Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61Ek-483-2021.pdf
PDF · 91.78 KB
Case nature
Subarea
61Ek/483/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Q. C., K.. XX.XX.XXXX, G. S. XXXX/XX, XXX XX V., zast. Mgr. Oto Saloky, advokát, Hlavná 2989/94, 080 01 Prešov proti povinnému: Q. O., K.. XX.XX.XXXX, K. W. XX, XXX XX W., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1000 eur s prísl, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Štefan Šviderský, PhD., so sídlom exekútorského úradu Ul. Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou, pod sp. zn. XXXEX XXXX/XX, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na náhradu trov súdneho exekútora, takto
rozhodol:
I. Súd v y h o v u j e námietkam oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na náhradu výdavkov exekútora.
II. Súd v r a c i a upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na náhradu trov súdneho exekútora, sp. zn. XXXEX XXXX/XX zo dňa 17.08.2021 vydané súdnym exekútorom: JUDr. Štefanom Šviderským, PhD., súdnemu exekútorovi n a p r e p r a c o v a n i e.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.02.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1000 eur s prísl. na základe exekučného titulu - zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov, sp. zn. 22CbZm/3/2015 zo dňa 02.04.2015, ktorý sa stal vykonateľným dňa 05.05.2015.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 10.08.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Štefan Šviderský, PhD., so sídlom exekútorského úradu Ul. Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XXXX/ XX.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 17.08.2021 Upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorého súčasťou bola výzva na zaplatenie náhrady výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že Okresný súd Prešov svojím uznesením sp. zn. X R. XXX/XXXX zo dňa 06.08.2021 vyhlásil na majetok povinného konkurz, pričom v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení sa exekúcia ex lege zastavuje. Súdny exekútor zároveň vyzval oprávneného na náhradu trov exekútora vo výške 72 eur.
4. Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na náhradu trov boli právnemu zástupcovi oprávneného doručené do elektronickej schránky dňa 19.08.2021. Následne boli dňa 03.09. 2021 súdnemu exekútorovi do jeho elektronickej schránky doručené námietky oprávneného zo dňa 11.06.2021 proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na zaplatenie náhrady výdavkov zo dňa 17.08.2021. Súd konštatuje, že námietky boli podané v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.
5. Oprávnený v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov zo dňa 02.09.2021 uviedol, že proti upovedomeniu o zastavení exekúcie podáva prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote námietky, ktoré odôvodňuje nasledovne. Oprávnený v prvom rade poukazuje na to, že súdny exekútor zastavil vyššie uvedenú exekúciu podľa nesprávneho zákonného ustanovenia, a to podľa ust. § 61n ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z., teda z dôvodu, že z osobitného predpisu vyplýva, že sa exekúcia zastavila. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 06.08.2021, sp. zn. XOdK/XXX/XXXX, vyhlásil na majetok povinného konkurz podľa ust. § 167 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z., t. j. rozhodol o oddlžení povinného. Podľa ust. § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Podľa ust. § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka (v danom prípade povinného) pri tzv. osobnom bankrote predstavuje len dôvod na zastavenie exekučného konania, avšak nedochádza k jeho zastaveniu ex lege, ako je to pri konkurze podľa II. časti zákona č. 7/2005 Z. z., ako sa súdny exekútor mylne domnieva. Oprávnený v tejto súvislosti poukazuje aj na komentár k ust. § 167f zákona č. 7/2005 Z. z.: „Na rozdiel od právnej úpravy v likvidačnom konkurze, exekučné konania a obdobné vykonávacie konania sa vyhlásením konkurzu nezastavujú ex lege, bez osobitného rozhodnutia súdu. V ustanovení § 167f ods. 2 ZKR ustanovuje, že ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a ZKR) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166a, § 166b ZKR). ....... V exekučných konaniach vedených podľa Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. 4. 2017 o zastavení exekúcie rozhoduje exekútor upovedomením o zastavení exekúcie [§ 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. 4. 2017].“ S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že v prejednávanom prípade vyhlásenie konkurzu na majetok povinného podľa ust. § 167 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. predstavuje dôvod na zastavenie exekúcie vedenej proti povinnému podľa ust. § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z., a nie podľa ust. § 61n ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z., preto s poukazom na ods. 4 ust. § 61n zákona č. 233/1995 Z. z. sú prípustné námietky proti napadnutému upovedomeniu o zastavení exekúcie. Okrem vyššie uvedeného oprávnený namieta za daných okolností aj výzvu súdneho exekútora na úhradu trov exekútora v sume 72,- €, ktorá je súčasťou napadnutého upovedomenia o zastavení exekúcie. Oprávnený poukazuje na to, že súdny exekútor len prevzal poverenie na vykonanie exekúcie, avšak nevykonal žiaden relevantný úkon, za ktorý by mu mala patriť náhrada paušálnych výdavkov. Za daných okolností má oprávnený za to, že požadovanie úhrady paušálnych výdavkov v plnej výške, t. j. v sume 72,- €, od oprávneného je v rozpore s dobrými mravmi a takýto procesný postup by súd mal posudzovať podľa ust. Čl. 5 CSP, s poukazom na ust. § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. V prípade, ak by sa exekučný súd nestotožnil s vyššie prezentovaným názorom oprávneného a mal by za to, že súdny exekútor má nárok na náhradu paušálnych výdavkov, oprávnený má za to, že súdnemu exekútorovi môže patriť náhrada paušálnych výdavkov nanajvýš v rozsahu 50%, t. j. v sume 36,- € (30,- € + DPH), a to s poukazom na ust. § 22 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko nastal dôvod na ukončenie exekúcie v čase, ktorý spadá pod toto ustanovenie § 22 ods. 2 vyhlášky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na ust. § 61n ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. oprávnený týmto navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica námietkam oprávneného proti upovedomeniu súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského, PhD. o zastavení exekúcie zo dňa 17.08.2021 vyhovel a napadnuté upovedomenie v celom rozsahu zrušil a výzvu na úhradu trov exekútora vrátil exekútorovi na prepracovanie. Oprávnený si zároveň uplatňuje aj nárok na náhradu trov konania za tento úkon právnej služby vo výške 41,58 € (vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. - § 10 ods. 1, ods. 2, § 13a ods. 2 písm. c) , § 16 ods. 3 - 1 úkon právnej služby - 1 x 30,71 €; 1. podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie; 1 x režijný paušál - 1 x 10,87 € = 41,58 €).
6. Súdny exekútor sa k podaným námietkam oprávneného nevyjadril.
7. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu <https://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-233> vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie.
8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
9. Podľa 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
10. Podľa § 166 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
12. Podľa § 166e ods. 2 ZKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
13. Podľa § 167f ods. 1 ZKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
14. Podľa § 167f ods. 2 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému. 15. Súd preskúmal tvrdenia oprávneného uvedené v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na náhradu trov exekútora a dospel k záveru, že námietky oprávneného sú dôvodné.
16. Súd lustráciou v súdnych registroch zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. XOdK/ XXX/XXXX zo dňa 06.08.2021, zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa 12.08.2021 bol na majetok dlžníka (povinného) vyhlásený konkurz. V uvedenom uznesení súd zároveň rozhodol o oddlžení povinného. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku, t. j. dňa 13.08.2021. V súlade s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Vzhľadom na to, že k oddlženiu povinného došlo až po začatí exekúcie (t. j. po doručení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi), k zastaveniu exekúcie bol oprávnený súdny exekútor v súlade s § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Súd konštatuje, že súdny exekútor v upovedomení o zastavení exekúcie uviedol nesprávne dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade k zastaveniu exekúcie nedošlo ex lege, teda zo zákona, ale súdny exekútor mal po správnosti exekúciu v súlade s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. zastaviť podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
17. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
18. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
19. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
20. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
21. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
22. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
23. Súd sa ďalej zaoberal námietkou oprávneného týkajúcou sa trov súdneho exekútora, ktoré si súdny exekútor vyčíslil vo výške 72 eur. Na náhradu týchto trov bol oprávnený vyzvaný vo výzve, ktorá je súčasťou napadnutého upovedomenia o zastavení exekúcie. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Súd taktiež poukazuje na ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Oprávnený je teda povinný platiť trovy súdneho exekútora, nakoľko sa exekúcia ukončila z dôvodu, pre ktorý súdnemu exekútorovi prináleží vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. V danom prípade je však potrebné prihliadnuť na ustanovenie § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017, podľa ktorého súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov v rozsahu 50 %, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie. V danej veci nesporne nastal do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie iný dôvod na ukončenie exekúcie z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok povinného. Súdny exekútor má teda nárok na náhradu paušálnych výdavkov, avšak iba v rozsahu 50 % náhrady paušálnych výdavkov stanovenej vyhláškou, teda celkovo vo výške 36 eur (30 eur a 20% DPH). Súdny exekútor je teda oprávnený vyzvať oprávneného na náhradu trov exekútora vo výške 36 eur.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd považoval námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na náhradu trov exekútora za dôvodné, preto s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku námietkam oprávneného vyhovel a upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na náhradu trov súdneho exekútora vrátil súdnemu exekútorovi na prepracovanie.
25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
28. Oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia spojených s podaním námietok vo výške 41,5 eur (1 úkon právnej služby - podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie á 1 x 30,71 eur; 1 x režijný paušál - 1 x 10,87 eur = 41,58 eur). Súd oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov ako výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na náhradu trov exekútora, nakoľko v zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku nepatria medzi trovy oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.