Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/128/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom v Českej republike, Hradec Králové, Československé armády 954/7, IČ: 24785199, práv. zast. JUDr. Jiří Šmíd, usadený euroadvokát, so sídlom Bratislava, Ul. Svornosti 43, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: F. D.K., H.. XX.XX.XXXX, C. Č. F. XX, v konaní o zaplatenie 347,39 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 27,96 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 17.12.2016 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd nepriznáva náhradu trov konania stranám sporu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 347,39 Eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 27,47 Eur za čas 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial s.r.o., uzavrel so žalovaným dňa 01.08.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569617554 (ďalej len „Zmluva“). Na základe Zmluvy poskytol právny predchodca žalovanému bezúčelový úver vo výške 500,- Eur. Peňažné prostriedky mu boli odovzdané v hotovosti, pri podpísaní Zmluvy. Žalovaný sa v Zmluve zaviazal úver splácať v týždenných splátkach v počte 45. Prvá splátka bola splatná 7.kalendárny deň po uzavretí Zmluvy, tzn. 08.08.2013 a posledná dňa 12.06.2014. Žalovaný sa zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom vo výške 62,42 Eur, ktoré zahŕňali zmluvný úrok a administratívny poplatok, uvedené v Zmluve na strane č.1. Administratívny poplatok zahŕňal najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu spoločnosti Provident. 3. Súčasne so Zmluvou uzavrel žalovaný aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Táto zahŕňala výber splátok týždenne v hotovosti prostredníctvom splnomocneného obchodného zástupcu spoločnosti Provident na určenom mieste (zamestnanie, bydlisko). Žalovaný sa za to zaviazal uhradiť sumu vo fixnej výške 257,50 Eur, tiež v 45.splátkach. Rovnako posledná splátka mala byť uhradená dňa 12.06.2014. Celková suma, ktorú mal žalovaný uhradiť, predstavovala 819,92 Eur a žalovaný ju mal zaplatiť v týždenných 45.splátkach po 18,23 Eur. Žalovaný uhradil pôvodnému veriteľovi sumu 472,53 Eur. Dlžná pohľadávka tak predstavuje sumu 347,39 Eur. Ďalšie sumy už žalovaný neuhradil, a to ani na základe Poslednej upomienky, ktorá bola odoslaná žalovanému dňa 17.02.2017. Žalobca si tak uplatňuje istinu 27,47 Eur, náklady spojené s úverom vo výške 319,92 Eur a úrok z omeškania z istiny vo výške 27,47 Eur od 17.12.2016.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, výsluchom žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Trval na podanej žalobe.

6. Žalovaný nesúhlasil s uplatneným nárokom žalobcu. K okolnostiam uzavretia Zmluvy uviedol, že obaja s družkou boli nezamestnaní, starali sa o výchovu maloletého syna. Ich príjmom bola dávka v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie a prídavok na dieťa, spolu v sume 323,- Eur. Dostali sa do situácie, kedy potrebovali peniaze. Informovali o možnosti získania úveru prostredníctvom osoby, ktorá chodievala v obci inkasovať splátky úverov. Uviedla, že úver môže dostať. Informovaný bol len o výške úveru, splátkach a j o tom, že úver mierne preplatený. O tom kedy má splácať úver nevedel, platil raz mesačne po podpore. Pred podpisom mu nebola daný návrh na oboznámenie. Následne podpisoval dve zmluvy. Nemal žiadne predchádzajúce skúsenosti s úvermi, ani o tom, že by mal možnosť úver splácať inou formou ako inkasovaním obchodnou zástupkyňou a že bude taká služba spoplatnená vysokou sumou. Podpisovanie dvoch zmlúv si vysvetlil tak, že v jednej zmluve je poskytnutý úver a v druhej je úrok. Pri podpísaní Zmluvy nebola daná iná možnosť splácania úveru. Obchodná zástupkyňa sa len spýtala, či mieni splácať v týždenných alebo mesačných splátkach. Žalovaný sa dohodol na mesačných splátkach. Dotyčná obchodná zástupkyňa nechodievala k nim do domácnosti, ale on chodil do jej domácnosti platiť splátky úveru. Žalovaný jednoznačne uviedol, že pokiaľ by mal informáciu, že za splátky, ktoré nosil obchodnej zástupkyni, má ešte zaplatiť sumu 257,50 Eur, nikdy by takú zmluvu neuzavrel, pretože službu si nevyžiadal, tento spôsob mu určila obchodná zástupkyňa. Pre neho nebol žiadny problém splácať úver poštovou poukážkou, pretože pošta bola vzdialená 1 kilometer od miesta jeho bydliska. O iných podmienkach Zmluvy už nedostal žiadne informácie. Nevedel uviesť, čo je to skratka RPMN, nebol o tom vôbec informovaný.

7. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 569617554 bola uzavretá medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako veriteľom a žalovaným ako zákazníkom dňa 01.08.2013. V zmysle uvedenej Zmluvy mal byť žalovanému poskytnutý úver 500,- Eur. Súčasťou Zmluvy boli uvedené celkové náklady zákazníka, tvorené súčtom úroku a poplatkom za garantovanú službu, pričom úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 11,65 % zo sumy úveru vo výške 26,68 Eur a poplatok za garantovanú službu bol stanovený pevnou sumou 35,74 Eur. Ročná percentuálna miera nákladov - RPMN predstavovalo sumu 31,16 %. Žalovaný sa zaviazal splatiť celkovú dlžnú sumu 562,42 Eur v 45.týždenných splátkach po 12,50 Eur a poslednú splátku po 12,42 Eur. 8. Okrem uvedenej Zmluvy bola uzavretá k predmetnej Zmluve aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 01.08.2013, v zmysle ktorej mal poskytovateľ poskytnúť zákazníkovi za odmenu službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti v mieste trvalého pobytu zákazníka, alebo na inom mieste, určenú vzájomnou dohodou. Odmena za uvedenú službu predstavovala 257,50 Eur a mal ju zaplatiť zákazník tiež v 45.týždenných splátkach vo výške 5,73 Eur a poslednú splátku vo výške 5,38 Eur. 9. Dodatkom k Zmluve o zabezpečení splátok úveru zo dňa 01.05.2014 boli vykonané zmeny v Zmluve, a to konkrétne v čl. 1 bod 1.1, kde došlo k dojednaniu ohľadom prevzatia peňažnej hotovosti, ktoré sa malo realizoval v mieste určenom zákazníkom. V čl. 1 za bod 1.2 sa vložilo nové znenie bodu 1.3, ktoré sa týkalo okrem iného aj následkov v prípade omeškania s uhradením splátky, s tým, že klient je dobrovoľne pripravený túto splátku zaplatiť a súhlasil s tým, aby sa poskytoval dostavil na ním určené miesto a prevzal hotovosť na úhradu omeškanej splátky.

10. Z predložených splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaný zaplatil za obdobie od 11.08.2013 do 18.04.2016 sumu 472,04 Eur. Žalovaný nenamietal uvedenú výšku.

11. Dňa 16.12.2016 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na súčasného žalobcu. Stav pohľadávky vyčíslený v prílohe predstavoval stav ku dňu 19.04.2016, pričom dlžná suma predstavovala 347,39 Eur.

12. Predžalobnou výzvou zo dňa 11.05.2017 bol žalovaný vyzvaný žalobcom na úhradu dlžnej sumy 351,72 Eur v lehote do 23.05.2017.

13. Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch a Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože v danom prípade sa jedná o právny

vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, kde na jednej strane vystupuje žalobca ako poskytovateľ služby, ktorá tvorí predmet jeho podnikania a na druhej strane žalovaný ako spotrebiteľ- nepodnikateľ.

14. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 15. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 16. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 17. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa ust. § 2 písm. g.) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

19. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. g., h.) Zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ alebo finančný agent je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o g) celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o ročnej percentuálnej miere nákladov znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; pri poskytovaní týchto informácií je veriteľ povinný zohľadniť 1. návrh podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré veriteľovi oznámil spotrebiteľ, vrátane dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a celkovú výšku spotrebiteľského úveru, 2. či zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje rozličné spôsoby čerpania spotrebiteľského úveru s rôznymi poplatkami alebo úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a veriteľ používa predpoklad uvedený v prílohe č. 2 časti II písm. b); v takom prípade musí veriteľ uviesť, že iné mechanizmy čerpania spotrebiteľského úveru môžu viesť k vyššej ročnej percentuálnej miere nákladov, h) výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne o poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,20. Podľa odseku 6 uvedeného ustanovenia, veriteľ alebo finančný agent je povinný poskytnúť spotrebiteľovi primerané vysvetlenie, aby mohol posúdiť, či ponúkaná zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa jeho potreby a zodpovedá jeho finančnej situácii, a to aj objasnením informácií, ktoré sa poskytujú pred uzavretím zmluvy podľa odseku 1, základných vlastností ponúkaných úverových produktov a konkrétneho vplyvu, ktorý môžu mať na spotrebiteľa, vrátane dôsledkov neplnenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľom.

20. Podľa ust. § 9 ods. 2 uvedeného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

21. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b.) a d.) uvedeného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa ust. 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

23. Podľa ust. § 7 ods. 1 uvedeného zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. 24. Podľa odseku 2 písm. b.) uvedeného zákona, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

25. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01.08.2013 obsahovala síce časť údajov požadovaných Zákonom o spotrebiteľskom úvere, avšak nesúlad bol zaznamenaný v súvislosti s výpočtom RPMN, z hľadiska nákladov, ktoré mali byť zahrnuté do výpočtu RPMN. Pojem nákladov bol uvedený v ust. § 2 písm. g/ Zákona č. 129/2010 Z. z., pričom celkovými nákladmi spotrebiteľa sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. V danom prípade je zrejmé, že do nákladov úveru neboli zahrnuté celkom určite náklady spojené s doplnkovou službou. Súd je toho názoru, že celkové náklady úveru tvoria aj doplnkové služby v súvislosti s uzavretou Zmluvou o zabezpečení splátok úveru popri Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vyberanie splátok súvisí práve so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Dodávateľ služby - žalobca si službu spoplatnil sumou presahujúcou 50 % úveru. Pokiaľ by bol zahrnul žalobca uvedenú sumu do nákladov, podstatne by sa zvýšila RPMN, čo mohlo upozorniť spotrebiteľa na nevýhodnosť úveru a následné neuzavretie Zmluvy. Takto koncipované náklady predražili úver, pretože žalovaný musel zaplatiť nielen istinu úveru, úrok, ale aj ďalší poplatok, ktorý nie je plnením v prospech žalovaného, ale sleduje finančný záujem dodávateľa. Podľa názoru súdu, týmto spôsobom, keď žalobca nezahrnul celkové náklady do výpočtu RPMN, obchádzal zákon a teda konečná výška RPMN nezodpovedá skutočnej výške. Súd použijúc kalkulačky uverejnené na stránke Národnej banky Slovenska (Finančné centrum „O Peniazoch“) pri zadaní nákladov vyplývajúcich zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, istiny 500,- Eur, počtu splátok a sumy, ktorá mala byť zaplatená na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 562,42 Eur, súd zistil, že RPMN predstavovala výšku 31,15 %. Táto výška sa zásadne neodlišovala od výšky uvedenej Zmluvy o úvere, pretože obsahovala len náklady vo forme úroku a administratívneho poplatku. Pokiaľ však súd zadal do uvedenej kalkulačky aj náklady súvisiace so Zmluvou o zabezpečení splátok úveru, vo vzťahu k rovnakej výške istiny 500,- Eur a rovnakému počtu splátok 45, pričom celková suma, ktorá mala byť zaplatená, bola 819,92 Eur (500+62,42+257,50), zistil, že výška RPMN predstavovala 239,62 %. Z uvedeného je zrejmé, že použitá RPMN bola nesprávna, čo samo o sebe zakladá bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalobca nepredložil súdu žiaden iný spôsob výpočtu RPMN a výpočet podľa vzorca uvedeného v Zákone o spotrebiteľských úveroch rozhodne vyžaduje určité matematické danosti, ktorými bežne nedisponuje občan. Práve preto má byť povinnosťou dodávateľa služby vykonať prepočet RPMN podľa konkrétnych zadaných údajov, tak aby bol dostatočne zrozumiteľný pre spotrebiteľa a tiež inštitúcie, ktoré vykonávajú určitú kontrolu správnosti RPMN. Prijateľnou formou, ako dospieť k výpočtu, sú práve kalkulačky uverejnené na stránke NBS.

26. Absentovala aj náležitosť Zmluvy v podobe skladby splátok. Úverová zmluva obsahovala počet, výšku splátok, splatnosť, ale neobsahovala skladbu, tzn. akú časť splátky tvorí istina, úrok, prípadné poplatky a v akom poradí sa priraďujú k vykonaným úhradám. V súvislosti s tým súd skúmal, či bolo dojednanie o splátkach úveru v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. k.) Zákona o spotrebiteľských úveroch. V období po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp. zn.: C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej, bol zvažovaný rozsah aplikácie záverov uvedeného rozsudku v porovnaní s vnútroštátnou úpravou, a to Zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Výklad obsiahnutý v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie bol v určitom období (po vydaní rozsudku SD) aplikovaný v rozhodovacej činnosti súdov vo veciach vyplývajúcich zo spotrebiteľských záväzkových vzťahov. Po prehodnotení aplikovateľnosti uvedeného výkladu pre rozhodovanie vo veciach podľa

právnej úpravy platnej v Slovenskej republike, bolo konštatované, že Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS. Nevyjadroval sa k výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdom aplikované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 písm. f.) a § 9 ods. 2 písm. písm. k.)) sú odlišné od ustanovení Smernice č. 2008/48/ES (článok 10, ods. 2 písm. c).Výklad dotknutých ustanovení smernice Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 nemá vplyv na rozhodovaciu činnosť v spore. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-152/84, C-91/92, C-397/01) na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci, v danom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. Z uvedených dôvodov v predmetnom spore rozsudok Súdneho dvora Európskej únie číslo C-42/15, nemá vplyv na právne posúdenie veci vnútroštátnym súdom. Vzhľadom k tomu, že právna úprava Zákona č. 129/2010 Z. z. stanovuje v ust. § 9 ods. 2 písm. k.) akým spôsobom majú byť dojednané splátky, ich skladba, súd sa riadi vnútroštátnym právom a v súlade s ním posúdil dojednanie o splátkach v zmluve o pôžičke ako dojednanie, ktoré nie je v súlade s vyššie uvedeným ust. § 9 ods. 2 písm. k.) uvedeného zákona.

27. Absencia týchto zmluvných podmienok znamená bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b.) a d.) Zákona č. 129/2010 Z. z., tzn. že pokiaľ bol poskytnutý úver vo výške 500,- Eur, žalovaný zaplatil sumu 472,04 Eur, rozdiel medzi poskytnutým úverom a splateným úverom predstavoval výšku 27,96 Eur.

28. Zmluva o zabezpečení splátok úveru bola uzavretá práve v súvislosti so Zmluvou o úvere zo dňa 01.08.2013. Súd zdôrazňuje, že uzavretie takejto zmluvy predpokladá predovšetkým riadne informácie o zmluvných podmienkach a predovšetkým o možnosti splácania dlhu aj inými formami, nielen hotovostnou, inkasnou formou prostredníctvom obchodného zástupcu. Žalovaný jednoznačne uviedol vo svojej výpovedi, že nemal žiadne informácie o iných formách splátok úveru a už vôbec nebol informovaný o tom, že takáto služba, ktorú si on nevyžiadal, ani ju nepotreboval, len mu bola vnútená, bude spoplatnená. Už samotná skutočnosť nasvedčuje tomu, že sa jedná o použitie nekalých obchodných praktík, s cieľom dosiahnuť určitý finančný efekt. Odmena za poskytnutú službu bola jednoznačne len v záujme žalobcu a jeho obchodného zástupcu. Pre žalovaného znamenal tento finančný záväzok neprijateľnú finančnú záťaž, pričom plnenie poskytnuté žalobcom bolo pre žalovaného bez osobitného významu, zvlášť pokiaľ žalovaný nosil obchodnej zástupkyni splátky úveru a nie ona chodila inkasovať tieto splátky. Takáto garantovaná služba a poplatok za túto službu slúžil výlučne záujmom dodávateľa služby a rozhodne zakladal výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ale v neprospech žalovaného. Z toho vyplýva, že poskytovateľ služby zámerne neposkytol tie informácie žalovanému, ktoré bol povinný, aby žalovaný nezistil, že takýmto dojednaním sa výrazne zhoršilo jeho ekonomické postavenie.

29. Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

30. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Z výpovede žalovaného jednoznačne vyplynulo, že o spoplatnenej doplnkovej službe nebol informovaný a pokiaľ by mal vedomosti o inej forme splácania, dokonca bez poplatku, určite by Zmluvu o zabezpečení splátok úveru neuzavrel. Je teda zrejmé, že uzavretie tejto zmluvy nebolo prejavom jeho vôle, čo má za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ. Naviac zmluva uzavretá takýmto spôsobom preukázateľne obchádzala zákon a v neposlednom rade bola aj v rozpore s dobrými mravmi ( ust. § 39 ), čo má rovnako za následok absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Súd konštatuje, že uzavretá Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 01.08.2013, je neplatná.

32. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného plnenia v období najneskôr od konca mája 2016, žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 17.12.2016, tzn. odo dňa nasledujúceho po

postúpení pohľadávky. Súd je viazaný žalobným petitom, z toho dôvodu priznal úrok z omeškania od obdobia uplatneného žalobcom.

33. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 34. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. K uvedenému dňu omeškania, k 17.12.2016, výška úroku z omeškania predstavovala 5 % s poukazom na ust. § 3 Nariadenia vlády č. 20/2013 Z. z. v účinnom znení. Úrok z omeškania bol tvorený súčtom 5 percentuálnych bodov a základnej sadzby Európskej centrálnej banky Slovenska, vo výške 0,00 %, platnej k prvému dňu omeškania. Súd zamietol uplatnený úrok z omeškania vo výške 0,75 %, presahujúci zákonnú výšku úroku z omeškania platnú prvý deň omeškania.

36. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhala zaplatenia sumy 27,96 Eur spolu s priznaným úrokom z omeškania. Vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol z vyššie uvedených dôvodov.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Žalobca mal úspech v konaní vo výške 8 %, žalovaný vo výške 92 %, tzn., že konečný úspech v konaní mal žalovaný v rozsahu 84 % (92-8), ktorý si neuplatnil žiadne trovy konania, z toho dôvodu súd nepriznal žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).