Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16T-72-2017.pdf
PDF · 118.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-16T/72/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovanej F. Č. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 17. januára 2018, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n á
F. Č., rod. Č., narodená XX.XX.XXXX V. Z., trvalé bydlisko mesto X., prechodne C. T. F. X/X, V.,
s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e
období od mesiaca jún 2014 až doposiaľ, s výnimkou obdobia od 12.01.2015 do 12.01.2016 a od 27.7.2016 do 27.5.2017, v mieste svojho trvalého bydliska v meste X. ani na inom mieste na území Slovenskej republiky si ako matka maloletého dieťaťa Z.E. R., narodenej XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, riadne neplnila vyživovaciu povinnosť napriek tomu, že jej vyplýva zo Zákona o rodine a ktorej rozsah jej bol určený rozsudkom Okresného súdu X. sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňom 22.08.2011, tak, že je povinná prispievať na výživu maloletej Natálie sumou 26,- Eur mesačne, ktoré je povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky V. R., hoci vedela o existencii vyživovacej povinnosti a túto povinnosť si riadne neplnila, uhradila len výživné v celkovej výške 69,98 Eur, o svoju dcéru sa inak nestarala a nezaujímala, pričom v tomto období preukázateľne neprejavovala snahu riadne sa zamestnať, teda nevyužila všetky možnosti na to, aby si svoju zákonnú povinnosť v reálne možnej výške splnila, čím za uvedené obdobie dlhuje na výživnom V. R. sumu v celkovej výške 410 Eur, a svojho konania sa dopustila napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu K. sp, zn. XT/ XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa 09.12,2014, bola odsúdená za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia,
t e d a
- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného, a taký čin spáchala, hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená,
č í m s p á c h a l a
- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), § 37 písmeno m), § 38 odsek 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra X. podala na tunajší súd XX. P. XXXX obžalobu sp. zn. X. XXX/XX/XXXX (ďalej len obžaloba) na F. Č. (ďalej len obžalovaná) pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona. Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom, proti ktorému podala obžalovaná v zákonom stanovenej lehote odpor. Následne súd vo veci vytýčil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovanej, svedkyne V. R. a oboznámil listinné dôkazy založené v spise. K dokazovaniu Obžalovaná pri výsluchu na hlavnom pojednávaní X.XX.XXXX uviedla, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Uviedla, že s bývalým druhom Ľ. R. má dcéru Z. R., ktorá je súdom zverená matke bývalého druha V. R.j. S dcérou je v častom kontakte, lebo k nej uteká od otca, ktorý sa k nej správa hrubo. Dcére Z. vždy dala veci, ktoré chcela. Otec Z. taktiež nedoložil žiadne doklady, že platí na jej výživu, rada by vedela, že či aj on je taký poctivý, či to výživné platí. Obžalovaná uviedla, že má ešte jednu dcéru, volá sa V., bola zverená sestre obžalovanej F. A., no V. už mala 18 rokov. Obžalovaná uviedla, že neplatila výživné preto, lebo nebola zamestnaná, ťažko sa jej hľadala práca po tom, ako bola vo výkone trestu odňatia slobody, kde bola tri krát. Prvý krát bola vo výkone trestu za lúpežné prepadnutie, dostala 2 roky. Dva krát bola potom vo výkone trestu za výživné k dcére Z.. Z výkonu trestu bola naposledy prepustená 27.05.2017, keď vykonala trest v trvaní 10 mesiacov. Predtým vykonala trest odňatia slobody v trvaní 1 rok od januára 2015 do januára 2016, tiež za výživné. Všetky tresty vykonávala v ÚVTOS Nitra, kde zakaždým obe vyživovacie povinnosti nahlásila. Počas výkonu trestu bola pracovne zaradená. Po prepustení z výkonu trestu v máji 2017 chodila len na brigádu, zamestnaná na zmluvu nebola. Bola evidovaná na úrade práce, ale vyradili ju, lebo sa nedostavila na predvolanie, vyradili ju obdobie pol roka. Chodievala pracovať do sadu, zbierať hrozno, ovocie a tak. Aktuálne tiež nie je evidovaná na úrade práce. Chcela by sa zamestnať ako upratovačka na základnej škole vo V., má tú prácu prisľúbenú, mala tam nastúpiť dnes (v deň konania pojednávania - pozn. súdu) a dohodnúť sa, ale nešla tam, lebo má dnes súd. Aký má dlh na výživnom na dcéru Z. uviesť presne nevie. Má poštové poukážky, ktorými chce dokázať, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody platí bežné výživné na dcéru Z.Á.. K osobným a majetkovým pomerom uviedla, že je nemajetná, býva u priateľa P. E. vo V. už asi 10 rokov, ktorý po nej nechce žiadne peniaze na domácnosť, len chce, aby sa zamestnala, on ju zatiaľ živí. Čo sa týka zdravotného stavu uviedla, že je zdravá. V období od júna 2014 až do júla 2016 si hľadala prácu, ale keď prišla z výkonu trestu, tak sa na ňu pozerali, ako keby niekoho zabila a povedali jej vždy, že majú obsadené, tak radšej chodila na brigády, kde zarobila asi 85 € mesačne. Čo sa týka dlhu na výživnom, tento by chcela splatiť po tom, ako sa zamestná, čo jej iné zostáva, skúsi si naň požičať peniaze alebo zarobiť, pokiaľ to s tou prácou vyjde. Na ďalšom hlavnom pojednávaní 17.1.2018 obžalovaná uviedla, že zatiaľ dlžné výživné nezaplatila, nikto z rodiny jej nechcel požičať, bola sa pýtať brata. S druhom, s ktorým žije sa nakoniec dohodla, že dlh za ňu zaplatí on, že si na to zoberie pôžičku. Naposledy zaplatila šekom 6.10.2017 sumu vo výške 54 Eur, nevie z akého dôvodu táto suma nie je uvedená na poštovej poukážke. Odvtedy nič nezaplatila. Čo sa týka práce, druh jej vybavil prácu v bare vo V., kde by mohla nastúpiť už zajtra. Z poštových poukážok predložených obžalovanou na hlavnom pojednávaní, ktoré súd oboznámil čítaním vyplynulo, že obžalovaná poukázala V. R. výživné v júni 2017 v sume 25 €, v júli 2017 v sume 26 € a v októbri 2017 sumu, ktorá nebola uvedená na poukážke, kde svedkyňa V. R. potvrdila, že jej prišla čiastka 54 € ako to tvrdí obžalovaná. Svedkyňa V. R. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že vnučka Z. R. jej je súdom zverená od roku 2011, vtedy bolo aj naposledy určené výživné, lebo návrh na zvýšenie výživného si nepodávala, ani exekúciu nepodávala, podala len trestné oznámenia. Vnučka Z.Á. aktuálne navštevuje druhý ročník odbornej školy v X. na F. ulici, učí sa za čašníčku. Aké sú jej mesačné výdavky nevie uviesť, každý deň sa o ňu treba starať, peniaze potrebuje do školy, aj keď chce ísť von. So starostlivosťou o Z. jej pomáha syn Ľ. R., ktorý je otcom Z.. Žije s nimi v spoločnej domácnosti, chodí do práce, platí internet, kupuje jej veci a prispieva na potraviny. Neplatenie výživného nezanechalo na Z. trvalo nepriaznivé následky,
mala všetko čo potrebovala. Svedkyňa uviedla, že sa o vnučku Z. stará, preto má všetko, čo potrebuje. Z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny jej na vnučku posielajú 120 €, teraz to zvýšili na 130 €. Podľa svedkyne je obžalovaná s dcérou v kontakte, píšu si aj na Facebooku. K plateniu výživného zo strany obžalovanej svedkyňa uviedla, že obžalovaná teraz začala platiť, platila po tých 26 €, akurát minulý mesiac nezaplatila, ale teraz poslala cez 50 €, peniaze jej ešte neprišli, ale obžalovaná povedala, že peniaze poslala. Svedkyňa má o tom aj ústrižky poštových poukážok, iné ústrižky nemá, má však potvrdenie, kde potvrdila obžalovanej, že jej do ruky 18.04.2016 dala 27 €, 18.05.2016 dala 10 € a 18.06.2016 dala 10 €. Aktuálne obžalovaná za dcérou chodí, bola od novembra asi dva, trikrát za ňou. Aký je aktuálny dlh na výživnom nemá presne spočítané, tak ako je to v spise, tak to je. Na návrh prokurátorky súd prečítal postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku výpoveď svedkyne z prípravného konania, v ktorej k plateniu výživného zo strany obžalovanej uviedla, že jej obžalovaná zaplatila osobne k rukám 18.5.2014 sumu 10 €, 19.6.2014 sumu 10 €. Potom prišli ešte nejaké platby z ústavu na výkon trestu, o čom svedkyňa ani nevedela, že obžalovaná je vo výkone trestu, potom už nič neprišlo. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by obžalovaná Z. dávala nejaké peniaze, darčeky, osobné veci. Podľa svedkyne sa obžalovaná o dcéru bližšie nezaujímala, ale vie z počutia, že sa vo V. pár krát stretli. Z rozsudku Okresného súdu X. z X. T. XXXX, sp. zn. XXP/XX/XXXX, právoplatného a vykonateľného 22. augusta 2011 vyplynulo, že súd zveruje maloletú Z. R., nar. XX. XX. XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky V. R., nar. X. X. XXXX, bytom B. Č.. XXX s účinnosťou od 8. 3. 2011, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Matka maloletej Z. je povinná prispievať na výživu mal. Natálie výživným vo výške 25,40 Eur mesačne s účinnosťou od 8. 3. 2011 do 30. 6. 2011, v sume 26,- Eur s účinnosťou od 1. 7. 2011 a otec mal. Z. je povinný prispievať na výživu mal. Z. vo výške 25,40 Eur mesačne s účinnosťou od 8. 3. 2011 do 30. 6. 2011, v sume 26,- Eur s účinnosťou od 1. 7. 2011, pričom obidvaja rodiča dieťaťa budú takto určené výživné poukazovať k rukám starej matky V. R. vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Z potvrdenia Q. H. Š. H. T. Q., F., X. vyplýva, že Z. R., nar. XX. XX. XXXX je od 1. 9. 2016 žiačkou ich školy v 1. ročníku učebný odbor 6444 H servírka. Z lustrácie v registri obyvateľov vyplynulo, že obžalovaná je slobodná, má dve deti a to Z. R. a V. Č.. Trvalý pobyt má evidovaný len X.. Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že obžalovaná nie je trestne stíhaná v inej veci. Z oznámenia Sociálnej poisťovne z 13.2.2017 vyplynulo, že obžalovaná je registrovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, pobočka Z., pričom je evidovaná ako poberateľ nemocenských dávok podľa priloženého potvrdenia. Nie je evidovaná ako poberateľ dávky v nezamestnanosti, dôchodkovej dávky, poberateľ úrazových dávok, ani ako poberateľ dávok garančného poistenia. Z priloženého potvrdenia vyplynulo, že obžalovaný bola naposledy evidovaná ako zamestnanec s pravidelným príjmom u odvádzateľa Ústav na výkon trestu odňatia slobody - odsúdení a to od 6. 9. 2016. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. z 19. 5. 2017 vyplynulo, že obžalovaná bola v minulosti vedená v evidencií uchádzačov o zamestnanie, naposledy v období od 17. 2. 2016 do 19. 4. 2016 vrátane. Menovanej boli ponúknuté vhodné zamestnania u nasledujúcich zamestnávateľov (dňa 11. 4. 2016 u zamestnávateľa O. - odmietla pracovné miesto zo zdravotných dôvodov, 8. 3. 2016 u zamestnávateľa H. X. - zásielka neprevzatá v odbernej lehote, 4. 3. 2015 u zamestnávateľa H. C. - zásielka neprevzatá v odbernej lehote). Pri každom osobnom kontakte bol menovanej ponúknutý prehľad evidovaných voľných pracovných miest a poskytnuté všetky služby v oblasti poradenstva. Obžalovaná nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Z lustrácie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rozsahu územia Slovenskej republiky vyplynulo, že vo vzťahu k obžalovanej neboli nájdené žiadne záznamy. Z evidencie vozidiel vyplynulo, že obžalovaná nie je evidovaná ako vlastník ani držiteľ motorového vozidla. Z registra trestov vyplynulo, že obžalovaná má päť záznamov, pričom v dvoch prípadoch sa na ňu hľadí, akoby nebola odsúdená. Rozhodnutím Okresného súdu K. z X. X. XXXX, sp. zn. XT/XX/XX bola odsúdená podľa § 247 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu do 24. 4. 1993, pričom 22. 6. 1996 sa osvedčila. Rozhodnutím Okresného súdu K. zo X. X. XXXX, sp. zn. XT/XXX/ XX bola odsúdená podľa § 234 odsek 1, § 238 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 27 mesiacov nepodmienečne so zaradením do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Rozsudkom Okresného súdu K. z XX. XX. XXXX, sp. zn. XT/XXX/XX, právoplatným 27. 11. 2009, bola odsúdená podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo
výmere 1 (jeden) rok s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok do 27. 11. 2010 a v skúšobnej dobe sa osvedčila. Trestným rozkazom Okresného súdu X. z XX. G. XXXX, sp. zn. XT/XX/XXXX, právoplatným 28. mája 2014 bola F. Č. uznaná za vinnú z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Zároveň jej bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné a zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie, pričom v skúšobnej dobe sa neosvedčila a 7. júna 2016 jej bol nariadený výkon trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Trestným rozkazom Okresného súdu K. z XX. Z. XXXX, sp. zn. XT/XXX/XXXX, právoplatným 9. decembra 2014 bola uznaná za vinnú z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z hlásenia zmien Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Z. vyplynulo, že obžalovaná bola prepustená na slobodu po odpykaní trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu K.Ľ. sp. zn. XT/XXX/XXXX dňa 12.1.2016. Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody E. z 24. mája 2017 vyplynulo, že správanie a vystupovanie menovanej počas jej pobytu vo výkone trestu bolo na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiavala. Pokyny a nariadenia príslušníkov plní bez pripomienok. Zásady osobnej a kolektívnej hygieny má osvojené, v osobných veciach si udržiava primeraný poriadok. V kolektíve odsúdených konflikty nevyhľadáva. Počas výkonu trestu nebolo disciplinárne odmenená ani disciplinárne potrestaná. V rámci vnútornej diferenciácie je umiestnená v diferenciačnej skupine „B“. Vo voľnom čase sa venuje sledovaniu televízie, počúvaniu rozhlasových relácií a čítaniu literatúry. Sociálny kontakt s vonkajším prostredím sa snažila nadviazať formou korešpondencie so svojou sestrou, ale bolo bez odozvy. Do práce zaradená je. Menovaná pri nástupe nahlásila vyživovaciu povinnosť na maloletú V. Č., nar. XXXX a Z. R., nar. XX. XX. XXXX. Na oddelení ekonomiky je zaevidovaná na základe žiadosti o vykonanie zrážok z pracovnej odmeny na mal. Z. R.. Z rozúčtovania pracovných odmien v ÚVTOS C. bolo zaslané na adresu V. R., B. Č.. XXX výživné v celkovej sume 48,24 Eur. Mal. V. Č. nie je na oddelení ekonomiky zaevidovaná na výživné, nakoľko neboli doručené žiadne doklady. Z vyššie uvedeného hodnotenia zároveň vyplynulo, že obžalovaná vykonávala 10 (desať) mesačný trest odňatia slobody 27.7.2016 do 27.5.2017. Zo správy o povesti Mestského úradu X. vyplynulo, že obžalovaná nebola postihnutá mestskou políciou v X. za priestupok a iný správny delikt. Podľa výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky obžalovaná nebola v minulosti priestupkovo riešená. K hodnoteniu dôkazov Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Z vykonaného dokazovania mal súd bez pochybností za preukázané, že mal. Z. R. je dcérou obžalovanej, že obžalovaná k nej má vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom Okresného súdu X. z X. T. XXXX, sp. zn. XXP/XX/XXXX, právoplatným 22. augusta 2011, vo výške 26 Eur mesačne, ktoré má platiť k rukám V. R., ktorá je starou mamou Z. a ktorej bola zverená do osobnej starostlivosti. Ďalej bolo zistené, že vyživovacia povinnosť obžalovanej naďalej trvá, nakoľko jej dcéra Z. R. nie je schopná sama sa živiť, keďže ako študentka druhého ročníka strednej školy sa sústavne pripravuje na budúce povolanie. Z trestného rozkazu Okresného súdu K. sp, zn. XT/XXX/XXXX z XX.XX.XXXX, právoplatného 9.12.2014, súd zistil, že obžalovaná bola odsúdená za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Trest vykonala 12.1.2016. Ďalej bolo z vykonaného dokazovania bez pochybností preukázané, že obžalovaná si v období od mesiaca jún 2014 až doposiaľ (do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa), úmyselne neplnila vyživovaciu povinnosť vo vzťahu ku svojej maloletej dcére Z., hoci vedela o existencii vyživovacej povinnosti, o dcéru sa žiadnym iným spôsobom nezaujímala a nestarala. Zo žalovaného obdobia
súd vyňal tie časové úseky (obdobie od 12.01.2015 do 12.01.2016 a od 27.7.2016 do 27.5.2017), počas ktorých bola obžalovaná preukázateľne vo výkone trestu odňatia slobody, kde svoju vyživovaciu povinnosť k dcére Z. zakaždým nahlásila a kde možnosť svojho zaradenia do práce nevedela ovplyvniť, pričom pridelenú prácu neodmietala. Následne súd ustálil, že obžalovanej za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 410 Eur. Z takéhoto konania je obžalovaná okrem vlastnej výpovede usvedčovaná aj vyššie opísanou výpoveďou svedkyne V. R.. Taktiež ju usvedčujú aj listinné dôkazy založené v spise, z ktorých jednoznačne vyplýva záver, že obžalovaná v priebehu žalovaného obdobia neprejavovala snahu riadne sa zamestnať. Tvrdenie obžalovanej, že ju ako odsúdenú nikto nechcel zamestnať, súd považoval za účelové. Aktuálne je na trhu práce najvyššia ponuka pracovných pozícií za ostatné roky. Je zrejmé, že obžalovaná pri hľadaní práce aktívne s úradom práce nespolupracovala, v dôsledku čoho bola vyradená z evidencie. O možnosť riadne sa zamestnať sa tak pripravila vlastným zavinením. Rovnako neobstoja jej argumenty, že počas žalovaného obdobia bola bez príjmu, nemajetná, pretože každý rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu určenom v zákone o rodine bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Nehovoriac o tom, že ide o prvoradú povinnosť obžalovanej vyplývajúcu jej zo zákona o rodine, ktorá má prednosť pred všetkými inými jej povinnosťami. Na jej splnenie bola a aj je povinná vyvinúť maximálne úsilie. Treba zdôrazniť, že rodič, ktorému rozsah vyživovacej povinnosti bol určený súdom, je povinný nielen poskytovať peňažné plnenie v rozsahu určenom súdnym rozhodnutím, ale aj vyživovať svoje dieťa v naturálnej forme, teda fakticky sa starať o dieťa, jeho stravu, oblečenie, zdravie a pohodu, čo obžalovaná taktiež nečinila, čo potvrdila svedkyňa V. R.. Za reálny záujem o dieťa nie je možné považovať pár kontaktov (2-3 krát) v priebehu roka. Obžalovaná sama priznala, že v žalovanom období aj mala príjem, keď pracovala na rôznych brigádach, kde zarábala okolo 85 € mesačne. Tento príjem bol dostatočný na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohla plniť. Sama obžalovaná uviedla, že iné výdavky nemá, nakoľko žije s druhom, ktorý ju živí a nechce po nej žiadne peniaze na domácnosť, len chce, aby sa zamestnala. Obžalovaná je podľa vlastných slov zdravá, v žalovanom období nemala žiadne zdravotné problémy, teda nič jej nebránilo v tom, aby pracovala a svoje zákonné povinnosti k maloletej dcére si riadne plnila. Obžalovaná však k plneniu si vyživovacej povinnosti pristupovala bez záujmu, takpovediac laxne, o čom svedčí fakt, že za uvedené obdobie zaplatila len zlomok určeného výživného. Nakoniec ani vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy ju neprinútil zmeniť svoj ľahostajný postoj k plneniu si tejto svojej elementárnej zákonnej povinnosti. Tak ako aj v iných obdobných prípadoch, pri verbalizovaných snahách obžalovanej o úhradu zročného výživného s cieľom aplikovať ustanovenia o účinnej ľútosti, súd hlavné pojednávanie odročil a poskytol obžalovanej šancu dlžné výživné uhradiť. Vytvoril jej taký časový priestor, ktorý sama obžalovaná žiadala, lebo podľa vlastných slov mala sľúbenú prácu, do ktorej ihneď nastúpi. Napriek tomu tento priestor nevyužila, do práce nenastúpila a na ďalšom pojednávaní žiadala ďalší časový priestor s tým, že do teraz sľúbenej práce už nastúpi, alebo si na zaplatenie výživného požičia od druha. K tomu treba dodať, že nie je povinnosťou súdu donekonečna poskytovať obžalovanej možnosť dlh na zročnom výživnom uhradiť, išlo o jednorazový benefit poskytnutý zo strany súdu (tak ako aj v iných prípadoch), ktorý v určenom čase obžalovaná nevyužila. Nič jej však nebráni pri zahlásenom odvolaní proti rozsudku svoj dlh uhradiť do času, kým sa senát odvolacieho súdu odoberie na záverečnú poradu. K právnej kvalifikácii skutku Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 207 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený. Páchateľ sa trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona dopúšťa už tým, že si najmenej po dobu 3 mesiacov v období dvoch rokov neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať, alebo zaopatrovať iného, čo aj z nedbanlivosti. Pokiaľ tak koná aj nad rámec troch mesiacov už len udržuje tento protiprávny stav, inak povedané spojito, v každom časovom momente pokračuje v páchaní tejto trestnej činnosti až do jej dokončenia. Páchaním tejto trestnej činnosti sa preto rozumie celá doba jeho páchania, a to až do doby pokiaľ nie je dokončený, čo sa stane až vyhlásením rozsudku prvého stupňa. Dokončenie páchania skutku v uvedenom zmysle je rozhodujúce len pre posúdenie odkedy páchateľ začne páchať nový skutok.
Objektom tohto trestného činu, ktorý môže byť po subjektívnej stránke spáchaný úmyselne i z nedbanlivosti, je nárok na výživu, pokiaľ je založený na ustanoveniach zákona o rodine. Neplnením vyživovacej povinnosti sa oprávnenej osobe nedostane všetko, čo je obsahom tejto povinnosti. Pojem výživného nie je zákonom bližšie definovaný, pričom podľa ustálenej súdnej praxe výživné pre dieťa slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej i duševnej a môže byť plnené predovšetkým platením v pravidelných opakujúcich sa sumách, môže tiež spočívať v poskytovaní určitých naturálnych plnení (napr. poskytovaním bývania) a najmä v zabezpečovaní osobnej starostlivosti o oprávnenú osobu. Z hľadiska trestnej zodpovednosti páchateľa sa však nevyžaduje, aby vyživovacia povinnosť a jej rozsah bola určená rozhodnutím súdu. V prípade, že o otázke výšky a rozsahu vyživovacej povinnosti bolo v občianskom (opatrovníckom) súdnom konaní už právoplatne rozhodnuté, nie je súd v trestnom konaní pri posudzovaní trestnej zodpovednosti páchateľa za nesplnenie zákonnej povinnosti vyživovať, alebo zaopatrovať iného, týmto rozhodnutím viazaný. Pri rozhodovaní o vine súd v trestnom konaní posudzuje samostatne rozsah vyživovacej povinnosti páchateľa ako predbežnú otázku podľa § 7 ods. 1 Tr. por. a môže preto vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti páchateľa, než bol určený občianskoprávnym rozhodnutím (Uznesenie NS SR sp. zn. 5Tdo 16/2012 z 29.3.2012) Ustanovenie § 207 odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona spája trestnosť tohto trestného činu len so skutočnosťou, že páchateľ si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní čo aj z nedbanlivosti (§ 207 odsek 1 Trestného zákona), alebo úmyselne sa vyhýba (§ 207 odsek 2 Trestného zákona) plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať, alebo zaopatrovať iného, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký trestný čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký trestný čin prepustený. Naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu sa spája so skutočnosťou, že páchateľ sa do dvoch rokov opätovne dopustil rovnakého trestného činu a nie, že ho v tomto časovom rámci aj dokončí. Skutok tak ako bol súdom ustálený v skutkovej vete výroku o vine rozsudku napĺňa všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, lebo obžalovaná v žalovanom období viac ako tri mesiace počas dvoch rokov si úmyselne neplnila zákonnú vyživovaciu povinnosť k dcére Z. R., čím sa dopustila prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona. Keďže obžalovaná bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch, vo výroku o vine citovaným rozsudkom tunajšieho súdu, odsúdená za prečin zanedbania povinnej výživy a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za takýto čin aj prepustená, bolo namieste jej konanie kvalifikovať aj podľa § 207 odseku 3 písmena c/ Trestného zákona. Obžalovaná konala ako trestne zodpovedný páchateľ a konala v priamom úmysle, nakoľko chcela porušiť záujem chránený Trestným zákonom. Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovanej nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu a najmä jeho následku, ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný a miere zavinenia obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin. Zvlášť v situácii, keď konanie obžalovanej napĺňa kvalifikačný znak determinujúci použitie vyššej trestnej sadzby, by podľa súdu nebolo aplikačne správne konštatovať, že stupeň závažnosti spáchaného prečinu je nepatrný. K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu obžalovanej taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovanej súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k činu priznala a tento úprimne oľutovala (§ 36 písmeno l) Trestného zákona). Taktiež zistil jednu priťažujúcu okolnosť, že už bola v minulosti odsúdená (§ 37 písmeno m) Trestného zákona), pričom súd neprihliadal v súlade so zásadou zákazu dvojitého pričítania na odsúdenie obžalovanej citované vo výroku o vine rozsudku, ale na ostatné odsúdenia evidované v registri trestov. V dôsledku vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností potom súd ukladal trest podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona v rámci zákonom stanovenej sadzby 1 až 5 rokov trestu odňatia slobody. V rámci tejto sadzby vymeral obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, teda len o 6 mesiacov vyšší ako je dolná hranica. Bol jej uložený nepodmienečný trest odňatia slobody s poukazom na to, že uložením iného tzv. alternatívneho trestu by nebolo možné podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vyjadriť závažnosť konania obžalovanej, ktorá je k plneniu si tejto elementárnej povinnosti evidentne ľahostajná a od zanedbávania povinnej výživy ju neodradil ani už v minulosti vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody za takýto istý trestný čin. Preto by ani inak nebolo možné očakávať, že iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody by splnil u nej svoj účel z hľadiska individuálnej prevencie. Obžalovanú súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko z odpisu registra trestov je zrejmé, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin. Inak povedané, naposledy bola vo výkone trestu odňatia slobody za trestný čin zanedbania povinnej výživy spáchaný taktiež úmyselne. Takto uložený trest považoval súd vzhľadom na osobu obžalovanej ako aj okolnosti spáchania skutku za dostatočný tak na jej nápravu, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.