Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/176/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a Mgr. Erika Németha, v exekučnej veci oprávneného: BL Finance, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 44 307 683, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti povinnému: P. S., nar. X.. V. XXXX, trvale bytom A. XX, o vymoženie sumy 654,83 eura, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/246/2008-30 zo dňa 2. júna 2017 v časti náhrady trov exekúcie, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/246/2008-30 zo dňa 2. júna 2017 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie povolil zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Martin Hermanovský, na základe poverenia Okresného súdu Topoľčany číslo 5406 020767 č. k. 5Er/246/2008-8 zo dňa 14. apríla 2008, a poveril súdnu exekútorku JUDr. Dagmar Kováčovú, so sídlom exekútorského úradu Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, ktorej sa táto exekučná vec postupuje na ďalšie konanie. Ďalej rozhodol, že súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému, so sídlom exekútorského úradu Moskovská 18, 811 08 Bratislava nepriznáva nárok na náhradu trov exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 10, ods. 11, § 196, § 200 ods. 1, § 243h, § 243k zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený v rámci svojich dispozičných oprávnení v exekučnom konaní navrhol zmenu súdneho exekútora, pričom súd prvej inštancie nezistil dôvody, pre ktoré by nemohol poveriť vykonaním exekúcie iného exekútora, preto zmenu súdneho exekútora povolil a vykonaním exekúcie poveril exekútora, ktorého navrhol oprávnený (I. výrok uznesenia). 4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že nová právna úprava trov exekučného konania, platná a účinná od 1. apríla 2017, je vybudovaná tak, aby bola vykonateľná bez toho, aby v množstve prípadov rozhodoval súd. Ustanovenia zákona jednoznačne rozdeľujú, čo sa rozumie trovami, kto ich platí a kto ich nahrádza. Pri zmene exekútora a pri vylúčení je dôvodné, aby trovy neplatil povinný dvakrát, preto sa upravuje pravidlo, že na trovy má nárok len neskorší exekútor. Exekútorovi, ktorý nič nevymohol, sa v zmysle ustanovenia § 243k Exekučného poriadku nepriznajú žiadne trovy. V prípade čiastočného vymoženia pohľadávky si mal súdny exekútor ponechať na trovy exekúcie čiastku z vymoženej sumy podľa pravidiel v § 60 Exekučného poriadku. Podľa novej právnej úpravy sa už trovy exekúcie pri zmene súdneho exekútora nepriznávajú ako pri zastavení exekúcie. Na základe uvedeného súd prvej inštancie o trovách súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského rozhodol v zmysle ustanovenia §243k Exekučného poriadku tak, že mu nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v časti náhrady trov exekúcie odvolanie pôvodný súdny exekútor JUDr. Martin Hermanovský. Namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na ustanovenie § 44 ods. 11, § 243h ods. 1, § 243j, § 243k Exekučného poriadku tvrdil, že ustanovenie § 243k Exekučného poriadku je potrebné aplikovať výlučne na prípady, ak došlo k zmene súdneho exekútora v konaniach, v ktorých došlo k vymoženiu alebo prijatiu plnenia z majetku povinného. Naproti tomu v prípadoch, v ktorých k vymoženiu alebo prijatiu plnenia z majetku povinného nedošlo, je nevyhnutné v zmysle § 243h Exekučného poriadku aplikovať § 44 ods. 11 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 a postupovať ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Zdôraznil, že súd v tomto prípade nemôže zvažovať, či súdny exekútor má alebo nemá nárok na náhradu trov exekúcie, keďže nebol splnený predpoklad zastavenia exekúcie uvedený v § 243j Exekučného poriadku. Je nesporné, že súdny exekútor vykonával v exekučnom konaní od podania návrhu exekučnú činnosť. Za jednotlivé vykonané úkony exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Tvrdenie súdu, že v zmysle novej právnej úpravy, exekútorovi, ktorý nič nevymohol, sa v zmysle ustanovenia § 243k Exekučného poriadku nepriznajú žiadne trovy exekúcie, je absolútne neprípustné. Na základe uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie tak, ako si ich súdny exekútor vyčíslil, a to vo výške 349,99 eura.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku - ďalej len a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že podané odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie poverením č. k. 5Er/246/2008-8 zo dňa 14. apríla 2008 číslo 5406*020767 poveril súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského v zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany - platobný rozkaz sp. zn. 7Cb/198/2007 zo dňa 12. februára 2008. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 5Er/246/2008-26 zo dňa 09.03.2017 pripustil zmenu na strane oprávneného, keď namiesto pôvodného oprávneného spoločnosti GE Money, a.s., IČO: 17 324 220, vstúpila do konania spoločnosť BL Finance, s. r. o., IČO: 44 307 683. Oprávnený následne navrhol zmenu súdneho exekútora s tým, že ďalším vykonaním exekúcie žiada poveriť súdneho exekútora JUDr. Dagmar Kováčová, so sídlom exekútorského úradu Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

8. Podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. apríla 2017, plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na úhradu vymáhanej povinnosti použijú v tomto poradí:

a) trovy exekútora, a to vrátane prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty, b) istina vymáhanej pohľadávky, c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom, d) trovy oprávneného.

9. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm. a) použije vždy najviac 24 % plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku 1 písm. b); na nárok podľa odseku 1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku 1 písm. b). Ak niektorý z nárokov podľa odseku 1 už skôr zanikol, použije sa prijaté plnenie v pomere podľa predchádzajúcej vety na nároky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v poradí posledný neuspokojený nárok, a to až do okamihu jeho zániku.

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

11. Podľa § 243k Exekučného poriadku, ak došlo k zmene exekútora alebo k vylúčeniu exekútora v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, patria exekútorovi trovy v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku povinného do rozhodnutia o zmene exekútora alebo o vylúčení

exekútora použité na uspokojenie nárokov exekútora v súlade s § 60 v znení účinnom od 1. apríla 2017 alebo podľa § 127, § 128 a § 164 ods. 1 v znení účinnom do 31. marca 2017.

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na § 387 ods. 2 sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd s poukazom na dôvodovú správu k novele Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017 dodáva, že v ustanovení § 243k Exekučného poriadku sa rieši sporná situácia nároku exekútora na náhradu trov exekúcie v prípadoch zmeny a vylúčenia súdneho exekútora a to tak, aby sa zamedzilo neodôvodnenému navyšovaniu týchto trov. V konštrukcii Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 hrozilo potenciálne riziko, že povinný bol povinný hradiť zvýšené trovy exekúcie v dôsledku zmien v osobe súdneho exekútora v priebehu exekučného konania.

17. Nová právna úprava trov exekučného konania, platná a účinná od 1. apríla 2017, je vybudovaná tak, aby bola vykonateľná bez toho, aby v množstve prípadov rozhodoval súd. Ustanovenia zákona jednoznačne rozdeľujú, čo sa rozumie trovami, kto ich platí a kto ich nahrádza. Pri zmene exekútora a pri vylúčení je dôvodné, aby trovy neplatil povinný dvakrát, preto sa upravuje pravidlo, že na trovy má nárok len neskorší exekútor. Exekútorovi, ktorý nič nevymohol, sa v zmysle ustanovenia § 243k Exekučného poriadku nepriznajú žiadne trovy. V zmysle dikcie zákona v prípade čiastočného vymoženia pohľadávky si mal súdny exekútor ponechať na trovy exekúcie čiastku z vymoženej sumy podľa pravidiel v § 60 Exekučného poriadku. Podľa novej právnej úpravy sa už trovy exekúcie pri zmene súdneho exekútora nepriznávajú ako pri zastavení exekúcie.

18. Z prechodného ustanovenia § 243k Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že ak došlo k zmene exekútora v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, patria exekútorovi trovy v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku povinného do rozhodnutia o zmene exekútora použité na uspokojenie nárokov exekútora v súlade s § 60 v znení účinnom od 1. apríla 2017 alebo podľa § 127, § 128 a § 164 ods. 1 v znení účinnom do 31. marca 2017.

19. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd konštatuje, že tvrdenie pôvodného súdneho exekútora, že „v prípadoch, v ktorých k vymoženiu alebo prijatiu plnenia z majetku povinného nedošlo, je nevyhnutné v zmysle § 243h Exekučného poriadku aplikovať § 44 ods. 11 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 a postupovať ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.“ je nesprávne. Exekučný poriadok v ustanovení § 243k jednoznačne stanovuje, že v prípade zmeny súdneho exekútora v konaní, ktoré začalo pred 1. aprílom 2017, patria súdnemu exekútorovi trovy v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku povinného do rozhodnutia o zmene exekútora alebo o vylúčení exekútora použité na uspokojenie nárokov exekútora. Podstatným ukazovateľom v danej právnej situácii je vymoženie alebo prijatie plnenia z majetku povinného, kedy od výšky takto vymoženého alebo prijatého plnenia je následne závislá výška náhrady trov pôvodného súdneho exekútora, pričom pravidlá úhrady trov pôvodného súdneho exekútora vyplývajú z ustanovenia § 60 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017 alebo podľa § 127, § 128 a § 164 ods. 1 v znení účinnom do 31. marca 2017. V uvedenom zákonnom ustanovení nie je uvedené žiadne pravidlo, na základe ktorého by bolo o trovách súdneho exekútora v prípade zmeny súdneho exekútora

v priebehu exekučného konania potrebné rozhodovať tak, ako to vo svojom odvolaní uvádza pôvodný súdny exekútor.

20. Ustanovenie § 243h Exekučného poriadku síce stanovuje, že exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, avšak zákonodarca zároveň uvádza, že uvedené pravidlo sa aplikuje iba v prípade, ak Exekučný poriadok v § 243i až 243k neustanovuje inak. Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade zmeny súdneho exekútora aj v konaní, ktoré začalo pred 1. aprílom 2017, je potrebné postupovať v súlade s § 243k Exekučného poriadku, ktorý jednoznačne stanovuje, že výška trov pôvodného súdneho exekútora závisí od výšky vymoženého alebo prijatého plnenia z majetku povinného, ktoré boli použité na uspokojenie nárokov exekútora podľa pravidiel uvedených v § 60 Exekučného poriadku.

21. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.