Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/4/2018

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Mária Šuleja, na neverejnom zasadnutí dňa 17. januára 2018, prejednal odvolanie okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 18.12.2017 sp.zn. 9T/50/2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu v tej časti, kde bol obžalovaný podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre skutok, kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,2 písm. c), d), Tr. zák., ako aj vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, vrátane výroku podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. o ochrannom opatrení. Podľa § 322 ods. 2 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný A. A. uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za to bol odsúdený podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere jeden rok a podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. bol výkon trestu odňatia slobody odložený s určením skúšobnej doby na tri roky. Podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné opatrenie v zmysle protialkoholického liečenia ústavnou formou. Naproti tomu bol obžalovaný A. A. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,2 písm. c), d) Tr. zák., ktorého sa obžalovaný mal dopustiť tak, že dňa 22.02.2017 v čase asi o 06.30 h pod vplyvom alkoholu vošiel do rodinného domu č. XX v Z., ktorého bránička na oplotení a ani vchodové dvere neboli uzamknuté, v dome žiadal peniaze a tabak od A. M., nar. XX.XX.XXXX, keď mu poškodená uviedla, že peniaze ani tabak nemá, obžalovaný zobral do rúk kovový kutáč o dĺžke 38 cm, zahnal sa na ňu a kričal, že ak mu peniaze nedá, tak ju zabije, potom mu kutáč z ruky vypadol, obžalovaný následne z kuchynskej linky vybral nôž o dĺžke čepele 13,5 cm s čiernou rúčkou o dĺžke 11,5 cm, ktorým sa zahnal na poškodenú a žiadal, aby mu dala peniaze na cestu do Haliče, ako sa obžalovaný zaháňal nožom na poškodenú, tak jej zranil prst ľavej ruky, kričal na ňu, že ju prepichne, potom z domu odišiel, poškodená utrpela drobnú ranu dist. článku IV. prsta ľavej ruky o dĺžke 2- 3 mm s dobou liečby do 7 dní, pretože údajne nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, spáchal on. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie okresný prokurátor v tej časti, kde bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,2 písm. c), d) Tr. zák. na vyššie uvedenom skutkovom základe, tu sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie za súčasného zrušenia výroku o treste, zároveň za oba skutky v zmysle obžaloby odsúdiť obžalovaného na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody

so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a uloženia trestu prepadnutia veci. Okresný prokurátor má za to, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní bolo dostatočne preukázané, že obžalovaný sa dopustil aj tohto skutku, ktorým naplnil skutkovú podstatu zločinu lúpeže. Sám bol usvedčený výpoveďou poškodenej v prípravnom konaní, nepriamo svedkom Z. P. a samotným obžalovaným, keď sa v prípravnom konaní priznal, že pýtal od poškodenej peniaze, ktorá mu povedala najskôr, že nemá a potom, že nedá a obžalovaný dokonca potvrdil, že poškodenej povedal, aby mu dala peniaze, lebo ju zabije, čo zľahčoval dodaním, že to poškodenej povedal len preto, že bol opitý a nahnevaný, na druhej strane však vedel aj o tom, že poškodená trpí na epilepsiu. To, že obžalovaný následne zmenil svoju výpoveď v tom smere, že peniaze si chcel od poškodenej požičať, toto považuje len za jednu z foriem jeho obrany, s prihliadnutím aj na skutočnosť, že nie je nikde zamestnaný, nemá žiadny legálny príjem, a preto jeho neskoršie tvrdenie, že si chcel peniaze požičať od poškodenej v čase konania, považuje absolútne za nereálne a k zmene výpovede došlo už v čase, keď si bol obžalovaný vedomý toho, čoho sa dopustil a čo mu za zločin lúpeže hrozí, teda vysoký trest. V neposlednom rade poukazuje na znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že poškodená nemá sklony ku konfabulácii a vedomým klamstvám, má za to, že poškodená sa obžalovaného bála, mala z neho strach a keď od nej žiadal peniaze, čo v podstate potvrdil aj svedok Z. P. - starosta obce, ktorý poškodenú videl bezprostredne po čine, že bola roztrasená, bála sa a žiadala ho, aby privolal políciu. Krajský súd na základe odvolania okresného prokurátora preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1,2 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku v tejto časti, s prihliadnutím i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, a zistil, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné. Ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd nepreskúmaval skutok pod bodom 1/ obžaloby a skutok, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák., ale len v časti napadnutej odvolaním, teda v oslobodzujúcej časti rozsudku a súvisiacich výrokov, teda hlavne výroku o treste. Odvolací súd musí poukázať v prvom rade na ust. § 2 ods. 12 Tr. por., podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V ďalšom odvolací súd poukazuje na ust. § 168 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Z vykonaného dokazovania a z preskúmania aj samotného rozsudku v jeho písomnom vyhotovení odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa pri konaní a rozhodovaní dôsledne neriadil uvedenými ustanoveniami Trestného poriadku, keď v súhrne v pochybení možno vyvodiť záver, že predovšetkým v rozpore s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. v oslobodzujúcej časti rozsudku vyhodnotil dôkazy jednostranne a jednoznačne v prospech obžalovaného, pritom sa dôsledne nevysporiadal s dôkazmi, ktoré vyznievajú v neprospech obžalovaného, hlavne na dôkazy, na ktoré poukazuje okresný prokurátor nielen v obžalobe, ale aj v dôvodoch jeho odvolania. Je pritom nesporné, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so zmenou výpovede predovšetkým obžalovaného a poškodenej zákonným spôsobom, keď na jednej strane prehliadol tú časť dôkazov alebo dokazovaní, kde sa obžalovaný v podstate doznáva k spáchaniu aj tohto skutku vo svojich prvých výpovediach v prípravnom konaní, pritom nebolo zistené, že by obžalovaný mal námietky, resp. ponúkal dôkazy o tom, že by k takémuto priznaniu bol nútený alebo prinútený orgánmi činnými v prípravnom konaní a osobami prítomnými pri výsluchu, keď učinil takéto v podstate doznanie. Je logické, že obžalovaný využil svoje právo nevypovedať pravdu a obhajovať sa spôsobom, aký uzná za vhodné a samozrejme nezmenil výpovede vo svoj neprospech, ale ako obyčajne, vo svoj prospech, ktorú zmenu zákonným spôsobom neodôvodnil a takúto zmenu ani neodstránil súd prvého stupňa v dostatočnej miere tak, ako mu to ukladá ust. § 258 ods. 4 Tr. por. pri rozporoch vo výpovediach obžalovaného na hlavnom pojednávaní so skoršími výpoveďami a v snahe o odstránenie a dopátranie sa logických záverov použiteľných na hodnotenie dôkazov. Dôsledne by sa mal v tomto konkrétnom prípade zaoberať touto povinnosťou aj okresný prokurátor, ktorý dôsledne nevyužil svoje práva a povinnosti pri výsluchu

obžalovaného zvlášť, keď dochádza k zmene vo výpovediach obžalovaného a svedkov v neprospech záverov obžaloby a v rozpore s výpoveďami v prípravnom konaní. Obžalovaný však takéto zmeny výpovedí nevysvetlil logickým spôsobom, preto aj v porovnaní s ostatnými dôkazmi, zvlášť výpoveďou poškodenej v prípravnom konaní, bol dôvod dôsledne sa zaoberať touto skutočnosťou, keď poškodená v prípravnom konaní jednoznačne usvedčovala obžalovaného zo spáchania aj skutku, kvalifikovaného ako lúpež a na hlavnom pojednávaní pod psychickým tlakom v stave jej osobnostných daností, vrátane pamäťových schopností bola necitlivým výsluchom poškodenej spochybnená vieryhodnosť jej výpovedí ako neistá, pritom z výpovede poškodenej nevyplýva, že by na položenú otázku, či vypovedala v prvých výpovediach v prípravnom konaní pravdu, že by pravdivosť týchto výpovedí spochybnila a tvrdila, že pravdu vypovedá odlišne a pravda je práve to, čo vypovedá na hlavnom pojednávaní, hoci nemožno v konečnom dôsledku hovoriť o nejakej smerodajnej výpovedi v zmysle jej obsahu na hlavnom pojednávaní. Za týchto okolností súd prvého stupňa necitlivo vyhodnotil tiež závery znaleckého dokazovania, ktoré obrátil v neprospech poškodenej, resp. v prospech obžalovaného, aspoň tak to vyplýva z čiastkového kontextu jeho hodnotenia tohto dôkazu na hlavnom pojednávaní bez ohľadu na skutočnosti, ktoré vyznievajú v prospech poškodenej zo znaleckého dokazovania, že neboli zistené u nej úmyselné sklony ku konfabulácií, uvádzaniu nepravdy, krivému obviňovaniu obžalovaného, naopak konala a vypovedala vo svojich výpovediach spontánne, čo nepriamo dokresľuje aj výpoveď prokurátorom spomínaného svedka v odvolaní, starostu obce Z. P.. Bude povinnosťou súdu prvého stupňa preto po konzultácii so znalkyňou, ktorá vo veci podala znalecký posudok z hľadiska psychických a psychologických daností poškodenej k jej pravdovravnosti, či má význam ďalší podrobnejší výsluch poškodenej ku zmenám výpovedí, resp. či nemožno očakávať lepších výsledkov pri podrobnejšom výsledku vzhľadom na zistené závery osobnostných a psychologických daností poškodenej, resp. i bez takéhoto dôkazu dôsledne vyhodnotiť všetky dôkazy, vyznievajúce aj v neprospech obžalovaného, súd nie je obhajcom žiadnej strany a zvlášť nie obžalovaného, ale má zákonným spôsobom priradiť stupeň vieryhodnosti tomu, ktorému dôkazu samostatne, resp. potom pri komplexnom hodnotení, v súvislosti aj s ostatnými dôkazmi, teda v ich súhrne, ktoré doterajšie hodnotenie v zmysle dôvodov napadnutého rozsudku nevyplýva, resp. je v rozpore s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a citovaného ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. a z toho možno vyvodiť aj nezákonný záver v zmysle oslobodzujúcej časti v napadnutom rozsudku aj v jeho výroku. Z uvedených dôkazov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.