Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5S-1-2017.pdf
PDF · 351.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcu X. hydina a.s., so sídlom Q. cesta č. XX, A., právne zastúpeného JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom, so sídlom na Letnej č. 45, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 103611991/2016 zo dňa 27.júla 2016 na základe všeobecnej správnej žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Daňový úrad Prešov, pobočka X. (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013. O výsledku tejto daňovej kontroly vyhotovil dňa 04.11.2014 protokol č. 9712402/5/4883161/2014/Smo, ktorý žalobca spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole prevzal dňa 20.11.2014.
2. V rámci daňovej kontroly správca dane preveroval žalobcom deklarované oslobodenie od dane z dodania tovaru do Poľska na základe odberateľských faktúr č. 6130600005 zo dňa 25.01.2013 za jatočné kurčatá v množstve 22 387 kg v cene 19.230,52 eur pre spoločnosť C. S.A., Ul. X. 5, C., faktúry č. 6130300002 zo dňa 05.01.2013 za sliepky živé v množstve 43 620 kg v cene 26.172,00 eur pre spoločnosť Q. P. F., F. Z. XXX, Q. Q.. Pri tomto deklarovanom obchode správca dane požadoval predložiť aj K. certifikáty, ktoré sú v zmysle Nariadenia č. 1069/2009 Európskeho parlamentu a Rady z 21.10.2009 čl. 48 ods. 3 povinné a evidujú sa v medzinárodnom systéme K. ku každej dodávke v rámci krajín ES, ktorá obsahuje živočíšnu bielkovinu, t.j. týka sa to obchodu so živými zvieratami, hydinou, vajcami, mäsom a krmív na živočíšnej báze. Žalobca na výzvu správcu dane dňa 25.11.2013 predložil k odberateľským faktúram certifikáty pre obchod vo vnútri Spoločenstva, na ktorých ako odosielateľ tovaru nie je uvedený žalobca ale spoločnosť P. s.r.o., prevádzka O. G. D. a B. spol. s r.o., X. XX, liheň kuřať, H., G. republika.
3. Správca dane ďalej preveroval právo žalobcu na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 551300005 zo dňa 11.01.2013 od spoločnosti O. Q. s.r.o., Z. K., za nákup jatočných kurčiat, G. I. v množstve 127 450 kg v cene 136.116,60 eur, základ dane 113.430,50 eur, DPH 22.686,10 eur. Správca dane pri výkone daňovej kontroly preveroval údaje o deklarovaných dodávkach jatočných
kurčiat a živých sliepok u Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky Bratislava, výzvami č. 9712402/5/3016344/2013 zo dňa 24.06.2013 a č. 9712402/5/3886463/2013 zo dňa 21.08.2013. V odpovedi na tieto výzvy boli správcovi dane zaslané certifikáty o dodávkach jatočných kurčiat a živých sliepok. Podľa údajov z certifikátov zaslaných Štátnou veterinárnou a potravinou správou Slovenskej republiky bolo žalobcom za mesiac január 2013 do Poľska okrem iných zásielok ešte certifikovaných z O. I. s.r.o. X zásielok dňa XX.XX.XXXX 18 000 ks a dňa 08.01.2013 12 000 ks živej hydiny pre odberateľa B. sp. z o.o., X.. K tomuto dodaniu žalobca nepredložil odberateľské faktúry, a preto bol správcom dane výzvou zo dňa 21.10.2013 vyzvaný na ich predloženie, vrátane prepravných dokladov (CMR), ktorým by preukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Žalobca spolu s vyjadrením zo dňa 25.11.2013 predložil certifikáty pre obchod vo vnútri Spoločenstva, kde odosielateľom tovaru je žalobca, miesto pôvodu hydiny O. ZÁF. s.r.o., príjemca hydiny B. 1 sp. z o.o., Poľská republika a kópie faktúry, ktorými preukázal nákup jatočných kurčiat od O. I. s.r.o. na spoločnosť O. Q. s.r.o., faktúra č. 4113005 zo dňa 11.01.2013, s dátumom dodania 11.01.2013 na 127 450 kg jatočných kurčiat v celkovej cene 149.881,20 eur a faktúru od HYDINA Q. s.r.o. pre žalobcu č. 551300005 zo dňa 11.01.2013 s dátumom dodania 11.01.2013 na 127450 kg jatočných kurčiat v cene celkom 136.116,60 eur, z čoho vyplýva, že tovar - jatočné kurčatá v množstve 127 450 kg bol dodaný žalobcovi z O. Q. s.r.o., do spoločnosti O. Q. s.r.o. bol dodaný z O. I. s.r.o.
4. Správca dane ďalej preveroval dodávateľské faktúry od spoločnosti Q. G. s.r.o. A., na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 366.659,87 eur a to za dodávku jednodňovej hydiny, krmiva, sóje a prepravu. Nákup sóje a jej prepravu preveroval správca dane žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií. Na základe žiadosti č. 9712402/5/413594/14 zo dňa 03.02.2014 preveroval v spoločnosti PORT U. M. S.A. M. 2, či táto spoločnosť je dodávateľom (odosielateľom sóje) pre spoločnosť Q. G. s.r.o., ktorú mala následne dodať žalobcovi, pretože na predložených CMR bola uvedená ako dodávateľ sóje. V odpovedi č. 5/3992189/14 zo dňa 26.08.2014 poľská daňová správa uviedla, že daňový subjekt X. U. M. S.A. M. X poskytuje služby prekladania tovaru v morskom prístave v U. v prospech poľských a zahraničných firiem. Nie je vlastníkom tovaru dodaného do prístavu a nerobí interkomunitárne dodania tovaru. V januári XXXX tento daňový subjekt uskutočnil službu prekládky tovaru (voľných sójových paliet) v Gdanskom prístave v prospech spoločnosti E. L. C. X. Sp. z o.o. - vlastník tovaru, ktorá ako príjemcu tovaru uviedol Q. G. s.r.o.. Prekládka bola uskutočnená v Gdanskom prístave z lode do skladu a potom zo skladu do áut umiestnených prepravcom C.O. U., konajúceho na objednávku vlastníka tovaru E. L. C. X. Sp. z o.o.. Daňový subjekt X. U. M. S.A. M. 2 uviedol, že nemá obchodné kontakty so slovenskými firmami Q. G. s.r.o. a B. Slovensko s.r.o.. V súvislosti s preverovaním dodania tovaru spoločnosti E. L. C. X. Sp. z o.o., správca dane na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktorej požadoval preveriť zdaniteľné obchody so spoločnosťou Q. G. s.r.o. A., obdŕžal odpoveď od poľskej daňovej správy č. 5/2372555/14 zo dňa 30.05.2014, v ktorej poľská daňová správa uviedla, že daňový subjekt E. L. C. X. Sp. z o.o. uskutočnil v januári 2013 predaj tovaru - sóje podľa Incoterms FCA. Tovar bol dodaný do Baltic grain terminálu v Gdansku, kde si spoločnosť Q. G. s.r.o. prevzala tovar u dodávateľa E. L. C. X. Sp. z o.o.. Prepravcom tovaru bola firma K.-CO, Sp. P., P. a F. E., E.. V mene spoločnosti Q. G. s.r.o. jednal F. F. a pani Q. X.. Za spoločnosť E. L. COF. X. Sp. z o.o. N. A..
5. Správca dane preveroval daňový subjekt Q. G. s.r.o., v rámci ktorého na základe zistení a šetrení, ktoré vykonala česká daňová správa a poskytla správcovi dane odpoveď zo dňa 18.10.2013 na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zaslanej kontrolnej skupiny vykonávajúcej kontrolu u O. Q. s.r.o. za zdaňovacie obdobie 2012, v zmysle ktorej konateľ spoločnosti Q. G. s.r.o. J. V. na adrese F. XXXX/X, X. X - C. nevlastní žiadny byt, na uvedenej adrese je neznámy. Nemá tam zriadenú ani poštovú schránku pre doručovanie, poštu nepreberá. Z českého obchodného registra bolo zistené, že vlastní ďalších cca 25 spoločností, ktorých je konateľom a je na neho vydaných rôznymi exekútorskými úradmi niekoľko exekučných príkazov vyvesených na príslušných úradných tabuliek exekútorských úradov. Zo zistení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, NAKA, Národnej jednotky finančnej polície Košice zo dňa 29.04.2014 poskytnutých správcovi dane DÚ VDS, ktorý vykonáva kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u žalobcu za zdaňovacie obdobie marec 2013 a u spoločnosti HYDINA Q. s.r.o. za marec a február XXXX. Radek V. je preverovaný Políciou Českej republiky z dôvodu podozrenia zo spáchania trestnej činnosti v súvislosti s prevedením spoločnosti na jeho osobu ako na vhodného bieleho koňa. O týchto zisteniach správca dane vyhotovil úradný záznam č. 9713402/5/4805215/20147 zo dňa 28.10.2014. Spoločnosť Q. G. s.r.o. nemala a nemá
žiadnych zamestnancov. Pre nekontaktnosť konateľa J. V. nie je možné preveriť skutočnosti týkajúce sa vystavenia plných mocí pre iné osoby na zastupovanie tejto spoločnosti. Správca dane preveroval prepravu sóje za zdaňovacie obdobie január 2013 a zistil, že túto prepravu zabezpečovala spoločnosť K..CO, Sp. P., P. a F. E., E., na základe odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (odpoveď č. 5/3068835/14 zo dňa 24.06.2014) správca dane zistil, že preprava bola poskytnutá spoločnosťou K.-CO pre spoločnosť Q. G. s.r.o.. X. objednala a prepravu zaplatila SLOVAKIA G. s.r.o.. Vlastníkom použitých dopravných prostriedkov je spoločnosť K.-CO a subdodávatelia prepravných služieb. Fakturovaná suma vo výške 53.328,43 eur bola aj zaplatená. Objednávateľom služieb - prepravy bola Q. G. s.r.o., objednávky boli zadané telefonicky cez spoločnosť G. F. F.. Nakládka bola uskutočnená v prístave v Gdansku, na zdvíhadle dopravníka č. 2. Mená osôb, ktoré sa zúčastnili na vykládke, nie sú známe. Správca dane na základe výzvy zo dňa 26.08.2013 požadoval informácie od Národnej diaľničnej spoločnosti a.s., od ktorej žiadal preveriť a predložiť písomnosti - záznamy elektronického mýtneho systému za obdobie január 2013 na motorové vozidlá, ktoré mali zabezpečiť prepravu sóje pre kontrolovaného platiteľa. Z odpovede č. 5/4341047/13 zo dňa 24.09.2013 Národná diaľničná spoločnosť zaslala detailné výpisy z mýtnych transakcií s vymedzenými úsekmi ciest, označením začiatku a konca úseku na obdobie od 01.01.2013 do 31.01.2013, z ktorých vyplynulo, že označené motorové vozidlá boli zaznamenané v elektronickom mýtnom systéme, avšak preprava tovaru (sóje) uvedená v CMR dokladoch dátumovo nesúhlasila s údajmi z mýtneho systému. Dátum dodania uvedený faktúrach a CMR dokladoch dátumovo nesúhlasí s prepravou podľa výpisov z mýtnych transakcií.
6. Správca dane ďalej preveroval dodávateľské faktúry na dodávku krmiva na základe predložených dokladov a zistil, že dodávateľom krmiva pre spoločnosť Q. G. s.r.o. bola spoločnosť B. G. O. produkcyjna K. a spoločnosť C.. X. krmiva zabezpečovala spoločnosť J. G. R. - O., Q. A., A. a K.-K. a Q. komandytowa K.. Dodanie a prepravu krmiva preveroval prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Vo vzťahu k spoločnosti G. O. produkcyjna „B.“ sp. z o.o. K., poľská daňová správa v odpovedi zo dňa 25.06.2014 uviedla, že preprava tovaru bola objednaná, dohodnutá a zaplatená spoločnosťou B. sp. z o.o, prepravcom tovaru bola spoločnosť K.-K. Sp. z o.o. K.. V. použitých dopravných prostriedkov je B. sp. z o.o.. Q. G. s.r.o. zaplatila za tovaru sumu 353.610,04 eur na účet spoločnosti B. sp. z o.o.. Q. sa kontaktovali raz mesačne. Stretnutia sa konali v Poľskej republike alebo na Slovensku. B. sp. z o.o. dodala krmivo pre Q. G. s.r.o. na dohodnuté miesto uvedené v objednávke. Za B. sp. z o.o. konal U. N. a N. N. a za Q. G. s.r.o. konal X. A., ktorý ako štatutár spoločnosti žalobcu nemal na zastupovanie tohto daňového subjektu žiadne oprávnenie. Vo vzťahu k spoločnosti C. (X.) Sp. z o.o. správca dane na základe odpovedí na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 5/3410330/14 zo dňa 10.07.2014 zistil, že táto spoločnosť vykonávala obchod a bola registrovaná pre DPH. Od 30.04.2013 bola premenovaná na CARGILL X. Sp. z o.o.. K. bol dodaný na adresu podľa prílohy v obchodnej zmluve uzatvorenej medzi CARGILL (X.) Sp. z o.o. a Q. G. s.r.o. a to na G. F. Q., G. K., G. B., G. P., G. G., Farma I. s.r.o., O. farma Q. K., G. I., G. K., G. F., X. družstvo E. J., T. s.r.o.. Prepravu tovaru zabezpečovala firma R. O. J., Q. z o.o. A. a P.T.H.U. K., X. republika. Platby za prepravu boli realizované prevodom na účet spoločnosti Q. G. s.r.o.. Za spoločnosť Q. G. s.r.o. konal J. Q. a za C. X. U.. Podľa predložených dokladov daňový subjekt C. X. dodal tovar do O. Q. s.r.o. a G. I. s.r.o.. Na zaslaných C. z X. ako odosielateľ tovaru je uvedený C. (X.) Sp. z o.o., príjemca G. G., G. I. a G. P.. Prevzatie tovaru potvrdila O. Q. s.r.o. a G. I. s.r.o. F.. Q. dane ďalej zistil, že za spoločnosti Q. G. s.r.o. v januári XXXX už nemohol konať J. Q., F. republika (konateľ spoločnosti do 22.10.2012), pretože tento už nebol konateľom spoločnosti. P. konateľom od 23.10.2012 bol J. V., G. republika. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií podala správcovi dane maďarská daňová správa informáciu vo vzťahu k J. Q., ktorá ho vypočula, a ktorý pri vypočutí uviedol, že neprijal žiadne doklady spoločnosti Q. G. s.r.o., nevie, kde sa tieto doklady nachádzajú. X., že nemá účtovníctvo tejto spoločnosti, nemá vedomosť o činnosti Q. G. s.r.o. a o tejto spoločnosti nikdy nepočul, nikdy s touto spoločnosťou neobchodoval. Nepoveril žiadnu osobu konať v mene tejto spoločnosti. Z vyššie uvedených odpovedí a dokladov spoločnosti C. (X.) Sp. z o.o. a C. dokladov vyplýva, že tovar bol dodaný priamo do O. Q. s.r.o. a na G. I., s.r.o., F., ktorí boli v C. dokladoch uvedení ak príjemcovia tovaru.
7. Vo vzťahu k spoločnosti J. G. R.-O., Q. A., A., správca dane na základe odpovedí na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 5/3987231/14 zo dňa 26.08.2014 zistil, že táto spoločnosť poskytla v januári 2013 prepravné služby v prospech spoločnosti CALGILL (X.) Sp. z o.o., kde príjemcom tovaru bola Q. FAJ. s.r.o.. X. na trase J. - Z. K.. Nakládka tovaru v továrni spoločnosťou C. (X.), Ropczyce. A. bolo naložené zo sila do sudov na aute. Počas nakládky bol prítomný šofér spoločnosti J. PL a zamestnanci C. PL. Tovar bol prepravovaný na farmu do Z. K. na území Slovenskej republiky, tam bolo
krmivo vyložené priamo z auta do sila. Pri vykládke bol prítomný šofér a robotníci tam zamestnaní. Preprava tovaru bola objednaná spoločnosťou C. (Polska) a aj zaplatila za prepravu. Platba bola uskutočnená bankovým prevodom. Preprava tovaru bola objednaná formou C. (Polska) telefonicky. V mene C. (Polska) jednal P. A., zamestnaný ako prepravca, v mene spoločnosti J. pán L. Q..
8. Vo vzťahu k spoločnosti K.-K. sp. z o.o. správca dane na základe odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. X/XXXXXXX/XX zo dňa 25.06.2014 zistil, že tovar bol doručený na rôzne miesta na území Slovenskej republiky podľa predložených CMR dokladov. Preprava bola poskytnutá firme B. X. republika, zamestnanec spoločnosti B. uskutočnil v mene odberateľa objednávku prepravy. Preprava bola zaplatená touto spoločnosťou prevodom alebo v hotovosti. Prepravné služby boli poskytnuté prenajatými vozidlami. Vozidla boli v prenájme od spoločnosti BARBARA PL. Za spoločnosť K.-K. jednal U. N. a P. N.. Daňový subjekt nevystavil faktúry na Q. G. s.r.o. ale na spoločnosť B. PL, hoci na C. dokladoch vystupuje ako príjemca Q. G. s.r.o. a ako miesta dodania sú uvedené hydinové farmy v rozličných mestách na území Slovenskej republiky. Na nakládke boli prítomní zamestnanci spoločnosti B. PL a šofér K.-K. sp. z o.o., pri vykládke šofér a zamestnanec príslušnej hydinárskej farmy. Prepravná trasa viedla cez hraničný prechod B. (K.-L.-Barwinek), neboli použité spoplatnené trasy v Poľskej republike. Na území Slovenskej republiky boli použité spoplatnené cesty. Všetky CMR doklady obsahujú: príjemca Q. G. s.r.o., tovar prevzal O. Q. s.r.o., G. J., I. Teplica, Farma Malý Slavkov, Farma Spišské Tomášovce, Farma Čaklov, v niektorých prípadoch B. s.r.o. C., G. C. a I. poľnohospodárske družstvo X. - miesto Q. E..
9. Predmetom preverovania boli aj dodávky jednodňovej hydiny deklarované žalobcom, u ktorých správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly zistil, že žalobca túto komoditu v počte 476 084 kusov nakúpil od spoločnosti Q. G. s.r.o. podľa predložených dodávateľských faktúr. K dodávateľským faktúram nepredložil žiadne prepravné doklady, resp. iné doklady o nadobudnutí tohto tovaru. Informácie o tom, na ktorú farmu bola jednodňová hydina dodaná, správca dane získal z dokladov daňového subjektu O. Q. s.r.o. Z. K. predložených k výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január 2013, o čom správca dane vyhotovil úradný záznam č. 9712402/5/4805215/2014 zo dňa 28.10.2014. Správca dane e-mailom požiadal dňa 28.10.2014 Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu vo Vranove nad Topľou a Trenčíne o zaslanie informácií týkajúcich sa tejto komodity, teda jednodňovej hydiny, ktorú mala dodať spoločnosť P. s.r.o., V. B.. Požadoval zaslať certifikát pre obchod vo vnútri Spoločenstva a zdravotné certifikáty pre premiestňovanie hydiny na reprodukciu a úžitkovú hydinu v Slovenskej republike týkajúce sa dodávok jednodňových kurčiat za január 2013. Dňa 28.10.2014 Regionálna veterinárna a potravinová správa Vranov nad Topľou zaslala správcovi dane e-mailom certifikáty pre obchod vo vnútri Spoločenstva na jednodňovú hydinu, kde odosielateľom bola firma Y. a.s., V. u X., miesto pôvodu Y., a.s., R. H. a Y., a.s., O., príjemca O. Q., s.r.o., G., miesto určenia O. Q. s.r.o. G.. Podľa zaslaných certifikátov prepravu jednodňovej hydiny vykonali motorové vozidlá s českými evidenčnými číslami. Regionálna veterinárna a potravinová správa Trenčín zaslala e-mail dňa 30.10.2014, v ktorom správcovi dane oznámila, že do chovu P. s.r.o., prevádzka V. B., nebola v mesiaci január 2013 premiestnená jednodňová hydina z chovov v Slovenskej republiky ani z iných štátov EÚ, čo potvrdila aj spoločnosti P. s.r.o. V. B., ktorá dňa 29.10.2014 e-mailovou správou oznámila príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Trenčín, že v mesiacoch január až február 2013 nenakupovala žiadnu jednodňovú hydinu.
10. Na základe predložených dodávateľských faktúr žalobcom za zdaňovacie obdobie január 2013 preveroval správca dane aj deklarovaný obchod so spoločnosťou F., s.r.o., X. č. XX, A. a to na základe faktúr, z ktorých si uplatnil žalobca právo na odpočítanie dane vo výške 54.268,96 eur za dodávku syra, čriev a korenia. Správca dane zistil, že tieto komodity boli nakúpené v Poľsku a to syr v spoločnosti H. Q. F. W U., črevá a korenie v spoločnosti Spolka P. F.. Dodanie tohto tovaru preveroval formou dožiadania prostredníctvom Daňového úradu Košice, miestne príslušného správcu dane v spoločnosti F., s.r.o., A. zo dňa 10.06.2013. V odpovedi na toto dožiadanie zo dňa 02.08.2013 správca dane uviedol, že tento daňový subjekt je nekontaktný, na adrese podľa obchodného registra nesídli, nie je tam žiadne prevádzka ani kancelária, nie je tam vykonávaná reálna ekonomická činnosť spoločnosti. Q. F., s.r.o. za január 2013 podala daňové priznanie, v ktorom vykázala daňovú povinnosť vo výške 868,15 eur, vykazuje veľké obraty na vstupe a výstupe, ale výsledkom je nízka daňová povinnosť. Správcovi dane bola postúpená informácia č. 5/46228632/13 zo dňa 14.10.2013 Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, odborom boja proti podvodom, z ktorej vyplýva, že spoločnosť F., s.r.o., na adrese X. č. XX, A., žiadne kancelárske priestory nevyužívala, nemala tam zriadenú poštovú schránku. Poštu preberala pani X. a následne, keďže si adresát poštu nevyzdvihol, odovzdala ju späť poštovej doručovateľke.
Spoločnosť F., s.r.o., mala založené účty v bankách, ktorých zakladateľom a disponentom bola pani T. F.. L. dvoch účtov bol aj X. A.. Nakupovanie syru v spoločnosti H. Q. F. W U. preveril správca dane formou žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Z odpovede na túto žiadosť č. 5/4712065 zo dňa 18.10.2013 vyplýva, že tovar bol od predmetnej spoločnosti dodaný a doručený na adresy žalobcu, spoločnosti F., s.r.o., O. A., s.r.o., a O. Q. s.r.o.. Tovar bol prepravovaný poľskými mraziarskymi autami s prívesom. Poľský daňový subjekt potvrdil sumy na faktúrach a sumy platieb. Platby boli uskutočnené z účtov spoločnosti F., s.r.o., X. hydina a.s., O. Q. s.r.o. a Q. G. s.r.o.. L. subjekt obchodoval v mesiacoch január až jún, august až október 2012 a január 2013 so spoločnosťou F., s.r.o.. X. služby boli objednané a zaplatené poľským daňovým subjektom H. Q. F. W U.. Faktúry za prepravu syra boli zaevidované v účtovníctve tejto spoločnosti. Platby za prepravu boli uskutočnené touto spoločnosťou bankovým prevodom. Počas kontroly bolo zistené, že spoločnosť H. Q. F. U. nemala žiadnu zmluvu uzavretú so spoločnosťou F., s.r.o.. Z úradného záznamu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 18.10.2013 vyplýva, že informácie boli postúpené kontrolnou dvojicou, ktorá vykonávala kontrolu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až júl 2012, august až október 2012.
11. Predmetom kontroly boli aj dodávateľské faktúry predložené žalobcom od spoločnosti Z. s.r.o. X., na základe ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 9.484,09 eur za nákup pohonnej hmoty - nafty. Správca dane dožiadaním zo dňa 11.06.2013 požiadal miestne príslušného správcu dane Daňový úrad Košice o preverenie dodania nafty v spoločnosti Z. s.r.o. C.. Miestnym zisťovaním dňa 02.07.2013 bolo zistené, že tento daňový subjekt na adrese C. 78 nesídli a nemá tam žiadne označenie. Daňové priznania na DPH od januára 2013 nepodáva. Posledné daňové priznanie na DPH bolo podané za III. štvrťrok 2012. So správcom dane nespolupracuje, zásielky nepreberá, žiadne doklady k zisťovaniu nepredložil. Bývalý konateľ spoločnosti F.. G. X. (od 04.06.2008 do 30.11.2012), neskôr splnomocnený zástupca tejto spoločnosti na základe výzvy na predloženie dokladov zo dňa 02.07.2013 oznámil správcovi dane, že plnú moc odvolal a odvolanie zaslal terajšiemu konateľovi spoločnosti X. U. z dôvodov nevlastnenia potrebnej dokumentácie a dokladov. Predvolanie konateľa X. U. sa správcovi dane vrátilo s poznámkou „adresát neznámy“. Z dôvodu, že nebolo možné preveriť v spoločnosti Z. s.r.o. dodanie tovaru ani jeho prepravu, vyzval správca dane žalobcu na predloženie dôkazov výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, na ktorú reagoval žalobca zaslaním písomného vyjadrenia zo dňa 18.09.2013, v ktorom uviedol, že obchod tejto komodity bol dohodnutý na základe ponuky dodávateľa p. X.. Dopravu tovaru
- nafty zabezpečoval dodávateľ tovaru Z. s.r.o. cisternovými vozidlami evidenčné číslo: KE XXXGF, KE XXXIE, KE XXXHY, KE XXXIC. Tovar odovzdával pán X. a za X. hydinu a.s. preberal p. T. a p. U.. Miesto vyloženia a uskladnenia tovaru bola X. hydina a.s. A., Slavkovská cesta 54. Prijatý tovar bol použitý do motorových vozidiel žalobcu a to do vozidiel, ktoré zabezpečovali rozvoz tovaru, prepravu živej hydiny do osobných motorových vozidiel, do vozidiel, ktoré sa používali na farmách a aj vozidiel, ktoré boli dané do prenájmu O. Q. s.r.o. a O. SK s.r.o.. Q. dane listom zo dňa 21.11.2013 požiadal A. úrad FS, Operačné stredisko, Bratislava, o poskytnutie a zaslanie údajov týkajúcich sa motorových vozidiel označených žalobcom, ktoré mali zabezpečovať prepravu nafty od dodávateľa Z., s.r.o.. A. úrad zaslal osvedčenia o evidencii uvedených vozidiel, z ktorých vyplynulo, že vlastníkom týchto vozidiel je spoločnosť B. L. s.r.o., B., a držiteľom vozidiel je M. A. s.r.o.. Q. dane zaslal miestne príslušnému správcovi dane dožiadanie zo dňa 26.11.2013 za účelom preverenia vykonania prepravy nafty spoločnosti M. A. s.r.o. a vypočutia svedka K. E., konateľa tejto spoločnosti. V odpovedi na dožiadanie č. 5/1037083/14 zo dňa 19.03.2014 miestne príslušný správca dane uviedol, že u daňového subjektu M. A. s.r.o. vykonal šetrenie a zistil, že táto spoločnosť vystavila pre Z. s.r.o. faktúru č. 20130130-02 zo dňa 30.01.2013 za prepravu ropných produktov podľa dohody Rožňava - Poprad a okolie 2000 km, základ dane 2000 eur, DPH 400 eur. K faktúre nepredložil záznamy o prevádzke motorového vozidla, resp. rozpis trás vykonania prepravy. K vykonaniu prepravy pre spoločnosť Z. s.r.o. sa konateľ spoločnosti M. A. s.r.o. nevyjadril. A. spoločnosti K. E. sa na predvolanie na vypočutie ako svedka nedostavil. Dňa 04.03.2014 sa dostavila P.. T. Rudohorská, advokátka, splnomocnená zástupkyňa žalobcu X. hydina a.s., A.. Na základe zaslaných CMR dokladov bolo zistené, že preverované motorové vozidlá vykonali v mesiaci január prepravu oleja B. zo spoločnosti B. K. Sp. z o.o., X. republika, do spoločnosti M. O. A.., Maďarská republika, miesto vykladania J. UT-X-X, Miskolc. Podľa predložených dodávateľských faktúr spoločnosti Z. s.r.o. mala dodať naftu v dňoch XX.XX.XXXX, 21.01.2013, 24.01.2013 a 31.01.2013, teda v januári 2013 deklaroval daňový subjekt M. A. prepravu oleja z Poľska do Maďarska, nie však prepravu nafty tak, ako bola deklarovaná vo faktúrach.
12. Z dôvodu podávania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií do krajín EÚ správca dane rozhodnutím č. 9712402/5/498097/14 zo dňa 07.02.2014 prerušil daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 4
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“). Listom č. 9712402/5/4661033/2014 zo dňa 16.10.2014 bolo žalobcovi oznámené, že v kontrole sa pokračuje od 25.09.2014, kedy bola doručená posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií.
13. Správca dane listom č. 9712402/4857394/2014/Smo zo dňa 31.10.2014 zaslal žalobcovi Oboznámenie so zisteniami správcu dane a daňovej kontroly, ktoré prevzala splnomocnená zástupkyňa JUDr. T. Rudohorská dňa 20.11.2014. Protokol z daňovej kontroly č. 9712402/54883161/2014/Smo bol správcom dane vypracovaný dňa 04.11.2014 a spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 07.11.2014 zaslaný žalobcovi, ktorý prevzala splnomocnená zástupkyňa žalobcu dňa 20.11.2014.
14. K zisteniam uvedeným v protokole sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 05.12.2014. Dňa 19.03.2015 sa uskutočnilo ústne pojednávanie u správcu dane, predmetom ktorého bolo vyjadrenie štatutárneho zástupcu žalobcu MUDr. X. A. k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly. O tomto úkone bola spísaná zápisnica č. 81593/2015.
15. Dňa 02.07.2015 vykonal správca dane vypočutie svedka T. F. (zápisnica č. 20452768/2015). Dňa 27.10.2015 sa u správcu dane uskutočnilo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu z daňovej kontroly (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 21096960/2015). Listom zo dňa 09.11.2015 sa žalobca vyjadril k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 27.10.2015, ktoré správca dane prerokoval dňa 03.02.2016 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102484074/2016.
16. Na základe vykonanej daňovej kontroly a výsledkov dokazovania správca dane vydal dňa 18.03.2016 rozhodnutie č. 102773356/2016, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume 457.454,96 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013, nepriznal nadmerný odpočet v sume 63.415,48 eur a vyrubil daň v sume 394.069,48 eur.
II.
17. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 13.04.2016, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. 103611991/2016 zo dňa 27.07.2016 tak, že rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Prešov č. 102773356/2016 zo dňa 18.03.2016 potvrdil.
18. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil popísaním odvolacích námietok žalobcu, zisteným skutkovým stavom správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly, ktorý vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného a vyjadril a k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní.
19. K námietke žalobcu v súvislosti s nemožnosťou vyjadriť sa k výsledkom kontroly žalovaný uviedol, že žalobca na výzvy správcu dane reagoval, so správcom dane spolupracoval a vyjadroval sa k zisteným skutočnostiam. O ďalších skutočnostiach zistených počas daňovej kontroly bol taktiež informovaný zaslaným rozhodnutím o prerušení kontroly č. 9712402/5/498097/14 zo dňa 07.02.2014, v ktorom mu boli oznámené všetky poľské daňové subjekty, ktorým bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Informácie od poľskej daňovej správy a zistené skutočnosti boli čiastočne oznámené žalobcovi v rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia č. 9712402/5/4670829/2014/4210/Smo zo dňa 16.10.2014, v ktorom bolo žalobcovi oznámené, že podľa predbežných zistení za zdaňovacie obdobie január 2013 je predpoklad dorubenia dane vo výške cca 431.642,00 eur z dôvodu pochybností o uskutočnených obchodoch so spoločnosťou SLOVAKIA G. s.r.o., F., s.r.o., a Z. s.r.o.. Q. dane od začiatku daňovej kontroly až po jej prerušenie nebol nečinný, vykonával a zabezpečoval dôkazy za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu. Vykonal šetrenia v súvislosti s tuzemskými daňovými subjektmi Q. G. s.r.o., F., s.r.o., M. s.r.o., B. s.r.o., Z. s.r.o. a M. s.r.o.. X. žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa poľských daňových subjektov (C. PL, F. PL) a českého daňového subjektu A. X. s.r.o.. I. výzvy na štátnu veterinárnu potravinovú správu a Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s.. Z odpovedí na tuzemské dožiadania a žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že je potrebné zaslať ďalšie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií do krajín EÚ vo veci preverenia prepravy a dodania tovarov u poľských daňových subjektov J., K.-K., K.-CO, C., B., X. U.. Z uvedeného dôvodu bola prerušená daňová kontrola na základe rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 07.02.2014. Po doručení poslednej odpovede, t.j. dňa 26.09.2014 bolo žalobcovi listom č. 9712401/5/4661033/2014
oznámené, že v kontrole sa pokračuje od 25.09.2014. Správca dane ďalej požadoval od žalobcu vyjadrenia ku skutočnostiam týkajúcich sa dodávateľov Q. G. s.r.o., F. s.r.o., Z. s.r.o., M. s.r.o.. Na základe výzvy zo dňa 22.08.2013 a 21.10.2013 požadoval vyjadrenia týkajúce sa odberateľských faktúr pre spoločnosť C. S.A. a Q. P. F.. Na tieto výzvy reagoval žalobca svojimi vyjadreniami zo dňa 16.09.2013, 18.09.2013 a 25.11.2013, v ktorých uplatnil svoje právo vyjadriť sa k uvedeným skutočnostiam a jeho vyjadrenia boli uvedené v protokole. Pred vydaním protokolu bol správcom dane oboznámený so zisteniami správcu dane listom č. 9712402/5/4857994/2014/Smo zo dňa 31.10.2014. Žalovaný konštatoval, že z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že zo strany správcu dane nedošlo k zabráneniu možnosti uplatnenia práva žalobcom. Ďalej uviedol, že správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 9712402/5/4883161/2014/Smo dňa 04.11.2014, ktorý obsahoval výsledok daňovej kontroly, vrátane preukázaných kontrolných zistení a vyhotovenia dôkazov. V protokole boli uvedené vyjadrenia žalobcu k zisteným skutočnostiam, ku ktorým sa vyjadroval v priebehu kontroly na základe výziev správcu dane. Listom zo dňa 31.10.2014 mu bolo zaslané oboznámenie so zisteniami správcu dane z daňovej kontroly, v ktorom boli uvedené všetky zistené skutočnosti a pripomienky žalobcu, čo uviedol správca dane aj v protokole. Protokol prevzal žalobca dňa 20.11.2014, teda žalobca bol s preverenými skutočnosťami a zisteniami priebežne informovaný. K vyhodnoteniu všetkých dôkazov došlo, až keď správcovi dane bola doručená dňa 26.09.2014 posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Z dôvodu krátkej lehoty na ukončenie kontroly správca dane zaslal žalobcovi toto oboznámenie sa so zistenými skutočnosťami. O zistených skutočnostiach a vykonanom dokazovaní v období od 20.11.2014 do 18.03.2016, t.j. vo vyrubovacom konaní, do dňa vydania rozhodnutia správcu dane bol žalobca informovaný a oboznámený. Na základe toho predkladal svoje vyjadrenia a dôkazy k uvedeným zisteniam správcu dane a to vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 11.12.2014, úradný záznam - nahliadnutie do spisu č. 36629/2015 zo dňa 12.05.2015, vyjadrenie p. Konkoľa, štatutárneho zástupcu žalobcu, uvedeného v zápisnici o pojednávaní zo dňa 19.03.2015, vyjadrenie k zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 09.04.2015, vyjadrenie zo dňa 08.04.2015 a prerokovanie pripomienok, zápisnica z pojednávania zo dňa 27.10.2015, vyjadrenie k zápisnici zo dňa 27.10.2015, zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 03.02.2016, prerokovanie pripomienok a dôkazov, vyjadrenie štatutárneho zástupcu - zápisnica č. 102682546/2016. Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu dňa 20.11.2014. Ročná lehota na vykonanie daňovej kontroly s ohľadom na dobu prerušenia uplynula dňa 28.11.2014. Podľa žalovaného žalobca bol o zistených skutočnostiach informovaný a nebolo preukázané, že by správca dane konal účelovo a úmyselne, porušil právo žalobcu vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam. Protokol z daňovej kontroly bol vydaný v súlade so zákonom.
20. K námietke žalobcu v súvislosti s uplatnením oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH z faktúry č. 6130600005 pre odberateľa C. a faktúry č. XXXXXXXXXX pre Q. P. F. žalovaný uviedol, že doklady - certifikáty, na ktoré žalobca poukazuje, boli predložené správcovi dane žalobcom na základe výzvy správcu dane zo dňa 21.10.2013. Na týchto certifikátoch pre obchod vo vnútri Spoločenstva však nebol ako odosielateľ tovaru uvedený žalobca, ale odosielateľ tovaru bola spoločnosť P. s.r.o., O. farma D. a B. s.r.o. H.. Žalovaný argumentoval, že správca dane netvrdil, že certifikát výlučne preukazuje splnenie podmienok oslobodenia v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. V prípade predmetného tovaru sú podstatným listinným dôkazom preukazujúcim splnenie podmienok oslobodenia od dane. V zákone o DPH sú príkladmo vymenované iné doklady, ktorými sa preukazuje oslobodenie od dane. V danom prípade je takýmto iným dokladom certifikát, ktorý je špeciálne potrebný pri premiestňovaní, preprave, obchode, vývoze, dovoze, prevoze hydiny. Z certifikátov vyplýva, že odosielateľom tovaru nemôže byť žiadna iná osoba, resp. subjekt, len ten, kto je skutočným účastníkom obchodnoprávneho vzťahu v čase jeho uskutočnenia, na základe ktorého sa vydáva certifikát. Odosielateľ je ten, kto sa priamo zúčastňuje odoslania tovaru, v opačnom prípade by certifikáty nemali žiadne opodstatnenie.
21. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 3 a § 7 zákona č. 39/2007 a Nariadenia Komisie (ES) č. 599/2004, podľa ktorého odosielateľom nemôže byť žiadna iná osoba, resp. subjekt, len ten, kto je skutočným účastníkom obchodnoprávneho vzťahu v čase jeho uskutočnenia, na základe ktorého sa vydáva certifikát. Certifikát sa vydáva subjektu, ktorý je skutočným vlastníkom, a teda aj skutočným odosielateľom živej hydiny v čase jej odoslania do iného členského štátu. V tejto súvislosti argumentoval žalovaný, že žalobca predložil certifikáty, na ktorých nebol uvedený ako odosielateľ. Vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 11.12.2014 uviedol, že predložil čestné prehlásenia konateľov spoločnosti CEDROB X. E., N. U. a F. F., ktoré mali potvrdiť prijatie tovaru (to, že tovar opustil územie Slovenskej republiky), čo sa nestalo a tieto doklady neboli správcovi dane predložené. Žalobca predložil
dňa 11.12.2014 čestné prehlásenie p. F. F., trvale bytom Z. Q., ktorý prehlásil, že na základe poverenia obchodnej zástupkyne p. T. F. objednával sóju, nie jatočné kurčatá a živé sliepky a zabezpečoval jej prepravu do Slovenskej republiky pre spoločnosť Q. G. s.r.o..
22. Ďalej uviedol, že k predloženým odberateľským faktúram a k nim predloženým certifikátom sa vyjadroval aj p. A., predseda predstavenstva žalobcu, ktorý v zápisnici z ústneho pojednávania č. 81593/2015 zo dňa 19.03.2015 uviedol, že K. certifikáty nie sú vyslovene daňovými dokladmi. Daňové doklady sú faktúra, CMR, dodací list, potvrdenie o prijatí tovaru od odberateľa (nahrádza CMR), ktoré obsahujú náležitosti uvedené v zákone o DPH. TRACES certifikát je iba doklad pre veterinárov o zdravotnom stave hydiny. Uviedol, že predloží doklad o preprave predmetného tovaru - čestné prehlásenie spoločnosti C. S.A. a Q. P. F. o prijatí tovaru. Dňa 08.04.2015 žalobca predložil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že predával tovar spoločnosti C. S.A., preto mal byť uvedený na certifikátoch K. ako dodávateľ a nie je jasné, z akého dôvodu na týchto certifikátoch nie je uvedený. Nevedel teda uviesť, prečo nie je uvedený na certifikátoch ako dodávateľ tovaru ale je tam uvedená iná spoločnosť. Dňa 09.04.2015 predložil čestné prehlásenie firmy F., ktorá uviedla, že prepravu jatočných kurčiat nakúpených od žalobcu na porážku do firmy B. bude vykonávať vo vlastnej réžii. Toto čestné prehlásenie však nekorešponduje s odpoveďou na medzinárodnú výmenu informácií, kde poľská daňová správa uviedla, že tovar bol prepravovaný spoločnosťou B., ktorá zároveň znášala aj náklady na prepravu hydiny do Poľska. Uvedené potvrdil samotný daňový subjekt B. pri medzinárodnej výmene informácií, ktorý uviedol, že prepravu tovaru sám zabezpečoval a znášal aj náklady na prepravu.
23. Argumentoval, že z dôkazov získaných počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyplýva, že žalobca nepreukázal, že predmetný tovar uvedený na faktúrach č. 6130600005 a č. 6130300002 pre firmu F. a C. opustili územie Slovenskej republiky, pretože sa nepreukázalo, že tovar sa dostal do dispozície označených odberateľov. Tento záver vyplýva zo zistení týkajúcich sa prepravy tovaru, z certifikátov a z odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií. Správca dane vyzýval žalobcu, aby preukázal, že má splnené podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane. Žalobca k údajom uvedeným v certifikátoch nezaujal stanovisko.
24. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesplnenia povinnosti správcu dane v súvislosti s daňovým subjektom P. s.r.o., X. O. farma D., D., B. spol. s r.o., H., G. republika, žalovaný uviedol, že ak správca dane na návrh žalobcu dôkaz nevykonal, nepostupoval v rozpore s ustanovením § X ods. 3 a § 24 ods. 2 daňového poriadku. Je na správcovi dane, aké dôkazy vykoná a akú dôkaznú silu z ich obsahu vyvodí. Dôkazy vyhodnocuje v zmysle zásady správneho uváženia.
25. K námietkam týkajúcim sa odpočítania dane od spoločnosti O. Q. s.r.o. žalovaný uviedol, že jeho pripomienky sa týkali odberateľských faktúr č. 6130300002 a 6130600005, avšak podľa žalovaného sa to má týkať odberateľských faktúr č. 6130300003 a č. 6130300004 vystavených pred odberateľa MIKULEC. Ďalej dôvodil, že z dodávateľskej faktúry č. 551300005 od spoločnosti O. Q. s.r.o. nebolo žalobcovi uznané odpočítanie dane, pretože nepredložil všetky doklady pre preukázanie nároku na odpočítanie dane, na ktoré bol správcom dane vyzvaný a ani na výzvu správcu dane neuviedol, na aké zdaniteľné plnenia bola táto dodávka použitá. Na základe výzvy správcu dane zo dňa 21.10.2013 k faktúre č. 551300005 žalobca predložil dňa 25.11.2013 aj faktúru č. 4113005 vystavené z O. I. s.r.o. na O. Q. s.r.o.. H. týchto faktúr predložil aj certifikáty pre obchod vo vnútri Spoločenstva na export živej hydiny. K tomuto zisteniu podal žalobca vyjadrenie vo vyrubovacom konaní dňa 11.12.2014, v ktorom uviedol, že dodávateľská faktúra č. 55130005 zodpovedá odberateľským faktúram na výstupe č. 6130300003 a č. 6130300004, okrem 2 383 kg jatočných kurčiat, na ktoré bolo predložené čestné prehlásenie spoločnosti O. I. s.r.o., ktorá prehlásila, že rozdiel medzi fakturovanou hmotnosťou vo výške X XXX kg bol dohodnutý ako zrážka z dôvodu nekvality jatočných kurčiat. V zmysle vyjadrenia žalobcu a predložených dokladov žalobca preukázal, že z dodávateľskej faktúry č. 55130005 zo dňa 11.01.2013 od spoločnosti O. Q. s.r.o. Z. K. za nákup jatočných kurčiat bez dane 113.430,50 eur, DPH 22.686,10 eur, vzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane a prijaté zdaniteľné plnenie použil na účely svojho podnikania. Správca dane preto vo vyrubovacom konaní uznal uplatnený nárok na odpočítanie dane vo výške 22.686,10 eur, čo je uvedené aj v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 27.10.2015. Aj keď správca dane uznal nárok na odpočítanie dane v uvedenej výške, žalobca žiadal o zrušenie rozhodnutia v časti, v ktorej správca dane neuznal odpočet dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 55130005 od dodávateľa O. Q. s.r.o. v celkovej výške 22.686,10 eur a o vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca teda žiada zrušiť sumu rozdielu dane, ktorá v predmetnom rozhodnutí nebola vôbec zahrnutá do rozdielu dane.
26. Žalovaný ďalej argumentoval, že preverením predložených CMR dokladov a certifikátov k odberateľským faktúram č. 6130300003 a 6130300004 vystavených pre Q. P. F. za dodávku jatočných kurčiat bolo správcom dane vo vyrubovacom konaní zistené, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, na základe čoho vznikla žalobcovi daňová povinnosť v tuzemsku.
27. K námietke žalobcu týkajúcej sa neuznaného odpočítania dane, kde žalobca uviedol, že správca dane svoje tvrdenia o nepreukázaní podmienok pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu odôvodňuje len tvrdením, že prepravu vykonal druhý odberateľ B., pričom neberie do úvahy ostatné dôkazy a to, že odberateľ F. potvrdil, že tovar im dodal žalobca, tovar bol prepravený na územie Poľska na jeho náklady, a že správca dane bol povinný vyhodnotiť informáciu o prepravu tovaru spoločnosťou B. vo vzťahu k vyššie uvádzaným skutočnostiam a odstrániť rozpory medzi údajmi vyplývajúcimi z uvedených dôkazov a údajom uvedeným v odpovedi poľskej daňovej správy. Žalovaný poukázal na odpoveď poľskej daňovej správy na medzinárodnú výmenu informácií č. 5/4799638 zo dňa 24.10.2013 a č. 5/4407896/14 zo dňa 26.09.2013. Z týchto odpovedí vyplýva, že firma F. Q. P. prijala tovar (jatočné kurčatá a živé sliepky), priznala interkomunitárne nadobudnutie tovaru, tovar bol dodaný do Poľska do spoločnosti B. na adresu I., Ul. C. XX, ktorej poľský daňový subjekt predal nadobudnutý tovar od slovenského daňového subjektu. Tovar bol prepravovaný spoločnosťou B.. Za tovar bolo zaplatené prevodným príkazom. Objednávky boli zadané Januszom F.. O. bola nadobudnutá na základe faktúry č. 6130300002, prepravená z G. B. z F. nad H., G. republika, na základe faktúr č. 3 a 4 bola prepravená z G. I. - náklady na prepravu hydiny do Poľska znášala spoločnosť B. - poľský daňový subjekt, tovar objednal telefonicky a boli akceptované Ondrejom U.. Z uvedeného vyplýva, že správcovi dane boli v odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií zaslané iné skutočnosti, nie tie, ktoré uvádza žalobca.
28. Poukázal na ustanovenie § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH, podľa ktorého, ak sa dodanie tovaru uskutočňuje bez odoslania alebo prepravy, je miestom dodania tovaru členský štát, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Pri viacstranných (reťazových) obchodoch, keď viacerí podnikatelia dodávajú ten istý tovar a preprava tohto tovaru je len jedna, sa dodanie tovaru s prepravou (pohyblivá dodávka) podľa § 13 ods. 1 písm. a/ priradí len k jednej dodávke tovaru. Ostatné dodania sa posudzujú ako dodania bez prepravy (nepohyblivé dodávky) podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH. S poukázaním na toto ustanovenie argumentoval, že správca dane posúdil dodávku medzi žalobcom a prvým poľským odberateľom F. ako nepohyblivú, pretože tovar si priamo z O. I. s.r.o. prevzal druhý poľský odberateľ B.. Z uvedeného vyplýva, že firma F. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník na území Slovenskej republiky, čo potvrdila tým, že tento tovar v mieste dodania odovzdáva k prepravu druhému poľskému odberateľovi B.. Tieto zistenia potvrdzujú aj certifikáty, ktoré predložil žalobca, Štátna veterinárna a potravinová správa Bratislava a Regionálna veterinárna a potravinová správa Banská Bystrica. Aj tieto certifikáty sú dôkazným prostriedkom preukazujúcim, že prepravu vykonal v poradí druhý poľský odberateľ B., miestom nakládky bola firma I., miesto vykládky B., čo potvrdila aj poľská daňová správa. Tieto zistenia potvrdzujú aj certifikáty, ktoré predložil žalobca, Štátna veterinárna a potravinová správa Bratislava a Regionálna veterinárna a potravinová správa Banská Bystrica k odberateľským faktúram pre odberateľa Q. P. F.. Preukazujú, že prepravu vykonal v poradí druhý poľský odberateľ B. X Sp. z o.o., PL, že miestom nakládky bola G. I., miestom vykládky spoločnosť B. X Sp. z o.o. na adrese I., Ul. C. 46, čo potvrdila aj poľská daňová správa. Zároveň sú dôkazom toho, že žalobca vedel, resp. mohol vedieť o skutočnostiach týkajúcich sa prepravy, pretože tieto skutočnosti boli súčasťou vystavovaných certifikátov a tieto sa podávajú na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu najneskôr 3 dni pred plánovaným vývozom zvierat. Preto žalobca mal, resp. mohol mať všetky informácie pre posúdenie správneho postupu podľa ustanovení zákona o DPH. Doklady CMR, ktoré predložil poľský daňový subjekt Q. P. F., aj dodacie listy k odberateľským faktúram č. 6130300003 a 6130300004 predložené žalobcom, na ktorých je ako odberateľ uvedený Q. P. F., neodrážajú skutkový stav zistený správcom dane, pretože podľa zisteného skutkového stavu tovar nebol prevzatý odberateľom Q. P. F., ale druhým poľským odberateľom B. 1 Sp. z o.o.. Preto tento tovaru jeho prevzatím odberateľom B. 1 Sp. z o.o. na G. I. a vykonaním prepravy na účet tejto spoločnosti bol v jej ekonomickom vlastníctve, t.j. k predchádzajúcim dodávkam tovaru došlo na území Slovenskej republiky a to prevzatím tohto tovaru spoločnosťou B. X Sp. z o.o.. Q. dane teda svoje závery preukázal získanými relevantnými dôkazmi, preverovaním vykonaným správcom dane bolo zistené, že prepravu tovaru nevykonal predávajúci - žalobca a nevykonala ju ani iná osoba na jeho účet. Z. ju ani kupujúci SPOLKA P. F. alebo iná osoba na jeho účet. Pri uvedených dodávkach tovaru nebola splnená základná podmienka pre oslobodenie
dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu uvedená v §43 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorej je oslobodené od dane dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Taktiež nebola splnená podmienka oslobodenia podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, pretože toto ustanovenie určuje dôkazy, ktoré musí platiteľ dane mať pri dodaní tovaru do iného členského štátu. V danom prípade bolo správcom dane zistené, že v prípade dodávok jatočnej hydiny pre odberateľa SPOLKA P. F. išlo o nepohyblivú dodávku na území Slovenskej republiky, t.j. nešlo o dodanie tovaru do iného členského štátu, teda že išlo o dodanie tovaru v tuzemsku, pretože sa nepreukázalo, že tovar opustil územie Slovenskej republiky, pretože bol predaný firme Q. P. F. na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu je bezpredmetné poukazovanie na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci Collée č. C-146/05. V napadnutom rozhodnutí je zistený skutkový stav veci podrobne popísané, zhromaždené dôkazy sú vyhodnotené v súlade so zásadou daňového poriadku, závery sú dostatočne logické a právne odôvodnené. V súvislosti s poukázaním na rozsudok vo veci C-409/04 Teleos žalovaný uviedol, že je dôkazným bremenom dodávateľa dôvodne preukázať splnenie základných podmienok nevyhnutných na účely oslobodenia dodávky od DPH v rámci Spoločenstva. Dodávateľ musí prijať všetky rozumné opatrenia, ktoré sú v jeho moci, aby sa uistil, že dodávka v rámci Spoločenstva, ktorú uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Správca dane preveroval, či v danom prípade reálne išlo o intrakomunitárne dodanie a či tovar fyzicky opustil tuzemsko, kto bol vlastníkom tovaru v čase nadobudnutia tovaru, kto zabezpečoval prepravu, kto ju hradil a preveril aj skutočnosti u poľských daňových subjektov.
29. K námietkam súvisiacim s nepriznaním nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Q. G. s.r.o. žalovaný uviedol, že v tomto prípade pri dodávke sóje, krmiva, jednodňovej hydiny, aj keď spoločnosť Q. G. s.r.o. v čase mesiaca január 2013 právne existovala, už dňa 28.06.2013 pri miestnom zisťovaní bolo správcom dane zistené, že je nekontaktná a na adrese sídla sa nenachádza. Konateľ spoločnosti J. V. bol nekontaktný, poštu nepreberal a na adrese trvalého bydliska sa nezdržiaval. Bolo preukázané, že v mene spoločnosti Q. G. konali a tovar objednávali p. Q. X. a X. A. - zamestnanec a štatutár spoločnosti žalobcu, ktorí už v čase objednania tovaru vedeli o toku tovaru. Ďalej objednávateľom tovaru bol F. F. a J. Q. (bývalý konateľ spoločnosti Q. G. s.r.o.). Za spoločnosť Q. G. s.r.o. mal konať J. Q.. K. skutočnosť však vyvrátil sám tento konateľ, ktorý maďarskému správcovi dane uviedol, že spoločnosť nepozná, nikdy o tejto spoločnosti nepočul, nikdy s ňou neobchodoval a nepoveril žiadnu osobu konať v mene tejto spoločnosti. V mene spoločnosti Q. G. s.r.o. konali osoby žalobcu, preto vystavenie faktúr v mene tejto spoločnosti v mene žalobcu bolo účelové, t.j. bez preukázania uskutočnenia týchto zdaniteľných obchodov, čím bolo preukázané, že žalobca sa svojim konaním vedome priamo zúčastňoval na plnení poznačenom podvodom, t.j. na deklarovaných obchodných transakciách - dodávkach tovaru v mene spoločnosti Q. G. s.r.o. pre žalobcu.
30. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v odvolaní poukazuje na to, že rozhodujúcim dôvodom neuznania nároku odpočítania dane z odberateľských faktúr od spoločnosti Q. G. je výpoveď svedkyne Anny F. zo dňa 02.07.2015, ktorá sa vyjadrila, že ako konateľka spoločnosti nemá vedomosť o obchodných transakciách medzi Q. G. s.r.o. a žalobcom, a preto správca dane neprijal záver, že k dodaniu tovaru medzi týmito spoločnosťami nedošlo. Ďalej, že žalobca uviedol, že T. F. bola konateľkou tejto spoločnosti od 20.05.2011 do 16.08.2011. V zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 15.10.2013 uviedla, že bola splnomocnenou osobou Q. G. s.r.o. na základe mandátnej zmluvy a plnej moci, ale tieto listiny správcovi dane ako dôkaz nikdy nepredložila. V zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 27.10.2015 uviedla, že vzťah k spoločnosti Q. G. s.r.o. nebol žiadny. K predloženej mandátnej zmluve a ku generálnej plnej moci, ktorá jej mala udelená 01.01.2013, a ktorá je bola predložená k nahliadnutiu pri vypočutí svedka dňa 02.07.2015 uviedla, že nemá vedomosť o predloženej mandátnej zmluve ani nevedela sa vyjadriť ku generálnej plnej moci, pretože podľa jej vyjadrenia plná moc jej bola udelená ešte v roku 2012 na základe udelenej plnej moci Radekom Vokounom, ktorá jej bola následne zrušená. K týmto námietkam žalovaný uviedol, že predmetné doklady, teda generálna plná moc a mandátnu zmluvu vlastnil a predložil žalobca, i keď samotné tieto dokumenty spochybnila p. F., čo tiež nasvedčuje tomu, že za spoločnosť Q. G. s.r.o. konal žalobca.
31. K tvrdeniu, že správca dane porušil povinnosť uvedenú v § 24 ods. 5 daňového poriadku tým, že neoznámil žalobcovi výsluch svedka písomne a včas a nekonal v súlade s § 3 ods. 1 a 2 daňového poriadku, keď na vypočutie svedka stanovil lehotu 6 dní odo dňa podania žiadosti na Úrad špeciálnej prokuratúry, Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky Bratislava, žalovaný uviedol, že predmetná
výpoveď Anny F. zo dňa XX.XX.XXXX bola vykonávaná v súvislosti s daňovou kontrolou u daňového subjektu O. Q. s.r.o. a vyjadrovala sa aj k spoločnosti Q. G. s.r.o.. Predvolanie pre T. F. bolo doručované na adresu trvalého bydliska a na adresu, ktorú nahlásila správcovi dane pri ústnom pojednávaní. Zásielka zo dňa 25.02.2015 bola vrátená späť s poznámkou „adresát neznámy“. Zásielka z 25.02.2015 bola prevzatá dňa 20.03.2015. Splnomocnenému zástupcovi žalobcu spoločnosti K. H. O. & A., v.o.s., B. bolo zaslané upovedomenie o vypočutí svedka, prevzaté dňa 02.03.2015. Dňa 19.03.2015, kedy sa malo vykonať vypočutie svedka T. F., sa na L. úrad X., pobočka X., dostavila JUDr. Alena Rudohorská (substitučné zastupovanie na základe plnomocenstva podaného dňa 13.03.2015) vo veci zúčastnenia sa vypočutia štatutárneho zástupcu spoločnosti X. hydina a.s.. Na vypočutie sa však nedostavila p. T. F. a to aj napriek tomu, že o tom vypočutí vedela od správcu dane, pretože sa dňa 18.03.2015 telefonicky s ňou skontaktoval a oznámil jej termín vypočutia. Z dôvodu nedostavenia sa svedka bolo p. T. F. dňa 24.03.2015 zaslané opakované predvolanie na výsluch. Písomnosť bola vrátená správcovi dane s poznámkou „nevyzdvihnuté v odbernej lehote“. Vypočutie sa malo konať dňa 20.04.2015. Žalobcovi bolo zaslané upovedomenie o vypočutí svedka, ktoré si prevzal dňa 08.04.2015. Ani toto vypočutie sa neuskutočnilo, o čom bol telefonicky žalobca upovedomený. Správca dane dňa 14.04.2015 dostal vyjadrenie p. Anny F., v ktorom uviedla, že jej bolo doručené predvolanie na výsluch svedka na deň 19.03.2015. Pretože nebola zohľadnená 18-dňová odberná lehota a zásielku prevzala v rámci tejto lehoty, o konaní svedeckej výpovede sa dozvedela neskoro, o čom informovala správcu dane v telefonickom rozhovore. Zároveň požiadala správcu dane o doručovanie zásielok výlučne na adresu jej trvalého pobytu a to na Ul. D. č. 6, Košice. Požiadala o možnosť vypočutia na Daňovom úrade v Košiciach. Správca dane dňa 30.04.2015 zaslal Anne F. na adresu trvalého bydliska opakované predvolanie na výsluch, podľa ktorého vypočutie sa malo vykonať na Daňovom úrade Košice dňa 26.05.2015, pričom písomnosť bola vrátená späť ako neprevzatá v odbernej lehote. Z dôvodu, že p. F. zásielku opäť neprevzala, správca dane dňa 26.05.2015 oznámil P.. Rudohradskej, že vypočutie T. F. sa na Daňovom úrade Košice neuskutoční. Dňa 02.06.2015 požiadal správca dane listom Obvodné oddelenie Policajného zboru Košice o predvedenie p. T. F. na deň 24.06.2015, resp. 25.06.2015 a upovedomil o tom žalobcu, že v uvedených dňoch sa vykoná jej vypočutie. Správcovi dane bolo dňa 25.06.2015 telefonicky oznámené, že T. F. nemôže byť predvedená z dôvodu, že sa na adrese D. č. 6, A., nenachádza a že sa nachádza vo väzbe. Q. dane požiadal dňa 26.06.2015 Úrad špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Bratislava o povolenie vypočuť svedka p. T. F. po dohode s dozorujúcim prokurátorom na deň 02.07.2015. Z dôvodu krátkeho termínu bola predmetná žiadosť zaslaná e-mailovou poštou. Dňa 29.06.2015 bol e-mailovou poštou doručený Úradom špeciálnej prokuratúry súhlas s predvedením osoby T. F. na deň 02.07.2015 o 10.00 hod. v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica. (V listinnej forme tento súhlas správca dane obdŕžal dňa 06.07.2015.) Ihneď po doručení súhlasu dňa 29.06.2015 správca dane telefonicky oznámil JUDr.Rudohradskej, splnomocnenej zástupkyni žalobcu, že dňa 02.07.2015 o 10.00 hod. sa uskutoční vypočutie svedka T. F. v Y. na výkon väzby B. B., ktorá nenamietala krátkosť času, ale požiadala, aby sa výsluchu mohol zúčastniť X. A., čo správca dane pre krátkosť času a administratívnu náročnosť nezabezpečil. Zároveň ju upozornil, že o uvedenom vypočutí jej zaslal aj písomné upovedomenie, a aby si ho prevzal žalobca ihneď na poštovom úrade, čo nevykonal, pretože toto upovedomenie o vypočutí svedka prevzal až dňa 13.07.2015. Žalovaný na základe uvedených skutočností argumentoval, že z uvedeného nevyplýva, že správca dane neoznámil výsluch svedka písomne a včas, žalobca o výsluchu svedka vedel, neuviedol ani, že s uvedeným termínom nesúhlasí, ani sa telefonicky správcovi dane neospravedlnil, že výsluchu svedka sa nezúčastní z dôvodu krátkej časovej lehoty. Z uvedeného dôvodu preto správca dane dňa 02.07.2015 vykonal v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici vypočutie svedka T. F. a na ústne pojednávanie sa nedostavila splnomocnená zástupkyňa žalobcu JUDr. Alena Rudohradská, čím nevyužil žalobca právo byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť svedkovi otázky podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku. Z uvedených skutočností nie je ani preukázané, že správca dane nedbal na zachovanie práva žalobcu a nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, pretože o všetkom, čo konal a zabezpečil, bol žalobca obratom informovaný telefonicky. Okrem toho krátku časovú lehotu vypočutia ani nenapadol. Žalobca, resp. splnomocnená zástupkyňa sa ústneho pojednávania so svedkom mohla zúčastniť, pretože vypočutie svedka zo dňa 02.07.2015 nie je dôvodom považovať za nezákonne získaný dôkaz. Stanovenie termínu na deň 02.07.2015 nezávisel od správcu dane, ale o ňom rozhodol prokurátor.
32. K námietke žalobcu, že správca dane zaslal formálnu informáciu o vykonanom úkone výsluchu svedka T. F. bez zápisnice neskoro až dňa 17.09.2015, teda 76 dní po získaní predmetného dôkazu, žalovaný uviedol, že zistené dôkazy musel správca dane spracovať, oboznámiť sa so všetkými
skutočnosťami a zapracovať všetky pripomienky a návrhy žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní k vyjadreniam sa k zisteniam uvedeným v protokole. Dňa 09.09.2015 správca dane sa telefonicky skontaktoval so žalobcom, aby sa dohodol na termíne prerokovania pripomienok a dôkazov k protokolu, ale neúspešne. Druhý pokus správcu dane bol dňa 16.09.2016, pri ktorom taktiež nedošlo k dohode termínu na prerokovanie pripomienok. Z uvedeného dôvodu zaslal správca dane dňa 17.09.2015 žalobcovi oznámenie, v ktorom sám stanovil termín prerokovania pripomienok na deň 06.10.2015, a v ktorom zároveň písomne uviedol informáciu, že dňa 02.07.2015 bola vypočutá svedkyňa p. T. F., o čom zástupkyňa žalobcu už predtým vedela. Dňa 06.10.2015 sa žalobca na prerokovanie pripomienok nedostavil a predložil ospravedlnenie o nemoci člena rodiny P.. J.. Bol dohodnutý nový termín prerokovania pripomienok k protokolu a to na deň 27.10.2015. Z uvedeného vyplýva teda, že správca dane konal a nebol nečinný a informoval žalobcu o vypočutí svedkyne a jeho postup nebol v rozpore so zásadou súčinnosti.
33. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane mal k dispozícii dva dôkazy, ktoré majú rovnakú právnu silu, žalovaný uviedol, že T. F. vypovedala ako svedok dňa 15.10.XXXX, ale k daňovému subjektu O. Q. s.r.o., nie žalobcu, kde uviedla, že v januári 2013 zastupovala spoločnosť Q. G. s.r.o. na základe plnej moci a mandátnej zmluvy. V čase dodania tovaru nebola však konateľkou spoločnosti Q. G. s.r.o. tak, ako to uvádza v odvolaní žalobca. Dôkaz o tom, že túto spoločnosť zastupovala, nikdy správcovi dane nepredložila, avšak generálnu plnú moc a mandátnu zmluvu predložil žalobca. Žalobca nevysvetlil, z akého dôvodu má tieto listiny. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správca dane mal k dispozícii dva rovnocenné dôkazy, pretože prvý dôkaz sa týkal iného daňového subjektu a to O. Q. s.r.o.. X. správcu dane jediným relevantným dôkazom je svedecká výpoveď T. F. zo dňa 02.07.2015, ktorá vypovedala k žalobcovi. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné vykonať dokazovanie vo veci riešenia rozporov a zmeny výpovede p. F.. Správca dane po vykonaní vypočutia T. F. dňa 02.07.2015 nemal žiadne pochybnosti o vykonaných dôkazoch, pretože všetky iné zistenia nasvedčovali tomu, že T. F. nejednala s poľskými dodávateľmi tovarov, neobjednávala tovar za spoločnosť Q. G. s.r.o., a preto ďalšie dokazovanie zo strany správcu dane nebolo potrebné.
34. K vyjadreniu žalobcu, v ktorom poukázal na skutočnosť, že T. F. vo výpovedi uviedla, že p. A. nepozná a nikdy s nikým zo spoločnosti nejednala, ale v rámci vyrubovacieho konania p. A. v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 08.03.2016 uviedol, že T. F. osobne chodila minimálne raz týždenne k žalobcovi a osobne odovzdávala faktúry za spoločnosť Q. G. s.r.o., čo môže potvrdiť niekoľko zamestnancov spoločnosti, žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil k tomu dôkaz ani nenavrhol správcovi dane menný zoznam pracovníkov, ktorých má správca dane predvolať. K vyjadreniu žalobcu, že v čase vypočutia bola T. F. v pozícii obvineného a ten môže uvádzať nepravdy a povedať čokoľvek na svoju obhajobu, uviedol, že ide o subjektívny názor žalobcu. Q. dane neprináleží úloha vyšetrovacia ale zisťovacia. Q. bola správcom dane pri výpovedi riadne poučená o právnych následkoch a dôsledkoch nepravdivého svedectva. Za účelom zistenia všetkých skutočností pre správne určenie dane, aj tých, ktoré požadoval vykonať žalobca, správca dane vykonal rôzne dôkazy, aby preveril a zistil, či boli splnené zákonné podmienky na uplatnenie odpočítania dane a na uplatnenie oslobodenia od dane. Jedným z dôkazov sú aj zistenia uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19.03.2015, v ktorej X. A. uviedol, že jednal a dával pokyny za spoločnosť Q. G. s.r.o. u poľských spoločností na základe požiadavky p. F.. Táto pri vypočutí svedka dňa 02.07.2015 potvrdila, že nikdy nejednala s poľskými dodávateľmi, čo deklarovali aj odpovede poľskej daňovej správy. Na otázku správcu dane, aby žalobca vysvetlil, z akého dôvodu pri obchodovaní potreboval spoločnosť Q. G. s.r.o., keď tovar objednával u poľských spoločností (dodávateľov Q. G. s.r.o.), p. A. v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19.03.2015 uviedol, že jedným z dôvodov bola taká skutočnosť, že žalobca nemá oprávnenie na podnikanie s krmivami. Ďalším z dôvodov bolo, že žalobca nedokázal v takej krátkej lehote plniť platobné podmienky výrobcu kŕmnych zmesí. Tieto vyjadrenia platia aj pre ostatné komodity. Ďalej uviedol, že za zdaňovacie obdobie január 2013 sa neuskutočnili žiadne jednania medzi Q. G. s.r.o. a žalobcom. Plnilo sa už podľa dohodnutých zmluvných podmienok. Z uvedeného dôvodu na otázky správcu dane, ako prebiehalo jednanie (kde konkrétne a ako prebiehalo obchodné rokovanie, ktoré ďalšie osoby sa ho zúčastnili, čo bolo predmetom obchodného rokovania, či bol z jednania vyhotovený zápis, v prípade, že áno, požadoval ho správca dane predložiť ako dôkaz), sa p. A. konkrétne nevyjadril. Dňa 08.04.2015 predložil kúpnu zmluvu zo dňa 15.11.2012 a dohody o všeobecných nákupných podmienkach zo dňa 15.12.2012 a 20.12.2012 uzatvorené medzi predávajúcim Q. G. s.r.o. a kupujúcim žalobcom. Predložené dôkazy boli vyhodnotené ako sporné, neodrážajúce realitu a realizáciu konkrétnych obchodov v zdaňovacom období január 2013, pretože tieto spochybnila sama T. F.. Žalobca si v odpovediach rozporoval, keď dňa 19.03.2015
prehlásil, že za január sa neuskutočnili žiadne jednania so spoločnosťou Q. G. s.r.o. a plnilo sa už podľa dohodnutých zmluvných podmienok a dňa 08.03.2016 uviedol, že minimálne raz týždenne chodila p. F. osobne k žalobcovi.
35. Ďalej žalovaný argumentoval, že podľa zistení správcu dane Q. X. a X. A. objednávali tovar a konali za spoločnosť Q. G., aj keď neboli konateľmi spoločnosti a neboli ani splnomocnení na zastupovanie tejto spoločnosti. Taktiež aj J. Q., aj keď už nebol konateľ spoločnosti Q. G. s.r.o. a nemal žiadne splnomocnenie na zastupovanie tejto spoločnosti, podľa poľského daňového subjektu C. PL objednal tovar a jednal za spoločnosť Q. G. s.r.o.. Preto správca dane uviedol, že J. Q. nemohol konať za túto spoločnosť, pretože v januári 2013 už nebol jej konateľom. Podľa vyjadrenia p. Q. nikdy nepočul o spoločnosti Q. FAJ. s.r.o., nikdy s ňou neobchodoval, nepoveril žiadnu osobu konať v mene tejto spoločnosti. Z týchto zistení je zrejmé, že za spoločnosť Q. G. s.r.o. jednali iné osoby, t.j. osoby žalobcu, ktoré iba vystupovali za tento subjekt, aj keď v skutočnosti neboli ani konateľmi a neboli ani splnomocnení na zastupovanie. Poľské daňové subjekty potvrdili, že za Q. G. s.r.o. jednali a tovar objednávali Q. X. a F.. X. A.. Teda žalobca vedel, že Q. G. s.r.o. ako subjekt síce reálne existoval, ale v skutočnosti nevykonával hospodársku a ekonomickú činnosť, a teda nebol ani nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu. K. bol dodaný na územie Slovenskej republiky na miesta dodania, ktoré určoval žalobca. V prípade dodavky krmiva bolo zistené, že za spoločnosť Q. G. s.r.o. podľa odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 10.07.2014 jednal Róbert Q., Maďarská republika, ktorý s účinnosťou od 23.10.2012 už nebol konateľom spoločnosti a nebol oprávnený za túto spoločnosť konať. Nikdy neuzatváral obchody za túto spoločnosť a nepoveril žiadnu osobu konať v mene tejto spoločnosti. Jediným konateľom spoločnosti Q. G. s.r.o. od 24.10.2012 bol J. V., bytom X., G. republika, ktorý je nekontaktný, na uvedenej adrese je neznámy, nemá zriadenú schránku na doručovanie. Žalovaný konštatoval, že všetky tieto zistenia preukázali, že vystavenie faktúr v mene spoločnosti Q. G. s.r.o. pre žalobcu bolo účelové, bez preukázania reálneho uskutočnenia týchto zdaniteľných obchodov. Deklarované obchody s daňovým subjektom Q. G. s.r.o. mali jediný účel a to získanie daňovej výhody v podobe odpočtu DPH.
36. V súvislosti s nepriznaním odpočítania DPH z faktúr od spoločnosti F., s.r.o., žalovaný uviedol, že aj keď spoločnosť F., s.r.o., právne existovala, bolo preukázané, že nevykonávala reálne ekonomickú činnosť, so správcom dane nekomunikovala. Na adrese X. č. XX, A. nemala prenajaté žiadne kancelárske priestory a nemala tam zriadenú poštovú schránku. Poľská daňová správa uviedla, že tovar bol dodaný a doručený na adresy žalobcu, Q. cesta č. XX, A., O. A., s.r.o., Z. K., prevádzka Q. cesta č. XX, A., O. Q. s.r.o., Z. K., prevádzka Q. cesta č. XX, Kežmarok. Platby boli uskutočnené z účtov spoločnosti F., s.r.o., X. hydina a.s., O. Q., s.r.o., Q. G. s.r.o.. H. boli uskutočnené e-mailom p. P. F.. Dňa 12.02.2015 bol Okresným súdom Košice I. doručený na Daňový úrad Prešov, pobočka X. návrh na zrušenie obchodnej spoločnosti zo dňa 07.08.2012, ktorý na Okresný súd Košice I. podal konateľ spoločnosti F., s.r.o. p. X. J.. V tomto návrhu pán J. uviedol, že spoločnosť F., s.r.o., nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, bankové účty spoločnosti sú zrušené. Q. nie je vlastníkom žiadnych hnuteľných ani nehnuteľných vecí a nie je majiteľom žiadnych iných majetkových hodnôt. Spoločnosť si neplní svoju povinnosť a nezaložila v Zbierke listín Okresného súdu Košice I. riadnu individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe a to v rokoch 2010 a 2011, čím je daný dôvod jej zrušenia súdom podľa § 68 ods. 6 písm. f/ Obchodného zákonníka. Na dôkaz, že spoločnosť F., s.r.o., nemá žiaden majetok, predložila potvrdenie o zrušení účtov spoločnosti F., s.r.o.. Na základe týchto zistení je jednoznačné, že spoločnosť F., s.r.o., v mesiaci január XXXX nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť.
37. K tvrdeniu žalobcu, že p. F. jednala za spoločnosť F., s.r.o., s konateľom p. A. za X. hydinu a.s., nebolo preukázané žiadnym dôkazom. F. zistenými skutočnosťami bolo preukázané, že jednania neprebehli medzi p. Modrákovou a poľskými dodávateľmi tovaru, poľskí dodávatelia ju neuviedli ako osobu vystupujúcu za daňový subjekt, ktorý mal byť odberateľom tovaru a osobou vystupujúcou za F., s.r.o., bol p. F. P.. V mene spoločnosti F. konali osoby zastupujúce žalobcu, teda vystavenie faktúr v mene daňového subjektu F., s.r.o., pre žalobcu bolo účelové, bez preukázania uskutočnenia týchto zdaniteľných obchodov. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane porušil povinnosť uvedenú v § 24 ods. 5 daňového poriadku, žalovaný uviedol, že správca dane vykonal všetky úkony, aby zabezpečil dôkaz, na ktorom trval žalobca a to vykonanie vypočutia svedkyne T. F.. Uvedená osoba už ako svedkyňa vypovedala dňa 15.10.XXXX, jej výpoveď sa však týkala daňového subjektu O. Q. s.r.o.. T. F. dňa 02.07.2015 do zápisnice uviedla, že za spoločnosť F., s.r.o. v januári 2013 nekonala a nezastupovala túto
spoločnosť v žiadnych obchodných dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. Za túto spoločnosť nikdy od žiadnych spoločností tovar neobjednávala, a preto nevedela sa vyjadriť, ako prebiehali obchody, čo bolo predmetom podnikateľskej činnosti vo vzťahu k žalobcovi, kto objednával u dodávateľov tovar, odkiaľ a kam bol tovar prepravovaný, kto ho vyfakturoval, kto dodával podklady na vystavenie faktúr a kto ich opatril pečiatkou a podpisom, pretože podpisy na faktúrach neboli jej. Správca dane po vykonaní vypočutia dňa 02.07.2015 nemal žiadne pochybnosti o vykonaných dôkazoch, pretože všetky zistenia nasvedčovali tomu, že T. F. nejednala s poľskými dodávateľmi tovarov, neobjednávala tovar za spoločnosť F., s.r.o., pretože ďalšie dokazovanie zo strany správcu dane nebolo potrebné. X. F. sa vyjadrila, že nepozná F.. X. A. a nikdy s ním obchodne nejednala. Neskôr pri výpovedi však uviedla, že s X. A. sa stretli jedenkrát v Kežmarku v ČSOB z dôvodu udelenia dispozičného práva s účtom spoločnosti F., s.r.o.. Z. sa však vyjadriť, z akého dôvodu bol p. A. disponentom účtu spoločnosti F., s.r.o.. Preto vyjadrenie žalobcu, že T. F. zastupovala spoločnosť F., s.r.o., sa nezakladá na pravde a nie je podložené žiadnym dôkazom. O predloženej generálnej moci uvedenej vo vyjadrení k zisteniam v protokole zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú predložil žalobca, nemala vedomosť. Podpísala len generálnu plnú moc zo dňa 30.04.2012, na základe ktorej konala len krátko, pretože táto bola vypovedaná zo strany konateľa už skôr. Presný dátum si nepamätala, ale za január 2013 za spoločnosť F., s.r.o., už nekonala. K predloženému dôkazu - plnej moci F. P. uviedla, že túto nepodpísala a p. F. P. nepozná. K vyjadreniu žalobcu, ktorý poukazuje na skutočnosť, že T. F. vo výpovedi uviedla, že p. A. nepozná a nikdy s nikým zo spoločnosti nejednala, ale v rámci vyrubovacieho konania p. A. v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že p. Modráková osobne chodila minimálne raz týždenne do spoločnosti X. hydina a.s. a osobne odovzdávala faktúry za spoločnosť F., s.r.o., čo môže potvrdiť niekoľko zamestnancov spoločnosti, žalovaný uviedol, že žalobca túto skutočnosť uviedol v zápisnici ale správcovi dane nepredložil zoznam pracovníkov, ktorých má správca dane predvolať, ani nenavrhol, aby bol vykonaný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie. X. Konkoľ do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedol, že nie je pravdou vyjadrenie p. F., že s nikým a nikdy zo spoločnosti X. hydina nejednala. Jedným z dôkazov je ten, že založila účet v banke spoločnosti F., s.r.o., a na tento účet sa realizovali úhrady od žalobcu na F., s.r.o.. X. názoru p. Konkoľa jediným disponentom účtu bola p. F.. Bola jedinou oprávnenou osobou, ktorá mohla vyberať a vkladať finančné prostriedky, t.j. disponovať s účtom spoločnosti. Minimálne raz týždenne chodila osobne do spoločnosti X. hydina a.s.. K týmto tvrdeniam žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že jediným disponentom účtu bola p. F.. Zo zistení správcu dane o disponentoch k predmetným účtom v ČSOB bolo preukázané, že disponentom účtov spoločnosti F., s.r.o., bol aj F.. X. A.. X. F. uviedla, že p. A. nepozná. Neskôr v tej istej výpovedi upresnila, že sa s p. A. raz stretla pri zakladaní účtu. Správca dane vykonal všetko, aby dôkaz vypočutia svedka zabezpečil. Žalobca mal možnosť sa vyjadrovať a dostaviť sa na výsluch svedka dňa 02.07.2015, čo nevyužil, aj keď o tomto vypočutí vedel.
38. K tvrdeniu žalobcu uvedenému v odvolaní, keď poukazoval na skutočnosť, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca nepredložil žiadnym dôkazom, že p. F. mohla jednať za spoločnosť F., s.r.o., a osobou vystupujúcou za F., s.r.o., bol F. P., že tvrdenia správcu dane sú v rozpore so skutkovým stavom, pretože žalobca predložil ako dôkaz svojho tvrdenia zápisnicu o výsluchu T. F. zo dňa 15.10.2013, kde potvrdila, že konala v mene spoločnosti F., s.r.o., že predložil notársky overené plnomocenstvo udelené spoločnosťou F., s.r.o., pre p. F. P., aby v mene spoločnosti F., s.r.o., jednal s potencionálnymi obchodnými partnermi a tieto dôkazy správca dane nevzal bez odôvodnenia do úvahy, žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil ak dôkaz zápisnicu o výsluchu svedka zo dňa 15.10.2013 tak, ako to uvádza v odvolaní, ale túto si zaobstaral správca dane. Išlo však o výpoveď svedka p. F. v inom konaní, kde uviedla, že konala v mene spoločnosti F. vo vzťahu k spoločnosti O. Q. s.r.o. a nie vo vzťahu k žalobcovi. Plnomocenstvo udelené p. P., ktoré predložil žalobca, chcel správca dane overiť, na základe čoho zaslal pani F. opakované predvolanie na výsluch svedka, na ktorý sa však nedostavila a nedostavil sa ani F. P.. Zo získaných dôkazov v priebehu kontroly a vyrubovacieho konania sa potvrdilo, že p. F. za spoločnosť F., s.r.o., za zdaňovacie obdobie január 2013 nekonala. Preto správca dane nedal vykonať grafologickú skúšku. Podľa vyjadrenia žalobcu tvrdenie, že disponentom účtu spoločnosti F., s.r.o., bol p. A. len preto, lebo táto spoločnosť bola neoverený subjekt, sa nezakladá na pravde. Žalobca obchodoval s touto spoločnosťou, ako sám potvrdil, už v roku 2012. Pán A. vedel o obchodných vzťahoch tejto spoločnosti a vedel aj o platbách tejto spoločnosti, pretože sám riadil tieto obchodné prípady.
39. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcich sa nepriznaného odpočítania dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Z. s.r.o. a tvrdeniu, že všetky podmienky definované zákonom o DPH pre uplatnenie práva na odpočítanie dane boli splnené, žalovaný uviedol, že z dôvodu, že spoločnosť Z. s.r.o. je nekontaktným a zmiznutým subjektom, správca dane reálnosť existencie plnenia deklarovaných
dodávok preveroval v spoločnosti M. A. s.r.o., ktorá mala zabezpečiť prepravu nafty. V danom prípade nebolo možné preveriť všetky požadované skutočnosti. Daňový subjekt M. A. s.r.o. k vystavenej faktúre pre Z. s.r.o. nedoložil záznamy o prevádzke vozidla a nezdokladoval komu a kde prepravoval ropné produkty. Predložil CMR doklady, ktorými deklaroval prepravu oleja z Poľska do Maďarska. K vyjadreniu žalobcu, že vozidlá ev. č.: KE XXXGF, KE XXXIE, KE XXXHY, KE XXXIC mohli vykonať prepravu nafty, pretože v daných dňoch podľa predložených CMR dokladov neprepravovali olej, žalovaný uviedol, že ide len o jeho vyjadrenie nepodložené dôkazmi, pretože M. A. s.r.o. nepredložil záznamy o prevádzke vozidla, resp. rozpis trás vykonania prepravy, čím by sa potvrdila preprava nafty, resp. dodávka pre Z. s.r.o.. Správca dane teda nemal k dispozícii dôkazy, ktoré by preukazovali, že M. A. s.r.o. vykonal prepravu nafty pre spoločnosť Z.. K tvrdeniu žalobcu, že mohol vykonať výsluch svedkov - vodičov predmetných motorových vozidiel, správca dane uviedol, že tento dôkaz sa snažil získať predvolaním K. E., konateľa spoločnosti M. A. s.r.o., čo sa neudialo. K tvrdeniu žalobcu, že nafta bola dodaná žalobcovi a vlastné motorové vozidlá žalobcu tankovali pohonné látky práve zo zásob spoločnosti, uviedol, že túto skutočnosť správca dane preveroval formou výzvy na predloženie dôkazov zo dňa 22.08.2013 a opakovane v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 19.03.2015, keď požadoval predložiť skladovú evidenciu tovaru - nafty. Žalobca nepredložil skladovú evidenciu nafty požadovanú správcom dane, iba obratovú súpisku zásob, z ktorej nie je jasný počiatočný stav zásob - nafty, nie sú uvedené žiadne jednotky, chýba presný rozpis použitia motorovej nafty podľa dátumov, ide len o súhrnné čísla, ktoré sú bližšie nešpecifikované. Z uvedeného vyplýva, že ani žalobca nepredložil taký dôkaz, ktorý by vyvrátil pochybnosť správcu dane o existencii motorovej nafty. Žalobca musí vedieť preukázať dodanie tovaru osobou uvedenou na faktúrach. Na základe uvedených skutočností a z vykonaných dôkazov vyplýva, že správca dane vykonal dokazovanie v danej veci úplne, vykonal všetky dôkazy, ktoré mohol vykonať a ktoré aj vykonal.
40. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v odvolaní poukázal na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ a Smernicu Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme daní z pridanej hodnoty, ktorú bola Slovenská republika povinná implementovať. Uviedol ustanovenia zákona o DPH, podľa ktorých uplatnil odpočítanie dane a vymenoval podmienky, ktoré z jeho strany boli splnené pre uznanie odpočítania dane. Podľa žalobcu splnil všetky zákonom ustanovené podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH. K tomuto tvrdeniu žalovaný uviedol, že považuje za bezdôvodnú námietku žalobcu, že v predmetných transakciách medzi žalobcom a spoločnosťami Q. G. s.r.o., F., s.r.o., a Z. s.r.o. nepreukázal získanie daňovej výhody. Preukazným dôkazom je skutočnosť, že spoločnosti Q. G. s.r.o., F., s.r.o., a Z. s.r.o. nevykonávali žiadne obchodné aktivity pre žalobcu, pričom uplatnené odpočítanie dane z faktúr týchto dodávateľov podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH viedlo k získaniu daňovej výhody tým, že vlastná daňová povinnosť bola znížená. Správca dane dokazovaním získal objektívne a zákonné dôkazy, ktorými zistil, že neboli splnené zákonné podmienky na priznanie práva na odpočítanie dane z faktúr od uvedených spoločností. V prípade dodanie tovaru bez účasti týchto spoločností vznikol by žalobcovi síce tiež nárok na odpočítanie dane a to podľa § 49 ods. 2 písm. c/ zákona o DPH, ale zároveň by vznikla aj daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru na základe § 69 ods. 6 zákona o DPH. P. Súdneho dvora EÚ, ktorá sa uvádza v odvolaní, poukazuje na zásady proporcionality a neutrality DPH, ale rovnako stanovuje aj zásady pre konanie podnikateľských subjektov. Pokiaľ sa teda žalobca odvoláva na judikatúru Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňových transakcií má prvky týchto rozsudkov. Nestačí len všeobecne uvádzať niektoré právne závery rozsudkov. Rovnako sa to týka aj poukazovania na porušovanie vnútroštátnych právnych predpisov. Na takéto generalizované tvrdenia žalobcu nie je možné prihliadať.
41. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správca dane sa pri kontrole zameral len na preverenie reálnosti zdaniteľných obchodov uskutočňovaných spoločnosťou Q. G. s.r.o., F., s.r.o., a Z. s.r.o.. Správca dane daňovou kontrolou preveroval všetky účtovné prípady a všetky doklady potrebné pre určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Daňová kontrola bola vykonaná v zmysle zásad daňového poriadku a boli dodržané všetky základné zásady správy daní. Správca dane postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu.
42. Žalovaný ďalej uviedol, že závery správcu dane sú v súlade aj s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. V rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-78/12 Evita-K EOOD je v bode 38 konštatované, že v rámci celkového posúdenia môže vnútroštátny súd zohľadniť dôkazy týkajúce sa plnení, ktoré predchádzali plneniu dotknutého vo veci samej alebo po ňom nasledovali. V predmetnom prípade to
bolo preverenie reálnosti zdaniteľných obchodov uskutočňovaných spoločnosťou Q. G. s.r.o., F., s.r.o., a Z. s.r.o.. I. prvky vykazuje predmetný prípad aj so závermi podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-285/11 Bonik, kde sa v bode 39 a 40 uvádza, že zdaniteľná osoba, ktorá vedela alebo mala vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí totiž na účely Smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode a to bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci ním uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe. Vyplýva z toho, že právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní daňového podvodu týkajúceho sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. Žalovaný konštatoval, že v tomto prípade, ako bolo vyššie uvedené, bolo preukázané, že žalobca vedel, že deklarovaním nadobudnutia tovaru od tuzemských dodávateľov sa zúčastňuje podvodu týkajúceho sa DPH.
43. Ďalej argumentoval, že v súvislosti s odberateľskými faktúrami, ktorými bolo deklarované oslobodenie od DPH, neboli predložené relevantné dôkazy o dodaní tovaru do Poľska pre odberateľov C. S.A. a Q. P. F., pretože nebolo preukázané, že tovar uvedený na odberateľských faktúrach v rámci predmetných zmluvných vzťahov opustil územie Slovenskej republiky. Dodanie tovaru, o ktorom nebolo preukázané, že v rámci zmluvného vzťahu bol prepravený z územia Slovenskej republiky, nespĺňa podmienku oslobodenia od dane, preto žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona o DPH dňom dodania tovaru. Daňová povinnosť bola vypočítaná zo základu dane podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca nepreukázal, že zo strany predmetných dodávateľov bolo uskutočnené dodanie predmetného tovaru podľa § 8 zákona o DPH, preto nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a následne odberateľovi uvedenom na faktúre nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Predložené faktúry vzhľadom k všetkým zisteniam nie sú relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu tovaru, ktorý je uvedený na faktúrach, v skutočnosti aj došlo. Podmienky uvedené v ustanoveniach §49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ a § 43 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné plnenie sa viaže nárok na odpočet, resp. oslobodenie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady tovaru ani za dobromyseľnosti platiteľa. Platiteľ, ktorý nárok na odpočet, resp. oslobodenie od dane uplatňuje, je povinný preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet, resp. oslobodenie od dane sú v zákone stanovené. Toto dôkazné bremeno v danom prípade žalobca neuniesol, preto žalovaný rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.
III.
44. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného. Namietal porušenie princípu proporcionality. Citoval ustanovenia § 3 ods.1, § 46 ods. 10, § 61 ods. 1 písm. b/, § 61 ods. 4 a 5 daňového poriadku a ustanovenia Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty a to čl. 10 oddiel 2, čl. 12 oddiel 2 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. S poukázaním na tieto citované ustanovenia daňového poriadku a Nariadenia č. 904/2010 argumentoval, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Ak sa nejedná o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, túto zákonnú lehotu je možné predĺžiť jedine z dôvodov uvedených v § 61 daňového poriadku a to formou prerušenia daňovej kontroly, kedy lehoty podľa daňového poriadku neplynú. Prerušenie výkonu daňovej kontroly teda možno len z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61 daňového poriadku, pričom v súlade so zásadou zákonnosti uvedenom v § 3 ods. 1 daňového poriadku a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v prípade, ak dôvodom prerušenia daňovej kontroly je potreba získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, prerušenie výkonu daňovej kontroly je možné len spôsobom a za podmienok uvedených v predmetnom osobitnom predpise, na základe ktorého došlo zo strany správcu dane k prerušeniu daňovej kontroly. Podľa citovaného Nariadenia Rady EÚ 904/2010 lehota na poskytnutie informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií je najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti, pričom takto stanovená lehota na poskytovanie informácií sa má chápať ako maximálna lehota, ktorá sa nemá prekračovať. Nariadenie ako prameň sekundárneho komunitárneho práva má v súlade s čl. 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva všeobecnú pôsobnosť a
je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo aplikovateľné vo všetkých členských štátoch. Správny orgán každého členského štátu je preto povinný v prípade požiadavky na poskytnutie informácií v rámci administratívneho vyšetrovania konať v tejto zákonnej maximálnej lehote, pričom v prípade, ak dožiadaný žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote do troch mesiacov, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať. Uplynutím trojmesačnej lehoty, ktorá sa v zmysle Nariadenia Rady EÚ 904/2010 nemôže prekračovať, zaniká dôvod prerušenia výkonu daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku a správca dane je povinný v súlade s citovaným ustanovením § 61 ods. 4 daňového poriadku pokračovať v konaní aj napriek skutočnosti, že nezistil potrebné informácie. Pretože Slovenská republika je v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zvrchovaný, demokratický a právny štát, zásah do práva, právom chránených záujmov daňových subjektov nemôže byť vykonaný spôsobom porušenia zákonných lehôt zo strany správnych orgánov, čo znamená, že nedodržanie lehoty troch mesiacov na poskytnutie informácií dožiadaným správnym orgánom podľa Nariadenia nemôže byť dôvodom neukončenia daňovej kontroly v zákonnej lehote do jedného roka odo dňa jej začatia, vrátane lehoty 3 mesiacov jej prerušenia z dôvodu získania informácií v zmysle Nariadenia. Pretože výkon daňovej kontroly ako zákonné procesné konanie správcu dane, ktoré smeruje k zisteniu alebo prevereniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, je závažným a intenzívnym zásahom do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu, predmetný zásah je možné vykonať len v súlade so zásadou zákonnosti, definovanou v citovanom ustanovení § 3 ods. 1 daňového poriadku a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Práve citované ustanovenia určujú pre správcu dane povinnosť pri uplatňovaní jednotlivých procesných inštitútov postupovať v súlade s princípmi primeranosti (proporcionality) zásahu správneho orgánu do práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a minimalizovať zásahy tak, aby sa predmetný zásah nestal neprimeraným.
45. Argumentoval, že správca dane vydal dňa 07.02.2014 rozhodnutie č. 9712402/5/498097/2014 o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátanie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, ktoré mu bolo doručené dňa 12.02.2014. V tomto rozhodnutí správca dane oznámil žalobcovi, že daňová kontrola bola prerušená odo dňa 12.02.2014. Dňa 04.11.2014 doručil mu správca dane oznámenie č. 9712402/5/4661033/2014 zo dňa 16.10.2014 o pominutí dôvodov na prerušenie daňovej kontroly. Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola bola prerušená na obdobie 247 dní, t.j. od 12.02.2014 do 16.10.2014, pričom v zmysle Nariadenia dožiadané správne orgány boli povinné poskytnúť správcovi dane požadované informácie v lehote do 12.05.2014, t.j. 3 mesiace od podania žiadosti. Správca dane bol povinný pokračovať po tomto dátume vo výkone daňovej kontroly, t.j. od 13.05.2014, čo by znamenalo, že daňová kontrola mala byť ukončená v lehote do 16.07.2014. V tomto prípade bola daňová kontrola ukončená dňa 20.11.2014, teda trvala celkom 581 dní vrátane jej prerušenia (247 dní). Zo strany správcu dane preto došlo k porušeniu princípu proporcionality pri výkone daňovej kontroly, pretože lehota na vykonanie daňovej kontroly upravená v § 46 ods. 4 daňového poriadku je lehotou zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly, t.j. že daňovú kontrolu vrátane dní jej prerušenia nie je možné vykonávať dlhšie, než to ustanovuje zákon a to aj v prípade jej prerušenia podľa § 61 daňového poriadku a podmienok stanovených Nariadením. Daňová kontrola v danom prípade nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že predmetný protokol bol použitý, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je vydané na základe takéhoto protokolu, vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly, ktoré sú uvedené v predmetnom protokole, je rovnako nezákonné. Poukázal pritom na existujúcu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn.: 3Sžf/1/2009, 3Sžf/2/2009, 3Sžf/107/2009, III. ÚS 24/2010-57). Konštatoval, že neodopieral povinnú súčinnosť orgánom daňovej správy a správca dane prekročil zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania daňovej kontroly z dôvodu porušenia lehoty na získanie informácií.
46. Žalobca ďalej namietal porušenie zásady kontradiktórnosti a rovnosti zbraní. Pri tejto námietke citoval ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 3 a 8, § 24 ods. 1 písm. b/, § 24 ods. 2, § 45 ods. 1 písm. f/, § 46 ods. 8, § 47 písm. h/ daňového poriadku a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Argumentoval, že daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedeného jeho vyjadrenia k nim. Zo znenia citovaného
ustanovenia daňového poriadku teda vyplýva, že právom kontrolovaného daňového subjektu je možnosť vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam priebežne, teda počas celého výkonu daňovej kontroly. Na to, aby mohol svoje zákonné právo uplatniť, je nevyhnutné, aby bol zo strany správcu dane informovaný o zistených skutočnostiach priebežne, teda počas celého výkonu daňovej kontroly. Táto povinnosť vyplýva správcovi dane zo zásady súčinnosti, podľa ktorej správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a predmetné právo daňového subjektu je potvrdené aj zásadou úzkej spolupráce, podľa ktorej právom aj povinnosťou daňových subjektov pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom. Správca dane je povinný v protokole povinný uviesť vyjadrenie daňového subjekt k vykonaným dôkazom a vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy, vrátane vyhodnotenia vyjadrenia sa daňového subjektu, pretože aj to je v zmysle daňového poriadku považované za dôkaz.
47. Konštatoval, že správca dane začal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 dňa 18.04.2013. Dňa 31.10.2014 vydal správca dane oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole, ktoré mu bolo doručené dňa 20.11.2014. Dňa 04.11.2013 vydal správca dane protokol č. 9712404/5/4883161/2014/Smo z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 a dňa 07.11.2014 vydal správca dane výzvu na vyjadrenie sa k protokolu, ktoré mu bolo doručené dňa 20.11.2014. Z uvedených skutočností podľa žalobcu vyplýva, že správca dane počas celého výkonu daňovej kontroly v trvaní 581 dní, vrátane prerušenia kontroly, neoboznámil žalobcu so žiadnou skutočnosťou zistenou v priebehu daňovej kontroly a vydal protokol z kontroly, ktorý neobsahuje jeho vyjadrenie k zisteným skutočnostiam a neobsahuje vyhodnotenie dôkazov, ktoré mohol žalobca predložiť v priebehu daňovej kontroly, ak by bol priebežne informovaný o skutočnostiam zistených správcom dane. Protokol teda neobsahuje zákonné náležitosti, čím došlo zo strany správcu dane k porušeniu ustanovenia § 47 písm. h/ ako aj písm. i/ daňového poriadku, podľa ktorých protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov a musí obsahovať vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f/ daňového poriadku. Namietal, že oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole, ktoré správca dane vydal dňa 31.10.2014, bolo len formálnym úkonom správcu dane za účelom splnenia si svojej zákonnej povinnosti, čo preukazuje aj tá skutočnosť, že už dňa 04.11.2014, teda o 4 dni mal správca dane vypracovaný protokol z daňovej kontroly. Správca dane si musel byť pri vypracovaní protokolu vedomý, že žalobca nestihne so zistenými skutočnosťami sa riadne oboznámiť a vyjadriť sa k ním v zákonnej lehote do ukončenia daňovej kontroly, čo preukazuje aj skutočnosť, že oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole, protokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie sa k protokolu mu boli doručené v jeden deň dňa 20.11.2014. Z oboznámenia so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole vyplýva, že dôkazy, ktoré správca dane uvádza v protokole, a na základe ktorých došlo zo strany správcu dane k vyrubeniu dane, získal postupne v priebehu rokov 2013 až 2016, teda mohol o jednotlivých zistených skutočnostiach informovať kontrolovaný daňový subjekt priebežne počas trvania daňovej kontroly už v období rokov 2013 až 2016, kedy tieto dôkazy vykonal. Konanie správcu dane, ktorý počas celého výkonu daňovej kontroly v trvaní 581 dní, vrátene prerušenia kontroly, neoboznámil žalobcu so žiadnou skutočnosťou zistenou v priebehu daňovej kontroly, má znaky úmyselného konania. Ďalej namietal, že týmto konaním, resp. nečinnosťou správcu dane došlo k zabráneniu možnosti uplatnenia jeho práva definovaného v ustanovení § 45 ods. 1 písm. f/ daňového poriadku a to práva vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedeného jeho vyjadrenia k nim, čím došlo zo strany správcu dane k porušeniu zásady zákonnosti definovanej v § 3 ods. 1 daňového poriadku. Namietal, že oboznámenie so zistenými skutočnosťami neobsahuje informáciu, v akej lehote sa má právo vyjadriť k predmetným zisteniam, čo je štandardnou súčasťou týchto oboznámení a čo vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 2 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane poskytuje daňovým subjektom poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Správca dane svojim konaním porušil ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože nepostupoval pri ukončení daňovej kontroly a vydaní protokolu z daňovej kontroly v súlade s daňovým poriadkom a zároveň porušil aj čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože vydaním protokolu z daňovej kontroly a ukončením daňovej kontroly pred oboznámením žalobcu so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontroly mu zabránil vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom, ktoré uviedol v protokole z daňovej kontroly. Podľa tvrdenia žalobcu správca dane svojim postupom porušil zásadu kontradiktórnosti konania, pretože o kontradiktórnosti nemožno hovoriť tam, kde jedna zo sporových strán nemá možnosť sa vyjadriť k obsahu a autenticite tvrdení a dôkazov, ktoré sú podstatné pre posúdenie sporu. Svojim postupom mu odňal právo navrhnúť dôkazy odporujúce zisteniam správcu dane, čím vytvoril preňho nevýhodnejšie podmienky, než akými disponoval správca dane ako účastník konania. Takéto porušenie princípu kontradiktórnosti a princípu
rovnosti zbraní je porušením základných definičných prvkov práva na spravodlivý proces. Pretože ukončenie daňovej kontroly je vážnym procesným úkonom, ktorého dôsledkom je začatie vyrubovacieho konania, s ktorým sú spojené práva a povinnosti daňových subjektov rozhodujúce pre vyrubenie dane, začatie vyrubovacieho konania môže začať len na základe protokolu z daňovej kontroly, ktorý je vydaný v súlade so zákonom. Protokol z daňovej kontroly bol vydaný porušením daňového poriadku a Ústavy Slovenskej republiky a pri jeho vydaní bola porušená zásada kontradiktórnosti, resp. rovnosti zbraní. Protokol z daňovej kontroly je preto zaťažený vadou nezákonnosti a ako taký nemôže vyvolať právny stav ukončenia daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013.
48. Žalobca citoval ustanovenia § 63 ods. 1 a 5, § 3 ods. 3 daňového poriadku a namietal, že v rozhodnutí žalovaného absentuje správna úvaha, resp. toto rozhodnutie neobsahuje vysporiadanie sa s jeho konkrétnymi námietkami uvedenými v bode 1 časť III. odvolania, neobsahuje žiadne úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie konkrétnych dôkazov, najmä tých, ktoré preukazujú pochybenie správcu dane. Rovnako neobsahuje žiadnu úvahu žalovaného, ktorou by zdôvodnil, prečo tvrdí, že žalobca bol o zistených skutočnostiach informovaný, ak predložené dôkazy preukazujú opak tohto tvrdenia. Rovnako neobsahuje žiadnu úvahu, ktorou by žalovaný odôvodnil, prečo tvrdí, že protokol z daňovej kontroly bol vydaný v súlade so zákonom, ak predložené dôkazy preukazujú, že protokol z daňovej kontroly neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. V dôsledku absencie tento správnej úvahy je rozhodnutie žalovaného postihnuté vadou svojvôle a je v rozpore s § 3 ods. 3 a § 63 ods. 5 daňového poriadku, ako aj čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
49. Vo vzťahu k vyrubeniu rozdielu dane z pridanej hodnoty za odberateľskej faktúry č. 6130600005 vystavenej pre odberateľa C. S.A. X. republika a z odberateľskej faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej pre odberateľa Q. P. F. X. republika v celkovej výške 7.567,09 eur žalobca tvrdí, že preukázal, že ako platiteľ dane z pridanej hodnoty splnil všetky zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH, a že došlo k fyzickej preprave, a teda k reálnemu dodaniu predmetného tovaru do iného členského štátu v prospech odberateľov C. a Q. P. F., čo podľa jeho názoru preukazujú odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 26.09.2016 a 29.10.2013, ako aj zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 27.10.2015. Napriek týmto dôkazom správca dane tvrdí, že sa nepreukázalo, že predmetný tovar uvedený v odberateľských faktúrach opustil územie Slovenskej republiky, že sa dostal do dispozície označeného odberateľa a nepreukázalo sa skutočné dodanie tovaru odberateľovi so sídlom v inom členskom štáte EÚ (Poľsko). Tieto tvrdenia správcu dane považuje za účelové a v rozpore so skutkovým stavom. Tvrdenie správcu dane, že nedošlo k dodaniu tovaru do iného členského štátu, správca dane odôvodňuje tým, že žalobca nepredložil certifikáty pre obchod vo vnútri Spoločenstva, na ktorom bol žalobca uvedený ako odosielateľ zásielky a tvrdí, že takýto certifikát je rozhodujúcim dokladom pre preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu EÚ. Zároveň tvrdí, že skutočným vlastníkom tovaru boli spoločnosti P. a B. G. republika. K týmto tvrdeniam uvádza, že preukázal, že zo znenia ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH vyplýva, že tento zákon vôbec ani ako príklad neurčuje, že certifikát pre obchod vo vnútri Spoločenstva je iným dokladom podľa § 43 ods. 5 písm. d/ zákona o DPH, čo znamená, že takýto dokument nie je rozhodujúcim pre posúdenie splnenia podmienok pre uplatnenia oslobodenia v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Uviedol, že už v odvolaní namietal, že správca dane nevzal úvahy všetky predložené dôkazy a to bez odôvodnenia, prečo žiaden dôkaz okrem certifikátu pre obchod vo vnútri Spoločenstva neakceptuje, nevysporiadal sa so zisteným rozporom v údaji uvedenom v certifikáte pre obchod vo vnútri Spoločenstva a ostatnými predloženými dôkazmi a neodstránil rozpory vo svojich vlastných tvrdeniach. Namietal, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje vysporiadanie sa s konkrétnymi námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní a neobsahuje žiadnu úvahu žalovaného, ktorou by zdôvodnil, prečo správca dane nebral do úvahy žiaden dôkaz okrem certifikátu pre obchod vo vnútri Spoločenstva, prečo sa správca dane nevyposporiadal so zisteným rozporom medzi údajmi uvedenými v certifikáte pre obchod vo vnútri Spoločenstva a ostatnými predloženými dôkazmi.
50. Vo vzťahu k nepriznaniu nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa Q. G. s.r.o. v celkovej výške 366.659,87 eur a od dodávateľa F., s.r.o., v celkovej výške XX.XXX,XX eur, žalobca namietal, že rozhodujúcim dôkazom, ktorý žalovaný akceptuje ako relevantný dôkaz týkajúci sa dodania, resp. nedodania tovaru od spoločnosti Q. G. s.r.o. a F., s.r.o., je výpoveď svedka T. F. vykonaná dňa 02.07.2013. Informácie a dôkazy, ktoré správca dane získal v rámci medzinárodnej výmeny informácií alebo v rámci výziev a dožiadaní preukázali, že spoločnosť Q.
G. s.r.o. bola dožiadanými subjektmi uvádzaná ako príjemca tovaru, preberala dodaný tovar, preprava tovaru bola poskytnutá pre túto spoločnosť, prepravu objednala a zaplatila spoločnosť Q. G. s.r.o., bola objednávateľom služieb prepravy, kontrolované motorové vozidlá, ktoré prepravovali tovar pre spoločnosť Q. G. s.r.o., boli zaznamenané v elektronickom mýtnom systéme, tovar bol doručený na miesto určenia a na C. je ako príjemca uvedená spoločnosť Q. G. s.r.o.. Vo vzťahu k spoločnosti F., s.r.o., bolo preukázané, že F., s.r.o., bola uvádzaná ako príjemca tovaru, tovar bol doručený na adresu F., s.r.o., preprava tovaru bola poskytnutá pre túto spoločnosť, platby boli realizované z účtov spoločnosti F., s.r.o. a poľský daňový subjekt potvrdil, že v období XX/XXXX obchodoval s touto spoločnosťou. Z uvedeného vyplýva, že všetky informácie a dôkazy, ktoré správca dane získal v rámci medzinárodnej výmeny informácií alebo v rámci výziev a dožiadaní, preukazujú, že spoločnosť Q. G. s.r.o. a F., s.r.o., boli v kontrolovanom zdaňovacom období 01/2013 subjektmi, ktorí právne existovali, boli registrované ako platitelia DPH s prideleným identifikačným číslom pre DPH a boli súčasťou obchodných vzťahov, ktoré boli v rámci výkonu daňovej kontroly za kontrolovanú zdaňovacie obdobie zo strany správcu dane preverované. Správcovi dane bola predložená generálna plná moc udelená T. F. na zastupovanie spoločnosti Q. G. s.r.o., ako aj mandátna zmluva, čo potvrdil vo svojom rozhodnutí aj žalovaný, rovnako bolo správcovi dane predložené notársky overené plnomocenstvo udelené pani T. F. za spoločnosť F., s.r.o., pre F. P. na zastupovanie tejto spoločnosti, čo potvrdil v rozhodnutí aj žalovaný. Právne skutočnosti v období január 2013 boli iné ako v období výkonu miestneho zisťovania dňa 28.06.2013, resp. 09.07.2013, čo znamená, že zistenia z obdobia 6. resp. 7. mesiacov po období dodania tovaru nemôžu byť dôvodom pre prijatie záveru, že spoločnosť Q. G. s.r.o. a F., s.r.o., v období mesiaca január 2013 nevykonávali reálne hospodársku činnosť. Poukázal pritom na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22.10.2015 vo veci C-277/14 PPHU Stehcemp, z ktorého vyplýva, že nekontaktnosť dodávateľa tovaru sama osebe nie je dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane, zvlášť ak z iných vykonaných dôkazov vyplýva, že dodávateľ v čase dodania tovaru vykonával ekonomickú činnosť a nadobudol právo s predmetným tovarom nakladať ako vlastník.
51. Ďalej dôvodil, že ak zákon o DPH určuje podmienky pre odpočítanie dane v § 49 zákona o DPH, kde je postavenie dodávateľa tovaru viazané na právnu skutočnosť, že daň musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom, ktorému pri dodaní tovaru vznikla daňová povinnosť a ak zákon o DPH označuje ako platiteľa zdaniteľnú osobu, ktorej správca dane vydá osvedčenie o registrácii, je evidentné, že pre splnenie zákonnej podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie musí osoba uplatňujúca odpočet dane skúmať práve túto skutočnosť. Ďalej tvrdenie, že samotné vydanie osvedčenia o registrácii predpokladá, že štátny orgán vykonal kontrolu toho, či osoba, ktorej bolo vydané osvedčenie o registrácii, teda ktorú správca dane ako štátny orgán označil za platiteľa, vykonáva ekonomickú činnosť, teda či je zdaniteľnou osobou. Vydaním osvedčenia o registrácii a pridelením identifikačného čísla DPH správca dane potvrdzuje, že preverovaná osoba je zdaniteľnou osobou a zverejnením prideleného identifikačného čísla deklaruje, že preveril zákonom požadované skutočnosti a osvedčenie vydal v súlade so zákonom. Platiteľ uplatňujúci odpočet dane môže splnenie tejto zákonnej podmienky overiť len kontrolou údajov zverejnených správcom dane, pretože nemá inú možnosť ako overiť túto právnu skutočnosť a v zmysle princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva je pridelenie identifikačného čísla pre DPH a jeho zverejnenie potvrdením štatútu platiteľa a tým aj zdaniteľnej osoby zo strany správneho orgánu. Ak teda žalovaný spochybňuje postup žalobcu, keď pri uplatnení odpočítania dane vychádzal z informácií zverejnených správcom dane o právnom postavení dodávateľa, postupuje v rozpore s ustanovením §49 zákona o DPH ako aj princípom právnej istoty a predvídateľnosti práva. Ak mal správca dane pochybnosti o vykonávaní ekonomickej činnosti dodávateľa, teda pochybnosti o tom, že ide o zdaniteľnú osobu, mal možnosť postupovať podľa § 81 zákona o DPH platných v čase dodania tovaru a zrušiť registráciu tejto zdaniteľnej osoby. K pochybnostiam, ktoré nadobudol správca dane pri preverovaní statusu zdaniteľnej osoby v priebehu daňovej kontroly, nepostačujú na preukázanie, že táto osoba v čase dodania tovaru nevykonávala ekonomickú činnosť. Tvrdenie žalovaného je teda v danej veci arbitrárne, pretože popri jednoznačnom právnom závere vyplývajúcom z právnych noriem a vykonaných úkonov správcu dane dospel bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia k protichodnému právnemu záveru, že dodávateľ nebol v čase dodania tovaru zdaniteľnou osobou.
52. Žalobca citoval ustanovenia § 25 ods. 4 daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. V tejto súvislosti namietal, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 27.10.2015 vyplýva, že správca dane vykonal dňa 02.07.2015 výsluch svedka, z ktorého spísal zápisnicu o
ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo vyjadrenie sa svedkyne k obchodným transakciám spoločnosti Q. G. s.r.o.. Správca dane ako vyplýva zo zápisnice dňa 26.06.2015 požiadal Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Bratislava o povolenie vypočuť svedka T. F. dňa 02.07.2015. Dňa 29.06.2015 bol e-mailovou poštou doručený správcovi dane súhlas Úradu špeciálnej prokuratúry s predvedením Anny F. na deň 02.07.2015. Správca dane tento súhlas v listinnej podobe obdŕžal dňa 06.07.2015. Dňa 29.06.2015 správca dane telefonicky oznámil splnomocnenej zástupkyni žalobcu JUDr. J., že dňa 02.07.2015 sa uskutoční vypočutie svedka, zároveň ju upozornil, že o uvedenom vypočutí zaslal aj písomné upovedomenie, aby si ho žalobca prevzal ihneď na poštovom úrade. Podľa názoru žalobcu z uvedeného vyplýva, že správca dane pri podaní žiadosti dňa 26.06.2015 na Úrad špeciálnej prokuratúry o povolenie vypočuť svedkyňu T. F. určil ako deň vypočutia 02.07.2015. Tvrdenie žalovaného, že stanovenie termínu na tento deň nezávisel od správcu dane, ale o ňom rozhodol prokurátor, je účelové a v rozpore so skutkovým stavom, pretože termín 02.07.2015 určil správca dane a prokurátor navrhnutý termín len schválil. Správca dane žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo požiadal prokuratúru o vypočutie svedka v tak krátkom čase, a prečo túto skutočnosť neoznámil žalobcovi, resp. jeho splnomocnenému zástupcovi bezodkladne už dňa 26.06.2015 pri podaní žiadosti, prečo v súlade so zásadou úzkej súčinnosti nedohodol termín vypočutia svedka v spolupráci so žalobcom, keď vedel, že samotný žalobca trval na tom, aby bol tento kľučový svedok vypočutý za jeho účasti. Tvrdenie žalovaného považuje za účelové a v rozpore so skutkovým stavom. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že on, resp. jeho splnomocnená zástupkyňa nenamietala krátkosť termínu a nemožnosť účasti na výsluchu svedka, čo je v rozpore so skutkovým stavom, pretože JUDr. Alena Rudohradská už počas telefonátu so zamestnankyňou správcu dane dňa 29.06.2015 vyjadrila nesúhlas s krátkou lehotou na zabezpečenie účasti na pojednávaní z dôvodu kolízie s inými pracovnými povinnosťami a alternatívne navrhla, aby sa výsluch, pokiaľ to bude zo strany žalobcu možné, zúčastnil samotný žalobca. To však z dôvodu povolenia prokurátora zúčastniť sa výsluchu len konkrétnej osobe - JUDr. Rudohradskej nebolo možné. Tieto skutočnosti preukazujú, že správca dane svojim postupom porušil povinnosť uvedenú v § 24 ods. 5 daňového poriadku, pretože správca dane oznámil konanie výsluchu svedka pred jeho konaním len telefonicky (písomné oznámenie doručené splnomocnenému zástupcovi 13.07.2015, odovzdané na doručenie zo strany správcu dane 30.06.2015) a to len 3 dni pred konaním výsluchu svedka, postupoval v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Správca dane nekonal ani v súlade s § 3 ods. 1 a 2 daňového poriadku, keď na vypočutie svedka stanovil lehotu 6 dní odo dňa podania žiadosti na Úrad špeciálnej prokuratúry a túto skutočnosť mu oznámil len 3 dni pred vykonaním výsluchu svedka, teda nedbal na zachovanie práva žalobcu zúčastniť sa výsluchu svedka a nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, pretože pri stanovení termínu vypočutia svedka v tak krátkej lehote mohol predpokladať, že sa tohto vypočutia svedka žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca nebude môcť zúčastniť. Formálne telefonické oznámenie termínu vypočutia svedka nemôže byť považované za štandardný postup správcu dane. Poukázal na ustanovenia § 24 ods. 4 daňového poriadku, podľa ktorého, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecnými záväznými predpismi. Výpoveď svedka zo dňa 02.07.2015 podľa názoru žalobcu nadobúda vzhľadom na porušenie zákona zo strany správcu dane charakter nezákonne získaného dôkazu, ktorý nemôže byť použitý ako dôkaz.
53. Ďalej namietal, že správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní o výpovedi svedka dňa 02.07.2015. Formálnu informáciu o vykonanom úkone výsluchu svedka bez zápisnice a bez informácie o zistených skutočnostiach zaslal žalobcovi až dňa 17.09.2015, teda 76 dní po získaní predmetného dôkazu, kde mu oznámil, že s výsledkom dokazovania bude oboznámený až pri prerokovaní pripomienok a dôkazov predložených v stanovenom termíne prerokovania. Informácie získané z výsluchu svedka teda neoznámil bezodkladne, ale až dňa 27.10.2015 v súvislosti s prerokovaním pripomienok a dôkazov predložených žalobcom. Tento postup správcu dane je v rozpore so zásadou súčinnosti definovanou v § 3 ods. 2 a 8 daňového poriadku. Tvrdenie žalovaného, že správca dane musel pred oboznámením žalobcu s vykonaným dôkazom najprv dôkazy spracovať, oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami a zapracovať pripomienky a návrhy do zápisnice o ústnom pojednávaní k vyjadreniu sa k zisteniam uvedeným v protokole je účelové a je v rozpore s čl. 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj § 3 ods. 2 daňového poriadku.
54. Poukázal na skutočnosť, že svedok Anna Modráková vo svojej výpovedi zo dňa 02.07.2015 zmenila výpoveď zo dňa 15.10.2013, v ktorej potvrdila svoje postavenie ako osoby konajúcej za spoločnosť Q. G. s.r.o.. Skutočnosť, že bola v pozícii splnomocneného zástupcu spoločnosti Q. G.
s.r.o. v období január 2013 potvrdzuje aj sám žalovaný, keď v napadnutom rozhodnutí uvádza, že v priebehu konania bola predložená generálna plná moc udelená Anne F. a mandátna zmluva. Správca dane mal v danom prípade k dispozícii dva dôkazy, ktoré majú rovnakú právnu silu, pretože išlo o identický dôkaz a to výsluch svedka. Prvý dôkaz potvrdzoval konanie pani T. F. za spoločnosť Q. G. s.r.o., teda potvrdzoval dodanie tovaru a uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou, ktorá bola v čase dodania tovaru konateľom spoločnosti a druhý dôkaz, ktorý popiera konanie Anny F. za spoločnosť Q. G. s.r.o., teda popiera dodanie tovaru a uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou, ktorá bola v čase dodania konateľom spoločnosti, ktorá tovar dodala. Zo znenia ustanovenia §24 ods. 4 daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že aj dôkaz vykonaný v rámci iného konania, pokiaľ bol získaný v súlade so zákonom, je dôkazom, ktorý je možné použiť v danom konaní. Znamená to, že správca dane bol povinný brať do úvahy oba vykonané dôkazy, a ak mal pochybnosti o vykonaných dôkazoch, bol povinný tieto odstrániť ďalším dokazovaním, čo nebolo zo strany správcu dane vykonané. Ak považoval informácie svedka zo dňa 02.07.2015 za tak závažné, že tieto informácie spochybňovali dôkaz vykonaný výsluchom svedka zo dňa 15.10.2013, bol správca dane povinný tento rozpor odstrániť a v protokole z kontroly uviesť, prečo vykonaný dôkaz, ktorý potvrdzuje konanie p. Anny F. za spoločnosť Q. G. s.r.o. a dodanie tovaru, neakceptuje. Namietal, že žalovaný rovnako ako správca dane v priebehu vyrubovacieho konania nevyhodnotil rozpor v tvrdeniach svedka a priklonil sa len k jednému z týchto tvrdení a to len na základe formálneho odôvodnenia, že ide o výpoveď svedka poskytnutú priamo ku kontrolovanej spoločnosti, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 24 ods. 2 a § 47 písm. h/ daňového poriadku.
55. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na výpoveď p. T. F., ktorá vo svojej výpovedi tvrdila, že nepozná p. A. a nikdy s nikým zo spoločnosti X. hydina nejednala, dňa XX.XX.XXXX ako aj dňa 08.03.2016 v rámci vyrubovacieho konania p. Konkoľ do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedol, že p. T. F. chodila minimálne raz týždenne osobne do spoločnosti X. hydina a zúčastňovala sa obchodných rokovaní. Osobne odovzdávala faktúry za spoločnosť Q. G. s.r.o. do učtárne žalobcu, čo môže potvrdiť niekoľko zamestnancov žalobcu. Správca dane na tieto tvrdenia nereagoval a nevykonal výsluch svedkov - zamestnancov žalobcu, čím mu zabránil predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, pretože ide o dôkazy, ktoré nemôže vykonať žalobca. Tento postup je v rozpore s § 24 ods. 2 daňového poriadku, ako aj so zásadou zákonnosti uvedenou v § 3 ods. 1 daňového poriadku. Tvrdenie žalobcu, že nepredložil k tomu dôkaz ani nenavrhol správcovi dane menný zoznam pracovníkov, ktorých má predvolať správca dane, je účelovým tvrdením s cieľom zakryť nečinnosť správcu dane. Poukázal na ustanovenie § 24 ods. 2 daňového poriadku a dôvodil, že správca dane mohol aj bez jeho návrhu vykonať napríklad miestne zisťovanie v spoločnosti zabezpečujúcej ochranu objektu žalobcu a preveriť jeho tvrdenie o pravidelných návštevách p. Anny F. u žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na postup iného správcu dane pri výkone daňovej kontroly u daňového subjektu F.. O. A. za zdaňovacie obdobie január - december 2012, kde správca dane postupoval vyššie uvedeným spôsobom, vyzval kontrolovaný daňový subjekt na označenie osôb, ktoré majú byť vypočuté v danej veci ako svedok a na základe identifikácie týchto osôb zo strany kontrolovaného daňového subjektu vykonal výsluch svedkov, ktorí potvrdili pravidelné návštevy p. T. F. v priestoroch žalobcu. Zároveň kontrolovaný daňový subjekt F.. O. Konkoľová predložila správcovi dane knihu návštev za rok 2012, ktorú v rámci poskytovania služby ochrany objektov viedla spoločnosť Q. C. Q., v ktorej sú zaznamenané pravidelné návštevy p. T. F.. Ak by správca dane postupoval uvedeným spôsobom, mohol výkonom miestneho zisťovania, príp. výsluchom svedka aj bez návrhu žalobcu preveriť skutočnosť, ktorú tvrdí žalobca, že p. T. F. bola prítomná v priestoroch žalobcu v priemere približne jedenkrát za týždeň aj v roku 2013. Predložil kópie knihy návštev a uviedol, že tieto dôkazy napriek tomu, že sa týkajú roku 2012, preukazujú tvrdenie žalobcu uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 08.03.2016 o pravidelných návštevách T. F. u žalobcu a potvrdzujú, že tvrdenia T. F. uvedené v jej výpovedi ako svedka dňa 15.10.2013 sú pravdivé a zároveň potvrdzuje, že tvrdenia p. Anny F. uvedené v jej výpovedi zo dňa XX.XX.XXXX sú účelové a nepravdivé.
56. Vo vzťahu k vypočutiu svedka Anny F. dňa 02.07.2015 žalobca podľa tvrdenia žalovaného ako aj správcu dane poukazuje na skutočnosť, že T. F. v čase výsluchu bola vo väzbe, čo znamená, že v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku bola v pozícii obvineného. Podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať, môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Znamená to, že obvinený môže aj uvádzať nepravdy, teda môže klamať a povedať čokoľvek na svoju obhajobu. Keďže T. F. bola v čase výsluchu obvinená, je evidentné,
že vypovedala tak, aby si zabezpečila svoju obhajobu, teda jej výpoveď nadobúda znaky nepravdivej a klamlivej výpovede. Samotná T. F. ako svedok pôsobí týmto konaním ako nedôveryhodná osoba, ktorej výpovede nadobúdajú dojem účelových tvrdení predkladaných správcovi dane len z dôvodu zabezpečenia si vlastného prospechu. Skutočnosť, že T. F. vo svojej výpovedi dňa 02.07.2015 klamala, potvrdzuje aj to, že ako uvádza správca dane v rozhodnutí o vyrubení dane, T. F. potvrdila, že pána A. nepozná a nikdy s ním nejednala, pričom ale vo svojej odpovedi k otázkam týkajúcich sa daňového subjektu F. uviedla, že s p. A. sa stretla v A., kde mu osobne udelila právo disponovať s účtom spoločnosti F., s.r.o.. Je evidentné, že nikto neudelí právo disponovať s účtom spoločnosti, ktorej je konateľom, osobe, ktorú vôbec nepozná. K. p. F. poznala p. A., vedela o koho ide a jej tvrdenia, že sa s ním nikdy nestretla, sú klamlivé. J. skutočnosť, že T. F. vo svojej výpovedi dňa 02.07.2015 klamala, potvrdzujú aj dôkazy preukazujúce jej pravidelné návštevy v priestoroch žalobcu. Ak správca dane napriek týmto skutočnostiam dospel k záveru, že práve výpoveď T. F. zo dňa 02.07.2015 je pravdivá, jej výpoveď zo dňa 15.10.2013 nepravdivá, bol povinný uviesť, na základe akých logických úvah k takémuto záveru dospel. Správca dane už v priebehu výpovede svedka dňa 02.07.2015 vedel, že svedok vypovedá inak ako vo svojej výpovedi dňa 15.10.2013. Bol povinný svedka na túto skutočnosť upozorniť a odstrániť rozpory v jej výpovedi a otázkami zistiť, prečo svoju výpoveď mení.
57. Vo vzťahu k tvrdeniam správcu dane v odôvodnení rozhodnutia, že dôkazy predložené žalobcom a to Dohoda o všeobecných obchodných podmienkach zo dňa 15.12.2012 a 20.12.2012 uzavretá medzi spoločnosťou Q. G. s.r.o. a žalobcom sú irelevantné, pretože T. F. vo svoje výpovedi dňa 02.07.2015 tvrdila, že tieto dokumenty videla prvýkrát, nepodpísala ich a podpis na písomnostiach nie je jej, rovnako správca dane neakceptoval predloženú generálnu plnú moc spoločnosti Q. G. s.r.o., ktorú p. T. F. spochybnila, žalobca namietal, že správca dane v kontexte jej vyjadrenia nevykonal žiadne dokazovanie, aby vylúčil tvrdenia p. T. Modrákovej a nevykonal grafologickú skúšku.
XX. Citoval ustanovenia § 63 ods. 2 a 5, § 74 ods. 2 daňového poriadku a namietal, že žalovaný obmedzil svoje konanie len na opis skutkového stavu, resp. na konštatovanie, že závery správneho orgánu na prvom stupni sú pravdivé, bez vysporiadania sa so všetkými námietkami a predloženými dôkazmi žalobcu a bez uvedenia správnej úvahy, aké skutočnosti ovplyvnili hodnotenie konkrétnych dôkazov, čím porušil princíp dvojinštančnosti konania. Formálne postúpenie odvolania a napadnutého rozhodnutia žalovanému a následne formálne rozhodnutie žalovaného len s odvolaním sa na závery a zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí, resp. protokole z daňovej kontroly nie sú v súlade s princípom dvojinštančnosti konania a sú porušením práva daňového subjektu na spravodlivý proces. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Sž 51/96. Namietal, že žalovaný nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu, ktorý považoval žalobca. K odvolacím námietkam žalobcu sa vyjadril len okrajovo v zmysle potvrdenia názoru správcu dane a k niektorým námietkam sa nevyjadril vôbec. Ďalej namietal, že žalovaný dospel bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia k protichodnému právnemu záveru ako preukazujú vykonané dôkazy a právne normy, v dôsledku čoho je rozhodnutie arbitrárne a vo svojej podstate je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov preukazujúcich tvrdenie žalovaného ako odvolacieho orgánu. Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane Daňového úradu Prešov - X. a žiadal priznať odklad vykonateľnosti žaloby.
IV.
59. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 31.03.2017, v ktorom žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Poukázal opätovne na výsledky daňovej kontroly na základe zistení správcu dane, dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré opätovne zdôraznil a na základe tohto konštatovaného skutkového a právneho stavu nesúhlasil so žalobnými námietkami uvedenými v žalobe.
V.
60. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
61. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
62. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
63. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
64. Predmetom preskúmania v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného č. 103611991/2016 zo dňa 27.07.2016, ktorým žalovaný rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane“) č. 102773356/2016 zo dňa 18.03.2016, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 vo výške 457.454,96 eur. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil. Z uvedeného je zrejmé, že ide o konanie o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasledujúcich ustanovení S.s.p..
65. Správny súd posúdil preskúmavané rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa § 134 ods. 1 S.s.p., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
66. Správny súd sa v prvom prípade zaoberal námietkou žalobcu, že zo strany žalovaného a správcu dane došlo k porušeniu zásady proporcionality za okolností, keď správca dane prekročil zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania daňovej kontroly z dôvodu prerušenia daňovej kontroly za účelom získania odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií.
67. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2013 začala dňa 18.04.2013 na základe oznámenia správcu dane o daňovej kontrole zo dňa 03.04.2013 č. 9712402/5/1239830/2013.
68. Správca dane rozhodnutím č. 9712402/5/498097/2014 zo dňa 07.02.2014 prerušil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti vykonávanú u žalobcu dňa 12.02.2014 a to z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií.
69. Oznámením č. 9712402/5/4661033/2014 zo dňa 16.10.2014 správca dane žalobcovi oznámil, že pokračuje v daňovej kontrole, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bola prerušená. Daňová kontrola bola u žalobcu ukončená dňa 20.11.2014, kedy si žalobca prevzal protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 9712404/5/4963842/2014/ Smo zo dňa 07.11.2014.
70. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.
71. Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
72. Podľa ustanovenia § 61 ods. 4 daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
73. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
74. Lehoty na poskytovanie informácií v rámci podávania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií sú upravené v Nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti daní z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie“).
75. Podľa bodu 25 citovaného nariadenia lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytovanie informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, pričom zásada je taká, že na to, aby bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícii, mali poskytnúť bez ďalšieho odkladu.
76. Podľa článku 10 oddiel 2 nariadenia lehota na poskytovanie informácií žiadaný orgán poskytne informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ sa však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.
77. Podľa ustanovenia článku 12 oddiel 2 nariadenia, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.
78. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane zasielal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií dňa 13.06.2013 (vo veci A. plus s.r.o., G. republika, C. PL), dňa 14.06.2014 (vo veci F. PL) a dňa 03.02.2014 (vo veci J., K.-K., K.-CO, C., B. a X. U.). Ďalšie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zaslal správca dane dňa 03.02.2014 vo veci spoločnosti J., K.-K., K.-CO, C., B. a X. U.. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že správca dane v tomto prípade nebol nečinný a keďže mu neboli doručené odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 03.02.2014, urgoval príslušný žiadaný orgán o zaslanie odpovede a to dňa 16.06.2014 a 15.05.2014.
79. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že otázkou zákonnosti prerušenia daňovej kontroly a jej vplyvu na protokol z daňovej kontroly ako zákonný dôkazný prostriedok v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 24/2010 sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn.: III. ÚS 726/2016-20, v ktorom ústavný súd konštatoval nasledovné: „Argumentácia sťažovateľky opierajúca o judikovaný precedentný právny názor však opomína jeho dôležité pozadie dané dogmatikou základných práv a slobôd. Ústavný súd totiž v odôvodnení tohto nálezu zdôraznil, že „daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinnosti kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly (§ 15 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov). Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práva, právom chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov).“ Z citovanej právnej vety i časti odôvodnenia minulého nálezu je zreteľné, že daňová kontrola trvajúca dlhšie než zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku so zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu tvorenej jeho základnými právami a slobodami. Naznačuje to aj podmienka vyjadrená v právnej vete analyzovaného nálezu ústavného súdu, podľa ktorej trvať na rešpektovaní zákonného limitu dĺžky daňovej kontroly je potrebné vtedy, ak kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy. I samotnou sťažovateľkou argumentačne použitý nález ústavného súdu teda predpokladá skutkovú okolnosť, v dôsledku ktorej možno formálne prekročenie limitu dĺžky daňovej kontroly ospravedlniť.
Musí ísť o takú okolnosť, ktorá zásahový charakter pôsobenia kontrolných aktivít na kontrolovaný daňový subjekt v určitom časovom úseku vylučuje. V náleze zo dňa 29.júna 2010 bol za takú okolnosť označený subjektívny postoj kontrolovaného daňového subjektu prejavujúci sa navonok nesúčinnosťou. V sťažovateľkinej veci je síce situácia z uvedeného hľadiska v podstate ešte jednoduchšia. Medzi účastníkmi konania pred ústavným súdom totiž nie je sporné, že v období medzi začatím opakovanej daňovej kontroly (XX.augusta 2009) a jej ukončením (14.februára 2012) sa vyskytol časový úsek (od 11.mája 2010 do 09.novembra 2011), počas ktorého bola sporná daňová kontrola právoplatne prerušená. Bez zreteľa na to, či prerušenie tejto daňovej kontroly rešpektovalo skutočnú predstavu zákonodarcu vyjadrené v tom čase v nie celkom jednoznačnej legálnej formulácii podmienok prerušenia daňového konania (i daňovej kontroly) ústavný súd zdôrazňuje, že počas prerušenia daňovej kontroly správca dane nebol oprávnený vyžadovať od sťažovateľky práve tú súčinnosť, v ktorej sú inkorporované mocenské nástroje zasahujúce do jej základných práv a slobôd. Inými slovami, počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú.“ Ďalej ústavný súd konštatoval, že práve zákonnosť protokolu z opakovanej daňovej kontroly bola v konaní o žalobe sťažovateľky podstatným determinantom kvality žalovaných postupov i rozhodnutí správcu dane i finančného riaditeľstva. Samotné prerušenie daňovej kontroly takýto význam pre súdny prieskum žalovaného postupu a rozhodnutia finančného riaditeľstva podľa názoru ústavného súdu z uvedených dôvodov nemalo. Len marginálne tu ústavný súd dodáva, že prieskum zákonnosti sťažovateľkou kritizovaného prerušenia daňovej kontroly, ktorý by vykazoval reálnu ústavnoprávnu dimenziu, by prichádzal do úvahy v iných typoch konania v správnom súdnictve (ochrana pred nečinnosťou správcu dane).... Ešte raz ústavný súd zdôrazňuje, že prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne) nemôže spôsobovať obmedzovanie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia správca dane nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu. Inou otázkou je celkové predĺženie stavu právnej neistoty kontrolovaného daňového subjektu, keďže je zrejmé, že prerušenie daňovej kontroly raz skončí (rovnako ako samotná daňová kontrola) a následne bude musieť dôjsť k meritórnemu daňovému rozhodnutiu. Takto ponímané ústavné právne riziká prerušenia daňovej kontroly však nie sú spôsobilé vyvolať nezákonnosť (a tým aj nepoužiteľnosť) protokolu ako jej finálneho formálneho výsledku a preto nie sú samy osebe spôsobilé ani viesť k nezákonnosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.
80. S poukázaním na vyššie uvedené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky správny súd aj v tomto prípade dodáva, že pokiaľ bol žalobca toho názoru, že zo strany správcu dane nebol zachovaný postup a lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií podľa citovaného nariadenia, v dôsledku čoho daňová kontrola trvala dlhšie ako jeden rok (vrátane jej prerušenia), mohol sa svojich práv a právom chránených záujmov domáhať v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo však v tomto prípade zo strany žalobcu vykonané nebolo. Správny súd je toho názoru, že zo strany správcu dane a žalovaného nedošlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobu a tým ani k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a námietky žalobcu považuje za nedôvodné.
81. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
82. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.
83. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
84. Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
85. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania.
86. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
87. Podľa § 45 ods. 1 písm. f/ daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k ním.
88. Podľa § 47 písm. h/ daňového poriadku protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov a podľa § 47 písm. i/ aj vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f/.
89. Správny súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že ho správca dane počas celého výkonu daňovej kontroly vrátane prerušenia kontroly neoboznámil so žiadnou skutočnosťou zistenou v priebehu daňovej kontroly a vydal protokol, ktorý neobsahuje jeho vyjadrenia k protokolu a neobsahuje vyhodnotenie dôkazov, ktoré mohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 47 písm. h/ ako aj písm. i/ daňového poriadku.
90. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane vyhotovil oboznámenia sa zo zisteniami správcu dane č. 97120402/5/4857394/2014/Smo dňa 31.10.2014. Toto oboznámenie sa so zisteniami bolo doručované žalobcovi, avšak niekoľkokrát neúspešne dňa 06.11.2014, 07.11.2014, kedy zásielka bola prevzatá v rámci úložnej lehoty na pošte dňa 20.11.2014. Rovnako neúspešne bol doručovaný aj protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou zo dňa 04.11.2014. Prvé neúspešné doručovanie bolo dňa 11.11.2014 a aj dňa 12.11.2014, ktorú zásielku prevzal žalobca až dňa 20.11.2014 v rámci úložnej lehoty na pošte. Doručenie oboznámenia žalobcu so zisteniami správcu dane zo dňa 31.10.2014 spolu s protokolom z daňovej kontroly a výzvou k vyjadreniu sa k protokolu teda nebolo doručované v jeden deň 20.11.2014 zo strany správcu dane v dôsledku úmyselného konania správcu dane a porušenia jeho povinnosti, ktorá mu vyplýva z daňového poriadku.
91. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného ďalej správny súd zistil, že žalobca bol oboznamovaný so skutočnosťami, ktoré sú predmetom preverovania oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo strany správcu dane a to v prvom rade rozhodnutím o prerušení kontroly č. 9712402/5/798097/14 zo dňa 07.02.2014, v ktorom mu správca dane oznámil, že podáva žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vo vzťahu ku konkrétnym poľským daňovým subjektom. Taktiež správca dane vyzýval žalobcu výzvou č. 9712402/5/3906690/2013 zo dňa 22.08.2013, aby sa vyjadril ku skutočnostiam týkajúcich sa dodávateľov Q. FAJ. s.r.o., F. s.r.o., Z. s.r.o., M. s.r.o. a výzvou zo dňa 21.10.2013 č. 9712402/5/4722851/2013 požadoval od žalobcu, aby sa vyjadril k odberateľským faktúram pre spoločnosť C. S.A. a Q. P. F.. Na tieto výzvy žalobca reagoval svojimi vyjadreniami č. 5/4223854/13 zo dňa 16.09.2013 a č. 5/4263088/13 zo dňa 18.09.2013 a č. 5/5249670/13 zo dňa 25.11.2013, pričom tieto vyjadrenia boli uvedené v protokole z daňovej kontroly. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobcu, že správca dane bol nečinný a zabránil mu uplatniť si práva vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, pretože tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených skutočností, toto právo žalobca riadne využil a vyjadroval sa k skutočnostiam, na ktoré bol správcom dane písomné vyzvaný. Tvrdenie žalobcu, že žiadnym spôsobom nebol informovaný zo strany správcu dane o zistených skutočnostiach, je preto z tohto dôvodu účelové.
92. Vo vzťahu k deklarovanému oslobodeniu od dane žalobcu na základe odberateľských faktúr od spoločnosti C. S.A. z faktúry č. XXXXXXXXXX za jatočné kurčatá a od spoločnosti Q. P. F. faktúra č. 6130300002 za sliepky živé žalobca namietal, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s jeho konkrétnymi odvolacími námietkami a neuviedol žiadnu správnu úvahu, ktorou by zdôvodnil, prečo správca dane nebral do úvahy žiaden dôkaz okrem certifikátu pre obchod vo vnútri spoločenstva, a prečo sa správca dane nevysporiadal so zisteným rozporom medzi údajmi uvedenými v certifikáte pre obchod vo vnútri spoločenstva a ostatnými predloženými dôkazmi.
93. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
94. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a/ kópiou faktúry, b/ dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľom poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom, ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c/ potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ, toto potvrdenie musí obsahovať 1/ meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2/ množstvo a druh tovaru, 3/ adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4/ meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5/ evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru a d/ inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
95. Z vyššie uvedených ustanovení je nesporné, že pre uznanie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH v súvislosti s dodaním tovaru do iného členského štátu je podstatným dôkazom doklad o preprave, na ktorom adresát potvrdzuje prijatie tovaru v inom členskom štáte. V prípade dane z pridanej hodnoty nepostačuje iba formálne preukázať splnenie týchto podmienok, ale je dôležité, aby daňový subjekt preukázal, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník.
96. Podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty dodaním tovaru je prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník.
97. Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
98. Podľa § 13 ods. 1 písm. c/, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, miesto dodania tovaru je miestom, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočnilo.
99. Podľa § 69 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ dane, ktorý dodáva tovar v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
100. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane vyzval žalobcu, aby okrem iných dôkazov predložil aj K. certifikáty, ktoré sú podľa nariadenia č. 1069/2009 Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 21.októbra 2009 článku 48 ods. 3 povinné a evidujú sa v medzinárodnom systéme TRACES ku každej dodávke v rámci krajiny Európskeho spoločenstva, ktorá obsahuje živočíšnu bielkovinu, t.j. týka sa to obchodu so živými zvieratami, hydinou, vajcami, mäsom aj krmív na živočíšnej báze. Žalobca na základe výzvy správcu dane predložil certifikáty, na ktorých ako odosielateľ tovaru nebol uvedený žalobca ale spoločnosť P. s.r.o., prevádzka O. farma D. a B. spol. s r.o., X. XX, E. kuřat, H., G. republika. Z tohto dôkazu vyplynulo, že dodávateľom tovaru do Poľskej republiky nebol žalobca, ale spoločnosti evidované v certifikátoch, teda certifikáty boli vystavené na iného dodávateľa - vlastníka uvedeného tovaru.
101. Podľa § 3 písm. f) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti veterinárnymi požiadavkami podľa § 1 ods. 1 sú certifikácia zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, produktov živočíšneho pôvodu vrátane živočíšnych vedľajších produktov a vybraných produktov rastlinného pôvodu.
102. Žalovaný ani správca dane v odôvodnení rozhodnutí netvrdili, že certifikát považujú za výlučný dôkaz na splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Žalobca však predložením certifikátov spochybnil formálne deklarovanie dodávky tovaru pre odberateľov C. a Q. P. F.. X. žalobca poukazuje na odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, je potrebné poukázať na to, že v odpovedi na medzinárodnú výmenu informácií podanej poľskou daňovou správou je zrejmé, že tovar bol prepravovaný spoločnosť B., ktorá znášala aj náklady na prepravu hydiny do Poľskej republiky, čo potvrdil aj sám daňový subjekt B. pri medzinárodnej výmene informácií, keď uviedol, že prepravu tovaru sám zabezpečoval a znášal aj náklady na prepravu. Z uvedeného vyplýva, že certifikát nebol výlučným dôkazom pre preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty ale bol jedným z dôkazov, ktorý spochybnil, že dodávka tovaru pre odberateľov C. S.A. a Q. P. F. sa uskutočnila tak, ako ju deklaroval žalobca predloženými dokladmi.
103. Vo vzťahu k nepriznaniu nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 551300005 od dodávateľa O. Q. s.r.o. žalobca namietal, že žalovaný sa s jeho námietkami uvedenými v odvolaní vysporiadal iba tvrdením, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, neobsahuje jeho vyjadrenie, žiadnu úvahu, ktorou by zdôvodnil, prečo nevzal do úvahy žiaden dôkaz okrem certifikátu pre obchod vo vnútri Spoločenstva a prečo sa nevysporiadal s rozpormi uvedenými v certifikáte pre obchod a ostatnými predloženými dôkazmi.
104. Táto námietka žalobcu je irelevantná, pretože ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k faktúre č. 551300005 o spoločnosti O. Q. s.r.o., je uvedené, že dôvodom predpísania rozdielu dane správcom dane bolo nepriznanie oslobodenia od dane z predaja jatočných kurčiat podľa odberateľských faktúr č. 6130300003 zo dňa 08.01.2013 v cene 51.265,70 eur a č. 6130300004 zo dňa 09.01.2013 v cene 64.584,00 eur, na základe čoho správca dane predpísal daň vo výške 19.474,95 eur. Predmetný tovar bol zakúpený na základe dodávateľskej faktúry č. 551300005 od spoločnosti O. Q. s.r.o., Z. K., základ dane 113.430,50 eur a DPH 22.686,10 eur. Odpočítaná daň bola správcom dane vo vyrubovacom konaní správcom dane priznaná, preto nie je dôvodné sa zaoberať touto námietkou žalobcu zo strany správneho súdu.
105. Vo vzťahu k nepriznaniu nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa Q. G. s.r.o. a F., s.r.o. žalobca tvrdil, že všetky informácie a dôkazy, ktoré správca dane získal v rámci medzinárodnej výmeny informácií ako aj v rámci výziev a dožiadaní, preukazujú, že tieto spoločnosti boli v kontrolovanom období január XXXX existujúcimi subjektmi, boli registrované ako platiteľ DPH s prideleným identifikačným číslom pre DPH a boli súčasťou obchodných vzťahov. Nesúhlasil teda s tvrdením, že tieto spoločnosti nevykonávali reálnu hospodársku činnosť, pričom poukázal na názor Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-277/14 PPHU Stehcemp, že nekontaktnosť dodávateľa tovaru sama o sebe nie je dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane, zvlášť ak z iných dôkazov vyplýva, že dodávateľ v čase dodania tovaru vykonával ekonomickú činnosť a nadobudol právo s predmetným tovarom nakladať ako vlastník.
106. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že žalovaný ako aj správca dane odôvodňovali svoj postup a rozhodnutie výlučne tým, že spoločnosť Q. G. s.r.o. a F., s.r.o. sú nekontaktné. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, správca dane preveroval skutočnosti týkajúce sa ekonomickej činnosti týchto spoločností v čase realizovania dodávky tovaru a ako vyplýva z odpovedí na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 5/3410330/14 zo dňa 10.07.2014 v prípade spoločnosti Q. G. s.r.o. v rozhodnom čase za túto spoločnosť by mal konať J. Q., ktorý však s účinnosťou od 23.10.2012 už nebol konateľom spoločnosti a nebol oprávnený za túto spoločnosť konať v mesiaci január 2013. Podľa jeho vyjadrenia, ktoré vyplýva z odpovedí na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a úradného záznamu správcu dane zo dňa 28.10.201X, J. Q. neuzatváral obchody za túto spoločnosť a nepoveril žiadnu osobu konať v mene tejto spoločnosti. Od 24.10.2012 bol jediným konateľom spoločnosti Q. G. s.r.o. J. V., bytom F. č. XXXX/X, X. 4 - C., G. republika, ktorý je však nekontaktný, na uvedenej adrese je neznámy, nevlastní žiadny byt, nemá zriadenú schránku na doručovanie a poštu a je na zastupovanie spoločnosti využívaný ako vhodný biely kôň. Podľa odpovede na medzinárodnú výmenu informácií za spoločnosť Q. G. s.r.o. konala Q. X. a F.. X. A., ktorí boli zamestnancami spoločnosti X. hydina a.s.. F.. X. A. ako štatutár tejto spoločnosti musel vedieť o obchodných tokoch jednotlivých komodít, a teda vedel a mal vedieť, že spoločnosť Q. G. s.r.o. ako subjekt reálne neexistujúci v skutočnosti nevykonáva hospodársku činnosť. V prípade spoločnosti F., s.r.o. správca dane preveroval túto spoločnosť formou dožiadania č. 9712402/5/1688272/2013/Smo
zo dňa 10.06.2013, kde z odpovedí na toto dožiadanie zistil, že táto spoločnosť je nekontaktná, na adrese podľa obchodného registra nesídli, nie je tam žiadna prevádzka ani kancelária a nie je tam vykonávaná reálna ekonomická činnosť spoločnosti. Za mesiac január 2013 podala táto spoločnosť daňové priznanie, v ktorom vykázala daňovú povinnosť vo výške 868,15 eur. Tento daňový subjekt vykazuje veľké obraty na vstupe a výstupe, ale výsledkom je nízka daňová povinnosť. Odborom boja proti podvodom FR bola správcovi dane postúpená informácia č. 5/46228632/13 zo dňa 14.10.2013, z ktorej vyplýva, že spoločnosť F., s.r.o. na adrese X. XX, reálne žiadne kancelárske priestory nevyužívala a nemala tam zriadenú poštovú schránku. Poštu preberala pani X. a následne, keď si adresát poštu nevyzdvihol, odovzdávala ju späť poštovej doručovateľke. Spoločnosť F., s.r.o. mala založené tri účty v bankách, pričom zakladateľom a disponentom týchto účtov bola p. T. F. a v prípade dvoch účtov aj F.. X. A., štatutárny zástupca žalobcu. Ďalej vo vzťahu k spoločnosti F., s.r.o. si správca zadovážil ďalší dôkaz a to z Okresného súdu Košice I., ktorý mu bol doručený dňa 12.02.2015, ktorý obsahoval návrh na zrušenie tejto obchodnej spoločnosti zo dňa 07.08.2012, ktorý na Okresný súd Košice I. podal konateľ spoločnosti F., s.r.o. X. J.. V tomto návrhu konateľ uviedol, že spoločnosť F., s.r.o. nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Bankové účty spoločnosti sú zrušené, spoločnosť nie je vlastníkom žiadnych hnuteľných ani nehnuteľných vecí a nie je majiteľom žiadnych iných majetkových hodnôt. Spoločnosť si neplní svoju povinnosť a nezaložila v zbierke listín Okresného súdu Košice I. riadnu individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe a to v rokoch 2010 a 2011, čím je daný dôvod jej zrušenia súdom podľa § 68 ods. 6 písm. f/ Obchodného zákonníka. Na dôkaz, že nemá žiaden majetok, predložil potvrdenie o zrušení účtov spoločnosti F., s.r.o., z čoho jednoznačne vyplýva, že v mesiaci január 2013 spoločnosti F., s.r.o. nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť.
107. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že sa správca dane a žalovaný riadne nevysporiadali so svedeckými výpoveďami T. F., ktorá mala konať za spoločnosť F., s.r.o.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je nesporné, že žalovaný ako i správca dane sa rozsiahlym spôsobom vysporiadavali s vykonaným dokazovaním a to aj s výsluchom svedkyne T. F.. Z obsahu administratívneho spisu ako aj s odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane vykonal úkony, aby zabezpečil dôkaz, na ktorom trval žalobca a to vykonanie vypočutia svedka T. F.. Správca dane aj žalovaný vyhodnotili zrealizovaný výsluch T. F. dňa 15.10.2013 a 02.07.2015, keď v prvom rade konštatovali, že dňa 15.10.2013 T. F. vypovedala ako svedkyňa vo vzťahu k daňovému subjektu O. Q. s.r.o.. Zápisnicu o výsluchu si zaobstaral správca dane ako jeden z dôkazov. Podrobne popísali obsah výpovede T. F. dňa 02.07.2015 zo zápisnice č. 20452768/2015, ktorú aj vyhodnotili Správcom dane a žalovaným bolo konštatované, že po vykonaní vypočutia T. F. nemali pochybnosti o vykonaných dôkazoch, ktoré preukazovali, že T. F. nejednala s poľskými dodávateľmi tovaru. Z vykonaného dokazovania odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii vyplynulo, že s dodávateľmi konal F.. X. A. a F. P. (zamestnanec a štatutárny zástupca žalobcu). Preukázaná bola aj skutočnosť, že MVDr. X. A. mal dispozičné právo s účtom spoločnosti F., s.r.o., čo p. A. pri ústnom pojednávaní dňa 08.03.2016 neuviedol. Generálnu plnú moc a plnú moc pre F. P. vo vzťahu k spoločnosti F., s.r.o. T. F. aj napriek výzve správcu dane nepredložila, tieto naopak predložil žalobca spolu s vyjadrením k protokolu zo dňa 30.04.2013. Správca dane a žalovaný reagovali na všetky zistené skutočnosti a vyjadrenia T. F. ako aj žalobcu, pričom po vyhodnotení všetkých už vyššie uvedených skutočností dospeli k záveru, že T. F. za spoločnosť F., s.r.o. nekonala, tovar neobjednávala a nejednala s dodávateľmi tovaru, s čím sa správny súd stotožňuje v celom rozsahu. V. T. F. nebol jediným, ale jedným z dôkazov na preukázanie uvedeného záveru.
108. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.
109. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
110. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že nebol včas vyrozumený o vypočutí svedkyne T. F. dňa 02.07.2015 správny súd z obsahu administratívneho spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zistil, že správca dane za účelom vypočutia Anny F. vykonával viaceré úkony. Neúspešne bola T. F. predvolávaná na výsluch zásielkou zo dňa 25.02.2015. Upovedomenie o vypočutí svedka
bolo žalobcovi resp. splnomocnenému zástupcovi doručené 02.03.2015. Deň výsluchu bol určený na 19.03.2015. Opakované predvolanie na výsluch dňa 20.04.2015, o ktorom bol splnomocnený zástupca informovaný upovedomením č. 106073/2015 prevzatým dňa 08.04.2015 (T. F. sa nedostavila). Opakované predvolanie na výsluch svedka na deň 26.05.2015 na Daňovom úrade Košice I. bolo neúspešné. Žalobca bol upovedomený listom zo dňa 05.05.2015 (zásielku prevzal 25.05.2015). Dňa 02.06.2015 správca požiadal Obvodné oddelenie PZ Košice o predvedenie T. F. na deň XX.XX.XXXX, ktoré sa nerealizovalo po zistení, že T. F. sa nachádza vo väzbe. Aj o tomto úkone bol žalobca riadne upovedomený listom zo dňa 28.05.2015. Následne správca dane požiadal dňa 26.06.2015 Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR Bratislava o povolenie vypočuť svedka T. F. žiadosťou zo dňa 26.06.2015. Súhlas s výsluchom a predvedením T. F. bol správcovi dane doručený dňa 26.06.2015. Správca dane už listom zo dňa 30.06.2015 upovedomil žalobcu o mieste a dátume výsluchu. Zároveň podľa úradného záznamu č. 20452636/2015 správny súd zistil, že dňa 29.06.2015 bola splnomocnená zástupkyňa P.. Rudohorská telefonicky oboznámená so skutočnosťou, že dňa 02.07.2015 sa uskutoční výsluch T. F.. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby zo strany JUDr. Rudohorskej boli vznesené námietky na krátkovosť času do realizácie výsluchu ani tvrdenie, že sa výsluchu nemôže zúčastniť. Vyhodnotením zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že správca dane pri zabezpečovaní výsluchu T. F. ako svedka konal v súlade s daňovým poriadkom a o každom úkone žalobcu riadne a bezodkladne upovedomil. Nemožno poprieť, že lehota od oznámenia dňa 29.06.2015 do realizácie výsluchu 02.07.2015 bola krátka, avšak ako je zrejmé, určenie termínu výsluchu nezáviselo výlučne na správcovi dane. Správny súd je toho názoru, že táto skutočnosť sama o sebe nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Zároveň poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že ak by sa aj v procesnom postupe správneho orgánu vyskytli vady konania rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania. V danom prípade opakovanie výsluchu T. F. by podľa názoru správneho súdu neprivodilo pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie a to s prihliadnutím na výsledky dokazovania správcu dane.
111. Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
112. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
113. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
114. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výkon rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne. Odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
115. K námietkam žalobcu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov správcu dane a žalovaného a k zistenému skutkovému stavu správny súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne súm v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následné verifikácie skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré má v priebehu konania k dispozícii.
116. Správny súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že v danom prípade nebol porušený princíp dvojinštančnosti konania tak, ako to namietal žalobca. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne popísal zistený skutkový stav, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Rozhodnutie spĺňa všetky zákonom požadované kritéria. Skutočnosť, že sa žalovaný nevysporiadal s odvolacími námietkami podľa predstáv žalobcu, nemôže byť dôvodom pre vyslovenie nezákonnosti takéhoto rozhodnutia.
117. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol.
118. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 Správneho súdneho poriadku. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k úspešnému žalovanému správny súd rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi z dôvodu, že tento si neuplatnil nárok na náhradu trov konania a vo vzťahu k žalobcovi nezistil také dôvody, pre ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.
119. Toto rozhodnutie prijal správny súd v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.