531,08 € a spôsobil škodu vo výške 36.960,81 €,

odmietol a vrátil vec prokurátorovi.

Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. V písomných dôvodoch uviedol, že dňa 22.12.2016 podal obžalobu na obvineného A. A. za zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona. Citujúc ust. § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona opísal znenie skutkovej podstaty zločinu skrátenia dane a poistného, a v nadväznosti na to uzavrel, že v danom prípade ide o obžalobu podanú pre zločin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 8 rokov. Súčasne uviedol, že súd pri vrátení veci prokurátorovi mal za to, že predmetná obžaloba neobsahuje všetky obligatórne znaky podľa § 235 Tr. poriadku, konkrétne podľa písm. e/ lebo v podanej obžalobe prokurátor opomenul uviesť dôkazy, ktoré navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní a súčasne aj zoznam prípadných vecných dôkazov, ktoré predkladá súdu spolu s obžalobou, a z tohto dôvodu podľa súdu došlo k porušeniu práva na obhajobu obžalovaného. V reakcii na zistenú skutočnosť uviedol, že prokurátor toto pochybenie napravil osobitným podaním zo dňa 28.04.2017, kedy obžalobu OP Prešov pod sp. zn. 1Pv 293/13/7707 konkrétne doplnil o návrhy obžaloby. Podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku navrhol vykonať výsluch obžalovaného A. A.. Podľa § 261 ods. 3 Tr. poriadku navrhol predvolať svedkov X.. Ľ. C. č.l. 12-18, 648-652, 744-750, T. J. č.l. 475-479, 729-734, X.. S. Q. č.l. 480-483, 735-740. Podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku navrhol čítať svedeckú výpoveď S.. T. V..l. 755-761. Podľa § 269 Tr. poriadku navrhol čítať listinné dôkazy - oznámenie DÚ Prešov s prílohami č.l. 1-8, výsledky právnej pomoci ČR č.l. 22-302, daňové kontroly s príloha č.l. 303-472, výsledky právnej pomoci Rakúsko č.l. 484-637, správy DÚ č.l. 638-642, 653-694, žiadosť odborného konzultanta č.l. 643, 645-647, lustrácie, charakteristiky a odpis z registra trestov č.l. 707-715, 716, 768-772. Uvedeným písomným návrhom zo dňa 28.04.2017, teda zhojil absenciu všetkých atribútov náležitosti obžaloby tak, ako si to vyžaduje ustanovenie § 235 Tr. poriadku. Tiež doplnil, že ani obvinený A. A., ani poškodené strany doposiaľ nenapadli uvedené formálne pochybenie (ktoré sa už napravilo), pričom od podania obžaloby na Okresný súd Prešov dňa 22.12.2016 ani nebolo vo veci konané a ani nebolo avizované plánované hlavné pojednávanie. Vzhľadom na uvedené podanej sťažnosti podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku navrhol vyhovieť a uložiť prvostupňovému súdu, aby vo veci riadne konal.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia

§ 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo a zistil, že sťažnosť okresného prokurátora je dôvodná.

Prvostupňový súd v odôvodnení sťažnosťou napadnutého uznesenia konštatuje, že po preskúmaní podanej obžaloby, podľa jej obsahu, ako aj kompletného spisového materiálu dospel k záveru, že v prípravnom konaní došlo k hrubým procesným pochybeniam, ktorým bolo najmä porušené právo na obhajobu u obvineného. Dôvodom pre takýto záver bolo zistenie súdu, že podaná obžaloba neobsahuje obligatórnu súčasť obžaloby podľa § 235 písm. e) Tr. poriadku a to dôkazy, ktoré prokurátor navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní a zoznam vecných dôkazov, ktoré predkladá súdu s obžalobou, spismi a ich prílohami. Podľa názoru prvostupňového súdu podaním obžaloby, ktorá neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti došlo k porušeniu práva na obhajobu obvineného. Následne prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, citujúc s podstatou zisteného porušenia práva na obhajobu súvisiace procesné ustanovenia zákona, jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom odôvodnil, akými právnymi úvahami sa spravoval, pri vyhodnotení zisteného nedostatku obžalobného návrhu s konkrétnym následkom pre zásah do práva na obhajobu obvineného. S týmito úvahami a záverom prvostupňového súdu sa krajský súd stotožnil, a preto v celom rozsahu naň odkazuje a len v stručnosti ho dopĺňa.

Zásady trestného konania (§ 2 Tr. poriadku) uplatňované na hlavnom pojednávaní tvoria jednotnú sústavu, v ktorej sú tieto zásady vzájomne prepojené, pričom sa vzájomne doplňujú.

Zásada práva na obhajobu (§ 2 ods. 9 Tr. poriadku) patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, keďže jeho realizáciou sa zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane, keďže prokurátor disponuje značnými personálnymi a materiálnymi prostriedkami pre svoju činnosť žalobcu v trestnom konaní.

Zásada rovnosti zbraní (§ 2 ods. 14 Tr. poriadku) je zase úzko spätá so zásadou kontradiktórneho hlavného pojednávania ( § 2 ods. 18 Tr. poriadku), ktorá spočíva v aktivite strán, ktoré sú si v konaní rovné a prezentujú svoje názory súdu. Právo na kontradiktórne konanie v sebe zahŕňa nie len právo navrhovať, či predkladať dôkazy a stanoviská na podporu svojich tvrdení, ale aj právo oboznámiť sa dôkazmi, či stanoviskami predloženými druhou stranou, ako aj právo sa k nim vyjadriť, popierať ich a uvádzať vlastné argumenty s cieľom ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na uvedené, preto aj podľa krajského súdu, v danom prípade je dôvodné považovať nepredloženie spolu s obžalobou tak, ako to ukladá procesný predpis v ust. § 235 písm. e/ Tr. poriadku, návrh prokurátora, ktoré dôkazy navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní a zoznam vecných dôkazov, ktoré predkladá súdu s obžalobou, spismi a ich prílohami tak, aby sa s týmito ešte pred začatím dokazovania na hlavnom pojednávaní mohol oboznámiť obvinený, za závažné procesné pochybenie podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. poriadku, spočívajúce v zásahu do riadneho uplatnenia práva obvineného na obhajobu.

V prípade akceptovania obžaloby súdom v takejto forme sám by vytvoril stav v rozpore s princípom rovnosti zbraní, keďže jedna zo strán (obvinený) sa dostala do nevýhody voči protistrane (prokurátorovi).

Dôvodom, prečo krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a uložil súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol bola skutočnosť, ktorá nastala až v rámci sťažnostného konania, ktorou bolo doplnenie návrhu obžaloby prokurátorom doručeného súdu dňa 3.5.2017, včítane písomne odôvodnenej sťažnosti podanej proti posudzovanému rozhodnutiu, ktorá tieto návrhy duplicitne obsahovala tiež.

Podľa názoru krajského súdu prokurátor v tomto návrhu jasne a zrozumiteľne popísal dôkazy, ktoré navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní a to v súlade s požiadavkou upravenou v už citovanom ust. § 235 písm. e/ Tr. poriadku.

V nadväznosti na to, sa potom krajský súd, s úvahou prvostupňového súdu v odôvodnení rozhodnutia ako sa s doplňujúcim návrhom prokurátora vysporiadal, v celom rozsahu nestotožnil.

Je možné súhlasiť s tým, že nepozná a neupravuje inštitút doplnenia obžaloby a možnosť opravy obžaloby tak, ako to upravuje v prípade meritórnych foriem rozhodnutí - rozsudku alebo uznesenia (§ § 174, 180 Tr. poriadku).

No krajský súd má za to, že doplnením obžaloby uvedeným návrhom, aj keď síce po formálnej stránke nespĺňa náležitosti vyžadované zákonom, z hľadiska materiálnej (reálnej) možnosti obvineného si uplatniť právo na obhajobu, táto v komplexe spĺňa požiadavku, aby v tomto konaní ešte pred nariadením termínu hlavného pojednávania, sa obvinený mohol oboznámiť aj s návrhmi a dôkazmi, ktoré prokurátor navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní a vyjadriť sa k nim, popierať ich a uvádzať vlastné argumenty s cieľom ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

V tejto súvislosti je potom potrebné opätovne pripomenúť už skôr konštatované, že základné zásady trestného konania, ktoré ovládajú celé trestné konanie, tvoria jednotnú sústavu, v ktorej sú tieto zásady vzájomne prepojené a vzájomne sa doplňujú, pričom jednou z nich je aj zásada (právo) na rýchly proces vyjadrená v § 2 ods. 7 Tr. poriadku („ .... každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná ... súdom...„). Táto zásada je potom ďalej rozvinutá v ust. § 238 ods. 2 Tr. poriadku keď, .... „ súd po podaní obžaloby rozhoduje samostatne všetky otázky súvisiace s ďalším konaním a je povinný, nečakajúc na ďalšie návrhy, urobiť všetky rozhodnutia a opatrenia, ktoré sú potrebné na skončenie veci„ ... .

Vzhľadom na potrebu v každej veci konať tak, aby bola v primeranej lehote prejednaná, čo samozrejme nesmie byť na úkor porušenia procesných práv strán v trestnom konaní, predovšetkým práva na obhajobu, má krajský súd v danom prípade za to, že po doplňujúcom návrhu prokurátora, nie je dôvod bezdôvodne predlžovať konanie (vrátením veci prokurátorovi a opätovným podávaním obžaloby, prakticky v identickom obsahu) len z dôvodu formálnych nedostatkov obžaloby.

Preto bude úlohou okresného súdu v ďalšom konaní opätovne posúdiť predmetnú obžalobu z hľadísk uvedených v ust. § 243 ods. 4 Tr. poriadku a následne rozhodnúť postupom podľa § 244 ods. 1 Tr. poriadku, okrem možnosti uvedenej pod písmenom h/, keďže v rámci prieskumnej povinnosti krajský súd nezistil v posudzovanej trestnej veci závažné procesné pochybenia.

Z hore uvedených dôvodov preto krajský súd na podklade sťažnosti okresného prokurátora postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.