Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/9/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Wilkovou v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo Veličná, so sídlom 027 54 Veličná, IČO:00 191 205, právne zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO:50 120 000 proti žalovanému: MIKROP Slovensko, s.r.o., so sídlom Priemyselná 5, Trnava, IČO: 31 717 063, právne zastúpený: JUDr. Andrej Gara, so sídlom Štefánikova ul. 14, Bratislava, IČO: 30 850 436, o zaplatenie 14.310,48 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.01.2021 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 14.310,48 € spolu príslušenstvom a náhradu trov konania.

1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že z výpisu účtu žalobcu je zrejmé, že žalobca platil na účet žalovaného od 21.09.2018 do 30.07.2019 splátky v rôznych sumách, pričom ku dňu poslednej splátky, t. j. 30.07.2019 splatil celý svoj dlh voči žalovanému a to sumu v celkovej výške 18.310,48 eur. Žalobca žalovanému uhradil dlžnú sumu v nasledovných splátkach: dňa 21.09.2018 sumu 1.000,-eur, dňa 01.10.2018 sumu 1.000,-eur, dňa 11.12.2018 sumu 810,48 eur, dňa 31.12.2018 sumu 7.000,- eur, dňa 31.01.2019 sumu 2.000,-eur, dňa 12.02.2019 sumu 1.000,-eur, dňa 21.02.2019 sumu 500,-eur, dňa 30.07.2019 sumu 4.000,-eur. Žalobca považoval celý svoj dlh za uhradený v zmysle dohody, ktorú uzavrel so žalovaným a neočakával, že by sa žalovaný naďalej mohol domáhať zaplatenia dlžnej sumy, nakoľko táto bola v celom rozsahu zaplatená. Žalovaný podal návrh na vydanie platobného rozkazu na základe čoho Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz č. zo dňa 08.08.2019. Konanie žalovaného, a to že po dobrovoľnom splnení si svojej povinnosti zo strany žalobcu, podal návrh na vydanie platobného rozkazu predstavuje konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, ale najmä konanie, ktoré sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Žalovaný si prostredníctvom návrhu na vydanie platobného rozkazu uplatnil pohľadávku vo väčšom rozsahu, než táto v skutočnosti bola. Uplynutím zákonnej lehoty na podanie odporu voči platobnému rozkazu sa tento stal právoplatným a vykonateľným dňa 10.09.2019. Na základe tohto potom žalovaný postúpil právoplatný platobný rozkaz ako titul na vymáhanie pohľadávky súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislave Hulmanovej Janušovej, ktorá v exekučnom konaní sp. zn. 383EX 595/19 začala dlžnú sumu vymáhať. Súdny exekútor však v upovedomení o začatí exekúcie uvádza, že žalovaný sa svojim návrhom na vykonanie exekúcie domáha vymoženia pohľadávky 17.543,23 eur s príslušenstvom. Nárok ktorého sa žalovaný v rámci exekučného konania domáha je v porovnaní so sumou priznanou platobným rozkazom ponížený o 4.000,-eur. Žalobca sa teda domnieva, že sa jedná práve o platbu zo dňa 30.07.2019, ktorú žalobca

poukázal na účet žalovaného. Dňa 31.01.2020 bola z účtu žalobcu stiahnutá suma 19.593,57 eur, pričom tento pohyb bol označený ako „Expresný výber“ 383EX 595/19. Práve v tomto momente sa žalobca dozvedel, že žalovaný sa voči nemu bezdôvodne obohatil a to práve o túto sumu, ktorú mu v zmysle dohody o splatení dlhu žalobca v čase od 21.09.2018 do 30.07.2019 zaslal na účet. Žalobca žalovanému zaslal na účet sumu 18.310,48 eur. Platobný rozkaz bol vydaný na sumu 21.543,23 eur. Žalovaný si v exekučnom konaní uplatnil pohľadávku 17.543,23 eur, teda od pohľadávky priznanej právoplatným platobným rozkazom odpočítal sumu 4.000 eur, ktorú sumu si započítal z platieb žalobcu. Žalovaný však opomenul zvyšnú sumu vo výške 14.310,48 eur, ktorú sumu mu bez právneho dôvodu žalobca zaslal na účet o čom sa žalobca dozvedel až dňa 31.01.2020, kedy mu bola zo strany exekútorského úradu stiahnutá suma uplatňovaná žalovaným v rámci exekučného konania povýšená o trovy exekútora. Žalobca sa domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia a to listom označeným ako „Výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia“ zo dňa 07.07.2020.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 11.12.2020 platobný rozkaz sp. zn. , ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť istinu 14.310,48 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 14.310,48 eur od 01.02.2020 do zaplatenia a trovy konania.

3. Žalovaný podal voči uvedenému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že bezdôvodné obohatenie žalovaného malo podľa tvrdení žalobcu údajne vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním č. 383Ex/595/19 vedeným JUDr. Stanislavou Hulmanovou Janušovou, kedy si žalovaný ako oprávnený údajne uplatnil pohľadávku vo väčšom rozsahu, ako bola v skutočnosti. Vymáhaná pohľadávka bola žalovanému ako oprávnenému voči žalobcovi ako povinnému priznaná právoplatným a vykonateľným Platobným rozkazom zo dňa 08.08.2019, sp. zn. . Prisúdená istina predstavovala sumu vo výške 21.543,23 € s príslušenstvom a trovami konania a právneho zastúpenia. Nakoľko žalobca vydaný platobný rozkaz po nadobudnutí právoplatnosti nerešpektoval, žalovaný bol nútený pristúpiť k exekučnému konaniu Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30.10.2019 sp. zn.: . Ako je zrejmé z Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 21.12.2019, žalovaný znížil vymáhanú istinu o platbu prijatú medzičasom od žalobcu vo výške 4.000,- €. Žalovaný teda napriek prisúdeniu istiny vo výške 21.543,23 € podal návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 30.10.2019 iba na vymoženie zostatku dlžnej sumy vo výške 17.543,23 €. Zo strany žalovaného neprišlo k žiadnemu konaniu v rozpore s dobrými mravmi, žalovaný platbu prijatú od žalobcu riadne zohľadnil pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 30.10.2019. Následne bolo celé exekučné konanie výlučne v gescii súdneho exekútora. Akékoľvek plnenia mal žalobca ako povinný poukazovať súdnemu exekútorovi. Žalobca síce svoju povinnosť nedodržal a čiastkové platby zasielal priamo žalovanému ako oprávnenému, avšak žalovaný prijaté platby vždy súdnemu exekútorovi nahlasoval. Napriek porušeniu povinností žalobcom plniť v exekučnom konaní exekútorovi, súdny exekútor vďaka informáciám od žalovaného ako oprávneného evidoval vždy správny zostatok vymáhanej sumy. Žalovaný preto uvádza, že je vylúčené, aby na jeho strane prišlo k akémukoľvek bezdôvodnému obohateniu. Platby prijaté od žalobcu žalovaný riadne zaúčtoval na faktúry nezaplatené žalobcom, rovnako tak žalovaný použil aj sumy vymožené súdnym exekútorom. Všetky platby od žalobcu a exekútora presne lícovali evidované nedoplatky, žalovaný po ukončení exekúcie neevidoval akýkoľvek preplatok od žalobcu alebo exekútora.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že je toho názoru, že pokiaľ žalovaný prijal od žalobcu platby, ktorú skutočnosť žalobca vo svojom návrhu riadne preukázal a žalovaný túto skutočnosť nespochybnil, pričom zároveň bola pohľadávka žalovaného v celom rozsahu uspokojená v rámci exekučného konania, tak potom prijal platby bez právneho dôvodu a je spravodlivé, aby tieto vrátil. Namiesto toho sa žalovaný vyhovára na pochybenie súdneho exekútora, pričom svoje dobré úmysly preukazuje odvolávaním sa na skutočnosť, že oznamoval súdnemu exekútorovi prijatie platieb od žalobcu. Je pravdou, ako to žalovaný uvádza vo svojom odpore, že žalobca mal poukazovať platby na účet súdneho exekútora, to ale nemení nič na skutočnosti, že pokiaľ žalovaný prijal dlžné sumy dva krát, t. j. raz od žalobcu a raz od súdneho exekútora v rámci exekučného konania, mal žalobcovi bez meškania vrátiť sumu, ktorú prijal bez právneho dôvodu. Žalobca sa v návrhu na vydanie platobného rozkazu dostatočne vysporiadal s výpočtom preplatku, pričom žalovaný vo svojom odpore nijako nepreukázal aká skutočná suma mu bola zo strany súdneho exekútora zaslaná na konci exekučného konania. Je však nesporné, že dňa 31.01.2020 bola z účtu žalobcu stiahnutá suma 19.593,57 eur. Takisto žalobca dostatočne preukázal, že do tohto dňa, t. j. od 21.09.2018 do 30.07.2019 žalobca uhradil bankovým prevodom na účet žalovaného spolu sumu 18.310,48 eur. Žalovaný nepreukázal priradenie prijatých platieb k neuhradením faktúram a taktiež nepreukázal inkasovanú sumu od súdneho exekútora.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že celé exekučné konanie bolo výlučne v gescii súdneho exekútora a jediné čo mohol žalovaný ako oprávnený v tomto konaní vykonať, bolo oznámiť súdnemu exekútorovi všetky platby, ktoré žalovaný od žalobcu obdržal. Túto povinnosť žalovaný splnil a ako dôkaz k odporu predložil email zo dňa 17.4.2020, kde súdny exekútor JUDr. Stanislava Hulmanová Janušová potvrdzuje, že žalovaný exekútorovi nahlasoval všetky platby prijaté od žalovaného. Exekútor na základe uvedeného vždy disponoval aktualizovanými informáciami o správnej výške vymáhanej pohľadávky, zohľadňujúc platby žalobcu ako povinného, a preto je vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného vylúčený. Žalobca uvádza, že vraj nerozumie tvrdeniu žalovaného v odpore o tom, že „platby žalobcu prijaté na účet ako aj sumy vymožené súdnym exekútorom presne lícovali evidované nedoplatky a preto žalovaný po ukončení exekúcie neevidoval akýkoľvek preplatok od žalobcu alebo exekútora“. Ak by žalovaný obdržal či už od súdneho exekútora alebo od žalobcu ako povinného akékoľvek plnenie prevyšujúce reálnu výšku pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, táto skutočnosť by bola zrejmá z účtovníctva žalovaného, nakoľko by v účtovníctve bol zreteľný preplatok, suma naviac, ku ktorej by chýbal právny dôvod na zaúčtovanie. Avšak ako žalovaný uviedol v odpore, platby inkasované od žalobcu ako povinného a suma poukázaná žalovanému súdnym exekútorom, ktorú exekútor vymohol, boli presne v rovnakej výške ako záväzok žalobcu evidovaný v účtovníctve žalovaného, t.j. žalovanému v účtovníctve nefiguroval žiadny preplatok, žiadna suma naviac prevyšujúca účtovné záznamy o pohľadávkach žalovaného voči žalobcovi. Žalobca sa snaží vzbudiť dojem, že žalovaný od súdneho exekútora inkasoval sumu vo výške 19.593,57 eur a od žalobcu sumu vo výške 18.310,48 eur počas obdobia odo dňa 21.09.2018 do dňa 30.07.2019. Tieto tvrdenia sú však bezpredmetné, nakoľko úhrady žalobcu zasielané žalovanému ešte v roku 2018 boli započítané na staršie neuhradené faktúry, ktoré neboli predmetom súdneho konania, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu 383Ex/595/19. Žalovaný tiež uviedol, že zo sumy stiahnutej z účtu žalobcu dňa 31.01.2020 vo výške 19.593,57 eur žalovaný obdržal iba sumu vo výške 12.686,82 € dňa 04.02.2020.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne A.. H. E., oboznámením sa s obsahom výpisov z účtu žalobcu (č.l. 5-9 súdneho spisu), upovedomenia o začatí exekúcie, zoznamu odberateľských faktúr, výpisov z účtu žalovaného (č.l. 67-75 súdneho spisu), faktúr a dodacích listov (č.l. 138-156 súdneho spisu), dohody o úhrade dlhu v splátkach a uznanie dlhu, e-mailového podania súdnej exekútorky JUDr. Hulmanovej Janušovej ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

7. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalovaný dodával žalobcovi minerálne, vitamínové, kŕmne zmesi pre dojnice. V ich obchodnom styku bolo bežné, že platby sa realizovali s trojmesačným meškaním. Za dodaný tovar sa vždy vystavila faktúra. Podľa vyjadrenia žalobcu neexistuje už žiadny dlh vo vzťahu k žalovanému. Právny zástupca k tvrdeniu žalovaného, že sumy uvádzané vo výzvach sa nezhodujú so sumou uvádzanou v konaní uviedol, že žalobca v tom čase realizoval viac platieb voči viacerým subjektom tak mal sám zmätok a domnieval sa mylne, že na účet žalovaného poukázal väčšiu sumu ako bola v rámci tohto konania uplatňovaná. Z toho dôvodu, ako aj z dôvodu, že už uplynula doba pri niektorých platbách viac ako 2 roky a teda žalobca s dôrazom na premlčacie lehoty potreboval konať, radšej uplatňoval všetky v tom čase podľa neho poukázané sumy. Následne sa preukázalo, že výška bezdôvodného obohatenia je v sume ako si žalobca uplatnil v žalobe. Žalobca telefonicky kontaktoval žalovaného s tým, že sa mu snažil vysvetliť a odpovedať na jeho otázky vo výzvach, avšak žalovaný naďalej zotrvával na tom, že žiadne bezdôvodného obohatenie nevzniklo. Práve z tohto dôvodu aj z dôvodu zachovania lehôt už žalobca nepokračoval v mimosúdnom rokovaní, ale rovno si uplatnil svoj nárok na súde. Bezdôvodné obohatenie resp. pohľadávka o ktorú v konaní ide je založená na základe prevodov z účtu pôvodného žalobcu na účet žalovaného, exekútor vymáhal dlžnú sumu na základe právoplatného platobného rozkazu, pričom v tomto konaní exekútor zohľadnil sumu 4.000,-eur, preto sa pôvodný žalobca domáhal všetkých súm, ktoré boli zaslané na účet žalovaného s výnimkou sumy 4.000,-eur, tieto považuje zaslané na účet žalovaného bez právneho titulu na základe toho, že žalovaný si tieto sumy uplatnil v rámci upomínacieho konania.

8. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že zo skutkového stavu vyplýva, že žalovaný obdržal platby z dvoch zdrojov. Prvý bola suma vymožená exekútorom a druhým boli platby, ktoré poukazoval žalobca na účet žalovaného. Vo výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá bola doručená žalovanému 14.07.2020 žalobca tvrdí, že bezdôvodné obohatenie tvorí suma vymožená exekútorom a stiahnutá z účtu žalobcu vo výške 19.593,57 eur. Zároveň do prílohy pripojil prevodné príkazy, ktoré mali uvedenú skutočnosť preukazovať. Avšak platby, ktoré žalobca uvádzal v texte výzvy odporovali

priloženým prevodným príkazom, pričom rozdiel v týchto sumách bol približne 13 000,- eur. Navyše suma stiahnutá z účtu žalovaného súdnym exekútorom obsahovala aj odmenu exekútora a trovy exekučného konania, ktoré žalovaný nikdy neobdržal. Žalovaný preto žiadal o spresnenie výšky obohatenia. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca v rozpore so svojimi predchádzajúcimi vyjadreniami za bezdôvodné obohatenie už považuje sumu ktorá bola zaslaná na účet žalovaného a nie sumu ktorú vymohol exekútor. Všetky platby, ktoré žalobca zaslal, žalovaný priradil k faktúram, ktoré boli predmetom exekučného konania a nahlasoval súdnemu exekútorovi. Túto skutočnosť súdny exekútorom potvrdil e-mailom zo dňa 17.04.2020, z ktorého vyplýva, že istina pohľadávky ktorú exekútor vymáhal je 6.969,55 eur. Pôvodná výška pohľadávky bola v časti istiny 17.543,23 eur znížená na 6.969,55 eur, pričom žalovaný následne od exekútora obdržal úroky vo výške 898,96 eur, úroky z omeškania vo výške 2.305,96 eur, trovy súdneho konania 2.013,79 eur, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 467,68 eur a náhradu poplatku za vydanie poverenia 16,50 eur. Teda žalovaný obdržal od exekútora sumu 12.686,82 eur. Žalobca pri poukazovaní úhrad neuvádzal čísla faktúr na ktorých úhradu majú byť tieto platby použité, z tohto dôvodu žalovaný platby priraďoval na faktúry najskôr splatné. Žalobca pozabudol na to, že žalovanému neuhradil aj iné faktúry ako tie, ktoré boli predmetom súdneho konania a následne exekučného konania. Pravdepodobne z tohto dôvodu vznikla mylná domnienka o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Obchodná prax medzi stranami bola taká, že žalobca kontaktoval predajcu žalovaného, ktorý chodil do prevádzky žalobcu s požiadavkou na dodanie konkrétneho tovaru a tento následne žalovaný expedoval. Podpísal dodací list a za riadne dodanie tovaru bola žalobcovi vystavená faktúra, ktorú bol žalobca povinný v lehote splatnosti uhradiť. Ak žalobca poukazuje na údajnú obchodnú prax medzi stranami sporu, že sa bežne čakalo na úhradu faktúry od žalobcu aj tri mesiace, tak to určite bolo z dôvodu vzájomnej dohody, ale výlučne kvôli absolútne nedostatočnej platobnej disciplíne na strane žalobcu. Žalobca opakovane meškal s úhradami faktúr žalovanému a preto prebehlo súdne exekučne konanie, ktoré nie je z ďaleko ani jediným. Žalobca bol povinný rešpektovať splatnosť faktúry, ktorá vyplýva buď z údajov na faktúre alebo v prípade, že strany majú spolu uzatvorenú zmluvu, tak z tejto zmluvy. Pri platbách ktoré žalobca poukazoval žalovanému sa žalobca podpisoval ako poľnohospodárske družstvo, pričom žalovaný obchoduje s desiatkami takýchto družstiev. V správach pre prijímateľa nebolo nikdy uvedené na akú faktúru má byť daná úhrada použitá. Žalovaný platby identifikoval vždy na základe variabilného symbolu, ktorý obsahoval IČO žalobcu. S poukazom na ustanovenie žalovaný platby používal na záväzky žalobcu najskôr splatné. Nie je zrejmé ako žalobca vypočítal dlžnú sumu, keď z emailu súdneho exekútora zo dňa 17.04.2020 je zrejmé, že súdnemu exekútorovi nebola oznámená iba úhrada vo výške 4.000,-eur. Žiadna z faktúr, ktorá je uvedená v zozname odberateľských faktúr nie je fiktívna.

9. Z výsluchu svedkyne A.. H. E. (bývalej predsedníčky predstavenstva Poľnohospodárskeho družstva Veličná) súd zistil, že so žalovaným obchodovali, žalobcovi dodával kŕmne komponenty. Keď sa dostali do finančnej tiesne, uzatvorili splátkový kalendár. Pri úhradách uvádzala ako variabilný symbol IČO družstva a nie variabilný symbol faktúr. Niekedy v júli 2019 im bol doručený platobný rozkaz na sumu približne 23 000 eur. Mala za to, že toľko nedlhujú, účtovníčka jej oznámila, že odišla platba 4.000,- eur a k úhrade zostalo približne 3.000,-eur. Domnievala sa, že si žalovaný odsúhlasí platby a zistí, že to nie je v súlade s vydaným platobným rozkazom. Účtovníčka jej nachystala doklady o úhrade pre E.. R., aby podal odpor. Vzhľadom k tomu, že v uvedenom období mala veľa práce pozabudla na 15 dňovú lehotu a keď prišla za E.. R., bolo už po lehote. Dňa 23.12.2019 prišla blokácia na účet vo výške približne 31.000,-eur. Keďže riaditeľ žalovaného s ňou nekomunikoval, kontaktovala ekonómku žalovaného, ktorá kričala do telefónu, že o ničom nevie, rozplakala sa a zložila telefón. Kontaktovala aj súdnu exekútorku, ktorá jej uviedla, že od ekonómky žalovaného obdržala nejakú nečitateľnú tabuľku. Blokácia na účet poľnohospodárskeho družstva prišla 23.12.2019 a upovedomenie o exekúcii jej bolo doručené do elektronickej schránky 13.01.2020. Vzhľadom k tomu, že v tom čase vybavovala agroúver, potrebovala predmetnú exekúciu vyplatiť, aby mohlo dôjsť k jeho čerpaniu. Čakala tiež na vyúčtovanie od exekútorky. Od zamestnanca žalovaného má vedomosť, že údajne platby, ktoré ekonómka nevie priradiť, ktoré nemajú variabilný symbol faktúr, si s riaditeľom preúčtovali na vlastné účty. Svedkyňa ďalej uviedla, že v dohode o splátkovom kalendári boli uvedené všetky záväzky voči žalovanému, pričom zo strany žalovaného došlo k zastaveniu dodávok tovaru vzhľadom na dlžnú sumu. Splátky boli uhrádzané nerovnomerne, podľa finančných možností družstva. Po uzatvorení tejto dohody o splátkach bola vystavená len jedna faktúra na približne 732,- eur. Na úhradu tejto sumy boli vyzvaný po uzavretí splátkového kalendára. Svedkyňa tiež uviedla, že kniha odberateľských faktúr pojednáva o všetkých odberateľských faktúrach, ktoré boli zo strany pôvodného žalobcu vystavené žalovanému. Ku každej faktúre musel byť dodací list a niekto to musel prebrať za pôvodného žalobcu, musí tam byť pečiatka a

podpis, kto to prebral za pôvodného žalobcu. Keby boli iné faktúry, bolo by potrebné vykonať inventúry, odsúhlasenie záväzkov a to žalovaný nedoručil, zrejme nemal iný záväzok voči pôvodnému žalobcovi. Faktúry z roku 2017 boli uhradené už v roku 2017 a neboli uhrádzané splátkami v zmysle splátkového kalendára. Splátky podľa splátkového kalendára neboli dodržané, keďže splátky vo výške splátky 5.000,- eur nebola schopná uhrádzať, ale pán ktorý za žalovaného túto dohodu podpisoval, uviedol, aby si s tým nerobila starosti, že vedia spolu komunikovať. V splátkovom kalendári zástupcovia žalovaného uviedli, že dlh ku dňu 19.09.2018 je 23.350,43 eur, čiže iný dlh pôvodného žalobcu voči žalovanému nie je. Pri realizácii úhrad na základe dohody o úhrade dlhu v splátkach a uznaní dlhu neoznačovala faktúry, na ktoré bola určená úhrada dlhu, nakoľko splátkový kalendár neobsahuje variabilné symboly ani rozpis faktúr. Z tej vymoženej sumy si exekútorka stiahla sumu 4.652,50 eur, ostatné išlo spoločnosti žalovaného. Žaloba už nebola adekvátna dlhu a preto nemali byť ani také trovy, ale brala to, že to bude iný spor. Svedkyňa tiež uviedla, že nemá doklad o tom, akú sumu poukázala exekútorka žalovanému, jej len poslala vyúčtovanie, ktoré akceptovala, nevie koľko uhradila žalovanému.

10. Z písomných vyjadrení podaných žalobcom v priebehu konania súd zistil, že podľa žalobcu z dokladov predložených žalovaným nevyplýva, že platby žalobcu boli použité na nejaké „najskôr splatné“ faktúry. Žalobca v celom rozsahu spochybnil tvrdenie, že by mal žalovaný voči žalobcovi iné splatné faktúry, okrem tých, na ktorých úhradu slúžili prostriedky poukázané na účet a zároveň vymáhané v exekučnom konaní. Žalovaný síce vo svojom vyjadrení síce zdôrazňuje, že od súdneho exekútora obdržal iba sumu vo výške 12.686,82 eur, avšak toto tvrdenie nebolo nijakým spôsobom preukázané Z exekučného príkazu č. 383EX 595/19 sa javí, že žalovaný si v exekučnom konaní uplatnil pohľadávku 17.543,23 eur. Týmto je spochybnené tvrdenie žalovaného, že v exekučnom konaní bola uplatnená istina len vo výške 6.969,55 eur. Uvedené je spochybnené samotným faktom, že z účtu žalobcu bola stiahnutá suma 19.593,57 eur. Žalobca má potom zato, že súdny exekútor na účet žalobcu poukázal sumu 17.543,23 eur v zmysle exekučného príkazu. Pokiaľ žalovaný poukazuje na nejaké príslušenstvo pohľadávky, tak žalobca popiera, že by príslušenstvo bolo v takej výške, ako to tvrdí žalovaný. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že tieto zaslané platby boli priradzované k iným už splatným faktúram, tak potom žalobcovi nie je zrejmé, prečo tieto splatné faktúry neboli zohľadnené v dohode o splátkach a uznaní dlhu, kde pôvodný žalobca ku dňu 19.09.2018 uznal celý dlh vo výške 23.350,43 eur. Je neprípustné, aby žalobca k tomuto dňu uznal iba časť svojich dlhov a skôr splatné faktúry by v tejto dohode o splátkach a uznaní dlhu nezohľadňoval. V končenom vyúčtovaní exekútora je uvedená suma 28.915,50 eur, z toho vymáhaná pohľadávka oprávneného t. j. žalovaného predstavuje sumu 23.244,-eur. Z konečného vyúčtovania exekučného konania vyplýva, že súdny exekútor vymohol celú pohľadávku žalovaného s tým, že k tejto bola započítaná odmena exekútora, trovy oprávneného a náhrada hotových výdavkov + DPH. Žalobca súdu predložil knihu odberateľských faktúr spoločnosti MIKROP Slovensko, s. r. o., z ktorej jednoznačne vyplýva, ktoré faktúry boli pôvodným žalobcom uhradené a ktoré faktúry nie. Tieto následne boli zhrnuté do dohody o splátkach a všetky ako celok uplatnené v rámci platobného rozkazu a vymožené exekútorom. Platby, ktoré pôvodný žalobca dobrovoľne v dobrej viere zasielal na účet žalovaného si tento nezapočítaval k žiadnym splatným faktúram a tieto musia jednoznačne predstavovať bezdôvodné obohatenie.

11. Z písomných vyjadrení žalovaného súd zistil, že žalovaný v konaní predložil výpisy z účtu, z ktorých je zrejmé, že žalobca v prevodných príkazoch neoznačil, na ktoré konkrétne nezaplatené faktúry majú byť jeho platby použité. Žalovaný preto obdržané prostriedky použil v súlade s ust. na úhradu faktúr najskôr splatných. Na ktoré faktúry boli tieto platby žalobcu použité, vyplýva z Výpisov z knihy odberateľských faktúr. Žalobca neuviedol ani jeden konkrétny prípad, kedy by žalovaný nemal dodržať použitie inkasovaných prostriedkov na najskôr splatné faktúry alebo kedy by žalovaný inkasované prostriedky mal duplicitne použiť na úhradu tej istej faktúry. Nakoľko žalovaný všetky úhrady obdržané od žalobcu nahlásil súdnemu exekútorovi, čo súdny exekútor potvrdil emailom zo dňa 17.04.2020, súdny exekútor v konaní vymáhal výlučne reálne neuhradené pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný jednoznačne, jasne a bez akýchkoľvek nezrovnalostí zdokladoval, akú sumu obdržal od súdneho exekútora a akú sumu prevodmi na účet od žalobcu, a konkrétne na ktoré žalobcom neuhradené faktúry tieto sumy použil, a to jeden raz, bez akýchkoľvek duplicitných úhrad. Žalobca vo Výpisoch z knihy odberateľských faktúr neidentifikoval ani jednu faktúru, ktorá by mala byť uhradená duplicitne - teda že by žalovaný tú istú faktúru označil ako uhradenú prevodom od žalobcu a zároveň by mala byť uhradená aj sumou vymoženou súdnym exekútorom. V exekučnom konaní boli vymáhané pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z konkrétnych faktúr, ktoré žalobca neuhradil. Žalovaný, porušujúc svoju povinnosť poukazovať platby počas prebiehajúceho exekučného konania

exekútorovi, poukazoval platby na vymáhanú pohľadávku priamo žalovanému. Jediným správnym postupom žalovaného za daného stavu bolo oznámiť exekútorovi prijatie týchto úhrad od žalovaného, pričom exekútor následne o prijaté plnenie znížil vymáhanú sumu. Pôvodná vymáhaná istina 17.543,23 eur sa z tohto dôvodu aj znížila na takmer tretinu, a to sumu vo výške 6.969,55 eur. Svedkyňa na pojednávaní tvrdila, že žalobca žalovanému v čase vydania Platobného rozkazu „dlhoval iba sumu vo výške 4.000,- eur“. Ak by svedkyňa hovorila pravdu, pri spočítaní úhrad žalobcu na účet žalovaného vo výške 18.310,48 € a sumy stiahnutej z účtu žalobcu exekútorom vo výške 19.593,57 € (o ktorej žalobca tvrdí, že ju obdržal žalovaný), by výška bezdôvodného obohatenia predstavovala sumu vo výške 18.310,48 eur + 19.593,57 eur - 4.000,- eur = 33.904,05 eur. Pôvodný žalobca však výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslil len na sumu 14.310,48 eur. Svedkyňa tento nesúlad nevedela nijakým spôsobom vysvetliť. Je preto zrejmé, že vyjadrenie svedkyne o tom, že „žalobca žalovanému v čase vydania Platobného rozkazu dlhoval iba sumu vo výške 4.000,- €“, sú nepravdivé. Vo veci dôveryhodnosti svedkyne a relevantnosti jej svedeckej výpovede žalovaný tiež poukázal na fakt, že vyjadrenia svedkyne o tom, prečo sa pôvodný žalobca nebránil voči vydanému platobnému rozkazu alebo následne v prebiehajúcej exekúcii, sú krajne nedôveryhodné. Rovnako nepravdepodobné je aj tvrdenie svedkyne, že sa exekútorka jednoducho s pôvodným žalobcom ako povinným „odmietla baviť“. V Celkovom prehľade sú uvedené faktúry č. 1 až 19, na ktorých úhradu boli použité prostriedky, ktoré žalovaný obdržal jednak od žalobcu platbami na účet spolu vo výške 18.310,48 eur a jednak ktoré žalovaný obdržal od exekútora vo výške istiny 6.969,55 eur (žalovaný od exekútora celkovo obdržal sumu vo výške 12.686,82 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 6.969,55 eur a príslušenstva vo výške 5.717,27 eur. Platby, ktoré žalovaný obdržal od žalobcu na účet spolu vo výške 18.310,48 eur, boli použité na úhradu faktúr č. 1 až 12. Platby, ktoré žalovaný obdržal od exekútora spolu vo výške 6.969,55 eur, boli použité na úhradu faktúr č. 14 až 19. V Celkovom prehľade je oddelená aj suma príslušenstva a trov konania vymožená v exekučnom konaní spolu vo výške 5.717,27 eur. Faktúra č. 13 znejúca na sumu vo výške 1.189,63 eur bola vo výške 801,18 eur uhradená platbou žalobcu na účet a vo zvyšku 388,45 eur bola uhradená sumou poukázanou exekútorom. Faktúry č. 1 až 16, ktoré sú vystavené ku dňu 19.09.2018 predstavujú spolu sumu vo výške 23.350,43 eur, čo je presne výška záväzku uvedená v Dohode o urovnaní. Po uzatvorení Dohody o urovnaní ešte pôvodný žalobca od žalovaného odobral ďalší tovar, za čo mu boli vystavené faktúry č. 17 až 19. V rozpore s uvedeným svedkyňa na pojednávaní dňa 01.02.2022 uviedla, že po uzatvorení Dohody o splátkach bola pôvodnému žalobcovi doručená iba jedna faktúra na sumu vo výške cca 732,- eur. Toto tvrdenie nie je opätovne pravdivé, pôvodnému žalobcovi boli doručené ešte 3 faktúry č. 17 až 19 v istine spolu vo výške 1.929,60 eur. Celkový záväzok pôvodného žalobcu tak narástol na sumu vo výške 25.280,03 eur. Odrátajúc od tejto sumu úhrady pôvodného žalobcu na účet žalovaného vo výške 18.310,48 eur dostaneme zostatok záväzku pôvodného žalobcu voči žalovanému vo výške 6.669,55 €. Toto je do centa presne istina, ktorú súdny exekútor zaslal žalovanému v exekučnom konaní.

12. Z Dohody o úhrade dlhu v splátkach a uznania dlhu uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom vyplýva, že žalobca uznal svoj peňažný záväzok ku dňu 19.09.2018 vo výške 23.350,43 eur čo do dôvodu a výšky a v celom rozsahu sa zaviazal svoj dlh splatiť v dojednaných splátkach.

13. Z vyjadrenia súdnej exekútorky JUDr. Stanislavy Hulmanovej Janušovej k exekučnému konaniu vedenému pod sp. zn. 383EX 595/19 vyplýva, že vymožený nárok oprávneného bol v celkovej sume 23.260,50 eur ku dňu 03.02.2020. Nárok pozostával z istiny v sume 17.543,23 eur, pevných úrokov o výške 899,96 eur, trov súdneho konania oprávneného v sume 2.013,79 eur, trov právneho zastúpenia pri exekúcii 467,68 eur, trov oprávneného pri exekúcii 16,50 eur a úrokov z omeškania ku dňu 03.02.2020 v sume 2.319,34 eur. Trovy exekúcie boli v celkovej výške 5.655 eur, ktoré pozostávali z odmeny v sume 4.652,50 eur, hotových výdavkov 60 eur a sumy 942,50 eur, ktorá predstavuje 20 % DPH. Oprávnený súdnemu exekútorovi dňa 17.01.2020 oznámil, že povinný mu dňa 12.12.2018 zaslal na účet sumu 810,48 eur, dňa 19.12.2018 sumu 736,80 eur, dňa 02.01.2019 sumu 7.000 eur, dňa 01.02.2019 sumu 2.000,- eur, dňa 13.02.2019 sumu 1.000,-eur, dňa 22.02.2019 sumu 500,-eur, dňa 31.07.2019 sumu 4.000,-eur. Dňa 03.02.2020 bola na účet súdneho exekútora pripísaná suma 19.593,57 eur, z ktorej dňa 04.02.2020 išla suma 12.686,82 eur na účet oprávneného, suma 5.655,- eur predstavuje trovy exekúcie. Preplatok sumy 1.251,75 eur bol dňa 04.02.2020 preúčtovaný do spisu EX 667/2019, keďže povinný mal vedené viaceré exekúcie.

14. Z výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že dňa 31.07.2019 bola na účet žalobu žalovaným poukázaná suma 4.000,-eur, dňa 22.02.2019 suma 500,- eur, dňa 12.02.2019 suma 1.000,-eur, dňa 31.01.2019 suma 2.000,-eur, dňa 02.01.2019 suma 7.000,-eur, dňa 12.12.2018 suma 810,48 eur, dňa 02.11.2018 suma 1.000,-eur, dňa 02.10.2018 suma 1.000,-eur, dňa 24.09.2018 suma 1.000,-eur.

15. Faktúrou č. 2171735 zo dňa 20.09.2017, splatnou 04.10.2017 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za dodaný tovar sumu 2.649,30 eur, faktúrou č. 2181754 zo dňa 12.11.2018, splatnou 26.11.2018 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za dodaný tovar sumu 736,80 eur, faktúrou č. 21820333 zo dňa 19.12.2018, splatnou 02.01.2019 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za dodaný tovar sumu 736,80 eur, faktúrou č. 2171762 zo dňa 26.09.2017, splatnou 10.10.2017 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za dodaný tovar sumu 864 eur, faktúrou č. 2171811 zo dňa 29.09.2017, splatnou 13.10.2017 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za dodaný tovar sumu 120,- eur, faktúrou č. 2171948 zo dňa 24.10.2017, splatnou 07.11.2017 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za dodaný tovar sumu 2.943,30 eur, faktúrou č. 2172257 zo dňa 13.12.2017, splatnou 27.12.2017 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za dodaný tovar sumu 2.649,30 eur, faktúrou č. 2180062 zo dňa 17.01.2018, splatnou 31.01.2018 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za dodaný tovar sumu 1.736,10 eur, faktúrou č. 2180185 zo dňa 02.02.2018, splatnou 16.02.2018 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za dodaný tovar sumu 432,- eur, faktúrou č. 2180260 zo dňa 15.02.2018, splatnou 01.03.2018 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za dodaný tovar sumu 2.704,50 eur, faktúrou č. 2180363 zo dňa 06.03.2018, splatnou 20.03.2018 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za dodaný tovar sumu 432,- eur, faktúrou č. 2180430 zo dňa 20.03.2018, splatnou 03.04.2018 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za dodaný tovar sumu 1.802,70 eur, faktúrou č. 2180491 zo dňa 27.03.2018, splatnou 10.04.2018 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za dodaný tovar sumu 456,-eur, faktúrou č. 2180574 zo dňa 10.04.2018, splatnou 24.04.2018 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za dodaný tovar sumu 968,40 eur, faktúrou č. 2180797 zo dňa 17.05.2018, splatnou 31.05.2018 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za dodaný tovar sumu 1.189,63 eur, faktúrou č. 2180808 zo dňa 21.05.2018, splatnou 04.06.2018 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za dodaný tovar sumu 1.802,70 eur, faktúrou č. 2181203 zo dňa 30.07.2018, splatnou 13.08.2018 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za dodaný tovar sumu 1.424,40 eur, faktúrou č. 2181381 zo dňa 30.08.2018, splatnou 13.09.2018 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za dodaný tovar sumu 1.424,40 eur, faktúrou č. 2181503 zo dňa 20.09.2018, splatnou 04.10.2018 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za dodaný tovar sumu 456,- eur, faktúrou č. 2181754 zo dňa 12.11.2018, splatnou 26.11.2018 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za dodaný tovar sumu 736,80 eur. K predmetným faktúram žalovaný doložil aj dodacie listy podpísané žalobcom.

16. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

17. Podľa ustanovenia , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa ustanovenia , ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.

19. Žalobca sa v konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu, keď žalobca mal uspokojiť pohľadávku žalovaného na základe jedného právneho titulu duplicitne.

20. Medzi stranami nebolo sporné a zo zhodných tvrdení strán sporu súd zistil, že uzavreli Dohodu o úhrade dlhu v splátkach a uznanie dlhu, v rámci ktorej žalobca uznal svoj peňažný záväzok čo do dôvodu a výšky a tento ku dňu 19.09.2018 predstavoval sumu vo výške 23.350,43 eur. Zároveň nebolo sporným ani to, že dňa 24.09.2018 bola na účet žalobu žalovaným poukázaná suma 1.000,-eur, dňa 02.10.2018 suma 1.000,-eur, dňa 02.11.2018 suma 1.000,-eur, dňa 12.12.2018 suma 810,48 eur, dňa 02.01.2019 suma 7.000,-eur, dňa 01.02.2019 suma 2.000,-eur, dňa 13.02.2019 suma 1.000,-eur, dňa 22.02.2019 suma 500,- eur a dňa 31.07.2019 suma 4.000,-eur, teda spolu suma 18.310,48 eur a že v rámci exekučného konania bola súdnemu exekútorovi poukázaná zo strany žalobcu suma 19.593,57 eur.

21. Predmetom ďalšieho konania bolo posúdenie sporných skutočností a to existencia aj iných splatných faktúr vystavených žalobcom ako tých, ktoré boli predmetom upomínacieho konania sp. zn. a následne exekučného konania, zápočet žalobcom poskytnutých plnení na záväzky žalovaného, tak ako ho vykonal žalovaný a tiež výška sumy, ktorú žalovaný obdržal od súdneho exekútora.

22. V danom prípade mal súd faktúrami a dodacími listami na č.l. 138 až 153 súdneho spisu preukázané, že žalovaný dodal žalobcovi tovar, ktorý mu následne fakturoval faktúrami a v sumách uvedených v bode 15. odôvodnenia rozhodnutia. Uvedenými listinnými dôkazmi bolo tiež preukázané, že žalobca mal voči žalovanému aj iné splatné záväzky, okrem tých, ktoré boli predmetom upomínacieho konania vedeného pod sp. zn. a to z faktúry č. 2171735, faktúry č. 2181203, faktúry č. 2181381, faktúry č. 2181503, faktúry č. 2181754, faktúry č. 2182033, pričom ich existencia nebola zo strany žalobcu účinne a kvalifikovane popretá.

23. Ak ide o viaceré záväzky, ktoré má dlžník plniť tomu istému veriteľovi, dôležité je vedieť, ktoré plnenie sa započíta na ktorý záväzok, teda ktorý záväzok konkrétnym plnením zaniká. vychádza zo zásady, že prvoradý význam pri určení, na ktorý záväzok sa poskytnuté plnenie započíta, má vôľa dlžníka. On svojím jednostranným vyhlásením rozhoduje o tejto skutočnosti, pričom vyhlásenie dlžníka zákon časovo viaže v tom zmysle, že dlžník ho musí urobiť pri plnení. Inak sa vychádza z časového kritéria, t.j. plnenie sa započíta na záväzok najskôr splatný.

24. Z výpisov z účtov tak žalobcu (č.l. 5-9 súdneho spisu) ako aj žalovaného (č.l. 67-75) vyplýva, že žalobca pri platbách žalovanému neuvádzal faktúry, na úhradu ktorých mali byť platby použité a preto žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcom poskytnuté plnenia započítal na jeho záväzky (faktúry), ktoré boli najskôr splatné. Z listiny predloženej žalovaným označenej ako MIKROP Slovensko, s.r.o.- manuál k podkladom PD Veličná (č.l. 136 súdneho spisu) je zrejmé, že žalovaný započítal plnenie žalobcu vo výške 1.000,- eur (poukázané na účet žalovaného dňa 24.09.2018) na faktúru č. 2171735 znejúcu na sumu 2.649,30 eur, splatnú dňa 04.10.2017, plnenie žalobcu vo výške 1.000,- eur (poukázané na účet žalovaného dňa 02.10.2018) na zvyšnú časť faktúry č. 2171735 a plnenie 1.000,- eur (poukázané na účet žalovaného dňa 02.11.2018) v rozsahu 401,- eur na faktúru č. 2171735 a zvyšnú časť plnenia započítal na faktúru č. 2171762 znejúcu na sumu 864,-eur, splatnú dňa 10.10.2017, pričom vo zvyšnej časti bolo na faktúru čiastočne započítané plnenie žalobcu v sume 810,48 eur (poukázané na účet žalovaného dňa 12.12.2018). Zostávajúca časť plnenia vo výške 425,48 eur bola započítaná na faktúru č. 2171948 znejúcu na sumu 2.943,30 eur, splatná dňa 07.11.2017. Ďalej žalovaný započítal plnenie žalobcu vo výške 7.000,- eur (poukázané na účet žalovaného dňa 02.01.2019) na zvyšnú časť faktúry č.2171948 v rozsahu 2.517,82 eur a v rozsahu 2.649,30 eur na faktúru č. 2172257, splatnú dňa 27.12.2017,v rozsahu 1.736,10 eur na faktúru č. 2180062, splatnú dňa 31.01.2018 a v rozsahu 96,78 eur na faktúru č. 2180185, splatnú dňa 16.02.2018, vo zvyšnej časti žalovaný započítal na faktúru časť plnenia vo výške 2.000,- eur (poukázané na účet žalobcu dňa 01.02.2019) a to výške 335,22 eur, následne zvyšnú časť tohto plnenia žalobca započítal na faktúru č. 2180260 znejúcu na sumu 2.704,50 eur, splatná dňa 01.03.2018 a na túto faktúru započítal aj plnenie vo výške 1.000,- eur (poukázané na účet žalovaného dňa 13.02.2019) a časť plnenia vo výške 500,- eur (poukázané na účet žalobcu dňa 22.02.2019), časť uvedeného plnenia vo výške 432,-eur bola následne započítaná na faktúru č. 2180363 znejúcu na sumu 432,-eur a časť plnenia vo výške 28,28 eur na faktúru č. 2180430 znejúcu na sumu 1.802,70 eur, splatná dňa 03.04.2018. Na faktúru č. 2180430 žalovaný započítal časť plnenia vo výške 4.000 eur (poukázané na účet žalovaného dňa 31.07.2019), zvyšnú časť plnenia započítal na faktúru č. 2180491 znejúcu na sumu 456,-eur, na faktúru č. 2180574, znejúcu na sumu 968,40 eur a napokon v rozsahu 801,18 eur na faktúru č. 2180797 znejúcej na sumu 1.189,63 eur.

25. Vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s písomným vyjadrením súdnej exekútorky JUDr. Stanislavy Hulmanovej Janušovej boli vyvrátené tvrdenia žalobcu o tom, že v rámci exekučného konania, ktoré bolo voči nemu vedené, bola vymožená celá pohľadávka žalovaného v sume 23.244,-eur. Z uvedeného vyjadrenia vyplýva, že v exekúcii 383EX 595/2019 vykonávanej na základe vykonateľného exekučného titulu sp. zn. v prospech oprávneného (žalovaného) proti povinnému (žalobcovi) bol nárok oprávneného ku dňu 03.02.2020 v sume 23.260,50 eur a pozostával z istiny v sume 17.543,23 eur, pevných úrokov o výške 899,96 eur, trov súdneho konania oprávneného v sume 2.013,79 eur, trov právneho zastúpenia pri exekúcii 467,68 eur, trov oprávneného pri exekúcii 16,50 eur,

úrokov z omeškania ku dňu 03.02.2020 v sume 2.319,34 eur a trov exekúcie v celkovej výške 5.655 eur. Z vyjadrenia je tiež zrejmé, že žalovaný súdnemu exekútorovi oznámil všetky plnenia poskytnuté žalobcom a teda, že povinný mu dňa 12.12.2018 zaslal na účet sumu 810,48 eur, dňa 19.12.2018 sumu 736,80 eur, dňa 02.01.2019 sumu 7.000 eur, dňa 01.02.2019 sumu 2.000,- eur, dňa 13.02.2019 sumu 1.000,-eur, dňa 22.02.2019 sumu 500,-eur, dňa 31.07.2019 sumu 4.000,-eur. Zo sumy 19.593,57 eur pripísanej na účet súdneho exekútora bola na účet oprávneného poukázaná suma 12.686,82 eur (z toho suma 5.655,- eur predstavujúca trovy exekúcie). Vzhľadom na uvedené bola v rámci exekúcie vymožená a na účet žalovaného poukázaná istina vo výške 6.969,55 eur, ktorú žalovaný opätovne použil na úhradu splatných pohľadávok žalobcu, tak ako to vyplýva z listiny označenej ako MIKROP Slovensko, s.r.o.- manuál k podkladom PD Veličná (č.l. 136 súdneho spisu), pričom uvedená suma bola použitá na úhradu zvyšnej časti faktúry č. 2180797 v rozsahu 388,45 eur, časť plnenia vo výške 1.802,70 eur bola následne započítaná na faktúru č. 2180808 znejúcu na sumu 1.802,70 eur, časť plnenia vo výške 1.424,40 eur bola započítaná na faktúru č. 2181203 znejúcu na sumu 1.424,40 eur, časť plnenia vo výške 1.424,40 eur bola započítaná na faktúru č. 2181381 znejúcu na sumu 1.424,40 eur, časť plnenia vo výške 456,- eur bola započítaná na faktúru č. 2181503 znejúcu na sumu 456,- eur, časť plnenia vo výške 736,80 eur bola započítaná na faktúru č. 2181754 znejúcu na sumu 736,80 eur a časť plnenia vo výške 736,80 eur bola započítaná na faktúru č. 2182033 znejúcu na sumu 736,80 eur.

26. Žalobca síce v konaní predložil dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť jeho skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie žalobcu nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stanu nepriaznivé rozhodnutie. Zo žalobcom predložených dôkazov ako ani z výsluchu svedkyne nebolo možné dospieť k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Práve žalovaný predloženými listinnými dôkazmi preukázal použitie inkasovaných prostriedkov jednak od žalobcu a tiež od súdnej exekútorky v rámci exekučného konania a to, že uvedené plnenia, ktoré žalovaný obdržal, započítal na existujúce splatné záväzky žalobcu. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu zamietol.

27. Podľa ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Súd o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a žalobcovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).