Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Pc-6-2017.pdf
PDF · 101.68 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa/ povinnej osoby F. A., A.. X.XX.XXXX, W. U. S. XX/XX, O. a oprávnenej osoby Y. A., A.. XX.X.XXXX, W. A. S. XX, O., v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti, zníženie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
I. Konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti z a s t a v u j e.
II. Návrh povinného na zníženie výživného z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Povinný návrhom doručeným súdu dňa 14.9.2016 žiadal, aby zrušil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k oprávnenej Y. A.O., A.. XX.X.XXXX. Následne uviedol, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti berie späť, konanie žiada v tejto časti zastaviť a žiada, aby znížil vyživovaciu povinnosť z jeho strany na oprávnenú zo sumy 150 Eur mesačne na 30 Eur mesačne od podania návrhu.
2. Oprávnená sa k podanému návrhu vyjadrila písomne dňa 6.3.2017. S návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti nesúhlasila. Po späťvzatí návrhu oprávneným v tejto časti so späťvzatím návrhu súhlasila. K zníženiu výživného uviedla, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko je študentkou vysokej školy
- Prešovská univerzita v Prešove Fakulta managementu dennou formou a teda nie je schopná sama sa živiť.
3. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/30/2012 zo dňa 8.11.2012, ktorým bolo rozvedené manželstvo povinného. V tom čase mal. Y. A. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určené výživné 150 Eur mesačne.
4. Povinný uviedol, že v čase poslednej úpravy bol zamestnaný s príjmom vo výške 886 Eur mesačne. Matke oprávnenej prispieval sumou 100 Eur mesačne do spoločnej domácnosti. Platili spolu pôžičku 150 Eur mesačne.
5. Oprávnená uviedla, že jej bolo doručené z Okresnej prokuratúry Košice I Upovedomenie o podaní obžaloby na povinného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Od toho času nenastali žiadne zmeny v úhrade dlžného výživného. Povinný k dnešnému dňu (2.6.2017) dlhuje oprávnenej sumu 940 Eur titulom dlžného výživného. Pomery matky oprávnenej sa výrazne zmenili, matka sa stará o výchovu oprávnenej a zabezpečuje jej plnohodnotný život. Od 17.4.2017 kedy s matkou oprávnenej zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer, je evidovaná na úrade práce. Finančná situácia v domácnosti oprávnenej a jej matky sa výrazne zhoršili. Matka oprávnenej si aktívne hľadá
zamestnanie, aby táto zlá finančná situácie trvala čo najkratší čas. Z dôvodu existencie vyživovacej povinnosti rodičov je ich povinnosťou prispôsobiť hospodárenie z finančnými prostriedkami v súlade s touto povinnosťou a prispievať na výživné, ktoré má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami. Matka oprávnenej platí hypotekárny úver, ktorým uhradila povinnému vyrovnanie BSM vo výške 28.750 Eur, spláca úver vo výške 184 Eur mesačne, nájom za 2-izbový byt vo výške 206 Eur a všetky ostatné výdavky. Povinný býva v prenajatom rodinnom dome, kde platí údajne nájom vo výške približne 600 Eur mesačne, štyri roky si hradí právne zastúpenie. Z uvedených skutočností vyplýva podľa oprávnenej, že finančná situácia povinného nie je natoľko zlá ako na súdnych pojednávaniach opisuje. Súčasne uviedla, že povinný bol práceneschopný jeden rok s diagnózou arteriálna hypertenzia druhého stupňa. Táto diagnóza postihuje približne 25 % dospelej populácie a vo veľkej miere súvisí so životným štýlom. Väčšina ľudí sa aj napriek tejto diagnóze aktívne zapája do pracovného procesu a vhodnými liekmi sa ich zdravotný stav udržuje v kontrolovanom stave. Oprávnená uviedla, že povinný si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť ani v čase keď mal príjem a vypočítavo čakal na obdobie, keď sa bude môcť vyhovoriť na obmedzený príjem. Z finančných prostriedkov, ktoré mu vyplatila matka oprávnenej sumu 28.750 Eur mal možnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť a výdavky prispôsobiť povinnosti vyplývajúcej z existencie vyživovacej povinnosti. Oprávnená žiada, aby súd ponechal povinnému povinnosť platiť výživné vo výške 150 Eur mesačne.
6. Navrhovateľ/povinný uviedol, že manželstvo bolo právoplatne rozvedené v roku 2012, napriek tomu, že v byte mal trvalý pobyt a na liste vlastníctva bol vedený ako vlastník polovice bytu a nebýval v ňom, hradil všetky poplatky súvisiace s nájmom bytu, všetky koncesionárske poplatky, dane z nehnuteľnosti a dane z odpadu a to až do konca marca 2014. Okrem toho deťom prispieval na výživné, dcére Y. vo výške 150 Eur a synovi T. na základe dohody po 250 Eur. Keďže v tom čase pracoval v U.S. X. v O., súd pri určovaní výšky výživného vychádzal aj z jeho priemerného ročného platu. Dňa 25.8.2015 nastúpil na dočasnú práceneschopnosť, ktorá trvala až do 6.10.2016. Výsledok bol pre neho veľmi šokujúci a nepríjemný. Späť do práce už nemohol nastúpiť. Neodporúčila mu to lekárka a inú jednoduchšiu prácu zodpovedajúcu súčasnému zdravotnému stavu pre neho nemali. Z uvedených dôvodov preto musel pracovný pomer v U.S. Steele ukončiť. Následne dňa 8.10.2016 sa zaevidoval na úrade práce ako nezamestnaný, pričom Sociálna poisťovňa pobočka Košice rozhodla o podpore v nezamestnanosti od 8.10.2016 do konca marca 2017 (tzv. podporná doba). Aj počas týchto pre neho nepríjemných mesiacov dcére prispieval na výživné a to od októbra 2016 vo výške 150 Eur. V novembri nemal žiadne finančné prostriedky, tak jej neposlal žiadnu sumu, avšak od decembra 2016 do mája 2017 jej posielal na výživné mesačne 30 Eur aj keď od apríla už nedostal žiadne finančné prostriedky. V ďalšom uviedol, že oprávnená podala návrh na zvýšenie výživného, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 21Pc/42/2016, pričom návrh na zvýšenie výživného bol zamietnutý. O tom, že dcéra si podala prihlášku na štúdium na VŠ nevedel, tak ani nemohol prispieť sumou na úhradu prihlášky. Dozvedel sa to až neskôr. Keby bol vedel, že si podala prihlášku, nepodal by dňa 31.8.2016 návrh na zrušenie výživného ale hneď by napísal návrh na zníženie. S tvrdeniami oprávnenej nesúhlasí.
7. Oprávnená predložila súdu listinné dôkazy preukazujúce rozhodnutie o nároku na dávku v nezamestnanosti matky, úhrady za elektrickú energiu, úhrady za telekomunikačné služby, úhrady zálohových platieb za užívanie bytu a úhrada splátok za hypotekárny úver.
8. Z pripojeného oznámenia zamestnávateľa povinného J..X.. X. O. bolo zistené, že tento bol zamestnancom spoločnosti od 1.10.1989 do 7.10.2016. S menovaným bol ukončený pracovný pomer dohodou zo zdravotných dôvodov. Navrhovateľ/povinný odchádzal s odstupným vo výške 5-násobku priemerného mesačného platu.
9. Z pripojeného oznámenia ÚPSVaR Košice bolo zistené, že navrhovateľ je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 8.10.2016 a jeho evidencia naďalej trvá.
10. Oprávnenou bol predložený listinný dôkaz pracovná zmluva, z ktorej vyplýva, že jej matka sa opätovne zamestnala.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa oprávnenej listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom i oprávnenou potvrdením o štúdiu na vysokej škole oprávnenou rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/30/2012.
12. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa ustanovenia § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
18. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
21. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
22. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa ust. § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.
24. Podľa ust. § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
25. Podľa ustanovenia § 231 zákona č. 160/2015Z. z. Civilného sporového poriadku rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
26. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Zákon umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam ( musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne zmenená), ako aj dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nie len rozhodnutím súdu. V prípade úpravy vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu je možné, aby povinný plnil na základe dohody viac, ako mu ukladá súdne rozhodnutie.
27. Zo znenia ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie, jednak zmena, v ktorom možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Ustanovenie rešpektuje dispozičný princíp a princíp oficiality. Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o vyživovacej povinnosti voči plnoletému sa vyžaduje aktivita ( ide výlučne o návrhové konania ) zo strany dotknutých osôb.
28. Civilný sporový poriadok uvádza, že zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov. Špeciálna úprava zákona o rodine výslovne neustanovuje dobu, na ktorú možno vztiahnuť zmenu pomerov. Vychádza sa zo systematického výkladu v zmysle zaradenia tohto ustanovenia v spoločných ustanovení. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Najskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. Nemožno rozhodnúť o zmene pomerov, ktorá ma nastať v budúcnosti. Náležitosťou návrhu na zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti v takomto prípade je uvedenie údaja o tom, od kedy má byť zmena vykonaná. Podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, napriek deklaratórnym účinkom rozsudku, neoprávňuje povinného prestať s plnením výživného. Riadnym plnením až do právoplatnosti rozsudku sa vyhne prípadným trestnoprávnym alebo exekučným následkom v prípade, ak súd návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti nevyhovie.
29. V prejednávanom prípade navrhovateľ uviedol, že došlo k zmene pomerov na jeho strane z dôvodu ukončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa J..X.. X. O.ice zo zdravotných dôvodov. Následne od ukončenia pracovného pomeru až doposiaľ je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej zistené, že oprávnená je študentkou vysokej školy s čím má spojené náklady a výdavky v súvislosti so štúdiom. Všetky tieto výdavky platí matka, s ktorou býva v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ ako povinný na jej výživu neprispieva sumou 150 Eur mesačne (v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/30/2012), ale výživným vo výške 30 Eur mesačne.
30. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenie dieťaťa. Jej zákon spája s nadobudnutím schopností dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť naplnila požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopností samostatne sa živiť. Ako okolnosť keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úloha rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu na jednej strane, treba brať do úvahy záujem vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).
31. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré
určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
32. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
33. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
34. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov dospel k záveru, že návrh navrhovateľa/ povinného na zníženie vyživovacej povinnosti nie je dôvodné. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností, že povinný je vedený ako uchádzač o zamestnanie to znamená, že by si mal svoje pracovné aktivity organizovať tak, aby v prvom rade vedel zabezpečiť vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k oprávnenej osobe. Skutočnosť, že k rozviazaniu pracovného pomeru povinného u zamestnávateľa došlo zo zdravotných dôvodov ale neznamená, že nie je schopný pracovnej činnosti. Pokiaľ by jeho zdravotný stav bol natoľko vážny, tak by navrhovateľ nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie. Navrhovateľ v priebehu konania uvádzal, že si aktívne hľadá zamestnanie, avšak žiadnymi listinnými dôkazmi uvedené skutočnosti nepreukázal, uvedené skutočnosti boli v rovine tvrdenia navrhovateľom. V ďalšom súd prihliadal i na to, ktorí z rodičov a v akej miere zabezpečujú starostlivosť o dieťa. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu.
35. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedeného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že návrh navrhovateľa/ povinného na zníženie výživného nie je dôvodný. Pokiaľ oprávnená osoba t.j. dieťa nie je schopné
sa samostatne živiť, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi je povinnosťou rodičov podieľať sa na ich výžive. V konaní bolo preukázané, že na výživu oprávnenej sa podieľa výlučne jej matka.
36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.