Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/124/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Autoškola ALFA dva, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Bezručova 17B, IČO: 36750093, zast. JUDr. Liborom Hetmerom, Nové Zámky, Turecká 49, proti žalovanému: Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. L., Y. XXXX/XX, zast. Mgr. Ladislavom Polomom, advokátom, so sídlom Nové Zámky, Turecká 24, o odstránenie stavby, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16. 03. 2018, č. k. -588 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému ukladá povinnosť odstrániť neoprávnenú stavbu bufetu BISTRO postavenú na parc. č. XXXX/X, zapísanú na LV č. XXXX v kat. úz. J. L. v rozsahu, ako je zameraná geometrickým plánom č. 12/18, overeným Okresným úradom Nové Zámky dňa 19. 02. 2018 pod č. 182/2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu drobnú stavbu postavenú na parcele č. C-KN č. XXXX/X, vedenú v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor pre katastrálne územie J. L. na LV č. XXXX, nachádzajúcu sa na G. ulici č. XX, zameranú geometrickým plánom č. XX/XX vyhotoveným Ing. Gabrielom Ozoraiom, overeným Okresným úradom Nové Zámky dňa 19. 02. 2018 pod č. 182/2018, tvoriacim neoddeliteľnú súčasť rozsudku s tým, že všetky náklady spojené s jej odčlenením od stavby hlavnej bude znášať žalobca. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému (TALENTUM NZ, n. o., ďalej len pôvodný žalovaný) náhradu vo výške 1 390 eur do 15 dní po zápise vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalobcu v katastri nehnuteľností. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vyšiel zo zistenia, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v kat. úz. J. L., zapísanej ako parc. č. XXXX/X na LV č. XXXX, ktorú nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 26. 06. 2007 od Autoškoly ALFA s.r.o., Nové Zámky, ktorá nehnuteľnosť nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 19. 02. 2001 od Slovenskej republiky, zastúpenej Okresným úradom Nové Zámky. Pôvodný žalovaný je vlastníkom stavby so súp. č. XXXX, vedenej na LV č. X, kat. úz. J. L., nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/X. Rozhodnutím Mesta Nové Zámky, stavebného úradu zo dňa 05. 08. 2004 č. 13616/2003/2004-05-Sa bolo Slovenskému zväzu vojakov v zálohe Bratislava (ďalej len SZVZ) nariadené odstránenie stavby

- prístavby administratívnej budovy na parc. č. XXXX/X z dôvodu, že stavba bola realizovaná na cudzom pozemku a bez stavebného povolenia, pričom rozhodnutím KSÚ Nitra zo dňa 19. 10. 2004

č. -002 bolo toto rozhodnutie zrušené a vec mu bola vrátená na nové konanie. Následne rozhodnutím zo dňa 07. 03. 2005 stavebný úrad konanie o odstránenie predmetnej stavby prerušil do doby usporiadania občianskoprávnych vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku a právneho predchodcu žalobcu odkázal na usporiadanie občianskoprávnych vzťahov na súd. Z oznámenia Mesta Nové Zámky zistil, že priestory G. v J. L. na G. ul. č. XX boli bez stavebného povolenia zväčšené o prístavbu na časti parc. č. XXXX/X, ktorej vlastníkom je žalobca. K. tiež na to, že S. H. realizoval prístavbu bistra k administratívnej budove vo vlastníctve SZVZ v roku 2000 na základe súhlasu vlastníka s vykonaním stavebných úprav. Právne vec posúdil podľa ust. (ďalej len „“) a Stavebného zákona. Mal nepochybne preukázané, že stavbu bufetu G., ktorej odstránenie je predmetom konania, realizoval so súhlasom vtedajšieho vlastníka Slovenského zväzu vojakov zálohe so sídlom v Bratislave S. H., ktorý však nebol stavebníkom, ale iba realizátorom stavby a ani sa nikdy nestal jej vlastníkom, pričom táto stavba bola postavená na pozemku patriacemu vlastnícky inému subjektu (právnemu predchodcovi žalobcu), bez jeho súhlasu a bez stavebného povolenia, ktoré bolo zo zákona k jej stavbe potrebné. Konštatoval, že v prípade tejto stavby ide o čiernu stavbu, v rozpore so zákonom, ktorá obmedzuje vlastníka pozemku v jeho vlastníckom práve. Mal za to, že pokiaľ žalobcovi stavebný úrad neposkytol dostatočnú a primerane rýchlu ochranu jeho vlastníckeho práva, musí tak urobiť súd, pretože je nielen v rozpore so zákonom, ale i s dobrými mravmi, aby k obmedzeniu vlastníctva žalobcu konaním v rozpore so zákonom dochádzalo. Dodal, že na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobca sa vlastníkom pozemku pod stavbou stal až po jej dokončení a ani to, že pôvodný žalovaný nehnuteľnosť kúpil s už existujúcou čiernou stavbou, pretože obaja vstúpili do všetkých práv a povinností svojich právnych predchodcov, a to aj pokiaľ ide o znášanie dôsledkov ich predchádzajúceho konania, ktoré bolo v rozpore so zákonom. Vychádzajúc zo znenia a jeho komentára argumentoval, že zákonodarca určil poradie spôsobov vyporiadania právnych vzťahov medzi stavebníkom čiernej stavby a vlastníkom stavby na takej nehnuteľnosti postavenej, a že súd má postupovať v poradí, ktoré zákon určuje. Znamená to, že k aplikácii pristúpi súd len ak odstránenie čiernej stavby nie je účelné a k použitiu odseku 3 tohto ustanovenia môže prísť iba za splnenia tej istej podmienky s tým, že postup podľa odseku 2 je vylúčený, pretože vlastník pozemku s prikázaním stavby za náhradu nesúhlasí. Vychádzajúc z toho, že žalobca sám navrhol prikázanie stavby za náhradu do jeho vlastníctva, mal za to, že súhlasil s prikázaním stavby do svojho vlastníctva za náhradu, preto postupoval podľa . Vyzdvihol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odstránenie drobnej stavby účelné nie je, na čom sa zhodli obe strany sporu, keď z ohliadky nehnuteľností je zrejmé, že drobná stavba, ktorá má byť odstránená, je stavebne naviazaná na stavbu hlavnú z jej čelnej strany, jej odstránením by došlo k zásahu do obvodovej steny hlavnej stavby, čo by si vyžiadalo náklady na jej rekonštrukciu nepochybne vyššie, než vzniknú v prípade, ak drobná stavba zostane zachovaná. V takom prípade totiž vzniknú len náklady na odčlenenie dvoch vnútorných priestorov, spojené s vybudovaním interiérovej priečky, oproti nákladom, ktoré by vznikli pri budovaní vonkajšej časti plášťa budovy. Vzhľadom i na to, že žiadna zo strán nemala záujem na odstránení drobnej stavby, považoval jej odstránenie za neúčelné. Dospel k záveru, že právne vzťahy strán sporu je nutné usporiadať právne použitím , pretože ide o jediný účelný a zároveň možný spôsob ich usporiadania, pričom podľa GP č. 12/18, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, je možné zapísať vlastníctvo žalobcu k drobnej stavbe. Pri určení náhrady za prikázanie stavby do vlastníctva žalobcu, vychádzal z hodnoty stavby, ktorá bola žalobcom preukázaná znaleckým posudkom Ing. A.. 103/2016 zo dňa 29. 05. 2016, ktorý ju určil na sumu 1 390 eura. Pôvodný žalovaný proti takto zistenej trhovej cene nehnuteľnosti nenamietal, preto jej cenu mal za nespornú a preukázanú. Vzhľadom aj k charakteru stavby, použitých materiálov a kvality jej vyhotovenia považoval takto určenú cenu za primeranú a zodpovedajúcu i potrebe zachovania dobrých mravov pri usporiadaní právnych pomerov medzi stranami. Dodal, že obrana žalovaného, že neboli splnené podmienky pre postup súdu podľa neobstojí a je bez právneho významu, pretože vlastníkovi pozemku prislúchalo právo domáhať sa odstránenia stavby a analogicky jej prikázania do jeho vlastníctva.

3. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s (ďalej len „“) a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške nároku rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku podal pôvodný žalovaný odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zamietnutia žaloby. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Vytkol prvoinštančnému súdu, že z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorých konkrétnych dôkazov dospel k záveru, že ide o neoprávnenú stavbu, a preto je potrebné aplikovať na daný prípad s ohľadom na zmenu žaloby . Mal za to, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu nebola jednoznačne a nesporne doriešená otázka, či v prípade bufetu G. ide o prestavbu už existujúcej budovy, resp. o prístavbu administratívnej budovy. Poukazujúc na vykonané dokazovanie záver súdu, že sa jedná o stavbu neoprávnenú, označil za predčasný a založený na nesprávnych skutkových zisteniach. Prezentoval názor, že pokiaľ súd prvej inštancie argumentoval, že ide o stavbu postavenú na pozemku patriacemu inému subjektu a zároveň bez jeho súhlasu dôkaz nasvedčujúci tomuto záveru sa v spise nenachádza. Nepovažoval za relevantný ani jeho záver, že sa jedná o stavbu postavenú bez stavebného povolenia a v tomto smere odkázal na konštatáciu odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení, že samotná skutočnosť, že k stavbe nebolo vydané stavebné povolenie nie je pre klasifikáciu stavby, ako stavby neoprávnenej, rozhodujúca. Za nesprávny preto označil záver, že vzťahy medzi stranami je nutné usporiadať podľa ust. . Za nesprávny označil aj samotný výrok rozsudku, pretože v rozsudku zo dňa 13. 05. 2013 bola okrem iného uvedená povinnosť odstrániť stavbu bufetu o výmere 35 m2, pričom z korešpondencie, v ktorej súd prvej inštancie žiadal kompletnú dokumentáciu bufetu G. od MV SR, štátneho archívu Nitra a Nové Zámky, je zrejmé, že sa malo jednať o stavbu v ploche 35 m. Zo znaleckého posudku č. 103/2016 Ing. S. A., ale najmä z geom. plánu č. XX/XX vyhotoveného Ing. A. Q., vyplýva, že prístavba sa nachádza na novovytvorených parc. č. XXXX/XX - zast. plocha o výmere 21 m2, parc. č. XXXX/XX - zast. plocha o výmere 9 m2, a teda plocha prístavby by mala byť 30 m2. Z geometrického plánu tiež vyplýva, že parc. č. XXXX/XX bola vytvorená z parc. č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobcu a parc. č. XXXX/XX bola vytvorená z parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 5 665 m2, ktorá je vo vlastníctve Mesta Nové Zámky, ktoré nie je účastníkom konania. To však nekorešponduje s výrokom rozsudku, keď do vlastníctva žalobcu sa prikazuje drobná stavba, ktorá je postavená len na parc. č. XXXX/X, čo je v rozpore s geometrickým plánom.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zvýraznil, že podstatou žaloby je skutočnosť, že drobná stavba je postavená na čierno, bez stavebného povolenia a kúpou základnej budovy, ktorá je tiež na parcele žalobcu, si žalovaný túto čiernu stavbu osvojil. Čierna stavba je postavená na parc. č. XXXX/X, ktorá je v jeho vlastníctve a ktorú žiada odstrániť, pretože pozemok potrebuje na svoje účely. Akcentoval, že žalovaný v priebehu konania nepredložil stavebné povolenie na túto drobnú stavbu, pričom súd prvej inštancie po rozsiahlom dokazovaní namiesto jej odstránenia prijal zákonnú alternatívu, keď do jeho vlastníctva stavbu prikázal za odplatu určenú znaleckým posudkom. Dodal, že v konaní uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, žalovaný však nedoložil žiaden dôkaz o tom, že stavba je legálna. Žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ) prejednal odvolanie žalovaného na odvolacom pojednávaní ( ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa ust. zmeniť, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. V súdenej veci obsah spisu podáva, že konanie bolo začaté žalobou žalobcu voči žalovaným 1/ S. H. a 2/ L. P., ktorou sa domáhal uloženia im povinnosti na vlastné náklady odstrániť stavbu - bufet G. na parc. č. XXXX/X o výmere 35 m2, v kat. úz. J. L. na LV č. XXXX. Uznesením zo dňa 11. 10. 2011 č. k. -22 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania na strane žalovaných vstúpil Talentum n. o. Komárno ako žalovaný v 3. rade a následne uznesením zo dňa 04. 11. 2011, č. k. -33 i zmenu žaloby, že žalovaní v 1. - 3. rade sú povinní predmetnú stavbu odstrániť. V poradí prvým rozsudkom zo dňa 13. 05. 2013 č. k. -159 súd prvej inštancie uložil žalovanému v 3. rade povinnosť na svoje náklady odstrániť stavbu - bufet G. do 30 dní od jeho právoplatnosti a voči žalovaným v 1. a 2. rade žalobu zamietol. Tento rozsudok v zamietajúcej časti nadobudol právoplatnosť a vo vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanému v 3. rade bol uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 12 2013 č. k. -177 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25. 01. 2017 č. k. -531 pripustil, aby do konania namiesto žalovaného (pôvodne v 3. rade), vstúpil Talentum NZ n. o. so sídlom Komárno, Okružná cesta 4177/19 a uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 23. 02. 2018 zmenu žaloby v znení, že drobná stavba postavená na parc. č. XXXX/X v kat. úz. J. L., vedená na LV č. XXXX v J. L. na G. ul. č. XX, podľa GP č. 12/18, overeným OV Nové Zámky, katastrálnym odborom dňa 19. 02. 2018 sa prikazuje za náhradu podľa znaleckého posudku č. 103/2016, vyhotoveným znalcom Ing. S. A. do

vlastníctva žalobcu. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol v poradí druhým rozsudkom, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania po tom, čo ho odvolaním napadol pôvodný žalovaný. V priebehu odvolacieho konania Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 05. 11. 2021 č. k. -655 vyhovel návrhu žalobcu, aby do konania na miesto žalovaného Talentum NZ n. o. vstúpil žalovaný Z. K., ktorý kúpnou zmluvou zo dňa 14. 05. 2019 nadobudol od pôvodného žalovaného nehnuteľnosti v kat. úz. J. L., zapísané na LV č. X ako administratívna budova súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X a garáže súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X v celosti.

8. Žalobca oprel svoju žalobu o ust. . K tomuto ustanoveniu odvolací súd podal už teoreticko-právny výklad vo svojom prvšom zrušujúcom uznesení zo dňa 30. 12. 2013 č. k. -177, na ktorý ako na stále platný odkazuje, a preto ho duplicitne opakovať nebude. V tejto súvislosti len zvýrazňuje, že ust. upravuje prípad neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a zároveň spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne orgánu obce (štátneho orgánu) o stavbe. Osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu na vyporiadanie neoprávnenej stavby, je vlastník pozemku, pričom žalovaným je vlastník neoprávnenej stavby. Ide tu totiž o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená a vlastníkom stavby. Konanie o vyrovnanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi ( ). Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí preto upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z pri zachovaní zákonom stanoveného poradia. Môže teda nariadiť odstránenie aj časti stavby, ak vyjde v konaní najavo, že len táto časť zasahuje do cudzieho pozemku a sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky pre takýto postup. Treba zdôrazniť, že použitie ustanovenia neprichádza do úvahy ani analogicky na iné prípady, než tie, ktoré predpokladá hypotéza citovaného ustanovenia.

9. Vo svetle týchto záverov bolo tak potrebné posúdiť, či je daný v posudzovanej veci dôvod pre aplikáciu . Na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov pri aktuálnej procesnoprávnej úprave niet pochýb o tom, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v kat .úz. J. L., vedenej na LV č. XXXX ako parc. reg. C č. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 899 m2 a žalovaný vlastníkom stavby - administratívnej budovy súp. č. XXXX v ka. úz. J. L., zapísanej na LV č. X, postavenej na parc. č. XXXX/X. Právny predchodca žalovaného SZVZ, ako vtedajší vlastník administratívnej budovy mal v nej zriadenú prevádzku bufetu G., ku ktorého rozšíreniu do terajšieho stavu došlo jeho prenajímateľom S. H. na základe jeho žiadosti zo dňa 05. 02. 2000, ktorou od SZVZ žiadal o povolenie stavebných úprav v prenajatých priestoroch, konkrétne o preloženie vchodových dverí do hlavnej budovy, zamurovanie starého vchodu, posunutie priečky a zvýšenie izolácie priestorov bufetu dôvodiac, že sa jedná o drobné stavebné úpravy. Po súhlase SZVZ S. H. i realizoval stavebné úpravy, ktorými pôvodný bufet v administratívnej budove rozšíril o priestor o rozmeroch 10,5m x 2,95m x 3,75m, zasahujúci na pozemok žalobcu, ktorý je i predmetom tohto sporu (ďalej tiež bufet G.). Hodnotiac charakter takto vzniknutého stavebného objektu odvolací súd dospel k záveru, že je ho potrebné považovať za súčasť administratívnej budovy v zmysle , s ohľadom na jeho fyzické a funkčné prepojenie s administratívnou budovou. V tomto smere je významné, že súčasť veci nie je spravidla spôsobilým predmetom samostatných občianskoprávnych vzťahov a ako vyplýva z vymedzenia obsiahnutého v ust. , má právne osudy hlavnej veci, ktorá patrí vlastníkovi. Keďže v dôsledku fyzického spojenia sa jedna vec stane súčasťou inej hlavnej veci, vlastníctvo súčasti nadobudne vlastník aj vtedy, ak náklady na zabudovanie, prípadne aj na zabezpečenie súčasti vynaložila osoba odlišná od vlastníka hlavnej veci. Právny režim súčasti veci určuje hlavná vec a právne úkony, týkajúce sa hlavnej veci, sa bez ďalšieho určenia svojimi účinkami vzťahujú aj na súčasť veci. Súčasť veci sa už preto nemusí uvádzať v právnych úkonoch, ktorými sa disponuje s hlavnou vecou, čo platí aj pre prevody nehnuteľností. V danom prípade to znamená, že SZVZ nadobudol vlastníctvo i k priestorom bufetu, ktoré vybudoval S. H., a tieto ako súčasť administratívnej budovy boli prevádzané následne do vlastníctva ďalších nadobúdateľov, aktuálne do vlastníctva žalovaného. Tým je daná pasívna vecná

legitimácia žalovaného v spore, keďže jeho námietka a jej nedostatku nie je dôvodná a tvrdenie, že predmetom kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol vlastnícke právo k administratívnej budove, nie je i bufet G., je s ohľadom na podaný výklad právne irelevantné.

10. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje právna úprava obsiahnutá v ust. . Stavbu, zriadenú na pozemku žalobcu právnym predchodcom žalovaného SZVZ, ktorou došlo k rozšíreniu bufetu G., je totiž nutné klasifikovať ako neoprávnenú stavbu, keď v konaní nebolo preukázané, že k jej zriadeniu mal stavebník právny titul, umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. V tomto smere žalovaný ani netvrdil, že zriaďovateľovi stavby svedčalo k pozemku, na ktorom sa nachádza, vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce jej zriadenie. Bezpochyby tak pozemok, na ktorom sa stavba nachádza, bol pre neho cudzím pozemkom. Dokladom toho je, okrem neexistencie stavebného povolenia, ktorá skutočnosť však pri posúdení stavby ako neoprávnenej nie je podstatná, písomné podanie SZVZ zo dňa 26. 10. 2001, adresované Mestskému úradu Nové Zámky. Predmetom tohto podania bola žiadosť o vydanie záväzného stanoviska k prístavbe budovy s. č. XXXX (administratívna budova) a k prevádzke bufetu G. v nej sa nachádzajúceho z dôvodu legalizácie skutkového stavu. Uvádza sa tiež v ňom, že SZVZ v roku 1997 prenajal časť priestorov v administratívnej budove S. H. a dal súhlas k prístavbe za účelom zriadenia bufetu G., pričom v uvedenom období priľahlú parc. č. XXXX/X vlastnila Slovenská republika v správe Okresného úradu Nové Zámky (OU NZ). Za účelom odkúpenia tejto parcely dal SZVZ vypracovať i geometrický plán a vstúpil do jednania s OÚ NZ, avšak parc. č. XXXX/X bola v roku 2001 odpredaná právnemu predchodcov i žalobcu (Autoškola ALFA), preto žiadal o kladné stanovisko k legalizácii prístavby a k zmene účelu časti administratívnej budovy na prevádzku bufet - G.. Znamená to, že samotný zriaďovateľ stavby potvrdil svoju vedomosť o tom, že stavba bola zriadená na cudzom pozemku, ku ktorému mu nesvedčal žiaden právny titul. Ide tak o prípad neoprávnenej stavby na cudzom pozemku, a preto následne bolo potrebné pristúpiť k vyporiadaniu vzťahu medzi žalobcom ako vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená a žalovaným ako vlastníkom tejto stavby.

11. Ako už bolo konštatované, konanie o vyrovnanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania, a preto pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhované vyporiadanie nie je prijateľné, musí vzťah upraviť iným spôsobom vyplývajúcim z pri zachovaní zákonom stanoveného poradia. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je účelné nariadiť odstránenie neoprávnenej stavby, a túto prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s uložením mu povinnosti zaplatiť za ňu žalovanému náhradu vo výške 1.390 €, tak ako to žalobca zmenou žaloby požadoval, odvolací súd ho považuje za nesprávny. Takýto spôsob vyporiadania stavby prioritne vylučuje okolnosť, že ako vyplýva z GP č. 12/18 F.. A. Q., overeného OÚ Nové Zámky dňa 19. 02. 2018 č. 182/2018, stavba bufetu G. sa nachádza nielen na parc. č. XXXX/X, vlastnícky patriacej žalobcovi, ale zasahuje i na parc. č. XXXX/X, ktorej vlastníkom je Mesto Nové Zámky. Odhliadnuc od toho, odvolací súd skúmajúc zákonné predpoklady s ohľadom na osobnosti danej veci, dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre použitie prvého spôsobu vyporiadania upraveného v , a to odstránením stavby na náklady jej vlastníka. Nestotožnil sa s názorom prvoinštančného súdu, že by tomu bránila okolnosť, že odstránenie stavby by nebolo účelné, keď účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie. V tomto smere i žalobca prezentoval, že pozemok, na ktorom sa stavba nachádza, chce využiť na rozšírenie vstupu do areálu jeho autoškoly, pretože súčasný stav je nevyhovujúci pre potreby bezpečnosti jazdy, najmä nákladnými motorovými vozidlami. Naproti tomu samotný žalovaný uviedol, že bufet už neslúži pôvodnému účelu, nezabezpečuje jediný vstup do administratívnej budovy, v súčasnosti je uzamknutý a nepoužíva sa, a ani netvrdil, že by odstránením stavby došlo k narušeniu statiky administratívnej budovy. Zvlášť, pokiaľ majúca sa odstrániť stavba je len, ako vyplýva z fotodokumentácie tvoriacej súčasť spisu, tzv. prilepená k obvodovému múru administratívnej budovy a naviac je i v havarijnom stave. Spôsob vyporiadania odstránením stavby tak napĺňa zákonné predpoklady v intenciách a umožňuje ochranu primárne chráneného vlastníckeho práva žalobcu bez zásadnej ujmy na funkčných a hospodárskych vlastnostiach administratívnej budovy žalovaného. Za danej situácie pri zachovaní zákonom stanoveného poradia spôsobu vyporiadania vyplývajúceho z tak neprichádzalo už do úvahy vyporiadanie podľa zriadením vecného bremena za náhradu v prospech žalovaného.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa rozsudok súdu prvej inštancie zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

14. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by bolo na mieste priznanie mu náhrady trov odvolacieho konania. V danej veci však možnosť priznania náhrady trov odvolacieho konania žalobcovi vylučovala skutočnosť, že žalobca na odvolacom pojednávaní trovy odvolacieho konania nežiadal priznať.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).