Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-6-2022.pdf
PDF · 90.92 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/6/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: B. S., L.. XX.XX.XXXX, J. C. X, T., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 12106/15, o vymoženie 814,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 03.08.2017, č.k. 48Er/1962/2015-21
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 01.03.2015 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 814,- EUR s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave, zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., č.k. SR 07390/14 zo dňa 31.10.2014. Dňa 07.05.2015 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd následne citoval § 44 ods. 1, 2, 3 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 2 ods. 1, § 15, § 70, § 73 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd, ktorý rozhoduje o udelení respektíve o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, je povinný náležite preskúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul a skúmať zákonnosť týchto dokumentov. To znamená, že exekučný súd má nielen právo, ale hlavne zákonom uloženú povinnosť posudzovať tieto dokumenty nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke za účelom rozhodnutia o udelení resp. o neudelení poverenia súdu na vykonanie exekúcie. Ak súd zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd prvej inštancie sa tak zaoberal exekučným titulom, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave, zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., č.k. SR 07390/14 zo dňa 31.10.2014 a tento v zmysle § 73 ods. 1 zák. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní skúmal v intenciách zák. č. 335/2014 Z. z. Z obsahu exekučného titulu súdu prvej inštancie vyplynulo, že príslušný rozhodcovský súd Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.05.2012, ktorá bola podkladom pre konanie pred rozhodcovským súdom, posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, z ktorého dôvodu bol názoru, že uvedený spor je možné posúdiť ako spotrebiteľský spor a dá sa naň aplikovať zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v zmysle § 2 tohto zákona. Na strane 2 rozhodcovského rozsudku sa nachádzalo ustanovenie článku X ods. 1, 4 a 5 Rokovacieho poriadku, v zmysle ktorého rozhodcovský súd vyzval žalovaného, aby sa v
lehote 10 dní od doručenia výzvy písomne vyjadril k nárokom uplatnených žalobcom (podal žalobnú odpoveď). Súd ďalej konštatoval, že z § 15 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní jednoznačne vyplýva, že rokovací poriadok rozhodcovského súdu, ktorý upravuje pravidlá konania pred stálym rozhodcovským súdom vrátane postupu pri rozhodovaní o námietke voči rozhodcovi, pravidlá rozhodovania o trovách spotrebiteľského rozhodcovského konania, pravidlá zmierovacieho konania a ďalšie pravidlá súvisiace s ochranou záujmov účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania, musí zabezpečovať rovnosť účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania a právo každého účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania konať pred stálym rozhodcovským súdom, ako aj ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa. Súd prvej inštancie bol názoru, že ustanovenie článku X ods. 1, 4 a 5 rokovacieho poriadku je v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 15 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pretože účastníkovi konania je zabránené pred vydaním rozsudku rozhodcovského súdu konať pred súdom, predkladať dôkazy, alebo reagovať na žalobu v zmysle § 25 ods. 4 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v ktorom je uvedené, že stály rozhodcovský súd bezodkladne po doručení žaloby, a ak nejde o spotrebiteľa, po zaplatení poplatku podľa sadzobníka poplatkov zverejneného na webovom sídle stáleho rozhodcovského súdu, písomne vyzve žalovaného na zaslanie žalobnej odpovede. Lehota pre zaslanie žalobnej odpovede, ktorú stály rozhodcovský súd určí žalovanému, nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia žaloby. Keďže lehota na podanie žalobnej odpovede bola kratšia, než zákonom ustanovená lehota 30 dní, v predmetnom konaní bola podľa názoru súdu prvej inštancie značná nerovnováha práv účastníkov konania a konanie sa odchýlilo v neprospech spotrebiteľa, čím bolo okrem spomenutých ustanovení porušené aj ustanovenie § 70 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý mal v exekučnom konaní slúžiť ako exekučný titul je v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona, a preto žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), ak konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka. Túto oprávnený uzavrel s povinným podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V zmysle článku 2 tejto zmluvy založili právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami v rozhodcovskom konaní, kde sa postupuje v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. a s rokovacím poriadkom. Oprávnený mal za to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom na to oprávneným a exekučný súd v danej veci konal nad rámec zákonných ustanovení.
5. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Odvolací súd zo spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 18.05.2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 1.600,- EUR. V rovnaký deň bola medzi účastníkmi konania uzavretá rozhodcovská zmluva, ktorá upravovala riešenie sporov vzniknutých medzi účastníkmi. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 07390/14 zo dňa 31.10.2014. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2014 a vykonateľnosť dňa 29.12.2014. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala vyššie uvedená Rozhodcovská zmluva k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 18.05.2012 medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným.
11. Súd prvej inštancie však vec nesprávne právne posúdil, ak aplikoval na prejednávanú vec ust. zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktoré na prejednávanú vec nedopadajú vzhľadom na skutočnosť, že v čase vydania exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku dňa 31.10.2014 bol účinný zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nadobudol účinnosť až dňom 01.01.2015.
12. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že ustanovenie čl. X ods. 1, 4 a 5 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu je v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 15 ods. 2 a § 25 ods. 4 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, keďže rozhodcovský súd neposkytol žalovanému (povinnému) dostatočnú lehotu pre zaslanie žalobnej odpovede, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia žaloby, a ktorá v danom prípade predstavovala iba 10 dní od doručenia žaloby. Keďže lehota na podanie žalobnej odpovede bola kratšia, než zákonom ustanovená lehota 30 dní, v predmetnom konaní bola podľa názoru súdu prvej inštancie značná nerovnováha práv účastníkov konania a konanie sa odchýlilo v neprospech spotrebiteľa, čím bolo okrem vyššie spomenutých ustanovení porušené aj ustanovenie § 70 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
13. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
14. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinnom do 31.12.2014, v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd. Ak rozhodcovský súd ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.
15. V danom prípade rozhodcovské konanie prebehlo ako aj skončilo ešte pred účinnosťou zákona č. 335/2014 Z. z o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, t.j. ešte pred 01.01.2015. Ak súd vyvodil rozpor rozhodcovského konania so zákonom č. 335/2014 Z. z., tento záver súdu nie je správny. Súd aplikáciou zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vec nesprávne právne posúdil a nesprávne na danú vec aplikoval prechodné ustanovenie § 73 ods. 1 citovaného zákona, keďže dané rozhodcovské konanie bolo právoplatne skončené dňom 23.12.2014, t.j. pred účinnosťou zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, nevyžadoval v prebiehajúcom konaní takto konkrétne určenú lehotu na podanie žalobnej odpovede tak, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý vyžaduje lehotu nie kratšiu ako 30 dní.
16. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne preskúmať exekučný titul z hľadiska ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ako aj Exekučného poriadku, či tu nie sú iné dôvody, pre ktoré je možno považovať exekučný titul v rozpore so zákonom. V prípade, ak súd prvej inštancie takéto dôvody nezistí, je jeho povinnosťou vydať poverenie pre súdneho exekútora. Zároveň bude úlohou súdu v ďalšom konaní posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy, z ktorej vyvodzoval rozhodcovský súd právomoc vydať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, podľa zák. č. 224/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a skúmať prípadnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v tejto rozhodcovskej zmluve podľa úpravy účinnej v čase jej uzavretia, t.j. podľa Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014.
17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je záver súdu prvej inštancie o tom, že rozhodcovský rozsudok je v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, vecne nesprávny, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. 3 CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).