Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/28/2017

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu: Q. Z., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, t.č. R. 2, XXXX KE O., D., pr. zast.: Mgr. Mária Baranová, LL.M., advokátka, Továrenská 43, Stará Ľubovňa proti žalovaným: 1/ E. D., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XX, toho času X J. F., NJ 07656, V., pr. zast.: JUDr. Slavomír Firment, advokát, 17. novembra 14, Stará Ľubovňa a 2/ Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva takto

rozhodol:

I. Súd o d m i e t a žalobu žalobkyne doručenú súdu dňa 2.2.2017.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanej v 1. rade trovy konaní vedených na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4C/199/2015 a 8C/28/2017 vrátane trov neodkladného opatrenia v konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4C/199/2015 v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovanému v 2. rade súd nárok na náhradu trov konania vedeného na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 8C/28/2017 voči žalobkyni n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Na tunajšom súdu sa pod sp. zn. 4C/199/2015 viedlo o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práve k nehnuteľnostiam. Ako žalobkyňa v tomto konaní vystupovala E. D. a ako žalovaní Q. Z. a spol. Prima banka Slovensko, a.s. Žalobkyňa sa domáhala neplatnosti zmluvy o úvere a o záložnom práve, ktoré uzavrel jej nebohý exmanžel so žalovaným v 2. rade aj v mene žalobkyne na základe plnomocenstva, ktoré žalobkyňa nepodpísala. Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam boli nehnuteľnosti, pri ktorých sú žalobkyňa a jej exmanžel vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci. Žalovaná v 1. rade Q. Z. vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.2.2017 sa okrem vyjadrenia k tomuto konaniu vyjadrila aj k uzavretiu darovacej zmluvy, na základe ktorej sú žalobkyňa a jej exmanžel vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností, pričom namietala jej platnosť. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 2.2.2017 žiadala vyslovil neplatnosť darovacej zmluvy evidovanej pod V875/2002. Súd uznesením 4C/199/2015 zo dňa 22.5.2017 vylúčil vzájomnú žalobu žalovanej v 1. rade na vyslovenie absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy na samostatné konanie. Toto konanie bolo zapísané pod sp. zn. 8C/28/2017.

2. V novom konaní súd uznesením č.k. 8C/28/2017-15 zo dňa 13.10.2017 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní doplnila a spresnila, resp. opravila žalobu (ide o vzájomnú žalobu v pôvodnom konaní, ktorá je v novom konaní žalobou, preto ju súd bude ďalej označovať ako žaloba - pozn. súdu), a to aby presne označila strany sporu tak, aby bol určitý okruh žalovaných (súd vylúčil vzájomnú žalobu Q. Z. na samostatné konanie, teda koná aj vo vylúčenom konaní so stranami, ako boli v pôvodnom konaní, avšak vo vzájomnej žalobe menovaná neoznačila jednoznačne strany, pričom vzhľadom na predmet sporu a jej vzájomnú žalobu nie je zrejmé, či navrhuje konať so všetkými stranami (akurát v opačnom procesnom

postavení), ako v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/199/2015) a aby oznámila súdu, z akého právneho predpisu vyplýva právo žalobcu domáhať sa na súde určenia právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), t.j určenia neplatnosti darovacej zmluvy, resp. aby upravila žalobu tak, aby predmetom konania bola žaloba podľa § 137 písm. a) alebo c) CSP. Žalobkyňa bola zároveň v zmysle § 129 poučená, že v prípade, ak v lehote určenej súdom žalobu neopraví, súd jej podanie odmietne. Uvedené uznesenie prevzal právny zástupca žalobkyne dňa 25.10.2017. Následne bola súdu predložená substitučná plná moc od právneho zástupcu žalobkyne pre JUDr. Martu Konkoľovú a zároveň žiadosť JUDr. Konkoľovej o predĺženie lehoty na doplnenie a spresnenie žaloby o 15 dní, pretože je potrebné zabezpečiť viaceré dôkazy a tieto sa doposiaľ nepodarilo zabezpečiť vzhľadom na to, že žalobkyňa sa nachádza v D.. Súd oznámením doručeným JUDr. Konkoľovej dňa 20.11.2017 predĺžil lehotu na doplnenie a spresnenie žaloby do 30.11.2017. Do vydania tohto uznesenia nebolo zo strany žalobkyne a jej právnych zástupcov predložené žiadne spresnenie žaloby, pričom je potrebné uviesť, že vady, ktoré vyžadoval súd odstrániť, mohla žalobkyňa odstrániť, keďže súd ju nevyzýval na predloženie dôkazov, ale na odstránenie právnych vád žaloby.

3. Podľa § 129 ods. 3 ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

4. Žalobkyňa v určenej lehote, ani do dňa vydania tohto rozhodnutia svoju žalobu v zmysle uvedeného uznesenia neopravila a nedoplnila napriek tomu, že bola poučená o následkoch nedoplnenia podania. Jednak v danom prípade vo vzájomnej žalobe neoznačila presne strany sporu, teda nie je zrejmé, s kým má súd konať (označenie strán sporu v záhlaví tohto uznesenia vychádza iba z okruhu strán sporu v pôvodnom konaní, v ktorom bola podaná vzájomná žaloba) a jednak v danom prípade sa žalobkyňa domáha neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy, t.j. určenia právnej skutočnosti. Uvedený druh žalôb je „nóvum“ v novej úprave civilného procesného práva zavedenou od 1.7.2016. V zmysle dôvodovej správe k § 137 ide o úplne novú koncepciu, kde sa v písm. c) a d) rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). „Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad , zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“ Z uvedeného je teda zrejmé, že cieľom predkladateľa bolo obmedziť podávanie žalôb o určenie právnej skutočnosti, ktoré prax súdov síce akceptovala ako žaloby u určenie, či tu právo je alebo nie je, ale je zrejmé, že určenie právnej skutočnosti zväčša nerieši vec samotnú, ale je len predbežnou otázkou na vyriešenie právneho vzťahu, ktorého sa je možné domáhať priamo určovacou žalobou alebo žalobou o plnenie. Žalobu o určenie právnej skutočnosti teda chcel predkladateľ zákona pripustiť len v prípadoch, keď je v osobitnom zákone výslovne upravené, že určitá osoba alebo okruh osôb sa určitého práva môže domáhať žalobou na súde. Vzhľadom na túto skutočnosť pre účely podania žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa názoru súdu nestačí len všeobecná formulácia, že napr. absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže domáhať každý. Uvedenému zodpovedajú aj názory v najnovšej odbornej literatúre k (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 505 s.) zostavenej prevažne členmi rekodifikačnej komisie pripravujúcej CSP, v ktorej je vyslovený aj názor, že ak možnosť podať takúto žalobu nevyplýva z osobitného predpisu, ide o vadu, ktoré je potrebné odstrániť v zmysle § 129 CSP. Jej neodstránenie má za následok procesnoprávne rozhodnutie vo veci (t.j. odmietnutie žaloby), nie rozhodnutie vo veci samej.

5. Súd sa stotožňuje s vyššie uvedeným názorom ohľadne procesných následkov nespresnenia žaloby o určenie právnej skutočnosti. Súd pritom vychádzal z toho, že podmienka žaloby o určení právnej skutočnosti (t.j. že takéto právo musí vyplývať z osobitného predpisu) je upravená procesným predpisom, teda táto skutočnosť tvorí podmienku žaloby § 137 písm. d) CSP. Ak táto nie je splnená ani po výzve podľa § 129 CSP, je to dôvod na odmietnutie podania. Takéto procesné rozhodnutie je pritom aj v prospech žalobcu, ktorý si môže skôr podať novú žalobu, ktorú upraví, ako je to potrebné, pričom odpadá riešenie otázky, či v danej veci nejde o res iudicata, teda prekážku rozhodnutej veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v zmysle cit. § 129 ods. 3 odmietol.

6. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania (najmä vo vzťahu medzi Q. Z. a E. D.) je súd viazaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/27/2017-157 zo dňa 19.12.2017, ktoré bolo vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/199/2015 na základe odvolania E. D. proti výroku o trovách konania v

rozsudku sp. zn. 4C/199/2015 zo dňa 14.6.2017. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania v konaní 4C/199/2015 vychádzal z toho, že sú v danom prípade dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, preto žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Krajský súd v Prešove v uvedenom rozhodnutí zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku trovách konania medzi žalobkyňou (t.j. E. D.) a žalovanou v 2. rade (t.j. spol. Prima banka Slovensko, a.s.) tak, že priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému v 2. rade, vrátane trov predbežného opatrenia, ďalším výrokom zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou (t.j. E. D.) a žalovanou v 1. rade (t.j. Q. Z.) a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie. Tretím výrokom priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanému v 2. rade. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu pritom vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania (vo vzťahu medzi E. D. a Q. Z.) považoval odvolací súd v tomto štádiu konania za predčasné vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie uznesením č. k. 4C/199/2015-120 zo dňa 22.05.2017 vylúčil konanie ohľadom návrhu žalovanej v 1. rade na vyslovenie absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy na samostatné konanie, teda vo vylúčenom konaní môžu byť strany konania úspešné rozdielne, čo bude mať dopad aj na trovy celého prvoinštančného konania. O trovách (konania 4C/199/2015) bude musieť rozhodnúť súd prvej inštancie až v rozhodnutí o celom predmete konania. Aj keď v danom prípade ide o dva rôzne predmety konania, v ktorých by mal vystupovať iný okruh strán sporu a ktorých trovy by mali byť riešené samostatne, vzhľadom na viazanosť názorom odvolacieho súdu súd prvej inštancie rozhodol v tomto konaní aj o trovách konania 4C/199/2015 vo vzťahu medzi Q. Z. a E. D.. Vo vzťahu k spol. Prima banka Slovensko a.s. súd rozhodoval iba o nároku trov konania v tomto konaní, keďže trovy z konania 4C/199/2015 vo vzťahu k tejto spoločnosti už boli vyriešené v predošlom konaní.

7. O trovách konania vo vzťahu medzi Q. Z. a E. D. súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a analogicky podľa § 256 ods. 1 v spojení s čl. 4 základných princípov V konaní vedenom pod sp. zn. 4C/199/2015 bola E. D. v celom rozsahu úspešná, pričom vzhľadom na názor vyslovený odvolacím súdom vo vyššie uvedenom rozhodnutí neboli v danom prípade splnené podmienky na rozhodovanie o trovách konania podľa § 257 CSP. Za tohto stavu potom má E. D. nárok na náhradu trov konania 4C/199/2015 v celom rozsahu, a to vrátane trov neodkladného opatrenia (v čase jeho vydania išlo o predbežné opatrenie). V konaní vedenou pod sp. zn. 8C/28/2017 bola vzájomná žaloba odmietnutá, pretože žalobkyňa v tomto konaní nedoplnením vzájomnej žaloby procesne zavinila skončenie konania odmietnutím žaloby, teda mala by nahradiť trovy protistrany. Súd v tejto časti pritom aplikoval právnu úpravu do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej veci, keďže náhrada trov pri odmietnutí návrhu v nie je riešená, ale ide o procesné skončenie veci, podobne ako u zastavenia konania, kde jedna zo strán procesne zaviní tento spôsob rozhodnutia. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd zaviazal žalobkyňu nahradiť trovy oboch konaní v plnom rozsahu.

8. O trovách konania vo vzťahu medzi Q. Z. a spol. Prima banka Slovensko, a.s. súd rozhodol analogicky podľa § 256 ods. 1 v spojení s čl. 4 základných princípov tak, že žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa svojím nedoplnením podania procesne zavinila skončenie konania odmietnutím vzájomnej žaloby, teda mala by nahradiť trovy protistrany. Keďže však zo spisu 8C/28/2017 nevyplýva, že by žalovanému v 2. rade v tomto konaní vznikli nejaké trovy a žalovaný v 2. rade si žiadne trovy ani neuplatnil, súd mu nárok na náhradu trov tohto konania voči žalobkyni nepriznal. Súd pritom aplikoval právnu úpravu do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej veci, keďže náhrada trov pri odmietnutí návrhu v C.s.p. nie je riešená, ale ide o procesné skončenie veci, podobne ako u zastavenia konania, kde jedna zo strán procesne zaviní tento spôsob rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.