Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9S/5/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: LOUNGE CAFFE & BAR s. r. o., so sídlom Fraňa Mojtu 18, Nitra, IČO: 44 947 631, zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 101717823/2021 zo dňa 13. 09. 2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne príslušnému s poukazom na (ďalej len „") dňa 01. 12. 2021, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101717823/2021 zo dňa 13. 09. 2021 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 100696531/2021 zo dňa 27. 04. 2021 a vrátenia veci na ďalšie konanie.

2. Predmetom správnej žaloby je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým žalovaný podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 100696531/2021 zo dňa 27. 04. 2021, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 v sume 1 000,- eur tak, že daňovému subjektu (žalobcovi) zvýšil daň vyrubenú daňovým priznaním v sume 881,31 eura na sumu 1 881,31 eura.

3. Žalobca v podanej správnej žalobe súčasne navrhol, aby jej správny súd podľa priznal odkladný účinok, nakoľko považoval za preukázané, že okamžitým výkonom, ako aj s tým spojenými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, kedy hlavne v dôsledku mimoriadnej situácie spojenej s opatreniami súvisiacimi s pandémiou COVID-19 uňho došlo k značnému a preukázateľnému poklesu príjmov, v dôsledku čoho výkon daňovej exekúcie preňho znamená ohrozenie ekonomickej činnosti a existencie. Uviedol, že jeho hlavnou činnosťou je podnikanie v oblasti gastronómie, konkrétne prevádzkovanie kaviarne, pričom aktuálny stav a opatrenia ho podstatným spôsobom zasiahli a jeho príjmy sú nulové až stratové, taktiež zamestnáva 4 zamestnancov na trvalý pracovný pomer, v hlavnej sezóne aj 4-6 osôb na dočasnú, brigádnickú prácu. Poukázal na to, že počas lockdownu nedosahoval žiaden zisk, po uvoľnení protipandemických opatrení jeho tržby klesli o 30-70%, a keďže prevádzka sa nachádza v nákupnom centre, tak si musí plniť záväzky aj naďalej, pričom zamestnancov na trvalý pracovný pomer neprepustil a kompenzácia od Ministerstva hospodárstva SR nie je dostatočná na to, aby pokryla všetky mzdové náklady. K žalobe priložil účtovné výkazy spracované po priebežnej účtovnej závierke a účtovné doklady o nákladoch na financovanie obežného majetku za posledné tri kalendárne mesiace pred podaním žaloby. Mal za to, že sú naplnené hmotnoprávne podmienky na priznanie odkladného účinku a tento zároveň nie je v rozpore s verejným záujmom.

4. Správny súd uznesením č. k. -31 zo dňa 03. 02. 2022 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 60 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a doručil súdu administratívny spis.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 05. 04. 2022. Vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že nevzhliadol žiadne zákonné dôvody na to, aby súd návrhu žalobcu v danej veci vyhovel. Správca dane vykonal daňovú kontrolu zákonným spôsobom a žalobcovi vyrubil rozdiel dane v danej sume na základe objektívnych skutočností. Rozhodnutie správcu dane bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktoré je právoplatné a vykonateľné. Žalobcovi tak vznikol nedoplatok, ktorý je správca dane oprávnený vymáhať. Navrhol, aby súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

6. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

8. Podľa a nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

9. Podľa o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

10. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Podľa veta druhá účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.

12. Znenie ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov normatívne ( ) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku, nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.

13. ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchto okolností môže takejto správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia v ustanovených podmienok.

14. Ustanovenie § 185 v písm. a) a b) upravuje dva okruhy dôvodov, v prípade ktorých naplnenia správny súd prizná na návrh žalobcu správnej žalobe odkladný účinok. V prejednávanej veci žalobca navrhuje priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa .

15. Z ustanovenia možno dovodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru - podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru - existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom. Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

16. Čo sa týka uvedených dvoch podmienok procesného charakteru, tieto sú v prejednávanej veci splnené.

17. Prvou a súčasne najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

18. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi aspoň osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere absolútne nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

19. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami (teda v priamej príčinnej súvislosti) hrozila žalobcovi konkrétna závažná ujma, značná škoda či iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako to možno vyvodiť z účelu relevantných ustanovení upravujúcich tento inštitút, je vyhradené len mimoriadnym prípadom.

20. Žalobca navrhuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe v podstate s odôvodnením, že mu z dôvodu pandemickej situácie klesli príjmy, má výdavky aj so mzdami zamestnancov a výkon daňovej exekúcie na podklade napadnutého rozhodnutia preňho znamená ohrozenie existencie.

21. Správny súd primárne uvádza, že v prípade, ak by rozhodoval o návrhoch na priznanie odkladného účinku správnej žalobe paušálne tak, že by ho priznával vždy, pokiaľ by hrozila exekúcia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (v prejednávanej veci daňová exekúcia na podklade exekučného titulu, a to prvostupňového rozhodnutia správcu dane v spojení so správnou žalobou napadnutým druhostupňovým rozhodnutím žalovaného), potom by tým poprel zmysel inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa . Naviac v tejto súvislosti žalobca neosvedčil napríklad zmluvnou dokumentáciou so svojimi obchodnými partnermi (dodávateľmi), že by v nej mali dojednané, že v prípade, ak by bola uňho začatá daňová exekúcia, je to dôvodom, aby obchodný partner odstúpil od zmluvy uzavretej so žalobcom, alebo napríklad, že jeho obchodný partner nevstupuje do záväzkových vzťahov so subjektmi, voči ktorým prebieha daňová exekúcia. Správny súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ani osvedčenie tejto samotnej skutočnosti by samo o sebe nezakladalo dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ak by napríklad z osvedčeného finančného stavu žalobcu bolo zrejmé, že konkrétny obchodný partner má na činnosť žalobcu len nepodstatný vplyv.

22. Vo vzťahu k ostatným tvrdeniam žalobcu správny súd uvádza, že ním preukázaný stav majetku na podklade predložených účtovných výkazov nenasvedčuje záveru, že by zaplatenie vyrubeného

rozdielu dane malo pre žalobcu likvidačný charakter čo sa týka riadnej prevádzky a vyplatenia miezd svojich zamestnancov a zároveň neodráža aktuálny stav po dlhodobejšom zmiernení protipandemických opatrení.

23. V prejednávanej veci teda z dôkazov predložených žalobcom nebolo zistené, že by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil žalobcovi právny následok uvedený v , ktorého existencia je jednou z podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, pokiaľ by žalovaným vyrubenú sumu v napadnutom rozhodnutí uhradil, respektíve žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali hrozbu jedného z ním uvedených právnych následkov.

24. Správny súd z poukazom na uvedené dôvody a citované zákonné ustanovenia návrh žalobcu podľa zamietol.

Správny súd rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).