Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9Co-106-2017.pdf
PDF · 110 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/106/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej S. S., A.. X.X.XXXX, W. Q. O., T. XX, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6, o zaplatenie 6.193,57 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 29C/130/2014 - 143 zo 17.10.2016
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zamietol žalobu a žalovanej priznal právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnej výške.
2. Rozhodol tak o zostatku nároku žalobcu pôvodne na zaplatenie 6.193,57 eur s úrokom z omeškania 1.154,20 eur a 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 4.256,24 eur od 22.9.2012 do zaplatenia titulom zaplatenia zostatku nesplateného úveru a náhrady trov konania, nakoľko žalobca podaním z 23.9.2013 zobral žalobu v časti o zaplatenia 120,- eur späť, v tejto časti bolo konanie uznesením č.k. 15Ro/775/2012 z 25.3.2014 zastavené, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.5.2014.
3. Vychádzal zo zistenia, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 medzi postupcom GE Money a.s., Bratislava a žalobcom postupca postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovanej, ktorej postúpenie pohľadávky bolo oznámené listom zo 14.12.2009. K uzavretiu zmluvy medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu došlo 10.12.2007 zmluvou o úvere č. 1205718432, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 4.979,09 eur. Žalovaná sa zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach.
4. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník 5.11.2008 uzavreli Splátkovú dohodu, kde v článku I bode 1.1 je uvedené, že dlžník je povinný uhradiť celkovú čiastku 6.673,57 eur (201.048,- Sk) vyčíslenú k 13.10.2008 a v článku I bode 1.2, že dlžník uznáva vyššie uvedenú čiastku čo do dôvodu a výšky ako svoj dlh a zaväzuje sa ho uhradiť v mesačných splátkach 35 x 185,39 eur (5.585,- Sk), 1 x 184,99 eur (5.573,- Sk) vždy do 20. dňa v mesiaci počínajúc 20.11.2008. Dňa 14.6.2011 strany sporu uzavreli Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku s dátum prvej splátky 25.6.2011, obsahom bodu 3.1 veta posledná predmetnej dohody o uzavretí splátkového kalendára je, že osoby
uvedené v bode 1.2 alebo 1.3. tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Žalobca listom z 19.9.2012 vyzval žalovanú k úhrade pohľadávky najneskôr do 26.9.2012.
5. Vychádzajúc z § 261 ods. 3 písm. d) , § 497, § 501 ods. 1, veta prvá, § 503 ods. 2, § 506 Obchodného zákonníka, vychádzajúc zo záveru, že žalovaná predmetnú zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba, nepodnikateľ, teda v pozícii spotrebiteľa a spoločnosť v pozícii dodávateľa, súd prvej inštancie konštatoval, že právny vzťah založený zmluvou o úvere je nevyhnutne potrebné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod.
6. Po právnom posúdení veci podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2, §4 ods. 1, 2, 3, 4, 5 cit zákona konštatoval, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby. V prvom rade sa však zaoberal otázkou premlčania. Otázku premlčania posudzoval podľa Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vychádzajúc z § 52 ods. 2 OZ, teda posudzoval plynutie premlčacej lehoty podľa § 100, §101 a §103 OZ a prihliadal na zákonom stanovenú trojročnú premlčaciu lehotu.
7. K dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, uzavretej 14.06.2011, uviedol že išlo o predformulovaný obsah dohody, samotné uznanie dlhu bolo spojené jednak s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, v podstate je súčasťou tejto dohody a v uznaní záväzku je zakomponovaná aj rozhodcovská doložka, napriek tomu, že žalobkyňa takúto dohodu podpísala, v prípade ak by nesúhlasila s uznaním záväzku, prípadne o plnení záväzku v splátkach, prípadne s rozhodcovskou doložkou, vzhľadom k tomu, že to bolo súčasťou jedného vopred naformulovaného listu, tieto jednotlivé body tejto dohody samostatne odmietnuť nemohla, mohla s touto dohodou ako celkom len súhlasiť, prípadne nesúhlasiť. Mal vážne pochybnosti o tom, že išlo o skutočný prejav vôle žalovanej uznať dlh, uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom a zároveň uzavrieť rozhodcovskú doložku. Mal za to, že podpisom takto formulovanej dohody žalovaná ako spotrebiteľka zhoršila svoje postavenie v rozpore s § 54 ods. 1 OZ, uznanie dlhu považoval za právne neúčinné, pretože žalovaná nemala možnosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody, sa riadne oboznámiť a pochopiť, aké dôsledky z toho pre ňu vyplývajú a je možné mať pochybnosti o tom, či ide o skutočný prejav vôle žalovanej uznať dlh a nie iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Podľa názoru súdu pri dostatku informácií by žalovaná uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísala. Žalobca v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti žalovanú nepoučil o následkoch podpisu dohody, ako aj o uzavretí rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky, pričom naviac sám iniciatívne takúto dohodu zaslal žalobkyni, ktorá v dobrej viere a v snahe uhradiť dlh v splátkach podpísala formulár, ktorého obsah jej nebol úplne zrejmý. Takýto postup dodávateľa považoval za nekalú obchodnú praktiku. Tieto závery sa podľa názoru súdu vzťahujú aj na splátkovú dohodu 5.11.2008, o ktorú síce sama žalovaná požiadala listom z 29.9.2008, avšak požiadala len o plnenie v splátkach a žalobca do vopred predloženej formulárovej splátkovej dohody automaticky zakotvil aj uznanie dlhu žalovanou, čo do dôvodu aj výšky, čo žalovaná vôbec nežiadala.
8. Vychádzajúc z § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 7 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z.z. s prihliadnutím na rozhodnutie Ústavného súdu č. II. ÚS 249/1997, s poukazom na čl. 3 bodu 1, 2, čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/ EHS a rozsudok Európskeho súdneho dvora z 27.6.2000 C-240/98 až C-244/98 mal za to, že uzavretie splátkovej dohody zo dňa 05.11.2008 aj zo dňa 14.06.2011 je nekalou obchodnou praktikou žalobcu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, táto nerovnováha je v neprospech spotrebiteľa a zároveň takýto právny úkon je neplatný, keďže je v rozpore s dobrými mravmi a nie je z neho zrejmé, či vyjadruje skutočnú vôľu žalovanej ako v časti uznať dlh, tak aj sčasti uhradiť pohľadávku v splátkach, ako aj v časti uzavretia rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky, t.j. podriadenie sa rozhodcovskému konaniu. Predmetnú úverovú zmluvu považoval za platnú, keďže žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver a začala ho čerpať, avšak od žalovanej podľa záveru súdu možno požadovať len úroky a poplatky uvedené v zmluve. Žalobca k 27.9.2008 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, čo vyplýva z platobnej histórie pod položkou „zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“, počnúc dňom 28.9.2008 začala žalobcovi plynúť 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie svojho práva na súde. Žalobca doručil súdu žalobu 2.11.2012, čo vyplýva z prezenčnej pečiatky súdu, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňom 28.9.2011. Na základe týchto skutočností žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania pohľadávky.
9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., priznal žalovanej náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške náhrady trov v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
10. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nestotožnil sa s názorom súdu, že pohľadávka je premlčaná. Považoval vyhodnotenie oboch dohôd o splátkach súdom za absurdné. Úvahu súdu o tom, že žalovaná mala v úmysle len uzavrieť dohodu o splátkach a neuznať svoj dlh, sa podľa neho prieči logickej úvahe pri vyhodnotení samotného správania sa žalovanej a popretie inštitútu uznania dlhu zakotveného v Občianskom zákonníku. Zdôrazňoval, že na žiadosť žalovanej jeho právny predchodca pripravil písomnú dohodu o splátkach a poslal ju poštou na adresu žalovanej, mala možnosť si ju v pokoji prečítať, prípadne dať posúdiť právnikovi. Dohoda bola ňou podpísaná 25.10.2008 a až následne 05.11.2008 ju podpísal jeho právny predchodca. Ide podľa neho o slobodnú vôľu žalovanej uzavrieť s jeho právnym predchodcom predmetnú dohodu. Z dokazovania nie je vôbec zrejmé, ako súd dospel k záveru, že dohoda o splátkach medzi veriteľom a dlžníkom je nekalá obchodná praktika. Obdobne podľa neho je možné dôvodiť aj dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo 14.06.2011. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutia iných súdov, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Bratislave sp.zn. ktorých uviedol. Pokiaľ súd neakceptoval inštitút uznania dlhu v predmetných dohodách o splátkach, podľa neho nebol dôvod na to, aby považoval za neplatnú dohodu o splátkach v časti dohodnutých splátok. V opačnom prípade je potrebné dôjsť k záveru, že už len samotné poskytnutie splátkového kalendára dlžníkovi je nekalá obchodná praktika.
11. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uplatnila si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Uviedla, že zmluvu o úvere, ktorá je odplatnou zmluvou pre chýbajúcu základnú náležitosť dohodu o výške úrokov považuje za absolútne neplatnú, nakoľko zmluva je neplatná, nastupuje inštitút vydania bezdôvodného obohatenia. Splátkovú dohodu podpísanú 05.11.2008 s poukazom na absolútnu neplatnosť celej zmluvy považuje za neplatnú. Uviedla, že trvá na vznesenej námietke premlčania celého nároku. Zdôrazňovala, že pri uzatváraní dohôd o splátkovom kalendári, veriteľ porušil predpisy spotrebiteľského práva, najmä § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi a rozumie sa ním najmä konanie, ktoré je v rozpore s vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie, môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody. V čase uzatvorenia dohôd ako priemerný spotrebiteľ nemala vedomosť o prípadných účinkoch spojených s týmito vyhláseniami ani samotným uznaním záväzku, takéto konanie veriteľa je podľa nej potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti v zmysle § 7 zákona č. 257/2007 Z.z. a už len samotné toto zistenie je postačujúce na záver o neplatnosti splátkovej dohody, ktorá obsahuje aj uznanie záväzku. V tejto súvislosti poukazovala a citovala časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8MCdo/1/2014 z 30.03.2015, časť rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co/815/2013.
12. Vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi doručené 17.01.2017. Žalobca k tomuto vyjadreniu uviedol, že naďalej trvá na podanom odvolaní, navrhuje, aby mu odvolací súd v plnom rozsahu vyhovel. Poukazoval na ust. § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. v zmysle ktorého sa zmluva považuje za platne uzavretú, ak na jej základe bol poskytnutý úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Absencia úrokovej sadzby preto v žiadnom prípade nemôže spôsobiť absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere.
13. Stanovisko žalobcu bolo zástupkyni žalovanej doručené 24.02.2017.
14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
15. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.01.2018 o 09.40 hodine v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 08.01.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 C.s.p., § 378 ods. 1 C.s.p. a § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario.
17. Žalovaný namieta odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 C.s.p.
19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
20. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
21. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192
- § 194 C.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
22. Správne, a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
23. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu ohľadne platnosti dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ako aj uzavretí rozhodcovskej doložky) zo dňa 5.11.2008 a 14.6.2011. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru o premlčaní žalobou uplatneného nároku, ako aj k záveru o neplatnosti Dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, čo nemalo za následok začatie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby.
24. Z formy a obsahu Splátkovej dohody zo dňa 5.11.2008, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou a Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretej medzi
stranami sporu 14.6.2011 je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárové zmluvy, ktorých predtlač formulára mal právny predchodca žalobcu, resp. žalobca už vopred pripravený. Dopisovali do predtlače iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, ktorá nemala možnosť obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť a ani ho neovplyvnila.
25. Obsahom vyššie uvedených dohôd je viacero právnych úkonov, konkrétne uznanie záväzku ako jednostranný právny úkon, dohoda o splátkach a v prípade zmluvy o 14.6.2011 aj dohoda o uzavretí rozhodcovskej doložky ako dvojstranné právne úkony. Takéto dohody sú pre priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľné, pretože nemôžu mu byť jasné kategórie uznania záväzku a rozhodcovskej doložky, teda ich právny význam a nedokáže odlíšiť rôzne dôsledky vyplývajúce z týchto právnych vzťahov. Pokiaľ teda podpisuje dohodu označenú ako „ Splátková dohoda“ a „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, nemusí si byť vedomý právnych následkov ďalších úkonov, ktoré sú v týchto dohodách obsiahnuté, vrátane uznania záväzku.
26. Jednoznačne možno uzavrieť, že nebola to žalovaná, ktorá mala záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Uzavretím takýchto dohôd sa zhoršilo jej postavenie ako spotrebiteľa, pretože v dôsledku uznania dlhu došlo k predĺženiu premlčacej doby na uplatnenie nárokov žalobcu z úverovej zmluvy, z ktorého dôvodu sa možno stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa a nekalú obchodnú praktiku.
27. Vychádzajúc z obsahu dohôd uzavretých medzi účastníkmi konania, ktoré boli označená ako „Splátková dohoda“ a „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, odvolací súd konštatuje, že právny predchodca žalobcu aj žalobca pri uzatváraní vyššie uvedených dohôd konali v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, keď pod zámienkou uzavretia dohody o splátkach vynútili na žalovanej uznanie záväzku, čím zhoršili jej postavenie v dôsledku predĺženia premlčacej doby. Navyše vychádzajúc z obsahu dohody uzavretej medzi stranami sporu 14.06.2011 označenej ako „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ odvolací súd konštatuje, že bod III tejto dohody, kde mala byť dohodnutá forma splatenia záväzku, neobsahuje údaje, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že medzi stranami sporu došlo k dohode o uzavretí splátkového kalendára, keďže uvedený bod neobsahuje výšku mesačnej splátky, ani dobu, dokedy dlh má byť vyrovnaný, je v nej uvedený iba dátum prvej splátky. Je teda zrejmé, že žalobca pri uzatváraní tejto dohody konal v rozpore s dobrými mravmi a jeho cieľom bolo iba dosiahnuť uzavretie dohody o uznaní záväzku, dohodu o rozhodcovskej doložke, čím došlo k zhoršeniu postavenia žalovanej.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že úmyslom právneho predchodcu žalobcu aj žalobcu bolo pod zámienkou uzavretia dohody o splátkach dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi, a preto nemôže požívať súdnu ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
29. S poukazom na vyššie uvedené sú dojednania o uznaní dlhu neplatné, z ktorého dôvodu toto uznanie nemalo za následok začatie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
30. O konaní žalobcu a jeho právneho predchodcu v rozpore s dobrými mravmi v súvislosti s uzatváraním dohôd vyššie uvádzaných, teda, že nebolo ich úmyslom uzatvárať dohody o splátkovom kalendári, ale iba dohodu o uznaní dlhu, resp. dohodu o uznaní dlhu a dohodu o uzavretí rozhodcovskej doložky nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobca si predmetnou žalobou uplatnil úrok z omeškania z celej dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, t.j. od 15.12.2009, teda neakceptoval ani jednu z dohôd, pretože v prípade ich akceptácie by nepožadoval úrok z omeškania z celej dlžnej sumy od 15.12.2009, keďže podľa detailu splátkovej dohody z 05.11.2008 k tomuto dňu by nebol splatný celý dlh, lebo doba splatnosti bola dohodnutá do 20.10.2011 a druhá dohoda o splátkach bola uzavretá 14.6.2011, teda takmer dva roky pred dobou od ktorej požadoval zaplatenie celej dlžnej sumy a úroky z omeškania z tejto sumy.
31. So zreteľom na vyššie uvedené neobstojí obrana žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dohodu o uzavretí splátkového kalendára z 05.11.2008 a zo 14.06.2011, pokiaľ konštatoval, že išlo zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu o nekalú obchodnú praktiku.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že úmyslom právneho predchodcu žalobcu aj žalobcu bolo pod zámienkou uzavretia dohody o splátkach dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi, a preto nemôže požívať súdnu ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
33. S poukazom na vyššie uvedené sú dojednania o uznaní dlhu neplatné, z ktorého dôvodu toto uznanie nemalo za následok začatie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ú 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
35. O nároku na náhradu trov odvolacie konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 355 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.) zohľadňujúc ust. § 251 C.s.p.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).