Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/77/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. januára 2018, v trestnej veci proti obžalovanému T. Č., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods.2 písm.b/ Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 28.3.2017 sp.zn. 6T/101/2011 takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods.1 písm.d/ Tr.por. zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. a podľa § 285 písm. a) Tr.por. súd oslobodzuje obžalovaného T. Č. B.. X.XX.XXXX P. W., trvale bytom C. S. XXXX/XX, W. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II sp.zn. 4Pv 306/2011 zo dňa 23.9.2011, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods.2 písm.b) Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

v W., B. D. Ž. Č.. X, dňa 3.5.2011 o 20.45 hod. po predchádzajúcej hádke so svojou manželkou P. Č., túto fyzicky napadol v kuchyni uvedeného bytu, a to tak, že ju sotil na zem, opakovane ju udieral päsťou do oblasti tváre a následne v spálni bytu ju pod hrozbou násilia donútil k pohlavnému styku tak, že ju napriek jej odporu vtiahol do spálne, sotil na posteľ, proti jej vôli jej roztiahol nohy svojimi nohami a vnikol do nej, pričom bol vyrušený zvonením zvončeka pri dverách, vrátil sa a poškodenú, ktorá medzi tým odišla do detskej izby, znovu ju vtiahol do spálne, vnikol do nej pohlavným údom, čo poškodená strpela, pretože sa ho bála a z toho istého dôvodu ho aj ukojila rukou,

keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 28.3.2017 sp.zn. 6T/101/2011 bol obžalovaný T. Č. uznaný za vinného zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods.2 písm.b/ Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

v W., B. D. Ž. Č.. X, dňa 3.5.2011 o 20.45 hod. po predchádzajúcej hádke so svojou manželkou P. Č., túto fyzicky napadol v kuchyni uvedeného bytu, a to tak, že ju sotil na zem, opakovane ju udieral päsťou do oblasti tváre a následne v spálni bytu ju pod hrozbou násilia donútil k pohlavnému styku tak, že ju napriek jej odporu vtiahol do spálne, sotil na posteľ, proti jej vôli jej roztiahol nohy svojimi nohami a vnikol do nej, pričom bol vyrušený zvonením zvončeka pri dverách, vrátil sa a poškodenú, ktorá medzi tým odišla do detskej izby, znovu ju vtiahol do spálne, vnikol do nej pohlavným údom, čo poškodená strpela, pretože sa ho bála a z toho istého dôvodu ho aj ukojila rukou.

Za to bol obžalovanému podľa § 199 ods.2 Tr.zák. s použitím § 38 ods.2, ods.3 Tr.zák. s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm.j/ Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. pre účely výkonu trestu súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil. V dôvodoch svojho odvolania sa nestotožňuje s hodnotením dôkazov zo strany okresného súdu, pokiaľ tento dospel k záveru o vine. Súd prvého stupňa sa v rozsudku dôsledne neriadil s ustanovením § 2 ods.12 Tr.por., keď absolutizoval a favorizoval jediný dôkaz svedčiaci v neprospech obžalovaného na úkor celého súboru iných produkovaných dôkazov svedčiacich v prospech obžalovaného. Vina obžalovaného je založená výlučne na obsahu výpovede poškodenej P. Č., ktorú však považujú za absolútne nehodnovernú pre jej vnútornú nekonzistentnosť, keď táto nevedela logicky vysvetliť, prečo po príchode PMJ PZ tejto neoznámila, že bola obžalovaným znásilnená. Vysvetlenie, ktoré v tejto súvislosti poskytla „že jej to vypadlo“ vyznieva nelogicky a nehodnoverne, vzhľadom na závažnosť skutku, ktorý mal byť voči nej spáchaný. Obhajoba poukazuje na závery znaleckého posudku z odboru psychológie spracovaného znalkyňou PhDr. Samselyovou, ktorá konštatovala, že osobnosť poškodenej je nevyhranená, s prítomnými relatívne podmienenými neurotickými prejavmi s emočnou labilitou. Znalkyňa uviedla, že osoby, ktoré si privolajú policajnú hliadku, spáchanie trestného činu aj oznámia a požiadajú políciu o pomoc, keďže s týmto úmyslom policajnú hliadku privolali. Výpoveď poškodenej je rozporuplná aj vo vzťahu k záverom a zisteniam znalkyne z odboru gynekológie, keď táto konštatovala, že poškodená bola v intímnej oblasti bez známok násilia.

Svedok T. Š. člen privolanej policajnej hliadky jednoznačne konštatoval, že nič nenasvedčovalo tomu, aby na poškodenej bol spáchaný trestný čin, nakoľko poškodená nevykazovala žiadne vonkajšie známky násilia (fyzického útoku), pričom na otázku, či ju manžel fyzicky napadol, reagovala záporne a rovnako záporne reagovala aj na otázku, či chce podať trestné oznámenie. Napokon medzi dobou spáchania skutku a dobou, kedy poškodená podala na obžalovaného trestné oznámenie je dlhší časový odstup. V konaní obžalovaného teda podľa názoru obhajoby absentujú predovšetkým pojmové znaky objektívnej stránky trestného činu znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods.2 písm.b/ Tr.zák. Nie je daná kauzalita medzi násilím, ktorého sa mal dopustiť na poškodenej a následnou súložou medzi nimi. Inými slovami povedané násilie, ktoré prípadne predchádza vlastnej súloži, musí byť prostriedkom na dosiahnutie súlože (pohlavného styku). V danom prípade súlož medzi poškodenou a obžalovaným bola iba prostriedkom na ich uzmierenie po predchádzajúcom incidente, čo bolo v ich prípade pravidlom. Za takého stavu bolo povinnosťou súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o vine obžalovaného dôsledne rešpektovať zásadu prezumpcie neviny a z nej vyplývajúce procesné pravidlo „in dubio pro reo“. Žiadal preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu, vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, eventuálne aby ju postúpil inému orgánu na prejednanie ako priestupok.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je v celom rozsahu dôvodné.

Okresný súd v danom prípade správne zistil skutkový stav, tento však následne nesprávne vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného. Krajský súd v tomto smere poukazuje na dôvody odvolania obžalovaného, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje. Za danej dôkaznej situácie, ktorú mal okresný súd k dispozícii nebolo možné založiť deklarované skutkové zistenia výlučne na obsahu výpovede poškodenej, výpoveď ktorej je pochybná a rozporuplná bez toho, aby okresný súd pri svojom rozhodovaní o vine obžalovaného presvedčivým a preskúmateľným spôsobom nevyporiadal so súborom tak subjektívnych, ako aj objektívnych dôkazov, ktoré vinu obžalovaného popierajú.

Okresný súd sa presvedčivým spôsobom nevyporiadal so všetkými relevantnými dôkazmi, a preto nemôžu obstáť ani ním deklarované skutkové zistenia a právne závery. Vo všeobecnosti platí a inak nie je tomu ani v tomto prípade, že medzi obsahom vo veci produkovaných dôkazov a na ich základe ustálených skutkových zisteniach na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej musí existovať logická kauzalita. Záver o vine je pritom možné prijať len na základe dôkazov, ktoré iný

záver nepripúšťajú bez akýchkoľvek pochybností. V prípade existencie takýto pochybností, čo v danom prípade je dané, tieto pochybnosti je potrebné hodnotiť v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pro reo. Vychádzajúc z týchto záverov učinil tak následne krajský súd s tým, že v danom prípade záver o vine jednoznačne a nepochybne prijať nebolo možné, v dôsledku čoho obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora v celom rozsahu oslobodil postupom v zmysle § 185 písm.a/ Tr.por., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.