Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-6-2021.pdf
PDF · 98.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3T/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudcom Mgr. Martinom Vozárom na hlavnom pojednávaní dňa 04.05.2022, takto
rozhodol:
Obžalovaní: 1/ T. P., B.. XX.X.XXXX P. O., O. X. X. L. Y., B. L. XXX/XX,
2/ Q. V., B.. XX.X.XXXX P. O., O. X. X. L. Y. XXX,
s ú v i n n í, ž e
dňa 29.6.2019 v čase približne o 01:30 hod. v X. L. Y. pred pohostinstvom „S. XX“ v blízkosti potravín COOP Jednota po predchádzajúcej spoločnej dohode fyzicky napadli poškodených N. W. H. T. Š. tak, že pristúpili k poškodenému N. W., zvalili ho na zem, následne ho obaja začali udierať päsťami do tváre a súčasne ho kopali do rôznych častí tela, pričom obvinený Q. V. ho oboma rukami začal škrtiť a pri tomto útoku od neho opakovane žiadali, aby im vydal veci, ktoré mal pri sebe, vtedy na nich zakričal T. Š., aby prestali, po čom sa smerom k T. Š. rozbehol obvinený Q. V., ktorý ho dobehol, zozadu ho sotil na zem, následkom čoho si poškodený T. Š. udrel tvár, na zemi ho začal udierať päsťami a kopal do hlavy a žiadal mobilný telefón, ktorý mu poškodený T. Š. v obave o život podal a uviedol mu heslo na odblokovanie mobilného telefónu, následne obvinený Q. V. prehliadol obsah mobilného telefónu a tento hodil na zem, po čom sa poškodený T. Š. postavil zo zeme a kráčal smerom k potravinám, následne sa za ním rozbehol obvinený T. P., ktorý ho dobehol a sotil na zem, následkom čoho si poškodený T. Š. udrel tvár, potom ako sa poškodený postavil, viackrát ho obvinený T. P. udrel päsťou do tváre, následkom úderu poškodený spadol na zem, kedy ho obvinený T. P. kopol do tváre, žiadal od neho mobilný telefón, následne mu z chrbta strhol ruksak, ktorý prehľadal a v ňom našiel elektrickú cigaretu, ktorú zahodil, obaja obvinení poškodenému N. W. týmto konaním spôsobili zranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre, s prejavmi vegetatívnej sympomatológie, s opuchom a krvným výronom v spánkovej oblasti vľavo a ľavej strany tváre, zlomeninu nosných kostí, bez posunu kostných úlomkov, pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti pravého ramena s krvným výronom, odreniny kože v oblasti lakťov a oboch kolien, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie a obmedzenie v bežnom spôsobe života po dobu 2 - 3 týždňov spočívajúce v obmedzení vo fyzickej aktivite, v náročnej manuálnej práci a psychickej aktivite a poškodenému T. Š. obaja obvinení spôsobili zranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy
- tváre, s opuchom hornej pery úst, zlomeninu nosných kostí, bez posunu kostných úlomkov, zlomeninu 2. zubu horného zuboradia vpravo, odreninu kože v oblasti oboch kolien, ktoré zranenia si vyžadovali liečenie a obmedzenie v bežnom spôsobe života po dobu 2 týždňov spočívajúce v obmedzení prijímania potravy, sťažení dýchania a obmedzením vo fyzickej aktivite, v náročnej manuálnej práci a psychickej aktivite,
t e d a
obaja obvinení spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
č í m s p á c h a l i
zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j ú :
obžalovaný T. P.
Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á povinnosť so spoluobžalovaným Q. V. nahradiť v skúšobnej dobe spoločne a nerozdielne poškodenému T.Á. Š. škodu vo výške 810,40 eur a poškodenému N. W. škodu vo výške 1013 eur.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
obžalovaný Erik Harmady
Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á povinnosť so spoluobžalovaným T. P. nahradiť v skúšobnej dobe spoločne a nerozdielne poškodenému T. Š. škodu vo výške 810,40 eur a poškodenému N. W. škodu vo výške 1013 eur.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obžalovaní T. P. a Q. V. povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému N. W., B.. XX.XX.XXXX P. O., O. X. X. L. Y., B. L. XXX/XX, škodu vo výške 1013 eur a poškodenému T. Š.D., B.. XX.XX.XXXX P. G., O. X. X. L. Y., B. L. XXX/XX, škodu vo výške 810,40 eur. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa odkazujú poškodený N. W.W., B.. XX.XX.XXXX P. O., O. X. X. L. Y., B. L. XXX/XX a poškodený T. Š., B.. XX.XX.XXXX P. G., O. X. X. L. Y., B. L. XXX/XX, so zvyškom svojich nárokov na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Na základe prednesov strán na hlavnom pojednávaní a vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Po prednese obžaloby boli obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní poučení o svojich právach podľa § 34, § 121 a § 257 Trestného poriadku s tým, že ku skutku môžu urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Obaja obžalovaní po tomto poučení urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že sú vinní zo skutku uvedeného v obžalobe. Ďalej súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto ustanovenia obaja obžalovaní odpovedali „áno“. Súd následne podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie oboch obžalovaných o uznaní viny zo spáchania žalovaného skutku a právne ho posúdil zhodne tak, ako bol právne kvalifikovaný v prednesenej obžalobe na hlavnom pojednávaní, teda ako zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona.
Po vyhodnotení dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní nemal súd pochybnosti o vine oboch obžalovaných, a preto súd vyhlásenie oboch obžalovaných prijal. Naplnené boli aj všetky 4 zákonné formálne znaky žalovaného trestného činu, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka. Obaja obžalovaní ako subjekty spĺňajú podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaných, či forenzne významné zníženie ich príčetnosti a na takéto skutočnosti nepoukazovala ani obhajoba. Naplnená bola aj objektívna stránka tým, že obžalovaní spoločným konaním použili proti poškodeným N. W. a T. Š. násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, najmä mobilu. Naplnená bola aj subjektívna stránka, a to vo forme priameho úmyslu (obžalovaní chceli porušiť záujem chránený zákonom). Objektom stíhaného trestného činu je ochrana osoby a majetku a tento objekt bol konaním obžalovaných porušený.
Nakoľko súd prijal vyhlásenie oboch obžalovaných o vine, bolo na hlavom pojednávaní vykonané dokazovanie k výrokom o treste a náhrade škody.
Na hlavom pojednávaní tak boli vykonané nasledovné dôkazy :
Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia č. 71/19 zo dňa 24.07.2019, vypracovaného znalcom MUDr. Mariánom Pamulom, vyplynulo, že stíhaným konaním oboch obžalovaných boli poškodenému N. W. spôsobené zranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre, s prejavmi vegetatívnej sympomatológie, s opuchom a krvným výronom v spánkovej oblasti vľavo a ľavej strany tváre, zlomeninu nosných kostí, bez posunu kostných úlomkov, pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti pravého ramena s krvným výronom, odreniny kože v oblasti lakťov a oboch kolien, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie a obmedzenie v bežnom spôsobe života po dobu 2 - 3 týždňov spočívajúce v obmedzení vo fyzickej aktivite, v náročnej manuálnej práci a psychickej aktivite a poškodenému T. Š. boli spôsobené zranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre, s opuchom hornej pery úst, zlomeninu nosných kostí, bez posunu kostných úlomkov, zlomeninu 2. zubu horného zuboradia vpravo, odreninu kože v oblasti oboch kolien, ktoré zranenia si vyžadovali liečenie a obmedzenie v bežnom spôsobe života po dobu 2 týždňov spočívajúce v obmedzení prijímania potravy, sťažení dýchania a obmedzením vo fyzickej aktivite, v náročnej manuálnej práci a psychickej aktivite. Znalec tiež stanovil bodové ohodnotenia zranení oboch poškodených podľa zákona č. 437/2004 Z. z., a to u poškodeného T. Š. 40 bodov, čo predstavuje bolestné vo výške 810,40 eur (40x20,26 eur) a u poškodeného N. W. 50 bodov, čo predstavuje bolestné vo výške 1013 eur (50x20,26 eur).
Zo správy Obce X. L. Y. zo dňa 17.12.2019 vyplynulo, že obžalovaný P. sa správa slušne, ochotne pomôže spoluobčanom pri rôznych prácach a je aktívnym čelnom Dobrovoľnej požiarnej ochrany v X. L. Y. a obžalovaný V. sa voči spoluobčanom správa slušne a priateľsky a je aktívnym členom futbalového oddielu PŠK v X. L. Y..
Z lustrácii v Sociálnej poisťovni vo vzťahu k obom obžalovaným vyplynulo, že obžalovaný T. P. nepoberá žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou a od 20.04.2022 je zamestnaný v H. L., U.. U. .G..C.. Predtým bol zamestnaný v spoločnostiach K., U..G..C.., H. S. - O. U.. U. G..C.. Obžalovaný Q. V. nepoberá žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou a v súčasnosti nie je evidovaný ako osoba, za ktorú sú do Sociálnej poisťovne vykonávané odvody.
Z lustrácii v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný Q. V. nemá v evidencii žiadny záznam a obžalovaný T. P. bol 4-ktát priestupkovo prejednávaný, a to aj pre priestupky na úseku cestnej premávky, spáchané v dňoch 28.08.2019 (nerešpektovanie dopravného značenia), 16.10.2019 (nerešpektovanie dopravného značenia), 21.05.2020 (prekročenie rýchlosti) a 10.04.2021 (nemal pri sebe všetky doklady), ktoré boli riešené ukladaním blokovej pokuty, ktoré boli vždy zaplatené na mieste.
Z odpisov registra trestov vyplynulo, že obžalovaní Q. V. a T. P. nemajú žiadny záznam.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osoby obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy.
Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že obom obžalovaným je dôvodné uložiť trest odňatia slobody, zohľadniac charakter spáchaného trestného činu, teda trestného činu násilného charakteru, pričom súd tiež prihliadol na výraznú intenzitu použitého násilia, ktoré spôsobilo obom poškodeným zranenia, bližšie charakterizované v záveroch oboznámeného znaleckého posudku znalca MUDr. Mariána Pamulu. Uvedené skutočnosti súd zohľadnil tým, že uložil trest odňatia slobody. Súd však dospel k záveru, že výkon tohto trestu možno podmienečne odložiť. V tejto súvislosti prihliadol na skutočnosť, že obžalovaní neboli doposiaľ súdne trestaní.
Vzhľadom na právnu kvalifikáciu stíhaného trestného činu je základná sadzba podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v rozsahu 3 roky až 8 rokov.
Súd nezistil u obžalovaných žiadnu priťažujúcu okolnosť, avšak k obom obžalovaným zistil tri poľahčujúce okolnosti, a to
- podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, teda že obžalovaní viedli pred spáchaním trestného činu riadny život, zohľadniac lustrácie v registri trestov a registri priestupkov; v odpise registra trestov nemajú obžalovaní žiadny záznam, obžalovaný Q. V. nebol ani priestupkovo sankcionovaný a hoci podľa lustrácie v registri priestupkov bol obžalovaný T. P. doposiaľ 4-krát priestupkovo sankcionovaný, išlo však o priestupky na úseku cestnej premávky, teda druhovo nesúvisiace so stíhanou trestnou činnosťou, ktoré boli riešené vždy v blokovom konaní, teda išlo o menej závažné priestupky, a preto podľa názoru súdu táto skutočnosť nebráni priznať aj obžalovanému P. túto poľahčujúcu okolnosť;
- podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaní sa k spáchaniu trestného činu priznali a jeho spáchanie oľutovali, zohľadniac vyhlásenie obžalovaných o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a oľutovanie, ktoré obžalovaní vyjadrili vo svojich záverečných rečiach;
- podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, teda že obžalovaní napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti, zohľadniac opäť vyhlásenie obžalovaných o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.
Pretože u oboch obžalovaných je prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, súd po „úprave“ trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona (základná sadzba 3 roky až 8 rokov) a postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona vychádzal pri ukladaní trestu u obžalovaných z trestnej sadzby 3 roky až 6 rokov a 4 mesiace.
Súd, zohľadniac postoj obžalovaných, ktorí urobili vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ako aj skutočnosť, že obžalovaní neboli doposiaľ súdne trestaní, dospel k záveru, že na nápravu obžalovaných postačuje trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, a preto uložil obom obžalovaným trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Obhajoba navrhovala mimoriadne zníženie trestu, avšak súd sa s týmto návrhom nestotožnil, nakoľko nezistil žiadne okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaných, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu. Skutočnosť, že obžalovaní urobili vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, sama o sebe neodôvodňuje mimoriadne zníženie trestu, nakoľko k nej nepristúpili iné mimoriadne okolnosti, a preto súd vyhlásenie o vine zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Obhajoba poukazovala, že obžalovaní boli v čase skutku vo veku blízkom mladistvým, resp. že išlo o dedinskú bitku, po ktorej
si obžalovaní žiadne veci od poškodených neponechali, avšak ani tieto skutočnosti nie sú dôvodmi, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu. Hoci obžalovaní boli v čase spáchania skutku vo veku blízkom mladistvej osoby, nebolo však ničím preukázané, že by táto skutočnosť mala vplyv na ich rozumovú alebo vôľovú vyspelosť a túto skutočnosť nenamietala ani obhajoba. Stíhané konanie zahŕňa výraznú intenzitu použitého násilia a nemožno hovoriť ani o dedinskej bitke, pretože obžalovaným neboli spôsobené žiadne zranenia, čiže zranenia boli spôsobené iba poškodeným, a to s cieľom zmocniť sa najmä mobilného telefónu. Skutočnosť, že si obžalovaní napokon predmetný mobilný telefón alebo iné veci poškodených neponechali, nie je okolnosťou, ktorá by v spojení s inými okolnosťami odôvodňovala mimoriadne zníženie trestu.
Ako už súd konštatoval v odôvodnení vyššie, opätovne prihliadol na vyhlásenie obžalovaných o vine a skutočnosť, že obžalovaní neboli doposiaľ súdne trestaní, a preto výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky, teda pri dolnej hranici. Zohľadniac násilný charakter spáchaného trestného činu a výraznú intenzitu použitého násilia uložil súd obom obžalovaným povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a vzhľadom na zdravotné následky spôsobené poškodeným použitím násilia uložil súd obom obžalovaným aj povinnosť uhradiť počas skúšobnej doby spoločne a nerozdielne poškodenému T. Š. škodu predstavujúcu bolestné vo výške 810,40 eur a poškodenému N. W. škodu predstavujúcu bolestné vo výške 1013 eur. Uvedené povinnosti prispejú jednak k čiastočnému uspokojeniu uplatnených nárokov poškodených a jednak eliminujú impulzívne správanie obžalovaných. Za účelom dodržiavania uložených povinností bol uložený probačný dohľad nad správaním obžalovaných v skúšobnej dobe.
Uložené tresty, svojím charakterom a so zohľadnením najmä osôb obžalovaných, spáchaného trestného činu s jeho následkov, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, sú podľa názoru súdu dostatočným trestami.
Napokon súd rozhodol o uplatnených nárokoch poškodených na náhradu škody, ktoré špecifikoval splnomocnenec poškodených na hlavnom pojednávaní, keď uviedol, že poškodení si uplatňujú nárok na náhradu škody pozostávajúci z bodového ohodnotenia z prípravného konania, zo straty na zárobku a trovy právneho zastúpenia. Splnomocnenec poškodených tak na hlavnom pojednávaní určil rozsah uplatňovaných nárokov, o ktorých musel súd rozhodnúť.
Súd postupom podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obom obžalovaným povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenému Ivanovi Koníkovi škodu vo výške 1013 eur a poškodenému Mariánovi Šutarovi škodu vo výške 810,40 eur, teda uložil povinnosť nahradiť poškodenými uplatnené bolestné, ktorého výšku mal súd preukázanú zo znaleckého posudku MUDr. Mariána Pamulu.
So zvyškom uplatňovaných nárokov, teda s uplatňovanou stratou na zárobku a trovami právneho zastúpenia (trovy splnomocnenca oboch poškodených), boli obaja poškodení odkázaní postupom podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku na civilný proces, nakoľko ich nepovažuje za riadne a včas uplatnené nároky na náhradu škody, nakoľko neboli riadne vyčíslené ani do skončenia vyšetrovania, vychádzajúc z ustanovenia § 46 ods. 3 Trestného poriadku, ani do vyhlásenia rozsudku. Preto sa súd s touto časťou nárokov podrobnejšie nezaoberal. Súd však vo vzťahu k nároku na náhradu škody, pozostávajúceho z trov právneho zastúpenia splnomocnencom poškodeného, považuje za potrebné uviesť, že trovy splnomocnenca nie sú nárokom na náhradu škody, ale možno ich uplatniť osobitným návrhom, o ktorom rozhoduje súd postupom podľa § 557 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.