Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/173/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. K., narodený X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, so sídlom Staničná 5, Galanta, dieťa rodičov: matka I. G., narodená XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/X, C., právne zastúpená: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, so sídlom Hlavná 25, Trnava, otec U. K., narodený X.X.XXXX, bytom S. G. XXX, o zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 16P/184/2015-69 zo dňa 16.6.2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie prvým výrokom návrh otca maloletého dieťaťa na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom zamietol a druhým výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2, 4, § 26 Zákona o rodine, § 52 Civilného mimosporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že neboli preukázané dôvody pre zmenu úpravy styku otca s maloletým, a to najmä z dôvodu, že styk bol doposiaľ upravený rozsudkom tamojšieho súdu č. k. 12P/307/2012-103 zo dňa 10.1.2013 tak, že otec má právo sa s maloletým stretávať každý párny týždeň vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti matky a každý nepárny týždeň v nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti matky, pričom otec tento rozsah styku s maloletým nevyužíval, resp. využíval len v obmedzenom rozsahu a o maloletého sa zaujímal len sporadicky, a to do decembra 2016. Otec vo svojom návrhu neuvádzal ani dôvody, pre ktoré vidí potrebu zmeny úpravy styku s maloletým, neuviedol dôvody, ktoré by mu bránili v styku s maloletým, jediný jeho argument bol, že maloletý je starší, dovŕšil už tri roky, je rozumovo vyspelý a nie je už natoľko závislý od matky, avšak ani túto skutočnosť otec v konaní nepreukázal. Jeho tvrdenie, že maloletý je manipulovaný zo strany matky sa vykonaným dokazovaním nepreukázalo. Súd prvej inštancie poukázal na ochotu matky a jej záujem o to, aby sa maloletý so svojím otcom stretával, keďže maloletého nosí každý týždeň k matke otca, aby sa s ním mohol jeho otec stretnúť a aby sa predišlo konfliktom medzi rodičmi maloletého. Nakoľko neboli skutočnosti tvrdené otcom v konaní žiadnym spôsobom preukázané, súd prvej inštancie preto nepovažoval tvrdenia otca o nemožnosti styku s maloletým za dôvodné, a to najmä z dôvodu, že matka otcovi žiadnym spôsobom v styku s maloletým nebráni, avšak otec styk s maloletým doposiaľ

ani nevyužíval, resp. využíval v obmedzenom rozsahu, dieťa videl naposledy od decembra 2016 len jedenkrát, nemá s ním vytvorený blízky vzťah. Otec doposiaľ nevynaložil primerané úsilie na vytvorenie citového vzťahu medzi maloletým a otcom, pričom matka má tendenciu byť otcovi nápomocná pri realizácii styku s maloletým s poukazom na vek dieťaťa a na skutočnosť, že maloletý otca síce pozná, avšak je potrebné prekonať určitú rezervu zo strany maloletého voči otcovi s tým, že maloletý si musí na otca zvyknúť. Súd prvej inštancie považoval za nevyhnutné a v záujme maloletého ponechanie styku tak, ako bol upravený vyššie uvedeným rozsudkom a je na otcovi, aby prejavil svoj skutočný záujem o maloletého a aby stretnutia prebiehali za účelom upevňovania a rozvíjania ich vzájomného vzťahu.. Styk otca s maloletým dieťaťom preto súd prvej inštancie aj naďalej ponechal upravený podľa posledného rozhodnutia, ktoré stretávanie bude tak v najlepšom záujme maloletého a návrh otca zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal písomne odvolanie otec. V odvolaní uviedol, že si našiel zamestnanie, ktoré ho nenúti toľko cestovať, veľa času trávi doma. Trvá na tom, že sa chce o maloletého starať a tráviť s ním viac času sám. Ako otec má právo stretávať sa so synom. S jeho matkou nemajú blízke vzťahy a stretávanie sa v jej prítomnosti by ich vzťahy nezlepšilo. S maloletým si hľadajú k sebe cestu a každým dňom sa situácia zlepšuje.

5. K odvolaniu otca sa vyjadrila písomne matka prostredníctvom jej právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedla, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s predmetnou vecou, keď dospel k záveru, že otec nevyužíval ani právo na styk s maloletým v rozsahu vyplývajúcom z predošlého rozsudku, teda nepreukázal skutočný záujem o styk s maloletým a následne ani neuviedol relevantné dôvody, pre ktoré by sa mal tento rozsah styku rozšíriť. Ona sama nad rámec rozsudku vychádzala v ústrety tým, že maloletého vozila k matke otca, kde s ním mohol otec tráviť čas podľa svojej vôle. Súd prvej inštancie ani inú možnosť, ako takýto nedôvodný návrh zamietnuť. Správanie otca sa ani po vynesení rozsudku nezmenilo, naďalej styk s maloletým ignoruje a nestretáva sa sním, za celé leto videl maloletého iba jediný raz v trvaní cca 10 min. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Kolízny opatrovník odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu otca sa písomne nevyjadril.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016, pričom podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity).

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkmi (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použili zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola zmena styku otca s maloletým upravená rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 12P/307/2012-103 zo dňa 10.1.2013 v časti schválenia dohody rodičov súdom o úprave styku otca s maloletým. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či boli splnené

podmienky pre zamietnutie návrhu otca na zmenu styku s maloletým rozsudkom súdu prvej inštancie napadnutého odvolaním otca.

10. Odvolací na základe podaného odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v miere potrebnej pre jeho rozhodnutie a vec správne posúdil i po právnej stránke. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s ustanovením § 191 Civilného sporového poriadku vyhodnotil dôkazy a s jeho záverom, že neboli splnené podmienky pre zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré v prevažnej časti tvorili odôvodnenie jeho návrhu na zmenu styku už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom.

11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

15. Zákon o rodine zasahuje do úpravy styk s maloletým dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách s tým, že uprednostňuje dohodu o úprave styku s maloletým dieťaťom a rozhodovanie súdu prichádza do úvahy až po zistení, že takáto dohoda nie je možná. Ak dohody niet, súd upraví styk s maloletým dieťaťom rodičov, ktorí spolu nežijú. Zákon o rodine umožňuje, aby súd upravil styk rodiča s maloletým dieťaťom, keďže kontakt a stretávanie sa maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je prirodzeným a bežným prostriedkom upevňovania a udržiavania ich vzťahov, ak sa rodičia nedohodnú na styku s maloletým dieťaťom alebo rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je obmedzovaný a minimalizovaný zásahom iných osôb, s ktorými maloleté dieťa žije. Pri určovaní rozsahu, časového vymedzenia a miesta, musí súd posudzovať všetky okolnosti veľmi starostlivo. Musí mať na zreteli záujem dieťaťa a dbať na to, aby sa pri rozhodovaní o styku rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a tiež práva druhého rodiča, ktorý nebude mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti. Povinnosťou súdu je, aby zistil vždy spoľahlivý podklad k všestrannému objasneniu skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a prostredia, v ktorom rodičia žijú. Ide najmä o objasnenie osobných a povahových vlastností rodičov, ich zdravotného stavu (telesného i duševného), ich vzťah k rodine, deťom a starostlivosti o ne, ich životných podmienok (povaha zamestnania, hospodárskych a bytových pomerov, faktických možností venovať sa deťom), ich spoločenského uplatnenia, ich postoja k práci, ich vzťah k osobám, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti, ich spôsobilosti viesť deti k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Súčasťou výchovného prostredia, ktoré obklopuje maloleté dieťa a pôsobí na ne, sú aj osoby, s ktorými rodičia žijú v spoločnej domácnosti, preto je potrebné primerane skúmať ich osobné a povahové vlastnosti, zdravotný stav, vzťah k maloletým deťom a pod.. Rovnako treba zohľadniť aj vzdialenosť bydliska rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, od bydliska maloletého dieťaťa. V každom prípade musí súd pri rozhodovaní o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom skúmať, či takáto úprava styku je v záujme maloletého dieťaťa, či to vyžadujú pomery v konkrétnej rodine, či by nedošlo k citovej ujme, a či by bol rozvoj maloletého dieťaťa najmä z citovej, rozumovej a mravnej stránke ohrozený.

16. Predpokladom zmeny doterajšieho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, teda aj o úprave styku, podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine je podstatná zmena pomerov v

čase terajšieho rozhodovania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností oproti času, keď súd rozhodoval v predchádzajúcom konaní. Súd teda musí zistiť, či došlo k zmene pomerov a následne, či zistená zmena pomerov je podstatného charakteru oproti pôvodným okolnostiam. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti súd prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorým je jeho zdravý psychický a fyzický vývoj a nie na subjektívne predstavy rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Predpokladom zmeny rozhodnutia o úprave styku maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti je, že doterajšia úprava styku je pre maloleté dieťa nevyhovujúca, prípadne maloleté dieťa prejavuje záujem o podstatne širší rozsah stretnutí s týmto rodičom, prípadne sa natoľko zmenili podmienky pre realizáciu styku z hľadiska záujmovej činnosti maloletého dieťaťa, zdravotného stavu, vzdialenosti bydlísk rodičov, pracovného zaťaženia rodičov a podobne, že doterajšia úprava styku už neumožňuje jej úspešnú realizáciu v záujme maloletého dieťaťa.

17. Pri riadení sa úvahami podanými vyššie potom odvolací súd mal za to, že je potrebné potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním otca. V konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12P/307/2012 bola schválená rozsudkom č. k. 12P/307/2012-103 zo dňa 10.1.2013 rodičovská dohoda, ktorej obsahom bola zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, záväzok otca platiť na výživu maloletého sumu 180 eur mesačne a úprava styku otca s maloletým každý párny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky a každý nepárny týždeň v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi styk umožniť. Otec sa v konaní domáhal rozšírenia styku s maloletým a žiadal upraviť styk každý párny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 20.00 hod. bez prítomnosti matky dôvodiac, že maloletý je rozumovo vyspelý, nie je natoľko závislý od matky, má záujem si vybudovať s maloletým normálny vzťah a spolupodieľať sa na jeho výchove. Matka s návrhom otca na rozšírenie styku nesúhlasila, poukazovala na to, že otec od decembra 2016 žiadnym spôsobom styk s maloletým nevyužíva, nemá s maloletým vybudovaný vzťah, nedokáže byť s maloletým ani chvíľu sám.

18. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v preskúmavanom rozsudku, že v konaní neboli preukázané dôvody pre zmenu úpravy styku otca s maloletým. Otec využíval svoje právo na styk s maloletým len sporadicky, od decembra 2016 sa stretol s maloletým len raz v lete na 10 minút, s maloletým sa nestretol a ani ho nekontaktoval žiadnym iným spôsobom na Vianoce 2016 a na jeho narodeniny vo februári 2016. Naopak je to matka, ktorá sa snaží vytvárať čo najlepšie podmienky na realizáciu styku otca s maloletým, keďže maloletého každý týždeň privezie k starej matke zo strany otca, aby sa s ním otec mohol stretnúť. Maloletý má vybudovaný vzťah len k matke, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o neho, otec sa s maloletým stretáva minimálne a aktuálne je možné stretávanie otca s maloletým len v prítomnosti matky a na obmedzený čas niekoľko hodín (teda nie v rozsahu celého dňa bez prítomnosti matky, ako navrhoval otec). Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že doposiaľ upravený styk otca s maloletým sa posledný rok nerealizoval, a preto nemožno objektívne vyhodnotiť vplyv takto realizovaného styku. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúca úprava styku otca s maloletým je za aktuálneho stavu dostačujúca a zároveň nebolo preukázané, že by táto úprava z hľadiska záujmov maloletého a úspešnej realizácie styku otca s maloletým bola v dôsledku zmeny pomerov nevyhovujúca. Vychádzajúc z dôvodov odvolania podaného otcom, otcovi ide v zásade o to, aby matka nebola prítomná pri styku s maloletým a aby jeho styk s maloletým bol upravený širšie. Otec pre takýto záver však neprodukoval nijaké nové skutočnosti, ktoré by mali privodiť zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Argumentoval v podstate len jeho právom na styk s maloletým. V konaní tak nebola preukázaná žiadna podstatná a závažná zmena v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ ostatného rozhodnutia súdu o výkone rodičovských práv a povinností. Správne súd prvej inštancie takýto návrh otca zamietol.

19. Odvolací súd je tiež toho názoru, že naďalej je potrebné zachovať právo matky byť prítomná pri výkone práva otca na styk s maloletým, nakoľko maloletý je len v predškolskom veku a s otcom sa stretával doposiaľ veľmi nepravidelne a v ostatnom období minimálne. Zúčastniť sa styku otca s maloletým je právom matky, nie povinnosťou, a záleží na vzájomnej dohode rodičov, na úrovni napredovania v rozvíjaní vzťahu otca s maloletým, na priebehu styku otca s maloletým, na správaní otca k matke a ďalšom zistení, či v budúcnosti bude prítomnosť matky pri styku otca s maloletým nevyhnutná. Určenie miesta výkonu práva styku je ponechané na vôli a i zrelej úvahe otca s právom styku, kam maloletého vezme, samozrejme s limitom časového intervalu na styk. Pokiaľ matka bude realizovať svoje právo na prítomnosť pri výkone práva styku, bude potom musieť byť prístupná dohode s otcom o

faktickej realizácii styku, alebo v prípade neochoty na dohodu nasledovať otca s maloletým do miesta zvoleného otcom.

20. Doposiaľ upravený styk je potrebné považovať za dočasný a je možné ho zmeniť, ak sa zmenia pomery, či už dohodou rodičov, ktorá má prednosť pred rozhodnutím súdu alebo ktorýkoľvek z rodičov môže požiadať o zmenu úpravy styku príslušný súd. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičia by mali pri výchove maloletého kooperovať, v záujme maloletého zlepšiť komunikáciu a vzájomné vzťahy. Otec by mal dbať, aby sa jeho styk s maloletým pravidelne uskutočňoval a aby vymedzený rozsah styku využíval aktívne a aby k maloletému pristupoval s toleranciou, trpezlivo a s rešpektom voči nemu, snažiť sa o prehĺbenie ich vzájomných citových väzieb, čo umožní maloletému osvojiť si a spoznať aj mužský vzor správania sa a postavenia otca v rodine, keďže maloletý je v prevažnej miere vychovávaný len matkou. Preto je potom dôležité, aby rodičia eliminovali napätie a konflikty pri vzájomných stretnutiach a docielili uskutočnenie styku v pokojnej atmosfére. Je potrebné, aby si otec s maloletým zvykli spolu tráviť spoločný čas a aby sa otec naučil zabezpečovať starostlivosť o maloletého sám. O širšej úprave styku otca s maloletým bude možné uvažovať až potom, čo ich vzájomné vzťahy budú utužené a city prehĺbené. Podľa názoru súdu je nepochybne v záujme maloletého, aby sa otec tiež podieľal na jeho výchove a na starostlivosti o neho, keďže maloleté dieťa potrebuje k zdravému a harmonickému vývoju starostlivosť a lásku oboch rodičov.

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 57 Civilného mimosporového poriadku.

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .