Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31CbZm-3-2022.pdf
PDF · 84.39 KB
Case nature
Area
Subarea
31CbZm/3/2022
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., sídlo Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXXX/XX, E., o zaplatenie zmenkovej sumy 28.451,13 eura s príslušenstvom, konajúc o späťvzatí žaloby, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Na základe žaloby žalobcu na splnenie peňažnej povinnosti žalovaným prebieha na súde konanie v záhlaví označenom spore, ktoré sa začalo doručením žaloby súdu dňa 25.05.2022 (§ 156 CSP). Konanie bolo pôvodne vedené popri žalovanom označenom v záhlaví (ktorý je procesnoprávnym nástupcom jedného zo štyroch pôvodne žalovaných) proti trom ďalším žalovaným, vo vzťahu ku ktorým sa konanie v prejednávanej veci skončilo meritórne, právoplatnosťou platobného rozkazu č. k. 31CbZm/3/2022 – 37 z 12.07.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.08.2022 a ktorým súd vyhovel žalobnému návrhu, pričom žalobou uplatnený peňažný nárok bol voči všetkým štyrom pôvodne žalovaným uplatnený spoločne a nerozdielne.
2. Prejednávaná vec sa nachádza v štádiu pred predbežným prejednaním sporu alebo pojednávaním.
3. Dňa 04.06.2024 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorého obsahom bolo späťvzatie žaloby v celom rozsahu, z dôvodu, že dňa 31.05.2024 došlo zo strany žalovaných k úhrade žalovanej sumy. Žalobca súčasne uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje.
4. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (inak aj len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP, (1) súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. (2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
6. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí sporu procesným právom vziať žalobu späť (§ 144 CSP) a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia (§ 145 CSP). Žalobca nie je nijako obmedzený vo výkone svojho práva vziať žalobu späť, pokiaľ konanie ešte nebolo právoplatne skončené. Zastavenie konania alebo jeho časti ako procesnoprávny následok späťvzatia žaloby alebo jej časti je však za určitých okolností podmienené splnením ďalšej podmienky, ktorá je od vôle žalobcu nezávislá. Ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, je na zastavenie konania nevyhnutný súhlas žalovaného (§ 146 ods. 2 CSP). V ostatných prípadoch súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí, pričom však tento nesúhlas žalovaného má právnu relevanciu len ak je daný po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP alebo po začatí pojednávania, keďže ak by bol daný pred začatím týchto procesných úkonov, súd na nesúhlas žalovaného neprihliada (§ 146 ods. 1 CSP).
7. Žalobca v prejednávanej veci vo fáze konania pred predbežným prejednaním sporu alebo pojednávaním podal podanie, ktoré obsahuje zrozumiteľný, jednoznačný a bezpodmienečný prejav vôle vziať žalobu v celom rozsahu späť, teda ide o účinné späťvzatie žaloby s riadnymi procesnoprávnymi účinkami.
8. Keďže žalobca urobil predmetný procesný úkon – späťvzatie žaloby v celom rozsahu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd by podľa § 146 ods. 1 CSP nemohol prihliadnuť ani na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, a preto nebolo ani hospodárne (čl. 17 CSP) toto späťvzatie žaloby žalovanému doručovať na vyjadrenie, keďže ani jeho nesúhlas by nebol spôsobilý zmeniť rozhodnutie súdu o zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Keďže v prejednávanej veci nejde o spor, v ktorom by určitý spôsob vzťahu medzi stranami vyplýval z osobitného predpisu, nevyžadoval sa podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného so späťvzatím ani z tohto dôvodu.
9. Keďže vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a súhlas žalovaného so späťvzatím sa v danej veci nevyžaduje, sú v prejednávanej veci splnené všetky podmienky, za ktorých naplnenia je súd povinný konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastaviť.
10. Keďže žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa nevyžaduje (§ 146 ods. 2 CSP) a na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov by súd nemohol prihliadnuť vzhľadom na štádium konania, v ktorom žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť (§ 146 ods. 1 CSP), sú v prejednávanej veci splnené všetky podmienky, za ktorých naplnenia je súd povinný konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastaviť.
11. Súd preto I. výrokom tohto uznesenia podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Keďže uznesenie o zastavení konania podľa § 145 ods. 1 CSP je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP v tomto uznesení rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania.
15. Rozhodovanie o priznaní nároku na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené, upravuje Civilný sporový poriadok v § 256 ods. 1, podľa ktorého súd prizná (nárok) na náhradu trov konania protistrane tej strany, ktorá procesne zavinila zastavenie konania.
16. V prejednávanej veci žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že zo strany žalovaných – mysliac tým podľa ostatného obsahu podania súčasného žalovaného, ako aj ostatných troch ďalších pôvodne žalovaných, vo vzťahu ku ktorým sa konanie v prejednávanej veci skončilo dňa 16.08.2022 právoplatnosťou platobného rozkazu č. k. 31CbZm/3/2022 – 37 z 12.07.2022, ktorým súd vyhovel žalobe – došlo dňa 31.05.2023 k úhrade žalovanej sumy.
17. Pojem procesné zavinenie, použitý v § 256 CSP, nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pojem procesné zavinenie je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne.
18. Bez ohľadu na to, že do Civilného sporového poriadku nebola výslovne prebratá druhá veta § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, doktrína – s ktorou sa súd v plnom rozsahu stotožňuje, keď nezistil žiadny legitímny dôvod na odchýlenie sa od nej – uzatvára, že naďalej platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobu späť. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je tak považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia podanej žaloby (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022 – ďalej len „Komentár k CSP“, § 256).
19. V prejednávanej veci bol žalobcom v späťvzatí žaloby uvedený dôvod späťvzatia ten, že žalovaní (v zmysle už uvedenom v bode 16. odôvodnenia) splnili žalovanú povinnosť zaplatiť žalobcovi žalované peňažné plnenie.
20. Z uvedeného vyplýva, že späťvzatie žaloby bolo v prejednávanej veci vyvolané tým, že žalobcovi bol po podaní žaloby v plnom rozsahu splnený hmotnoprávny nárok, ktorého sa žalobou (aj) voči žalovanému ako jednému zo spoločne a nerozdielne zaviazaných osôb domáhal.
21. V tejto súvislosti, aplikujúc metódu komparatívneho výkladu, ktorá výkladová metóda je v prejednávanej veci prípustná, vzhľadom na to, že česká právna úprava rozhodovania o náhrade trov konania obdobne ako slovenská pri zastavení konania (okrem iného pre späťvzatie žaloby) vychádza zo zásady zodpovednosti za procesné zastavenie konania, a preto aj súd túto výkladovú metódu použil, súd uvádza, že ak je žalobou uplatnený nárok voči viacerým žalovaným, ktorí majú z hľadiska hmotného práva postavenie solidárne zaviazaných dlžníkov, je plnenie poskytnuté jedným z nich na žalobou uplatnenú pohľadávku, v ktorom rozsahu zanikne záväzok všetkých žalovaných (t. j. aj tých, ktorí plnenie neposkytli), zásadne nutné považovať pre účely rozhodovania o náhrade trov konania za správanie všetkých (solidárne zaviazaných) žalovaných a žalobu za podanú dôvodne proti všetkým (solidárne zaviazaným) žalovaným (z doktríny: Svoboda, K.: Řízení v prvním stupni. Civilní proces z pohledu účastníka. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 646, zo súdnej praxe: uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29 Cdo 1668/2016 z 15.03.2018).
22. Vychádzajúc z týchto záverov, bolo pre posúdenie procesného zavinenia na zastavení konania pre späťvzatie žaloby žalobcom z dôvodu splnenia žalovaného peňažného nároku je bez právneho významu, ktorý konkrétny z pôvodne žalovaných, vo vzťahu ku ktorým bolo konanie právoplatne skončené nadobudnutím právoplatnosti platobného rozkazu, alebo či ten žalovaný, vo vzťahu ku ktorému konanie pokračovalo v dôsledku podania odporu (ktorého dedič ako jeho procesnoprávny nástupca v tomto konaní je označený v záhlaví) splnil žalovanú peňažnú povinnosť a v akom rozsahu, keďže žalobou uplatnená pohľadávka bola proti všetkým pôvodne žalovaným uplatnená ako solidárna, za ktorú všetci pôvodní žalovaní zodpovedali spoločne a nerozdielne, v ktorom prípade správanie jedného spočívajúce v poskytnutí plnenia na žalobou uplatnenú peňažnú pohľadávku nutné považovať za správanie všetkých. Podstatnou pre záver o procesnej zodpovednosti je preto len tá skutočnosť, že žalovaná peňažná pohľadávka bola žalovanými uhradená. Rovnako tak je bez právneho významu, či voči niektorým zo solidárne žalovaných bolo konanie právoplatne meritórne skončené vyhovujúcim rozhodnutím pred splnením žalovanej povinnosti a voči niektorým pokračovalo a až potom bola žalovaná peňažná pohľadávka uhradená (bez významu ktorým z pôvodne žalovaných a v akom rozsahu), čo viedlo k späťvzatiu žaloby, keďže aj plnenie tých, voči ktorým bolo konanie už právoplatne meritórne skončené, pokiaľ nie je skončené konanie voči všetkým žalovaným, má za následok nemožnosť žalobcu v danej časti uplatneného peňažného nároku pokračovať v meritórnom prejednávaní uplatneného nároku s tým, že mu nezostáva v danom prípade iné, ako zobrať žalobu späť, a predstavuje preto procesné zavinenie, za ktoré je spoločne a nerozdielne zodpovedný aj ten žalovaný, voči ktorému nebolo skôr konanie právoplatne meritórne skončené vyhovujúcim rozhodnutím.
23. Súd preto s poukazom na už uvedené dospel k záveru, že zastavenie konania v prejednávanej veci procesne zavinil žalovaný, keďže tento spoločne a nerozdielne zodpovedá za to, že po podaní žaloby splnil ktorýkoľvek z pôvodne žalovaných subjektov (alebo ich právnych nástupcov), žalovaného
nevynímajúc, žalobcovi žalovaný peňažný nárok. Z dôvodov už uvedených totiž nemá vzhľadom na to, že žalobou uplatnený nárok bol uplatnený voči všetkým žalovaným (vrátane toho, ktorý zostal jediným žalovaným v konaní) spoločne a nerozdielne, žiadnu právnu relevanciu to, ktorý z týchto splnil žalovaný peňažný nárok, v akom rozsahu, ako ani to, či tak urobil v súčasnosti jediný žalovaný a/alebo ostatní z pôvodných troch žalovaných, voči ktorým bolo v čase splnenia žalovanej peňažnej povinnosti už konanie právoplatne skončené vyhovujúcim meritórnym rozhodnutím; podstatné je len to, že jeden či viacerí z pôvodne žalovaných, za ktorých konanie je spoločne a nerozdielne zodpovedný čo do plnenia žalovaného nároku aj v súčasnosti jediný žalovaný v konaní, tak urobili po podaní žaloby, a to bezprostredne pred jej späťvzatím (31.05.2024).
24. Keďže z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že procesne zavinil zastavenie konania žalovaný, žalobca by mal voči nemu podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
25. Vychádzajúc zo záverov ustálenej súdnej praxe ako aj doktríny civilného procesu, strana, ktorá by mala nárok na náhradu trov konania, sa môže tohto nároku vzdať, a to svojím výslovným prejavom, nevzbudzujúcim pochybnosti, v ktorom prípade súd rozhodne, že strana nemá nárok na náhradu trov konania (k tomu zo súdnej praxe - napr. Sborník stanovisek, zpráv o rozhodování soudů a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR 1970–1983, sv. IV, vydaný NS ČSSR, nákladem SEVT, Praha 1986, s. 738; z doktríny – Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, § 262).
26. Keďže žalobca sa v rámci podania, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť, výslovným prejavom, nevzbudzujúcim pochybnosti, vzdal nároku na náhradu trov konania (keď uviedol, že túto si neuplatňuje), žalobca nárok na náhradu trov konania nemá.
27. Súd preto v II. výroku tohto uznesenia podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania.
28. Záverom súd uvádza, že žalobca zaplatil za podanú žalobu súdny poplatok vo výške 1.767,- eur. Späťvzatím žaloby pred prvým pojednávaním vzniká poplatníkovi nárok na vrátenie kráteného súdneho poplatku (§ 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov – ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). O vrátení kráteného súdneho poplatku súd však nemôže rozhodnúť spolu s rozhodnutím o zastavení konania pre späťvzatie žaloby v jednom rozhodnutí. Proti tomuto uzneseniu o zastavení konania pre späťvzatie žaloby je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a/ CSP), z ktorého dôvodu o ňom môže rozhodnúť len sudca (a nie vyšší súdny úradník) (§ 6 ods. 2 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v účinnom znení). V konaní podľa zákona o súdnych poplatkoch, a teda aj v konaní o vrátení kráteného súdneho poplatku podľa § 11 ods. 3 a ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, koná a rozhoduje (len) vyšší súdny úradník (§ 14 ods. 4 veta prvá zákona o súdnych poplatkoch). Keďže konať a rozhodnúť o zastavení konania pre späťvzatie žaloby môže len sudca a o vrátení súdneho poplatku len vyšší súdny úradník, je vylúčené rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku už v rozhodnutí o zastavení konania pre späťvzatie žaloby, vydanom sudcom. O vrátení kráteného súdneho poplatku tak rozhodne súd, obsadený vyšším súdnym úradníkom, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia (pre úplnosť možno dodať, že skôr, ako bude súdne konanie právoplatne skončené, nemôže vzniknúť dôvod na vrátenie súdneho poplatku pre zastavenie konania).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a/, písm. m/ CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).