Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-325-2017.pdf
PDF · 114.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/325/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému R. E., bytom Y. F. nad F., t.č. na neznámom mieste, v konaní do 30.06.2016 zast. opatrovníčkou Margitou Adamcovou, bytom Strážovská 1217/8, Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 5.924,24 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 4C/240/2015-77 zo dňa 6. októbra 2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.600,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5.596,80 eur od 08.02.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti výrok II. p o t v r d z u j e .
III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. m e n í tak, že žalobca m á nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanému v rozsahu 88,94 %. IV. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.537,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5.533,23 eur od 08.02.2013 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur, ktoré sú splatné vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva zročný celý dlh, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 86,80 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 470 ods. 1 a 2, § 232 ods. 3, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, § 52 ods. 1 až 4, § 3 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľovi, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5924,24 eur, nezaplatenú istinu, úrok z nezaplatených splátok do dátumu predčasnej splatnosti vo výške 317,77 eur , úrok z omeškania vo výške 4,04 eur, spolu s úrokom vo výške 15,90 % ročne zo sumy 5924,24 eur od 8.2.2013 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5924,24 eur od 8.2.2013 do zaplatenia. V žalobe uviedol že dňa 26.06.2012 uzavrel s žalovaným Úverovú zmluvu č. 59/320/12, na základe ktorej
poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 6000,- eur. Podľa zmluvy mal žalovaný povinnosť splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach v anuitných splátkach. Dňa 12.09.2016 žalobca oznámil, že žalovaný dňa 20.07.2012 sumu 100,80 eur, dňa 20.08.2012 sumu 14,89 a dňa 23.08.2012 sumu 85,91 eur, dňa 20.09.2012 sumu 100,80 eur a dňa 22.11.2012 sumu 11,31 eur a dňa 16.11.2012 sumu 37,23 eur, celkom uhradil sumu 350,94 eur. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 26.06.2012 úverovú zmluvu č. 59/320/12 na základe ktorej, sa žalobca so žalovaným dohodli na poskytnutí úveru vo výške 6000,- eur. V zmluve boli uvedené podmienky: výška úveru 6000,- eur, celkové suma, ktorú musí dlžník vrátiť 12 334,80 eur, počet splátok: 120, splátka 100,80 eur, ročná úroková sadzba 15,90 %, RPMN 18 %, priemerná hodnota RPMN 19,59 %. Zmluva neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dňa 22.01.2013 v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a nerešpektovania predchádzajúcich výziev žalobca vyzval žalovaného k okamžitej úhrade úveru v lehote do 4.2.2013. Ďalej z predložených listín žalobcu, označených ako Prehľad splácania vyplýva že žalovaný žalobcovi uhradil celkom sumu 350,94 eur. Zmluva uzatvorená medzi predchodcom žalobcu a žalovaným má spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ, ktorá čerpaním úveru uspokojoval svoje osobné potreby a žalobca, resp. právny predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. V mysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch súd takýto úver považoval za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcej náležitosti vyžadovanej cit. zákonom v ust. § 9 ods. 2 písm. k) ktorý uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom v predmetnej veci táto podmienka splnená nebola, keď úverová zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi predchodcom žalobcu a žalovaným obsahovala len výšku, počet mesačnej splátku, a to v sume 100,80 eur v počte 120 splátok. Žalovaný by tak bol povinný vrátiť iba istinu úveru, ktorý vyčerpal, a to v sume 6000,- eur, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Súd mal preukázané, že žalovaný žalobcovi celkom uhradil 350,94 eur. Súd aplikujúc ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa však dospel k záveru, že vo vzťahu k nesplatenému úveru (bez úrokov a bez poplatku) - istine došlo k jej čiastočnému premlčaniu. Zo zmluvy vyplýva, že prvá splátka bola splatná nasledujúci deň po dni čerpania a ďalšie vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná dňa 13.11.2015 právo na úhradu neuhradených splátok splatných do dňa 13.11.2012, sa premlčalo, pretože k ich uplatneniu na súde žalobca pristúpil až po uplynutí 3 ročnej lehoty (kedy si právo mohol uplatniť prvýkrát, nasledujúci deň po dni splatnosti). Preto by žalobcovi patrilo právo na zaplatenie splátok splatných od 20.11.2012. Dňa 22.1.2013 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť všetkých splátok. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná dňa 13.11.2015 právo na úhradu splátok splatných dňa 20.7. a 20.10. sa premlčalo, pretože k jeho uplatneniu na súde navrhovateľ pristúpil až po uplynutí 3 ročnej lehoty (kedy si právo mohol uplatniť prvýkrát, nasledujúci po deň po splatnosti).Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi len časť istiny splatnej po dni 20.10.2012 (6000-4x100,80), z ktorej sumy uhradil naposledy dňa 16.11.2015 sumu vo výške 37,23 eur a preto súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie tohto rozdielu i spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 4,04 eur a vo zvyšnej časti istiny i spolu s úrokom z omeškania žalobu okrem dôvodov uvedených vyššie (že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov) zamietol i z dôvodu premlčania. Úroková sadzba v čase, keď sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku predstavovala výšku 8,75 % ktorú si žalobca v tejto výške uplatnil od 8.2.2013. Súd dospel k názoru, vzhľadom na doterajšie správanie sa pri plnení si povinnosti žalovaného voči žalobcovi, že nie je v možnostiach žalovaného splniť povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom v lehote troch dní a určil žalovanému túto povinnosť splniť v splátkach, tým, že v prípade omeškania jednej zo splátok, stane sa splatným celý dlh. Pri určení výšky mesačnej splátky súd prihliadal na výšku peňažného plnenia a je toho názoru, že umožnením plnenia v splátkach v súdom určenej výške nebudú oprávnené záujmy žalobcu ohrozené. Žalobca bol úspešný vo výške 5 533,23 t.j. 93,40 % a žalovaný bol úspešný vo výške 391,01 eur (v ktorej časti bola žaloba zamietnutá - čo predstavuje 6,60 %). A preto priznal súd žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 86,80 %.
2. Žalobca svojím odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k chýbajúcej náležitosti podľa § 4 ods. 1 písm. k) uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP). Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy ako výška anuitnej splátky 100,80 eur, termín splatnosti 1. anuitnej splátky 20.7.2012, počet anuitných splátok 1220 a periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne, v 20. deň kalendárneho mesiaca. Počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj o pre údaj o
výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Výška, počet a termíny splátok a iných poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOPO, a tým aj súčasťou zmluvy. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. V prospech argumentácie banky svedčí aj rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, v zmysle ktorého článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodný podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Článok 10 ods. 2 písm. h) a písm. i) smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo orme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky, a zároveň, štát ani nemôže zákonom upraviť povinnosť pre veriteľovi takýto presný rozpis v zmluve uvádzať. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Uvedenie termínu splatnosti splátky spôsobom: „Mesačne, v x.. deň kalendárneho mesiaca“ teda spĺňa požiadavku smernice a napĺňa jej cieľ. Vzhľadom na podanie žaloby 13.11.2015 s poukazom na § 103 OZ má žalobca za to, že premlčanými splátkami sú splátky splatné do 13.11.2012. Ako vyplýva z prehľadu splácania, žalovaný splátky splatné k 20.7.2012 až 20.9.2012 uhradil, splátku splatnú 20.10.2012 uhradil čiastočne, a to 22.10.2012 vo výške 11,31 eur a 16.11.2012 vo výške 37,23 eur, t.j. spolu vo výške 48,54 eur. Vzhľadom na výšku splátky dohodnutú v zmluve 100,80 eur a na úhrady žalovaného 48,54 eur je po odpočítaní zrejmé, že dlh na splátke splatnej dňa 22.10.2012 je vo výške 52,26 eur. Záväzok je teda premlčaný len v časti sumy 52,26 eur ako nezaplateného zostatku splátky splatnej 22.10.2012 a nie vo výške 4 splátok ako to uviedol súd. Priznaním splátok vo výške 100 eur mesačne súd bezdôvodne zvýhodnil žalovaného, ktorý dlh bude splácať vo výške dokonca nižšej než mal dohodnutú výšku splátky podľa úverovej zmluvy, tá bola vo výške 100,80 eur mesačne. Súd absolútne neskúmal majetkové pomery žalovaného, pričom len zlá platobná disciplína žalovaného nie je dôkazom o finančnej situácii žalovaného. Na záver navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.
3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "CSP") a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. v časti priznanej istiny a splatnosti peňažného plnenia žalovaného žalobcovi a vo výroku III. podľa § 388 CSP zmeniť a výrok II. vo zvyšnej napadnutej časti potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
5. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
6. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
7. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
8. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
9. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 26.06.2012 úverovú zmluvu č. 59/320/12, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver. Výška úveru bola dojednaná na 6000,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 15,9 %, RPMN 18 %, priemerná hodnota RPMN 19,59 %. Celková suma, ktorú mal žalovaný podľa úverovej zmluvy vrátiť je 12.334,80 eur pri výške mesačnej splátky 100,80 eur a počte splátok 120 so splatnosťou v 20. deň kalendárneho mesiaca. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 22.01.2013 v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy vyzval žalobca žalovaného k okamžitej úhrade úveru a to do 04.02.2013. Z podania označeného ako Vyjadrenie na výzvu súdu v časti Prehľad splácania vyplýva, že žalovaný uhradil celkovo 350,94 eur, pričom poslednú splátku vykonal 16.11.2012.
11. Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná úverová zmluva č. 59/320/12 zo dňa 26.06.2012 je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi žalobcom a žalovaným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak na daný vzťah aplikoval príslušné právne normy spotrebiteľského práva. 12. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že úver, ktorý žalobca poskytol žalovanému a ktorý on čerpal, je bezúročný a bez poplatkov, keď úverová zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. K tomuto záveru postačuje súdom prvej inštancie zistená skutočnosť, že v zmluve o úvere, ktorú strany uzatvorili, absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov /§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z./, dôsledkom čoho je podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy úver bezúročný a bezpoplatkový.
13. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď v zmluve je uvedená iba výška, počet a termíny celkovej splátky, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky pripadá na istinu, koľko na úrok, koľko na prípadné poplatky.
14. Pokiaľ ide o posúdenie tejto náležitosti v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú strany uzatvorili, tu odvolací súd vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z
9.11.2016 vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biroóvej. Podľa odvolacieho súdu však ani eurokonformným výkladom Smernice č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorý poskytol vo svojom vyššie uvedenom rozhodnutí Súdny dvor, nemožno prelomiť úplne jasné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. o bezúročnosti úveru v prípade neuvedenia špecifikácie splátok úveru /§ 9 ods. 2 písm. k)/. Zákonodarca v tomto ustanovení jasne deklaroval požiadavku na rozpísanie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé, koľko z každej splátky pripadá na istinu, koľko na úrok, koľko na prípadné poplatky. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase uzatvorenia zmluvy stranami sporu platný a účinný. Keďže v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istiny, úroky a iné poplatky ako požaduje vnútroštátna zákonná úprava a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Aj z predmetného rozhodnutia Súdneho dvora je zrejmé, že Smernica č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu a Slovenská republika pri implementácii Smernice do zákona č. 129/2010 Z.z. povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila, pretože nesmela zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice. Uvedený konflikt medzi Smernicou č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zákonom č. 129/2010 Z.z. však nie je možné riešiť priamou aplikáciou predmetnej smernice. Jednalo by sa o tzv. priamy účinok smernice. Otázka priameho účinku smerníc, konkrétne podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia je riešený v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ. V zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci a priamy účinok smerníc je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice. Uvedené právne závery Súdny dvor EÚ potvrdil vo viacerých svojich rozhodnutiach /napríklad rozsudok z 26. februára 1986 vo veci Marshall, rozsudok zo dňa 05. októbra 2004 vo veci Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01/. V danom prípade tak priama aplikácia dotknutej smernice na vzťah medzi žalovaným ako spotrebiteľom a žalobcom ako dodávateľom nie je možná.
15. Ďalšou otázkou je, či do úvahy neprichádza tzv. nepriamy účinok smerníc, ktorý spočíva v eurokonformnom výklade dotknutého vnútroštátneho práva, ktorý sleduje dosiahnutie účelu, cieľa smernice. Nepriamy účinok smerníc má však vždy svoj rozsah a svoje medze, ktoré sa nachádzajú v rozsahu a medziach vnútroštátnych metód výkladu práva. Súdny dvor EÚ potom ešte sám stanovil medze, ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. V rozhodnutí vo veci Adeneler, C-212/04 /rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. júla 2006/ uviedol, že "povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2005, Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, body 44 a 47)". Vzhľadom na explicitné znenie zákona č. 129/2010 Z.z. v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov a v časti určenia termínu konečnej splatnosti úveru, nie je výklad týchto zákonných ustanovení podľa záverov rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biroóvej možný. Takýto výklad by bol výkladom práva contra legem a v podstate by viedol k nahradeniu vnútroštátneho práva predmetnou Smernicou. V konečnom dôsledku by sa tak jednalo o výklad porušujúci všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.
16. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ani rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biroóvej na správnosti výkladu a aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. ako ho predostrel v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie nič nezmenilo. Odvolací súd sa preto stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie v žalobcom napadnutej zamietavej časti vo vzťahu k bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého úveru a z toho dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorej súd určil poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. Pokiaľ ide o čiastočné premlčanie vo vzťahu k istine, odvolací súd musel uznať v tomto smere odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej došlo k premlčaniu časti istiny v rozsahu 52,26 eur a nie v rozsahu štyroch splátok, ako uvádza súd prvej inštancie. Je nesporné, že žaloba bola podaná na súd dňa 13.11.2015 a neuhradené splátky splatné pred 13.11.2012 s poukazom na ust. § 103 Občianskeho
zákonníka by boli premlčané. Žalovaný však splátky splatné dňa 20.07.2012, 20.08.2012, 20.09.2012 a 20.10.2012 uhradil v rozsahu 350,94 eur. Podľa výšky mesačnej splátky 100,80 eur a splátok v počte štyri, splatných pred 13.11.2012, mal žalovaný uhradiť 403,20 eur. Z uvedeného vyplýva, že rozdiel medzi sumou, ktorú mal žalovaný zaplatiť pred 13.11.2012 a skutočnou úhradou predstavuje 52,26 eur, v časti ktorej bol vymáhaný úver, ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, premlčaný. Hoci bola časť splátky splatnej zo dňa 20.10.2012 uhradená 16.11.2012, túto je potrebné pripísať v súlade s bodom 5.4 veta prvá Úverovej zmluvy („Omeškané splátky sa uhrádzajú postupne, vždy od najstaršej omeškanej splátky“) práve na úhradu splátky splatnej zo dňa 20.10.2012 a nie na nepremlčanú časť istiny tak, ako to urobil súd prvej inštancie.
18. Na uvedené následne nadväzuje výpočet sumy, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi. Súd prvej inštancie pri výpočte prisúdenej istiny vychádzal z toho, že od žalobcom požadovanej sumy v žalobe 5924,24 eur odpočítal žalovaným uhradenú časť 350,94 eur spolu s úhradou v rozsahu 37,23 eur. Takýto rozdiel potom v konečnom dôsledku predstavuje sumu 5.536,07 eur a nie súdom prvej inštancie vypočítanú sumu 5.537,27 eur. Vzhľadom k tomu, že došlo k úprave rozsahu zamietavej časti (pripočítanie úhrady 37,23 eur na splátku splatnú zo dňa 20.10.2012), odvolací súd sa ďalej zaoberal istinou, ktorá mala byť žalobcovi správne priznaná. Pri poskytnutí úveru v sume 6000,- eur, premlčaní dlžnej čiastky zo splátky splatnej dňa 20.10.2012 v sume 52,26 eur a úhrade žalobcu v sume 350,94 eur (suma ktorá sa započítala na splátky splatné pred premlčaním), zostatok, ktorý má žalovaný zaplatiť žalobcovi, predstavuje 5.596,80 eur (6000 - 52,26 - 350,94). Odvolací súd k takto vypočítanej istine pripočítal žalobcom vyčíslený úrok z omeškania vo výške 4,04 eur z neuhradených splátok do predčasnej splatnosti úveru.
19. Pokiaľ ide o stranou sporu napadnutú splatnosť peňažného plnenia žalovaného žalobcovi /výrok I./, tu odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je správny a je potrebné ho zmeniť.
20. V zmysle ust. § 232 ods. 3 a 4 CSP lehota na plnenie uložené rozsudkom súdu je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
21. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o splnení rozsudkom uloženej peňažnej povinnosti žalovaného žalobcovi v splátkach odôvodnil podľa uvedených ustanovení § 232 CSP. Dospel k názoru, vzhľadom na doterajšie správanie sa pri plnení si povinnosti žalovaného voči žalobcovi, že nie je v možnostiach žalovaného splniť povinnosť uloženú mu rozsudkom v lehote troch dní. Pri určení výšky mesačnej splátky súd prihliadal na výšku peňažného plnenia a skonštatoval, že umožnením plnenia v splátkach v súdom určenej výške nebudú oprávnené záujmy žalobcu ohrozené. Odvolací súd sa s takýmto rozhodnutím súdu prvej inštancie nestotožňuje. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že v konaní bola zistená výška príjmu žalovaného, ani jeho výdavky a ani iné pomery /napríklad vyživovacie povinnosti a podobne/, ktoré by boli rozhodné pre posúdenie jeho možnosti splatiť peňažné plnenie. V spore zistený skutkový stav tak nijako neodôvodňuje, aby bolo žalovanému povolené splácať žalobcovi priznané peňažné plnenie v splátkach.
22. Na základe uvedeného záveru preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v napadnutej časti o splatnosti peňažného plnenia žalovaného žalobcovi podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. V súlade s ust. § 232 ods. 3 veta prvá CSP je preto lehota na plnenie tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
23. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a 2 CSP. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil výrok v časti priznanej istiny v dôsledku podaného odvolania žalobcu, tomuto patrí nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a to v rozsahu čistého úspechu 88,94 %, čo predstavuje rozdiel medzi úspechom žalobcu, ktorý mu mal patriť v konaní pred súdom prvej inštancie (5.596,80 x 100 / 5924,24 = 94,47 %) a neúspechom žalovaného (5,53 %).
24. O trovách odvolacieho konanie súd rozhodol tak, že priznal žalobcovi nárok na ich náhradu proti žalovanému v plnom rozsahu a to vzhľadom na jeho úspech v odvolacom konaní. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).