Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_3To-4-2018.pdf
PDF · 75.59 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/4/2018
Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Mária Šuleja, na neverejnom zasadnutí dňa 17. januára 2018, prejednal odvolanie okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 18.12.2017 sp.zn. 9T/50/2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu v tej časti, kde bol obžalovaný podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre skutok, kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,2 písm. c), d), Tr. zák., ako aj vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, vrátane výroku podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. o ochrannom opatrení. Podľa § 322 ods. 2 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný A. A. uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za to bol odsúdený podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere jeden rok a podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. bol výkon trestu odňatia slobody odložený s určením skúšobnej doby na tri roky. Podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné opatrenie v zmysle protialkoholického liečenia ústavnou formou. Naproti tomu bol obžalovaný A. A. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,2 písm. c), d) Tr. zák., ktorého sa obžalovaný mal dopustiť tak, že dňa 22.02.2017 v čase asi o 06.30 h pod vplyvom alkoholu vošiel do rodinného domu č. XX v Z., ktorého bránička na oplotení a ani vchodové dvere neboli uzamknuté, v dome žiadal peniaze a tabak od A. M., nar. XX.XX.XXXX, keď mu poškodená uviedla, že peniaze ani tabak nemá, obžalovaný zobral do rúk kovový kutáč o dĺžke 38 cm, zahnal sa na ňu a kričal, že ak mu peniaze nedá, tak ju zabije, potom mu kutáč z ruky vypadol, obžalovaný následne z kuchynskej linky vybral nôž o dĺžke čepele 13,5 cm s čiernou rúčkou o dĺžke 11,5 cm, ktorým sa zahnal na poškodenú a žiadal, aby mu dala peniaze na cestu do Haliče, ako sa obžalovaný zaháňal nožom na poškodenú, tak jej zranil prst ľavej ruky, kričal na ňu, že ju prepichne, potom z domu odišiel, poškodená utrpela drobnú ranu dist. článku IV. prsta ľavej ruky o dĺžke 2- 3 mm s dobou liečby do 7 dní, pretože údajne nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, spáchal on. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie okresný prokurátor v tej časti, kde bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,2 písm. c), d) Tr. zák. na vyššie uvedenom skutkovom základe, tu sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie za súčasného zrušenia výroku o treste, zároveň za oba skutky v zmysle obžaloby odsúdiť obžalovaného na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody
so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a uloženia trestu prepadnutia veci. Okresný prokurátor má za to, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní bolo dostatočne preukázané, že obžalovaný sa dopustil aj tohto skutku, ktorým naplnil skutkovú podstatu zločinu lúpeže. Sám bol usvedčený výpoveďou poškodenej v prípravnom konaní, nepriamo svedkom Z. P. a samotným obžalovaným, keď sa v prípravnom konaní priznal, že pýtal od poškodenej peniaze, ktorá mu povedala najskôr, že nemá a potom, že nedá a obžalovaný dokonca potvrdil, že poškodenej povedal, aby mu dala peniaze, lebo ju zabije, čo zľahčoval dodaním, že to poškodenej povedal len preto, že bol opitý a nahnevaný, na druhej strane však vedel aj o tom, že poškodená trpí na epilepsiu. To, že obžalovaný následne zmenil svoju výpoveď v tom smere, že peniaze si chcel od poškodenej požičať, toto považuje len za jednu z foriem jeho obrany, s prihliadnutím aj na skutočnosť, že nie je nikde zamestnaný, nemá žiadny legálny príjem, a preto jeho neskoršie tvrdenie, že si chcel peniaze požičať od poškodenej v čase konania, považuje absolútne za nereálne a k zmene výpovede došlo už v čase, keď si bol obžalovaný vedomý toho, čoho sa dopustil a čo mu za zločin lúpeže hrozí, teda vysoký trest. V neposlednom rade poukazuje na znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že poškodená nemá sklony ku konfabulácii a vedomým klamstvám, má za to, že poškodená sa obžalovaného bála, mala z neho strach a keď od nej žiadal peniaze, čo v podstate potvrdil aj svedok Z. P. - starosta obce, ktorý poškodenú videl bezprostredne po čine, že bola roztrasená, bála sa a žiadala ho, aby privolal políciu. Krajský súd na základe odvolania okresného prokurátora preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1,2 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku v tejto časti, s prihliadnutím i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, a zistil, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné. Ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd nepreskúmaval skutok pod bodom 1/ obžaloby a skutok, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák., ale len v časti napadnutej odvolaním, teda v oslobodzujúcej časti rozsudku a súvisiacich výrokov, teda hlavne výroku o treste. Odvolací súd musí poukázať v prvom rade na ust. § 2 ods. 12 Tr. por., podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V ďalšom odvolací súd poukazuje na ust. § 168 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Z vykonaného dokazovania a z preskúmania aj samotného rozsudku v jeho písomnom vyhotovení odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa pri konaní a rozhodovaní dôsledne neriadil uvedenými ustanoveniami Trestného poriadku, keď v súhrne v pochybení možno vyvodiť záver, že predovšetkým v rozpore s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. v oslobodzujúcej časti rozsudku vyhodnotil dôkazy jednostranne a jednoznačne v prospech obžalovaného, pritom sa dôsledne nevysporiadal s dôkazmi, ktoré vyznievajú v neprospech obžalovaného, hlavne na dôkazy, na ktoré poukazuje okresný prokurátor nielen v obžalobe, ale aj v dôvodoch jeho odvolania. Je pritom nesporné, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so zmenou výpovede predovšetkým obžalovaného a poškodenej zákonným spôsobom, keď na jednej strane prehliadol tú časť dôkazov alebo dokazovaní, kde sa obžalovaný v podstate doznáva k spáchaniu aj tohto skutku vo svojich prvých výpovediach v prípravnom konaní, pritom nebolo zistené, že by obžalovaný mal námietky, resp. ponúkal dôkazy o tom, že by k takémuto priznaniu bol nútený alebo prinútený orgánmi činnými v prípravnom konaní a osobami prítomnými pri výsluchu, keď učinil takéto v podstate doznanie. Je logické, že obžalovaný využil svoje právo nevypovedať pravdu a obhajovať sa spôsobom, aký uzná za vhodné a samozrejme nezmenil výpovede vo svoj neprospech, ale ako obyčajne, vo svoj prospech, ktorú zmenu zákonným spôsobom neodôvodnil a takúto zmenu ani neodstránil súd prvého stupňa v dostatočnej miere tak, ako mu to ukladá ust. § 258 ods. 4 Tr. por. pri rozporoch vo výpovediach obžalovaného na hlavnom pojednávaní so skoršími výpoveďami a v snahe o odstránenie a dopátranie sa logických záverov použiteľných na hodnotenie dôkazov. Dôsledne by sa mal v tomto konkrétnom prípade zaoberať touto povinnosťou aj okresný prokurátor, ktorý dôsledne nevyužil svoje práva a povinnosti pri výsluchu
obžalovaného zvlášť, keď dochádza k zmene vo výpovediach obžalovaného a svedkov v neprospech záverov obžaloby a v rozpore s výpoveďami v prípravnom konaní. Obžalovaný však takéto zmeny výpovedí nevysvetlil logickým spôsobom, preto aj v porovnaní s ostatnými dôkazmi, zvlášť výpoveďou poškodenej v prípravnom konaní, bol dôvod dôsledne sa zaoberať touto skutočnosťou, keď poškodená v prípravnom konaní jednoznačne usvedčovala obžalovaného zo spáchania aj skutku, kvalifikovaného ako lúpež a na hlavnom pojednávaní pod psychickým tlakom v stave jej osobnostných daností, vrátane pamäťových schopností bola necitlivým výsluchom poškodenej spochybnená vieryhodnosť jej výpovedí ako neistá, pritom z výpovede poškodenej nevyplýva, že by na položenú otázku, či vypovedala v prvých výpovediach v prípravnom konaní pravdu, že by pravdivosť týchto výpovedí spochybnila a tvrdila, že pravdu vypovedá odlišne a pravda je práve to, čo vypovedá na hlavnom pojednávaní, hoci nemožno v konečnom dôsledku hovoriť o nejakej smerodajnej výpovedi v zmysle jej obsahu na hlavnom pojednávaní. Za týchto okolností súd prvého stupňa necitlivo vyhodnotil tiež závery znaleckého dokazovania, ktoré obrátil v neprospech poškodenej, resp. v prospech obžalovaného, aspoň tak to vyplýva z čiastkového kontextu jeho hodnotenia tohto dôkazu na hlavnom pojednávaní bez ohľadu na skutočnosti, ktoré vyznievajú v prospech poškodenej zo znaleckého dokazovania, že neboli zistené u nej úmyselné sklony ku konfabulácií, uvádzaniu nepravdy, krivému obviňovaniu obžalovaného, naopak konala a vypovedala vo svojich výpovediach spontánne, čo nepriamo dokresľuje aj výpoveď prokurátorom spomínaného svedka v odvolaní, starostu obce Z. P.. Bude povinnosťou súdu prvého stupňa preto po konzultácii so znalkyňou, ktorá vo veci podala znalecký posudok z hľadiska psychických a psychologických daností poškodenej k jej pravdovravnosti, či má význam ďalší podrobnejší výsluch poškodenej ku zmenám výpovedí, resp. či nemožno očakávať lepších výsledkov pri podrobnejšom výsledku vzhľadom na zistené závery osobnostných a psychologických daností poškodenej, resp. i bez takéhoto dôkazu dôsledne vyhodnotiť všetky dôkazy, vyznievajúce aj v neprospech obžalovaného, súd nie je obhajcom žiadnej strany a zvlášť nie obžalovaného, ale má zákonným spôsobom priradiť stupeň vieryhodnosti tomu, ktorému dôkazu samostatne, resp. potom pri komplexnom hodnotení, v súvislosti aj s ostatnými dôkazmi, teda v ich súhrne, ktoré doterajšie hodnotenie v zmysle dôvodov napadnutého rozsudku nevyplýva, resp. je v rozpore s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a citovaného ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. a z toho možno vyvodiť aj nezákonný záver v zmysle oslobodzujúcej časti v napadnutom rozsudku aj v jeho výroku. Z uvedených dôkazov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.