Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Pc-15-2016.pdf
PDF · 104.62 KB
Case nature
Area
Subarea
15Pc/15/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v rodinnoprávnej veci navrhovateľa - plnoletého dieťaťa: P. T., R.. XX.XX.XXXX, D. R. C. XXXX/XX, A. I., právne zast.: JUDr. Evou Mészárosovou, advokátkou, Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda, proti odporcom - jeho matke: K. T., R.. XX.XX.XXXX, D. R. C. XXXX/XX, A. I., právne zast. JUDr. Ladislavom Bohuniczkým, advokátom, Korzo Bélu Bartóka 5119/14F, Dunajská Streda, a otcovi: W. T., R.. XX.XX.XXXX, A. Č.. XXX, o návrhu navrhovateľa na určenie a zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Matka plnoletého dieťaťa K. T., R.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n á platiť výživné na plnoleté dieťa P. T., R.. XX.XX.XXXX mesačne v sume 50,- eur, počnúc od 09.11.2016, vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.
II. Za obdobie od 09.11.2016 do 16.01.2018 má matka plnoletého dieťaťa dlh na zročnom výživnom v sume 711,52 eur, ktorý dlh je povinná zaplatiť v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Súd návrh plnoletého dieťaťa na určenie výživného vo vzťahu k matke vo zvyšnej časti z a m i e t a .
IV. Súd z v y š u j e výživné otcovi plnoletého dieťaťa W. T., R.. XX.XX.XXXX, voči plnoletému dieťaťu P. T., R.. XX.XX.XXXX zo sumy 2.500,- Sk (82,98 eur) na sumu 100,- eur mesačne, ktorú je povinný platiť počnúc od 09.11.2016, vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.
V. Týmto sa mení v časti úpravy výživného pre dieťa P. T.Š., R.. XX.XX.XXXX, rozsudok tunajšieho súdu č. k. 7P/96/2005-87 zo dňa 06.06.2006.
VI. Za obdobie od 09.11.2016 do 16.01.2018 má otec plnoletého dieťaťa dlh na zročnom výživnom v sume 238,15 eur, ktorý dlh je povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 09.11.2016 sa navrhovateľ - plnoleté dieťa domáhal v zmysle petitu jeho návrhu upresneného na informatívnom výsluchu na súde dňa 20.01.2017 a na nariadenom pojednávaní dňa 22.11.2017 uloženia povinnosti odporcom - otcovi i matke prispievať na jeho výživu počnúc od podania návrhu 09.11.2016, každému vo výške 100,- eur mesačne z dôvodu, že matka ani otec sa
oňho riadne nestarali a v čase podania návrhu bol na základe rozhodnutia súdu umiestnený a liečený v Resocializačnom stredisku Č. A., Z., kde musel platiť mesačne sumu 225,- eur, pričom nikde nepracoval a nemal žiaden príjem, z ktorého by si mohol platiť svoje základné životné potreby a poberal len dávku v hmotnej núdzi vo výške 120,- eur.
(2) Matka sa k návrhu vyjadrila tak, že navrhla návrh v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na to, že školu, ktorú navrhovateľ navštevoval, sám zanechal, a teda jej plnoletý syn je už schopný sám sa živiť. Matka odmietla tvrdenie navrhovateľa, že sa o neho nestarala, pričom poukázala na to, že koncom roka 2015 navrhovateľ zanechal spoločnú domácnosť s matkou svojvoľne, pričom po tomto období podľa informácií matky býval so sestrou, kamarátmi a starou mamou. V resocializačnom centre bol plnoletý syn umiestnený v dôsledku toho, že sa dostal do zlej spoločnosti kamarátov, užíval alkohol a drogy, kvôli čomu s matkou aj vyhľadali pomoc psychológa, avšak po čase navrhovateľ tieto sedenia zanechal. Matka podľa svojho vyjadrenia má sama dlhodobé zdravotné problémy - astmu, kvôli ktorej musí povinne každoročne chodiť na viactýždňové terapie do sanatória. Uviedla, že býva v mestskom sociálnom byte kvôli jej nepriaznivej situácii a má mesačný príjem 30,- eur zo zamestnania s tým, že si občas privyrába upratovaním cudzích domácností.
(3) Otec sa k návrhu nevyjadril, hoci mu bol na vlastnú žiadosť doručený návrh spolu s prílohami a poučeniami súdu na jeho e-mailovú adresu, ako aj postupom podľa § 116 ods. 2 C.s.p., keďže pre jeho dlhodobý pobyt v zahraničí nepreberal poštu na adrese trvalého pobytu.
(4) Súd vo veci vykonal dokazovanie na nariadenom pojednávaní vypočutím navrhovateľa, prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s predloženými a súdom zaobstaranými listinnými dôkazmi a predchádzajúcou úpravou výživného a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(5) Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7P/96/05-87 zo dňa 06.06.2006 bolo výživné pre vtedy maloletého navrhovateľa, ktoré bolo pôvodne stanovené rozsudkom Okresného súdu Q. č.k. 11C/114/2000-18 zo dňa 23.08.2000, zvýšené na sumu 2.500,- Sk, ktorú bol otec navrhovateľa povinný platiť počnúc od 01.03.2005. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2006 a vykonateľnosť dňa 19.07.2006. Podľa súdom zaobstaraných podkladov otec nie je v Slovenskej republike zamestnaný, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ani nepoberá dávky sociálneho zabezpečenia a jeho živnostenské oprávnenie zaniklo dňom 11.08.2006. E-mailovou správou zo dňa 24.04.2017 otec oznámil súdu, že pracuje v zahraničí.
(6) Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že do septembra 2017 nenavštevoval školu, dňa 04.05.2017 opustil resocializačné centrum v Galante. Od toho času až doteraz brigádoval, pričom od septembra 2017 brigáduje popri škole. Navštevuje strednú stavebnú školu na ulici Z. I. X C. A. I.. Po odchode z resocializačného centra brigádoval a zarábal 250,- eur mesačne. Túto prácu plne vykonával do septembra, kedy nastúpil do školy. Od novembra 2017 pracuje na dohodu, pričom ako študent nemôže pracovať viac ako 80 hod. mesačne. Navrhovateľ predložil súdu dohodu o brigádnickej práci študenta zo dňa 15.10.2017 uzavretú s NAY a.s., ktorú má uzavretú na dobu určitú do 30.04.2018 s odplatou 3,- eur na hod. Taktiež predložil Dohodu o brigádnickej práci študentov od 26.05.2017 uzavretú s EU Food s.r.o. s odmenou za prácu 2,50 eur za hod. Z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľa zároveň vyplynulo, že navrhovateľ má v škole dobré výsledky a je kladne hodnotený, o čom bol predložený list zo školy zo dňa 20.12.2017 - Charakteristika žiaka. Navrhovateľ býva na školskom internáte, kde platí príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s jeho ubytovaním vo výške 7,- eur mesačne, pričom stravné v školskej jedálni predstavuje 1,39 eur za obed, 1,- eur za večeru denne, ktoré sumy si hradí navrhovateľ. Navrhovateľ brigáduje, pričom z brigády má príjem cca. 240,- eur mesačne. Ide o jeho jediný oficiálny príjem. Navrhovateľ predložil potvrdenie zo školy zo dňa 20.12.2017 a výpis z účtu navrhovateľa. Ostatné jeho výdavky sú: jednorazový výdavok na auto v hodnote 500,- eur, na telefón a internet 25,- eur mesačne, na stravu čo má mimo internátu 50-70,- eur na mesiac, na školské výlety, vreckové 15-20,- eur mesačne, na hygienu 34,- eur mesačne, na ošatenie 17,- eur mesačne, na poistné na auto 15,- eur mesačne, na školské pomôcky a kresliace a písacie potreby 15,- eur mesačne. Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľa sú výdavky navrhovateľa spojené s cestovaním a s prevádzkou vozidla účelné, nakoľko navrhovateľ trávi víkendy v N., kde sú nepravidelné spoje z Dunajskej Stredy, pričom navrhovateľ má podľa svojho vyjadrenia náklady na benzín mesačne v sume 50,- eur, čo je primerané.
(7) Z prednesu právneho zástupcu matky na pojednávaní vyplynulo, že odporkyňa má vážnu chorobu a pravidelne chodí po sanatóriách. Pri trošku väčšej námahe sa zadýchava kvôli jej ťažkej astme. Pravidelne navštevuje liečenie v kúpeľoch, má nárok na tzv. najvyššiu kategóriu, má nárok na bezplatné liečenie vzhľadom na vážnosť jej choroby, má taktiež výdavky spojené s jej zdravotným stavom, mesačne vo výške 13,- eur a 19,- eur, na sprej 15,- eur na pol roka. Je si vedomá, že je povinná platiť výživné na svojho syna, ale jej pomery predpokladajú výživné asi 30,- eur mesačne. Matka sa riadne starala o svojho syna, vždy zabezpečila jeho výchovu a výživu do veku 16, keď syn svojvoľne opustil domácnosť, odsťahoval sa a dostal sa do zlej spoločnosti. Matka so synom spolu vyhľadali psychológa, avšak syn neprejavil záujem o jeho služby a teda aby bol jeho psychický stav vyriešený. Taktiež navrhovateľ matku napádal, a preto sa ho matka stále bojí. Matka v konaní predložila zárobkové výkazy, z ktorých vyplýva, že momentálne zarába 40,- eur mesačne v čistom vo firme Klement s.r.o., a preto by podľa svojho vyjadrenia vedela prispievať na výživu plnoletého syna maximálne 30,- eur mesačne.
(8) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(9) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(11) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)
(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(13) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(14) Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je štúdium, ktoré sa a) organizuje na strednej škole dennou formou, alebo b) uskutočňuje na vysokej škole dennou formou.
(15) Predmetom konania je posúdenie návrhu navrhovateľa - plnoletého dieťaťa jednak na určenie vyživovacej povinnosti matke a na zvýšenie výživného otcovi. Súd v prvom rade posudzoval, či navrhovateľ bol v čase od podania návrhu schopný samostatne sa živiť. Tu sa vyžaduje, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu a aby dieťa získalo pravidelný príjem napr.
zo závislej činnosti v takom rozsahu, aby z vlastných zdrojov vedel uspokojiť všetky relevantné životné náklady. Súd vzhľadom na zdravotný a psychický stav navrhovateľa, v dôsledku ktorého zanechal školu, ktorú predtým navštevoval a následne bol súdnym rozhodnutím umiestnený a liečený v Resocializačnom stredisku Č. A., Z., mal za to, že vyživovacia povinnosť jeho rodičov v tomto období nezanikla, keďže navrhovateľ vtedy nikde nepracoval a nemal žiaden príjem, z ktorého by si mohol platiť svoje základné životné potreby, pričom poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 120,- eur a len za pobyt v uvedenom centre musel platiť mesačne sumu 225,- eur, v dôsledku čoho mu aj vznikli dlhy, ktoré v konaní priebežne dokladoval. Tento stav u neho pretrvával aj potom, ako začal pracovať a pripravoval sa na návrat do školy. Dňa 04.05.2017 navrhovateľ opustil resocializačné centrum v Z. s úmyslom pokračovať v štúdiu, pričom od toho času až doteraz brigádoval, a to od septembra 2017 už popri škole. Vzhľadom na to, že navrhovateľ pokračuje v sústavnej príprave na svoje budúce povolanie na strednej škole dennou formou, a to po období, ktoré bolo pre neho nepochybne zdravotne, psychicky a finančne náročné (toto nemôže ovplyvniť ani iný pohľad matky na vzniknutú situáciu v rodine), súd uzavrel, že vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov, ktorých úlohou bolo a stále je viesť dieťa k získaniu primeraného stupňa vzdelania, a tým aj potrebných predpokladov na sebarealizáciu, voči navrhovateľovi stále trvá, pričom nemožno od navrhovateľa spravodlivo požadovať, aby boli jeho relevantné životné náklady, ktoré sú primerané jeho veku a potrebám, uspokojované len brigádou ním vykonávanou popri dennom štúdiu.
(16) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(17) Na opakované rozhodovanie o veci (v tomto prípade vo vzťahu k otcovi) musí byť splnená hmotno- právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.).
(18) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného (pred viac ako 11 rokmi rozsudkom č.k. 7P/96/05-87 zo dňa 06.06.2006) došlo k podstatnej zmene pomerov, a to na strane oprávnenej, už teraz plnoletej osoby, vyžadujúcej si novú (súdnu) úpravu výšky výživného. Odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa sa prestupom na vyšší stupeň vzdelávania (stredná škola) zvýšili, jeho fyzickým a duševným vývojom a rastom nárokov na jeho odôvodnených potrebách, mimo bežných aj súvisiacich s postupným nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie (prípadne aj v súvislosti s riešením jeho zdravotného a psychického stavu) sa neustále zvyšovali (a to aj v prípade stagnácie zárobkových pomerov rodiča) a k tomu sa musí úmerne zvyšovať aj čiastka na výživnom od povinného rodiča. Podľa súdom zaobstaraných podkladov otec nie je v Slovenskej republike zamestnaný, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ani nepoberá dávky sociálneho zabezpečenia a jeho živnostenské oprávnenie zaniklo dňom 11.08.2006. E-mailovou správou zo dňa 24.04.2017 otec oznámil súdu, že pracuje v zahraničí, avšak ohľadom svojich pomerov nič bližšie neuviedol. Vzhľadom na uvedené, za možnosti prípadného použitia aj ustanovení § 63 ods. 1 a § 75 ods. 1 zákona o rodine tak súd uzavrel, že samotná zmena pomerov zistená na strane plnoletého dieťaťa v danom prípade odôvodňuje požadované mierne zvýšenie výživného otcovi na 100,- eur, na čo má navrhovateľ na základe uvedeného nárok od podania návrhu (kedy už boli odôvodnené jeho zvýšené
potreby), a to aj s prihliadnutím na to, že otec počas celého konania neuviedol existenciu takých okolností uvedených v bode 16 posledná veta odôvodnenia tohto rozsudku, ktoré by takéto mierne zvýšenie výživného neumožňovali. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil s prihliadnutím aj na to, že v zmysle rozhodovacej praxe odvolacieho súdu má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive dieťaťa približne v rozsahu 20 % až 25 % z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), čo by v prípade otca predstavovalo čiastku 400,- eur až 500,- eur, ktorú otec nepochybne dokáže prácou v zahraničí zarobiť.
(19) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu (keďže už v tom čase bola preukázaná zmena pomerov). Otcovi od podania návrhu do dňa rozhodnutia takto na výživnom vznikol dlh (na zvýšenej čiastke výživného) v prípade plnoletého syna: 0,55 eur x 52 dní v roku 2016 (28,60 eur), 0,55 eur x 365 dní v roku 2017 (200,75 eur) a 0,55 eur x 16 dní (8,80 eur) v roku 2018, t.j. spolu 238,15 eur, ktorý dlh je otec povinný splatiť približne do jedného roka.
(20) Ako to vyplýva z vyššie uvedeného, aj matka plnoletého dieťaťa má za obdobie od podania návrhu vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi, pričom jej vyživovacia povinnosť už nie je vyvažovaná osobnou starostlivosťou o dieťa a zabezpečovaním jeho bývania. S poukazom na § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (suma 27,31 €). Matka v konaní navrhovala prispievať na výživu plnoletého syna sumou 30,- eur mesačne, čo však súd nepovažoval za postačujúce. Súd na jednej strane síce zohľadnil uvedené zdravotné problémy matky, čo aj odôvodňuje nepriznanie výživného v navrhovateľom naposledy navrhovanej výške 70,- eur (viď záverečnú reč navrhovateľa na pojednávaní), avšak na druhej strane nemohol vychádzať len z tej výšky príjmu, ktorú má matka vykázanú v pracovnom pomere s jej zamestnávateľom, keďže táto by ani nepokrývala ňou uvedené výdavky jej domácnosti (bez podstatnej pomoci iných) a taktiež taký nízky mesačný príjem zo závislej činnosti (40,- eur mesačne) nemôže byť odôvodnený ani jej zdravotným stavom, keď matke z dôvodu jej zdravotných problémov nebola dosiaľ priznaná (ani čiastočná) invalidita, o ktorú žiadala. Pri určení výživného matke preto súd podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine prihliadal okrem odôvodnených potrieb oprávneného najmä na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, a to aj z toho pohľadu, či sa bez dôležitého dôvodu nevzdala výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu, z ktorých by 20 % až 25 % mohlo tvoriť sumu 50,- eur.
(21) Vyživovaciu povinnosť matke súd určil spätne, a to od podania návrhu (keďže vyživovacia povinnosť už v čase podania návrhu trvala - viď dôvody vyššie). Matke od podania návrhu do dňa rozhodnutia takto na výživnom vznikol dlh v prípade plnoletého syna: 1,64 eur x 52 dní v roku 2016 (85,28 eur), za 365 dní v roku 2017 (600,- eur) a 1,64 eur x 16 dní (26,24 eur) v roku 2018, t.j. spolu 711,52 eur, ktorý dlh je matka povinná splatiť približne do dvoch rokov. Súd zároveň návrh plnoletého dieťaťa na určenie výživného vo vzťahu k matke vo zvyšnej časti, t.j. nad sumu 50,- eur mesačne zamietol.
(22) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(23) Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)