Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/18/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: Q. Č., K..: XX.XX.XXXX, O. Y. XX, XXX XX Q., o zaplatenie 107,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 7Csp/51/2016-53 zo dňa 26.01.2017 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na tamojšom súde dňa 08.09.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 107,93 Eur spolu s úrokom vo výške 28% p.a. zo sumy 107,93 Eur od 14.05.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 20.08.2013 Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej pre žalovaného zriadil a viedol účet.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že na základe uzatvorenej zmluvy o bežnom účte, žalobca viedol pre žalovaného účet na jeho meno a v jeho prospech. Vzhľadom k zisteným skutočnostiam mal za nesporné, že zmluva o bežnom účte uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, pričom sa jedná o typovú zmluvu, je zmluvou spotrebiteľskou a teda žalovanému ako spotrebiteľovi, prináleží primeraná ochrana v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca svoj nárok v tomto konaní uplatňuje titulom vzniku nepovoleného prečerpania na účte. V tomto smere mal súd prvej inštancie za preukázané, že debetný zostatok vo výške 107,93 Eur pozostáva z vyčíslených úrokov pri výške úrokovej sadzby 28 % ročne a poplatkov zaúčtovaných v prospech účtu žalovaného. Tieto nároky si žalobca uplatňoval v zmysle cenníka úrokových sadzieb a cenník poplatkov služieb ním poskytovaných.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok nie je dôvodný. Tým, že žalobca realizoval úhrady z účtu žalovaného aj v prípade nedostatku finančných prostriedkov na účte, žalovaný sa dostal do debetu a nároky z takého prečerpania je potrebné posudzovať v zmysle zákonnej úpravy úverovej zmluvy. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah a žalovaný ako spotrebiteľ je slabšou stranou sporu, súd je povinný z úradnej moci poskytnúť mu primeranú ochranu, a to aj napriek jeho nečinnosti v konaní. V prípade poskytnutia úveru má veriteľ právo požadovať od dlžníka úroky z poskytnutej sumy,

avšak v spotrebiteľských veciach mu tento nárok vznikne iba v prípade, ak medzi zmluvnými stranami bola výška úrokov individuálne dojednaná, a toto zmluvné dojednanie bolo súčasťou uzatvorenej zmluvy, resp. jej príloh. Za splnenia týchto podmienok má veriteľ tiež nárok aj na dojednané poplatky. Zo strany žalobcu bol síce súdu predložený sadzobník úrokových sadzieb a sadzobník poplatkov, z ktorých vyplýva, že výška úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní bola 28 % ročne a výška poplatku za vedenie účtu bola 2,90 Eur, poplatku za výzvu pri nepovolenom prečerpaní 30,- Eur, príplatku za vedenie účtu postihnutého exekúciou, alebo výkonom rozhodnutia bola 5,- Eur, poplatku za vklad v hotovosti bola 1,- Euro, poplatku za výber v hotovosti bola 2,- Eurá a poplatku za príkaz na úhradu bola 1,50 Eur, avšak súd nemal za preukázané, že by takéto nároky žalobcu boli medzi stranami sporu individuálne dojednané. Okrem uvedeného bol súd prvej inštancie názoru, že vzhľadom na výšku jednotlivých poplatkov, takéto dojednanie by bolo aj neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko by spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úrok žalovaného ako spotrebiteľa. Jednalo by sa o neprimerane vysoké sankcie zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie zároveň poukázal aj na znenie § 9 ods. 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, alebo prílohách. Odkaz žalobcu v zmluve na sadzobník, resp. obchodné podmienky, nie je možné považovať za dojednanie v zmysle uvedených zákonných ustanovení. Súd prvej inštancie bol názoru, že všetky zmluvné dojednania nemusia byť súčasťou jednej listiny, avšak ak zmluvné dojednania v spotrebiteľských zmluvách majú byť záväzné pre zmluvné strany, musia byť výsledkom konsenzu obidvoch zmluvných strán a nepostačuje iba odkaz na listinné doklady, ktoré podľa zmluvy majú byť jej súčasťou, bez toho, aby druhá zmluvná strana - spotrebiteľ, prejavila svoju vôľu byť nimi viazaná. Z týchto dôvodov, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

5. Výrok trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 255 ods. l a § 262 ods. 1 C.s.p.. V danom prípade súd žalobu zamietol, a teda žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, ale vzhľadom na to, že žalovanému v súvislosti s konaním žiadne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žalobca považuje napadnutý rozsudok za nesprávny a poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že VOP a sadzobník, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou VOP, sú súčasťou zmluvy. Odvolateľ namietal, že zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané, a rovnako Zákon o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že všetky náležitosti musia byť uvedené v jednom dokumente, čo len potvrdzuje rozsudok SD EÚ vo veci C-42/15. Poznamenal, že poplatok za vedenie účtu nie je v žiadnom prípade sankčného charakteru, ale je odplatou za vedenie bežného účtu klienta tak, ako bolo dohodnuté v zmluve. Uvedené platí aj pre poplatok za vedenie účtu v exekúcii. Výška poplatku za vedenie účtu v exekúcii je rovnako dohodnutá s klientom v zmluve, súčasťou ktorej je aj sadzobník poplatkov. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu. Žalobca si uplatnil trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania.

7. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaný k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Podstatným odvolacím argumentom žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).

12. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi stranami sporu, založeným dňa 20.08.2013 Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zriadiť a viesť účet pre žalovaného. Súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovanou ide o spotrebiteľský vzťah. Na právny vzťah strán sporu je preto potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa v zmysle citovaného ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka a nasl., ako aj Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

14. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ zamietol nárok žalobcu, ktorý pozostával z vyčíslených úrokov pri úrokovej sadzbe 28 % ročne a poplatkov zaúčtovaných v prospech účtu žalovaného, ktoré si žalobca uplatnil v zmysle cenníka úrokových sadzieb a cenníka poplatkov služieb ním poskytnutých. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie zákonné a vecne správne. Z dokazovania bolo nepochybne zistené, že samotná zmluva neupravuje konkrétne, aké odplaty za služby by bol, a za akých podmienok žalovaný povinný platiť, táto len odkazuje na Sadzobník poplatkov a VOP. Úrokové sadzby produktov, Sadzobník a ani VOP neboli individuálne dojednané medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie podrobil prieskumu aj poplatky za poskytovanie služieb (okrem iného) a sadzby, ktorými bolo nepovolené prečerpanie úročené. Poplatkové zaťaženie spotrebiteľa bez poskytnutého protiplnenia banky je potrebné vyhodnotiť ako neprijateľné.

15. V súvislosti s uplatnenými poplatkami, spolu s úrokmi, žalobca poukazuje predovšetkým na príslušné články všeobecných obchodných podmienok, ktoré majú byť súčasťou zmlúv uzavretých medzi bankou a klientom, a tvoria časť ich obsahu.

16. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými, alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

17. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca ohľadom nároku na zaplatenie v súdnom konaní uplatnenej pohľadávky odkazuje na VOP a Sadzobník. Ide o podmienky, ktoré vypracovala a presadzuje Prima banka Slovensko, a. s.. Keďže ide o tzv. firemné podmienky, v prípade uzatvárania zmlúv so spotrebiteľom, tieto musia byť ním individuálne dojednané, čo predpokladá aj ustanovenie § 53 ods. 2 OZ. Teda ide o také podmienky, s ktorými sa mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy a mohol ovplyvniť ich obsah. V zmysle § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ (v danom prípade žalobca) nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom, sa nepovažujú za individuálne dojednané. Takéto podmienky, uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ktoré má spotrebiteľ plniť, a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sa považujú za neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 4 písm. a/ , a ich neprijateľnosť znamená zároveň ich neplatnosť (§ 53 ods. 5 . Teda v tejto súvislosti sa odvolací súd plne stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že VOP, na ktoré zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne dojednané, čo spôsobuje ich neprijateľnosť. Individuálnosť ich dojednania nie je daná ani tým, že na VOP, prípadne na Sadzobník

poplatkov, zmluva odkazuje. Nakoniec, neindividuálnosť dojednania VOP vyplýva aj z toho, že neboli nikým podpísané ani odátumované. Preto správne rozhodol súd prvej inštancie, ak návrh žalobcu zamietol.

18. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.

19. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje, okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

20. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania neboli zo strany odvolateľa podané žiadne námietky, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod správnosť tohto výroku preskúmavať.

21. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd nárok na ich náhradu sporovým stranám nepriznal.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 C.s.p.).