Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/50/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Mária Petrušková, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. januára 2018 v trestnej veci obž. M. Č. takto

rozhodol:

Obžalovaný:

M. Č. U. G. C. Q. - nar. XX.XX.XXXX Z. O. - A. A., U. O., E. K. O., F.. Š. Č.. XXXX/XX, U. O.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o

- z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

- si ako otec neplní vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom dcére K., nar. XX.XX.XXXX a synovi A., nar. XX.XX.XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine ako aj z rozsudku Okresného súdu Plzeň - mesto, sp. zn. 40 Nc 61/2008 zo dňa 26.11.2008, právoplatného dňa 11.12.2008, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry K. sumou 1.000,- Kč mesačne počnúc dňom 01.10.2008, vždy do každého 15-tého dňa v mesiaci vopred do rúk matky M. C., ako aj z rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 15P/77/2011-11 zo dňa 12.04.2011, právoplatného dňa 11.05.2011, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna A. sumou 70,- € mesačne počnúc dňom 01.04.2011, vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky M. C., túto svoju vyživovaciu povinnosť si úmyselne neplní v Poprade, okres Poprad a na iných miestach v období od 01.10.2008 až doposiaľ na dcéru K. a v období od 01.04.2011 až doposiaľ na syna A., s výnimkou období, kedy bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade ako uchádzač o zamestnanie, a to v dobe od 30.03.2010 do 12.06.2011, od 04.06.2012 do 04.11.2013, od 13.05.2014 do 16.09.2014 a od 24.06.2015 do 24.08.2015, pričom poberal dávky pomoci v hmotnej núdzi v dobe od 01.05.2010 do 31.10.2011 vo výške 62,50,- € mesačne, v dobe od 01.06.2012 do 30.11.2013 vo výške 62,50,- € mesačne a v dobe od 01.07.2014 do 30.09.2014 vo výške od 53,50,- € do 61,50,- € mesačne, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku detí M. C. vo výške 74.000,- Kč na dcéru K. a 3 920,- € na syna A.,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Za to mu

u k l a d á

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona a § 37 písm. m/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 /jedného/ roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal na obžalovaného M. Č. obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že si ako otec neplní vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom dcére K., nar. XX.XX.XXXX a synovi A., nar. XX.XX.XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine ako aj z rozsudku Okresného súdu Plzeň - mesto, sp. zn. 40 Nc 61/2008 zo dňa 26.11.2008, právoplatného dňa 11.12.2008, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry K. sumou 1.000,- Kč mesačne počnúc dňom 01.10.2008, vždy do každého 15-tého dňa v mesiaci vopred do rúk matky M. C., ako aj z rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 15P/77/2011-11 zo dňa 12.04.2011, právoplatného dňa 11.05.2011, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna A. sumou 70,- € mesačne počnúc dňom 01.04.2011, vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky M. C., túto svoju vyživovaciu povinnosť si úmyselne neplní v Poprade, okres Poprad a na iných miestach v období od 01.10.2008 až doposiaľ na dcéru K. a v období od 01.04.2011 až doposiaľ na syna A., s výnimkou období, kedy bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade ako uchádzač o zamestnanie, a to v dobe od 30.03.2010 do 12.06.2011, od 04.06.2012 do 04.11.2013, od 13.05.2014 do 16.09.2014 a od 24.06.2015 do 24.08.2015, pričom poberal dávky pomoci v hmotnej núdzi v dobe od 01.05.2010 do 31.10.2011 vo výške 62,50,- € mesačne, v dobe od 01.06.2012 do 30.11.2013 vo výške 62,50,- € mesačne a v dobe od 01.07.2014 do 30.09.2014 vo výške od 53,50,- € do 61,50,- € mesačne, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku detí M. C. vo výške 66.000,- Kč (2.508,--€) na dcéru K. a 3.360,- € na syna A. (spolu 5.868,--€). Súd predmetnú obžalobu prijal a na hlavnom pojednávaní vykonanom v zmysle § 252 ods. 2 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovaného M. Č. vykonal dôkazy prečítaním výpovede obžalovaného, svedkyne M. C. a listinných dôkazov a zistil nasledovné. Obžalovaný M. Č. sa v prípravnom konaní dňa 19.04.2016 a dňa 12.04.2017 ku skutku priznal a uviedol, že si je vedomý nezaplatenia dlžného výživného za roky 2015 a 2016, pričom zároveň prejavil i snahu predmetný dlh matke detí zaplatiť, s poukazom na to, že M. C. - matke detí i v minulosti časť dlžného výživného zaplatil tak, že jej na účet zaslal určitú časť dlhu výživného. Dňa 19.12.2017 pri rozhodovaní o zrealizovanom príkaze na zatknutie Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T 50/2017 vydaného v predmetnej trestnej veci z dôvodov existencie väzby u obžalovaného M. Č. podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku menovaný uviedol, že dlh na výživnom uvedený v obžalobnom návrhu zaplatí matke detí M. C. v zmysle účinnej ľútosti podľa § 85 Trestného zákona najneskôr do termínu nariadeného hlavného pojednávania, resp. že konajúcemu súdu predloží doklad o zaplatení dlžného a bežného výživného matke detí. Spáchanie žalovaného skutku obžalovaným M. Č. bolo okrem jeho priznania preukázané aj výpoveďou svedkyne M. C., ktorá v prípravnom konaní dňa 21.09.2016 potvrdila, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť v žalovanom období a až do súčasnosti neplnil a neplní, že na svoje deti K., G.. XX.XX.XXXX a A., G.. XX.XX.XXXX neplatí Okresným súdom Plzeň, sp. zn. 40Nc 61/2008 zo dňa 26.11.2008, právoplatného dňom 11.12.2008 a Okresným súdom Poprad, sp. zn. 15P 77/2011 zo dňa 12.04.2011, právoplatného dňom 11.05.2011 stanovenú vyživovaciu povinnosť, s deťmi sa nekontaktuje, po odsťahovaní do Českej republiky ich nenavštevuje, nekupuje žiadne darčeky či oblečenie a neprejavuje o ne žiadny záujem, maloleté deti však napriek týmto skutočnostiam však podľa nej núdzou netrpia, aj keď neplatenie vyživovacej povinnosti im spôsobuje problémy v rodinnom rozpočte, keďže ako matka - samoživiteľka hradí výdaje na domácnosť, bývanie, energie, školské potreby detí i každodenné veci z jej príjmu z čiastočného pracovného úväzku, pričom sú jej príslušným orgánom štátnej správy Českej republiky hradené aj určité výdaje spojené s bývaním a s úhradou ktorých jej finančne vypomáha i jej matka. Výpoveď obžalovaného M. Č. a svedkyne M. C. zodpovedali aj listinným dôkazom v podobe rozsudku OS Plzeň, sp. zn. 40Nc 61/2008 zo dňa 26.11.2008, právoplatného dňom 11.12.2008, rozsudku OS Poprad, sp. zn. 15P 77/2011 zo dňa 12.04.2011, právoplatného dňom 11.05.2011, rodných listov detí K. Q. A., potvrdení o návšteve školy maloletých detí, potvrdenia o čiastočnom výživnom zaplatenom

obžalovaným M. Č., výsledkov právnej pomoci z Českej republiky, správ Sociálnej poisťovne Slovenskej republiky, Okresného sociálneho zabezpečenia Pardubice - Česká republika, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, Úradu práce Pardubice - Česká republika a správ, potvrdení o príjme i mzdových listov od príslušných zamestnávateľov obžalovaného M. Č. v žalovanom období - Universalruste, s.r.o. so sídlom Pod lesom č. 57, Vysoké Tatry, Stavia Botostav, s.r.o. Poprad, RCA Tech, s.r.o., VG-STAV, s.r.o. Poprad, Š. M. Poprad a M. Č. Poprad, u ktorých obžalovaný v žalovanom období pracoval ako zamestnanec - dohodár o pracovnej činnosti a u ktorých mal oficiálny nepravidelný mesačný príjem čistej mzdy od cca 10,--eur do cca 200,--eur, v čase keď nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, z ktorého bol dňa 24.08.2015 pre nespoluprácu z evidencie vyradený na dobu 6 mesiacov. Ďalšie listinné dôkazy - lustrácie v evidencii vozidiel v katastri nehnuteľností a živnostenskom registri svedčili preto, že obžalovaný nedisponuje žiadnym oficiálnym hnuteľným či nehnuteľným majetkom, resp. že v žalovanom období obžalovaný nebol vedený v živnostenskom registri Slovenskej republiky ako živnostník a listinné dôkazy v podobe správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade svedčili pre obdobie, kedy bol na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade ako uchádzač o zamestnanie, a to v dobe od 30.03.2010 do 12.06.2011, od 04.06.2012 do 04.11.2013, od 13.05.2014 do 16.09.2014 a od 24.06.2015 do 24.08.2015 a kedy poberal dávky pomoci v hmotnej núdzi v dobe od 01.05.2010 do 31.10.2011 vo výške 62,50,- € mesačne, v dobe od 01.06.2012 do 30.11.2013 vo výške 62,50,- € mesačne a v dobe od 01.07.2014 do 30.09.2014 vo výške od 53,50,- € do 61,50,- € mesačne.

Takto vykonané dokazovanie po jeho vyhodnotení v zmysle zásad uvedených v Trestnom poriadku v § 2 ods. 10, § 12 a § 19 viedlo súd k záveru, že vyššie uvedenými dôkazmi bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, že postačuje na jeho rozhodnutie a že hodnotené dôkazy boli získané zákonným spôsobom a vyhodnotené podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a nezávisle od toho kto ich obstaral. Konajúci súd súčasne dospel pri tom k záveru, že žalovaný skutok sa stal na tom skutkovom základe, ktorý uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku až na dobu páchania skutku a výšku dlžného výživného, ktoré súd upravil oproti pôvodnému obžalobnému návrhu a k záveru, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný M. Č. tým, že si ako otec neplní vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom dcére K., G.. XX.XX.XXXX a synovi A., G.. XX.XX.XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine ako aj z rozsudku Okresného súdu Plzeň - mesto, sp. zn. 40 Nc 61/2008 zo dňa 26.11.2008, právoplatného dňa 11.12.2008, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry K. sumou 1.000,- Kč mesačne počnúc dňom 01.10.2008, vždy do každého 15-tého dňa v mesiaci vopred do rúk matky M. C., ako aj z rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 15P/77/2011-11 zo dňa 12.04.2011, právoplatného dňa 11.05.2011, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna Samuela sumou 70,- € mesačne počnúc dňom 01.04.2011, vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky M. C., túto svoju vyživovaciu povinnosť si úmyselne neplní v Poprade, okres Poprad a na iných miestach v období od 01.10.2008 až doposiaľ na dcéru K. a v období od 01.04.2011 až doposiaľ na syna A., s výnimkou období, kedy bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade ako uchádzač o zamestnanie, a to v dobe od 30.03.2010 do 12.06.2011, od 04.06.2012 do 04.11.2013, od 13.05.2014 do 16.09.2014 a od 24.06.2015 do 24.08.2015, pričom poberal dávky pomoci v hmotnej núdzi v dobe od 01.05.2010 do 31.10.2011 vo výške 62,50,- € mesačne, v dobe od 01.06.2012 do 30.11.2013 vo výške 62,50,- € mesačne a v dobe od 01.07.2014 do 30.09.2014 vo výške od 53,50,- € do 61,50,- € mesačne, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku detí M. C. vo výške 74.000,- Kč na dcéru K. a 3 920,- € na syna A.. Na základe vyššie uvedeného potom konajúci súd konštatoval, že obžalovaný M. Č. tým, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas spáchal z hľadiska právnej kvalifikácie trestný čin kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona. Obžalovaný si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť neplnil dlhodobo, čo bolo z hľadiska ustanovenia § 138 písm. b/ Trestného zákona konajúcim súdom kvalifikované ako dlhší čas t. j. čas presahujúci dobu 6 mesiacov. Pri uznaní viny obžalovaného M. Č. súd vychádzal predovšetkým z výpovede samotného obžalovaného, výpovede svedkyne M. C. a z vyššie uvedených listinných dôkazov, pretože obe skupiny dôkazov jednoznačne svedčili pre to, že obžalovaný M. Č. si ako otec maloletých detí K. Q. A. neplnil vyživovaciu povinnosť, hoci tak v žalovanom období mal a mohol urobiť, keďže obžalovaný mal určitý finančný príjem

buď z riadneho zamestnania alebo z brigádnickej oficiálnej či neoficiálnej činnosti, obžalovaný sám vo svojej výpovedi priznáva, že v žalovanom období mal dostatočný príjem a to vo výške od 500 do 800,-- eur s výnimkou období, kedy bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade a kedy poberal len dávky pomoci v hmotnej núdzi vo výške od 53,50,--eur do 62,50,--eur. Konajúci súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by obžalovaného vyviňovali z následkov trestno-právnej zodpovednosti za neplnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k svojim maloletým deťom a skutočnosti, ktoré obžalovaný uvádzal ako skutočnosti, pre ktoré si nemohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť - nedostatok práce a finančných prostriedkov alebo skutočnosti, že si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom sčasti splnil tým, že matke detí zaslal finančné prostriedky na účet č. XXXXXXXXX/XXXX ho z tejto trestno-právnej zodpovednosti za žalovaný trestný čin žiadnym spôsobom nevyviňujú, keďže matka detí M. C. poprela, aby jej obžalovaný takýmto spôsobom uhradil časť dlhu na výživnom a na druhej strane listinné dôkazy v podobe správ príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, Sociálnej poisťovne, zamestnávateľov i príslušných orgánov Českej republiky potvrdzujú, že obžalovaný v žalovanom období mal dostatočný príjem finančných prostriedkov - z oficiálnych i z neoficiálnych zamestnaní, z ktorých si mal a mohol plniť predmetnú vyživovaciu povinnosť k rukám matky tak, ako mu to ukladá zákon o rodine i právoplatné rozhodnutia justičných orgánov Slovenskej a Českej republiky. Obžalovaný M. Č. navyše žiadnym spôsobom nereagoval ani na výzvy orgánov činných v trestnom konaní a ani súdu, aby zaplatil dlžnú čiastku na výživnom, hoci sám a opakovane prehlasoval, že dlžné výživné matke detí zaplatí a tak nemohli byť v predmetnom konaní použité ustanovenia o účinnej ľútosti podľa § 86 písm. a/ Trestného zákona. Konajúci súd sa zároveň stotožnil s výškou mesačného výživného určeného opatrovanskými súdmi tak na maloletú K. ako aj na maloletého A., pretože tieto už pri stanovení výšky mesačného výživného na maloleté deti u obžalovaného ako otca detí zohľadnili osobné a majetkové pomery obžalovaného a k ich zmene nedošlo ani v čase vyhlásenia predmetného rozsudku. Súd považuje za potrebné poukázať aj na ostatné skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovede svedkyne M. C. o tom, že obžalovaný okrem neplnenia si vyživovacej povinnosti žiadnym iným spôsobom sa o maloleté deti nezaujímal, nestaral, nekupoval im žiadne veci a darčeky, nekontaktoval ich a nenavštevoval. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je pritom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa živiť samé, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, každý z rodičov je pritom povinný si plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Vykonané dôkazy objektívne nepreukázali takú nepriaznivú finančnú situáciu obžalovaného, ktorá by viedla až k jeho sociálnej odkázanosti, s výnimkou obdobia kedy bol vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade ako uchádzač o zamestnanie. Obžalovaný si bol plne vedomý svojej vyživovacej povinnosti vo vzťahu k svojim dvom maloletým deťom a bol povinný využiť všetky svoje schopnosti a možnosti na to, aby si ich aj reálne plnil. Vykonané dôkazy zároveň preukázali aj to, že maloleté deti v žalovanom období núdzou netrpeli napriek tomu, že obžalovaný si túto vyživovaciu povinnosť voči nim neplnil riadne a včas, resp. neplnil vôbec.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného M. Č. vyhodnotil ako konanie spáchané v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania tento záujem aj porušil, keďže mal plnú vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti a bol tak povinný ju aj reálne plniť. Obžalovaný M. Č. bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný, naposledy na základe trestného rozkazu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 0T 187/2017 zo dňa 27.12.2017, právoplatného dňom 27.12.2017 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, za ktoré mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, s výkonom trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 5 rokov a 8 mesiacov. Obžalovaný má v registri priestupkov dva záznamy a z miesta trvalého bydliska je hodnotený len všeobecne. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal súd do úvahy všetky všeobecné i individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol na to, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom zabránením mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoril podmienky na jeho výchovu k riadnemu životu a aby iných odradil od páchania trestných činov, zistiac pritom poľahčujúcu okolnosť

v podobe § 36 písm. l/ Trestného zákona, keďže sa ku skutku priznal a priťažujúcu okolnosť v § 37 písm. m/ Trestného zákona, keďže pred spáchaním skutku bol už odsúdený a tak dospel k záveru, že u obžalovaného M. Č. sa účel trestu dosiahne výhradne uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 roka a jeho výkonom v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia preto, že pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody a preto, že vzhľadom na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona bolo uloženie iného druhu trestu odňatia slobody vylúčené zo zákonných dôvodov.

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.