Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_7C-74-2014.pdf
PDF · 120.99 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/74/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobkyne: K. C., G.. XX.XX.XXXX, K. Š. XXXX/XX, Ž., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený JUDr. Andreou Cvikovou, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .
Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.3.2014 proti v žalobe označenému žalovanému domáhala súdneho výroku, ktorým by súd zrušil rozhodcovský rozsudok spisová značka RK-PC-2158/13-LP zo dňa 20.1.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina v konaní pred rozhodcom M.. L. O., v právnej veci žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. proti žalovanému K. C. o zaplatenie 2.890,54 € s príslušenstvom. 2. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodňovala tým, že dňa 31.7.2012 so žalovaným uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500014002, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 1.500,- €. V rozhodcovskej zmluve ktorá tvorí v rámci kontextu zmluvy súčasť zmluvy o úvere bolo v rozhodcovskej doložke dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s porušením skončení, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní pred niektorým s tam uvedených rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej stane podávajúcej žalobný návrh. Žalovaný podal žalobu o zaplatenie 2.910,54 € s príslušenstvom Stálemu rozhodcovskému súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline. Rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok spis. zn. RK-PC-2158/13-LP zo dňa 20.1.2014. Predmetný rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 24.2.2014. Žalobkyňa uviedla, že má za to, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline z dôvodu, že 1.Rozhodcovská zmluva je podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka ako neurčitý právny úkon neplatná. 2.Rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je podľa § 53 ods. 4, písm. r/ Obč. zákonníka neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka. 3.Žalobca nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa § 53 ods. 4, písm. a/ Obč. zákonníka a teda žalobkyňa v zmysle § 40 ods. 1, písm. c/ Zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva určujúca právomoc súdu príslušného na konanie je podľa názoru žalobcu neurčitá, pretože neobsahuje špecifikáciu sporov na ktoré sa má vzťahovať, pričom v rámci uvedenej rozhodcovskej zmluvy nie je jasne určená zmluva o revolvingovom úvere, nie je špecifikovaná. Vychádzajúc z uvedeného je teda
právny úkon obsiahnutý v rozhodcovskej zmluve neurčitý. V predmetnej veci zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.7.2012 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným sa bezpochyby jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predmetná rozhodcovská zmluva nebola so spotrebiteľom osobitne individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej pretlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani špecifikácia úverovej zmluvy na vzťahy ktorých sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Rozhodcovská zmluva v danom prípade predstavuje kompaktný vopred pripravený celok upravujúci riešenie sporov vyplývajúcich pravdepodobne zo zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník tam svojim podpisom mohol rozhodcovskú zmluvu akceptovať, akceptácia zmluvy tvorila podmienku poskytnutia úveru alebo rozhodcovskú zmluvu spolu s úverom odmietnuť. Je teda možné konštatovať, že rozhodcovská zmluva je ako zmluvná podmienka neprijateľná a teda je absolútne neplatná. Žalobca sa stotožňuje s názorom prezentovaným ustálenej súdnej praxi, že predmetnou rozhodcovskou zmluvou reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Následne žalobca považuje konanie pred stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline s neskorším rozhodnutím za konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice, zákonná úprava ochrany spotrebiteľa ustálená a publikovaná súdna prax, jednak slovenských súdov, no taktiež aj Súdneho dvora európskej únie vo veciach ochrany spotrebiteľa a teda žalobca sa domáha zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku aj v zmysle § 40 ods. 1, písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobca má za to, že samotný procesný postup rozhodcovského súdu znevýhodňujú spotrebiteľa ako slabšiu stranu a vzbudzuje pochybnosti aj o jeho objektívnosti vzhľadom na fakt, že ho vybral žalovaný. Uvedené procesné pravidlá rozhodcovského súdu, ktoré podstatným spôsobom znevýhodňujú povinného ako spotrebiteľa žalobca vidí v článku 15 rozhodcovského poriadku a teda postup keď rozhodcovský súd rozhodol v skrátenou konaní (de facto vydal platobný rozkaz s odôvodnením) pričom však lehota na podanie žalobnej odpovede bola určená 10 dní (čo je iba dve tretiny lehoty na podanie odporu podľa občianskeho súdneho poriadku) a podmienkou na žalobnú odpoveď je zaplatenie poplatku, pričom pri podaní odporu voči platobnému rozkazu podľa občianskeho súdneho poriadku je spotrebiteľ od súdneho poplatku oslobodený. S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona a súdnu prax žalobca považuje taktiež ustanovenia podľa článku 14, bod 14.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere upravujúce nárok na zmluvnú pokutu za neprijateľnú podmienku a tým pádom za neplatné ustanovenie zmluvy jednak z dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 0,065% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, z ktorej je povinný v omeškaní za neprimerane vysokú (23,725% p.a.) a taktiež z dôvodu, že s odvolaním sa na ust. § 4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 v znení účinného ku dňu uzavretia zmluvy nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. V predmetnej zmluve o revolvingovom úvere nie je uvedený nárok veriteľa na zmluvnú pokutu, a taktiež ani jej výška, ktorá je uvedená v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluvné dojednania (úverové podmienky) majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné v každej zmluve predpisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru, nesmú súriť k tomu, aby do nich v neprehľadnej zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme zmluvný partner skryl pre spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre neho nevýhodné, o ktorých predpokladá že môžu jeho pozornosti uniknúť. V závere svojej žaloby žalobkyňa poukazovala na to, že všetky podstatné stránky zmluvy sú zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahlo na jednej strane sociálne nepriaznivý a spoločensky nežiaduci účel tým, že sa využije hmotná núdza spotrebiteľa a na druhej strane sa dosiahne rýchly a neprimeraný majetkový prospech. Menované ustanovenia zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere svedčia jednoznačne o tom, že sú svojim obsahom a účelom v rozpore s dobrými mravmi a teda podľa § 39 Obč. zákonníka sú absolútne neplatné. 3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 23.4.2014 v ktorom uviedol, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Cela argumentácia v žalobe vychádza z nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení a tiež z presvedčenia žalobcu, že pojem spotrebiteľ a ochranu spotrebiteľa mu má umožniť zbaviť sa akejkoľvek zodpovednosti za vlastné konanie a právnych dôsledkov vlastného konania. O účelovosti podanej žaloby a tvrdení v nej uvedených svedčí okrem iného zmätočnosť samotných tvrdení žalobcu v porovnaní s jeho vlastným konaním a jeho prejavenou vôľou. Obsah a dôsledky rozhodcovskej zmluvy boli žalobcovi vysvetlené a výslovne vyplývajú z obsahu samotnej rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný poukazuje na to, že rozhodcovská zmluva výslovne obsahuje jeho právne záväzne vyhlásenie v bode 2 rozhodcovskej zmluvy: Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa. O tom, že daná rozhodcovská zmluva nie je a objektívne nemohla byť podmienkou
vzniku právneho vzťahu podľa zmluvy o revolvingovom úvere svedčí aj ustanovenie bodu 7. Vyplýva z neho právo na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní od jej uzavretia. Odstúpenie sa pritom týka len danej rozhodcovskej zmluvy a teda jej zánik v dôsledku odstúpenia nemá vplyv na zmluvu o revolvingovom úvere. Je nesporné, že rozhodcovská zmluva obsahuje výslovné jasné, zreteľné, zrozumiteľne a jednoznačne poučenie o tom, že návrh na jej uzavretie nemusí byť prijatý. Argumentácia žalobcu k otázke vzniku rozhodcovskej zmluvy je nevierohodná, v rozpore so skutočným stavom veci, a teda skôr účelová. Zrejme aj z tohto dôvodu sa žalobca v podanej žalobe s obsahom rozhodcovskej zmluvy nezaoberá a snaží sa tak zavádzajúcim spôsobom vyvolať dojem pravdivosti vlastných účelových a zavádzajúcich tvrdení. Je nesporné aj to, že žalobca vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovaným. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. K tvrdeniu žalobcu o tom, že nemal možnosť oboznámiť sa s pravidlami rozhodcovského konania poukázal žalovaný na ustanovenie § 12 ods. 3 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Možnosť oboznámiť sa s predpismi rozhodcovského súdu, teda objektívne existovala nielen v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ale aj počas plynutia lehoty na odstúpenie od nej, či kedykoľvek následne. Žalovaný v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou zdôraznil, že táto je individuálne uzavretým právnym úkonom. Individuálnosť právneho úkonu, ktorým je rozhodcovská zmluva vyplýva nielen zo stránky formálnej ale aj materiálnej. Zmluvné strany uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon a na osobitnej listine. V tejto prejednávanej veci žalobca nemusel na uzavretie vôbec pristúpiť, resp. v dohodnutej lehote od nej odstúpiť. Je nesporné že vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovaným, rozhodcovská zmluva preto spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Žalobca ďalej tvrdí, že mali byť ignorované predpisy na ochranu spotrebiteľa. Toto tvrdenie nie je v podanej žalobe žiadnym spôsobom konkretizované, pritom z rozhodcovského rozsudku ktorého zrušenia sa žalobca domáha vyplýva, že rozhodcovský súd sa spotrebiteľským postavením žalobcu (v danom konaní žalovaný) povahou žalovaného nároku a jeho právnym titulom zaoberal aj a predovšetkým z pohľadu predpisov na ochranu spotrebiteľa. Zmluvné sankcie boli dohodnuté v zmluvných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, to žalobca vie, ale napriek tomu v žalobe zavádza tvrdeniami o opaku. Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere (kde je uvedené aj ustanovenia o zmluvnej pokute) kde predstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere. Z textu zmluvy konkrétne z bodu 13 zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (čo do právnej povahy) ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Na to aby bola pokuta platne dojednaná sa vyžaduje písomná forma takéhoto ustanovenia v zmysle ustanovení občianskeho zákonníka zachovaná je požiadavka na písomnú formu právneho úkonu, aj je listina obsahujúca právny úkon podpísaná konajúcou osobou. Zákon nevyžaduje aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. Keďže listina (v tomto prípade zmluva vrátane zmluvných dojednaní) je podpísaná, potom je zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o zmluvnej pokute. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Žalobkyňa sa k podanému vyjadreniu žalovaného vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 28.8.2017 v ktorom zotrvala na všetkých doposiaľ tvrdených skutočnostiach. Predmetný rozhodcovský rozsudok považuje za nulitný právny akt vydaný rozhodcovským súdom bez toho, aby tento mal oprávnenie na konanie a rozhodovanie vo veci. Rozhodcovský súd založil svoju právomoc na konanie a rozhodovanie rozhodcovskou zmluvou zo dňa 31.7.2012. Aj napriek skutočnosti, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej listine, nemožno ju považovať za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Ide totiž o vopred pripravený formulár žalovaného, ktorý predkladá na podpis všetkým svojim klientom a teda v žiadnom prípade nemožno konštatovať, žeby uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy boli výsledkom negociačného procesu medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalobkyňa zastáva názor, že neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie vo veci, z ktorého dôvodu je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 45 ods. 1, písm. e/ Zák. č. 335/2014 Z.z. (resp.ust. § 40 ods. 1, písm. c/ Zák. č. 244/2002 Z.z. účinného do 31.12.2014). Ak by aj konajúci súd posúdil rozhodcovskú zmluvu za platne uzatvorenú, žalobkyňa tvrdí, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Predmetnou zmluvou zo dňa 31.7.2012 bol žalobkyni poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.500,- €, ktorý mala splatiť v 42 mesačných splátkach po 80,37 €, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 70,01% a RPMN vo výške 67,03%. Predmetná zmluva je bezpochyby spotrebiteľskou zmluvou a nakoľko nespĺňa náležitosti požadované zákonom 129/2010 v znení platnom
v čase jej uzatvorenia, nastáva zákonom predpokladaný dôsledok, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa uvádza, že súdy opakovane vyhlasujú takto vysoké úroky za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. V článku 8 bod 8.1.zmluvy bola navyše zakomponovaná dohoda o poskytnutí služby, za ktorú bola žalobkyňa povinná zaplatiť odplatu vo výške 215,75 €. Táto odplata nebola zahrnutá ani do celkovej výške, ktorú musí spotrebiteľ v súvislosti s poskytnutým úverom uhradiť, ani do výške RPMN. Správne uvedená celková suma mala byť 3.591,29 € RPMN vo výške 92,92%. Odplata pre žalovaného tak dosahovala 139,41% požičanej istiny, čo je číslo hraničiace s úžerou. V zmluve ďalej absentuje uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedenie výšky počtu a termínov splátok, istiny úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Uvedenie (správnej RPMN) a (správnej) celkovej čiastky ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zák. č. 129/2010 Z.z. Je zrejmé, že rozhodcovský súd pri rozhodovaní nezohľadnil príslušné ustanovenia zákona 129/2010 Z.z., nakoľko v opačnom prípade by musel ef offo rozhodnúť o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a z toho titulu by nemohol žalobcovi (v rozhodcovskom konaní) priznať nárok na plnenie v takej výške v akej k tomu došlo. Nakoľko je úver poskytnutý žalobkyni žalovaným, je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný má nárok len na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré žalobkyni požičal, t.j. 1.284,25 €. Žalobkyňa žalovanému doposiaľ uhradila 993,37 €. To že rozhodcovský súd priznal žalobcovi (v rozhodcovskom konaní) nárok na zaplatenie sumy 2.910,54 € s prísl. je hrubým porušením právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Ak by rozhodcovský súd konal v súlade s platnými predpismi na ochranu spotrebiteľa, nemal v žalobe žalobcu v rozhodcovskom konaní v celom rozsahu zamietnuť. 5. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 2.10.2017 v ktorom sa vyjadril najmä k uvedeniu údaju o RPMN, pričom poukázal na to, že žalobcom uvádzané skutočnosti sú v rozpore s právnym stavom. Z obsahu žaloby rovnako nevyplýva žiadna skutočnosť, pre ktorú by výška RPMN mala byť vypočítaná nesprávne. Výpočet uvádzaný žalobcom prostredníctvom internetovej kalkulačky - ktorý im nebol doručený - avšak nepovažujú za hodnoverný dôkaz, pretože výpočet RPMN ovplyvňujú nasledujúce údaje: suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti jednotlivých splátok. Vznášajú teda pochybnosť o tom, že predložený výpočet z kalkulačky obsahoval všetky podstatné údaje potrebné pre výpočet RPMN a za účelom popretia skutočnosti uvádzaných žalobcom predložili rozpis vzorca pre výpočet RPMN pre predmetné zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko v prípade internetových kalkulačiek ide obvykle o orientačné výpočty, ktoré nezohľadňujú všetky relevantné údaje. Ak by odplata za odklad splátok bola zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, takýto postup bol v rozpore so zákonom, nakoľko ide o dobrovoľné nepovinné dojednanie zmluvných strán. 6. Na pojednávanie vytýčené dňa 17.1.2018 sa žalobkyňa a právna zástupkyňa žalovaného nedostavili. Právna zástupkyňa žalovaného svoju neprítomnosť písomne ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 28.11.2017 z dôvodu hospodárnosti a nenavyšovania nákladov spojených so súdnym konaním. Žalobkyňa svoju neprítomnosť ospravedlnila písomne podaním doručeným súdu dňa 16.1.2018, v ktorom zároveň oznámila, že netrvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní. Súd pojednával v neprítomnosti sporových strán. 7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: 8. Stály rozhodcovský súd Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21 Žilina, v konaní pred rozhodcom Mgr. L. O. v právnej veci žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. proti žalovanej K. C. o zaplatenie pohľadávky vo výške 2.910,54 € s príslušenstvom vydal dňa 20.1.2014 rozhodcovský rozsudok, ktorým žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.890,54 €, zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 1,775% ročne za v rozsudku špecifikované obdobie, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.500,- €, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný platiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 2.890,54 € do zaplatenia. Poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 428,46 €. Žalobu v zostávajúcej časti zamietol. 9. Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd pred samotným začatím rozhodcovského konania preskúmal svoju právomoc rozhodovať predmetné konanie v zmysle príslušných právnych predpisov a mal za to, že jeho právomoc rozhodovať o žalobe žalobcu je riadne daná, na základe čoho vec prejednal a rozhodol, a to v rozhodcovskom konaní vedenom podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd konštatoval, že dňa 31.7.2012 podpísal žalovaný ako dlžník zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške
1.500,- € pričom dospel k záveru, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. a z pohľadu zákona o spotrebiteľských úveroch platí, že zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a že bola dojednaná v súlade s týmto zákonom. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 80,37 € v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalovaný dojednaný záväzok dojednanými splátkami riadne a včas nesplácal, do omeškania sa dostal už so splácaním splátky č. 1, pričom splatil iba sumu 545,37 €. Ďalej rozhodcovský súd uviedol, že mal preukázané, že žalobca si uplatnil nárok na uvedené sankcie plne v súlade so zmluvou a svoj nárok dostatočne preukázal. Rozhodcovský súd v závere zdôraznil, že pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, v súlade s tým najmä posudzoval, či sankcie dojednané zmluvou a uplatnené žalobcom v tomto konaní nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 OZ platného a účinného v rozhodnom čase s ohľadom na ich výšku a podmienky uplatnenia a tiež, či zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v rozhodnom čase, resp. či bola dojednaná v súlade s týmto zákonom a teda dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a jeho nárok oprávnený. 10. Vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 24.2.2014 11. Súdu z jeho úradnej činnosti je známe, že na tunajšom súde sa viedli/vedú exekučné konania, na základe návrhov spoločnosti Profi Credit Slovakia s.r.o. proti povinným fyzickým osobám o vymoženie peňažných pohľadávok priznaných rozsudkami vydanými Stálym rozhodcovským súdom Victoria, rozhodcovský súd v Žiline. Z lustrácie databázy tunajšieho súdu súd zistil, že proti žalobkyni je vedený návrh na exekúciu na základe predmetného rozhodcovského rozsudku č.k. RK-PCC-2158/13-LP, ktorý vydal Victoria rozhodcovský súd v Žiline dňa 20.1.2014 a to pod spisovou značkou 2Er 1158/2014. 12. Podľa §295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. 13. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu 2Er 1158/2014 vo veci oprávneného Profi Credit Slovakia s.r.o. proti povinnej K. C. o udelenia poverenia na vymoženie istiny 2.890,54 € a príslušenstva pohľadávky súd zistil, že v tomto exekučnom konaní súdny exekútor JUDr. B. W. O.. na základe návrhu oprávneného požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu
- rozsudku Victoria rozhodcovský súd v Žiline zo dňa 20.1.2014 č.k. RK-PC-20158/13-LP, ktorý sa stal právoplatným dňa 24.2.2014 a vykonateľným dňa 28.2.2014 vo veci oprávneného Profi Credit Slovakia s.r.o. proti povinnému Božena Krupová o vymoženie pohľadávky vo výške 2.890,54 € s prísl. 14. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 2ER 1158/2014-25 zo dňa 25.2.2015 žiadosť súdneho exekútora JUDr. T.. B. W. O.. zo dňa 7.4.2014 doručenú exekučnému súdu dňa 10.4.2014 o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že exekučný súd prijal záver, že citovaná rozhodcovská zmluva dojednaná medzi účastníkmi v spotrebiteľskom právnom vzťahu nebola individuálne dojednaná a obsahuje neprijateľné podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ a čl. 3 smernice s právnym dôsledkom ich absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 53 s spojení s § 39 OZ a ide pritom o podmienky, ktoré mali založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie v spore medzi veriteľom a dlžníkom - spotrebiteľom a na základe ktorých podmienok vec i prejednal Stály rozhodcovský súd Victoria, rozhodcovský súd v Žiline a rozhodol rozhodcovským rozsudkom spis. značka RK-PC-2158/13-LP zo dňa 20.1.2014. Citovaný rozsudok v dôsledku exekučným súdom konštatovanej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky) a z toho vyplývajúceho dôsledku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie veci v rozhodcovskom konaní podľa ustanovení ZRK nemohol dosiaľ nadobudnúť právne účinky vykonateľného rozhodnutia rozhodcovského súdu ako exekučného titulu podľa § 41 ods. 1, písm. d/ e p (uznesenie Najvyššie súdu SR spis.zn. 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012). Pretože tak exekučný súd preskúmaním v rámci svojej právomoci podľa § 44 ods. 2 e p v spojení s § 3 až 5 a v spojení s § 45 ods. 1, písm. b/ a ods.2 ZRK (analogicky vo vzťahu k ust. § 40 ods. 1, písm. a/ ZRK-keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemohla byť vzhľadom na absenciu platnej rozhodcovskej zmluvy predmetom rozhodcovského konania) zistil nedostatok (neexistenciu) na exekúciu spôsobilého exekučného titulu, ako jednej z podstatných podmienok exekučného konania v zmysle ust. § 39 ods. 2 EP v spojení s ust. § 41 ods. 2 písm. d/ EP a vykonania exekúcie (§ 57 ods, 1, písm. / EP ) procesným postupom podľa ust. § 44 ods. 2, 3.veta e p, žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie týmto uznesením zamietol. Rozhodnutie exekučného súdu je založené na závere o neprijateľnosti, a preto neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu s následkom nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie veci, a preto neexistencie riadneho exekučného titulu a to bez toho, aby z týchto dôvodov exekučný súd pristúpil k preskúmaniu vecného obsahu citovaného rozhodcovského rozsudku a ním priznaného plnenia z hľadiska objektívnej možnosti
právnej dovolenosti a súladu s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 1, písm. c/ ZRK napriek z oprávneným predložených listín vyplývajúcej zjavnej existencie i takého dôvodu - pre prípad platnej rozhodcovskej zmluvy - na odopretie exekúcie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 2 ZRK, v časti zaväzujúcej na plnenie právne nedovolené a odporujúce dobrým mravom. 15. O odvolaní oprávneného proti uvedenému rozhodnutiu exekučného súdu Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č.k. 5Co E 31/2016-67 zo dňa 29.11.2016 rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil, pričom konštatoval, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.1.2017. 16. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) v pôvodnom znení účinnom od 31.12.2014, tento zákon upravuje: a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike. 17. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. 18. Podľa § 40 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a) 19. Podľa ust. § 41 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. 20. Účastník rozhodcovského konania sa podľa právneho stavu účinného do 31.12.2014 (na ktorý je potrebné prihliadať aj v prejednávanej veci, keďže žaloba bola podaná na súde dňa 7.3.2014, t.j. v čase do 31.12.2014) mohol domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde podanou v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Súd konštatuje, že žaloba vzhľadom k tomu že napadnutý rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 24.2.2014 (čo korešponduje s údajom na doručenke nachádzajúcej sa v pripojenom rozhodcovskom spise) a žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na tunajšom súde dňa 7.3.2014, t.j. v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, bola podaná včas. Súd však na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu už žalobkyňa nemá právny záujem na podanej žalobe o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku, nakoľko povinnosť plniť z tohto rozhodnutia rozhodcovského súdu jej nevznikla. 21. Tunajší súd ako exekučný súd v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 2 Er 1158/2014 v súlade s § 44 ods. 2 Zák.č. 233/1995 Z.z. ( účinného v čase rozhodovania exekučného súdu) v rámci rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podanej na základe rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa žalobkyňa domáha v predmetnom konaní, preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul
a ich súlad so zákonom z hľadiska podmienok vedenia exekučného konania a vykonania exekúcie. Exekučný súd rozhodnutím zo dňa 25.5.2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol založený na závere o neprijateľnosti a preto neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu, s následkom nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie veci a preto neexistencie riadneho exekučného titulu. Otázka exekučného titulu a právomoci rozhodcovského súdu bola teda záväzne pre sporové strany posúdená v exekučnom konaní ako predbežná otázka. Pre súd je záväzné posúdenie predbežnej otázky uskutočnené v inom konaní medzi totožnými stranami, ak ide o otázku, ktorá bola predmetom konania. V exekučnom konaní bola predmetom exekučného konania otázka právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie veci medzi totožnými sporovými stranami( v inom procesnom postavení ) a existencia riadneho exekučného titulu, ktorý bol podkladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Právoplatným rozhodnutím exekučného súdu došlo k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, medzi stranami , neplatnosti rozhodcovskej doložky, absencie právomoci rozhodcovského súdu , z ktorého žalobkyňa odvodzuje svoju žalobu - o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Riadiac sa zásadami prejudiciality a viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní, ak bola medzi sporovými stranami s konečnou platnosťou vyriešená otázka hmotnoprávneho vzťahu, súd v inom konaní nemôže posudzovať danú otázku inak, preto súd je v tomto konaní posúdením tejto otázky neplatnosti rozhodcovskej doložky a absencie právomoci rozhodcovského súdu viazaný. Exekučný súd dospel k záveru o neexistencii riadneho exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému, ktorým je v tomto konaní žalobkyňa, je nutitným právnym aktom, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky a je nutné na neho nazerať akoby neexistoval. V dôsledku tejto právnej skutočnosti došlo k tomu, že aktuálne právne postavenie strán tohto konania sa obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku - žalobkyňa nie je viazaná povinnosťou založenou jej rozhodcovským rozsudkom a žalovaný nemôže uplatňovať nárok rozhodcovským rozsudkom priznaný. Keďže cieľom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo strany povinných osôb je vždy dosiahnuť zánik povinnosti plniť z takéhoto rozsudku, nakoľko len ten môže byť exekučným titulom a keďže predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobkyňa domáhala, takýmto titulom nie je a strany sporu nezaväzuje, a teda nemá žiadne právne účinky, na strane žalobkyne odpadol právny dôvod domáhať sa zrušenia takéhoto nulitného rozhodnutia. 22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 257 CSP. Súd v danej veci videl dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach prejednávanej veci, ktoré nastali v priebehu konania a pre ktoré nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania napriek tomu, že v konaní bol úspešný. Tak ako už súd uviedol vyššie právoplatným rozhodnutím exekučného súdu došlo k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, medzi stranami , ne/platnosti rozhodcovskej doložky, absencie právomoci rozhodcovského súdu , z ktorého žalobkyňa odvodzuje svoju žalobu - o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Napriek tomu, že žalobkyňa v tejto súvislosti neurobila žiaden procesný úkon vzhľadom na uvedené súd považuje za spravodlivé, aby každý zo strán znášal svoje trovy sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).