Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/13/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobkyne: L.. D.. T. Q., X.., narodená XX.XX.XXXX, bytom A. Č.. XX, XXX XX A., zastúpená JUDr. Jana Fabišíková, advokátka, so sídlom Mlynárska č. 15, 040 01 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO 30 807 484, o správnej žalobe v sociálnych veciach zo dňa 03.04.2017, o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 23231-6/2017-BA zo dňa 30.01.2017 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 48336-78/2016-KEM zo dňa 07.09.2016, takto

rozhodol:

I./ Správnu žalobu z a m i e t a.

II./ Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 03.04.2017 domáhala zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie (žalovanej) č. 23231-6/2017-BA zo dňa 30.01.2017 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 48336-78/2016-KEM zo dňa 07.09.2016. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že žalovaná rozhodnutím zo dňa 30.01.2017 čiastočne zmenila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 07.09.2016 vo veci nepriznania nároku na náhradu za bolesť za 495 (500) bodov podľa Prílohy č. 1 k zákonu o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia č. 437/2004 Z. z. (ďalej „zákon č. 437/2004 Z. z.“) v dôsledku ťažkého poškodenia zdravia pri nezavinenej dopravnej nehode zo dňa XX.XX.XXXX.

2. Nárok na náhradu za bolesť si uplatnila u prvostupňového správneho orgánu žiadosťou zo dňa 02.02.2016, ktorej súčasťou bol lekársky posudok L..O..C.. X.. F.. T. P., F. zo dňa 08.04.2015 (ďalej „posudzujúci lekár“). Prvostupňovým rozhodnutím jej nebola priznaná náhrada za bolesť v celom rozsahu, voči ktorému podala odvolanie.

3. Zdôraznila, že žalovanej vyčíta, že jej rozhodnutie je v rozpore s § 195, § 196 a § 209 zákona o sociálnom poistení z toho dôvodu, že porušila zákon, a to pri plnení svojich povinností si nesplnila svoje procesné povinnosti na presné a úplné zistenie skutkového stavu a na ten účel obstarania potrebných podkladov pre rozhodnutie. Rovnako organizačná zložka pri posudzovaní jej veci mala objasniť dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Žalovanej vyčítala, že nepostupovala správne a odborne, pokiaľ sa jej rozhodnutie opiera síce o znalecký posudok znalca F.. O., C.., ktorý je však rozporuplný, teoretický, s minimálnym posúdením skutočného stavu čo do rozsahu charakteru poškodenia na zdraví a trpenej bolesti v liečebnom procese, ktoré poškodená prežívala. Za najzávažnejší nedostatok považovala povrchné hodnotenie znalca jej poškodenia na zdraví.

4. Konkretizovala, že pri prvej položke 15b s celkovým bodovým hodnotením 175 bodov znalec nepostupoval správne, nakoľko nerešpektoval ustanovenie § 9 ods. 5 písm. a) až c) a ods. 6, podľa ktorého je možné bodové hodnotenie priznať až na dvojnásobok. Položka 15b s bodovým hodnotením 70 bodov je pevná, zvýšenie o polovicu je možné podľa písmena a) až c) o 35 bodov a pre celkový súbeh bodov podľa odseku 5 až na celkových 210 bodov. V posudzovanom prípade znalec odmietol § 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. bez toho, aby sa v spojení obsahu tohto ustanovenia a odborného posúdenia zaoberal a vec riadne odôvodnil. Mala za to, že znalec nerešpektoval charakter poškodenia a celkový spôsob liečby u žalobkyne a z obdobných dôvodov nesprávne postupoval aj pri položke 18b písmeno b) bod 3. Pokiaľ znalec jej priznal namiesto položky 18b písmeno b) bod 3 položku 17 s hodnotením 20 bodov v spodnej úrovni bodov, ani tento jeho postup nie je správny z dôvodu, že celkový rozsah poškodenia zdravia je omnoho závažnejší v začlenení konkrétnych zubov 18 až 16 medzi „odlomenie časti klinických koruniek zubov“ celkom 10 bodov. Táto otázka bola zodpovedaná rovnako povrchne a neodborne bez akéhokoľvek vysvetlenia.

5. Navrhovala podľa § 204 SSP, aby správny súd dokazovanie vykonané v tejto veci žalovanou doplnil novým znaleckým posudkom v zmysle žaloby, o ktorého obsahu by sa žalobkyňa mala možnosť oboznámiť ešte pred meritórnym rozhodnutím správneho súdu. Podotkla, že v prípade vzniku sporných otázok zákon č. 437/2004 Z. z. určuje potrebu ustanoviť znalca na zodpovedanie odborných otázok v zmysle jednotlivých odvetví medicíny. Poukazovala na právne názory vyslovené NS SR v rozsudku sp. zn. 4Sžso/64/2009 zo dňa 28.04.2010 a 7Sžso/13/2010 z 12.05.2011 (R 75/2012) s tým, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nie sú oprávnení vykonať opravu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je obsiahnuté v záveroch znalca, lebo by tak vylúčili znalecký posudok ako hodnoverný dôkaz. Z toho dôvodu v prípade sporných otázok je nutné vypracovať nový kontrolný znalecký posudok, a to podľa súdnej praxe znalcom s vyššou odbornou erudíciou (právne závery Najvyššieho súdu SR z 15.07.1982, 4Cz/13/1992). Poukazovala na odborné názory vyjadrujúce názor, že lekárovi alebo znalcovi z jedného medicínskeho odboru neprislúcha, aby posudzoval správnosť, či nesprávnosť postupu lekára iného klinického odboru, a to dokonca ani v prípade, ak by si k tomu prizval konzultanta. Správnosť, či nesprávnosť postupu lekára určitého odboru môže hodnotiť iba odborník rovnakej odbornosti, spravidla s vyššou erudíciou, než akú má posudzovaný lekár. Dávala do pozornosti súdu súdne rozhodnutie publikované v Českej zbierke súdnych rozhodnutí pod č. R 20/2000, kde je zaradené stanovisko, že znalecký posudok musí vypracovať vždy znalec príslušnej odbornosti a je neprípustné, aby posudok samotný vypracoval znalec inej odbornosti, aj keby sa na jeho vypracovaní podieľal konzultant príslušnej odbornosti. Napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo vydané v rozpore so zákonom, keďže vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, v dôsledku čoho bola žalobkyňa ukrátená na svojich právach.

6. Druhostupňovým rozhodnutím neboli odstránené pôvodné námietky žalobkyne aj napriek dodatočnému priznaniu ďalších 20 bodov, ktoré skôr preukazujú zmätočný postup žalovanej pri súčasnom odmietaní ustanoviť vo veci znalca na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, respektíve alternatívne odborne vec prejednať priamo s L..O..C.. X.. F.. P.H., C... Naďalej ostáva spornou otázka pri položke 15b a následný argument žalovanej odvolávajúcej sa na „špecializovaný recenzný dozor OLPČ ústredia“ nepostačuje z dôvodu rozporu so zákonom č. 461/2003 Z. z.. Rovnaké pochybenie vyplýva aj z tvrdení žalovanej, že posudkoví lekári sociálneho poistenia sa stotožnili so závermi znaleckého posudku, ale bez toho, aby sa zaoberali podstatnou námietkou týkajúcou sa nižšej odbornej erudície znalca, než akú má vyhotoviteľ lekárskeho posudku.

7. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 48336-78/2016-KEM zo dňa 07.09.2016 prvostupňový správny orgán podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“ resp. „ZoSP“) priznal žalobkyni nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX v sume 4 532,00 Eur určenej podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z. z.. Prvostupňový správny orgán uviedol, že pri posudzovaní nároku na náhradu za bolesť poškodenej (žalobkyne) vychádzal z: 1. Oznámenia poistenej udalosti spísané dňa 02.04.2013, 2. Záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 03.04.2013, 3. Záznamu zo školenia o predpisoch BOZP,

4. Záznamu z Inšpektorátu práce v Košiciach o vyšetrení príčiny vzniku pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví zo dňa 23.04.2013, 5. Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystavený dňa 08.04.2015 posudzujúcim lekárom L..O..C.. X.. F.. T. P., C.., prednostom kliniky Q. T. F.E. C. R. Z. E.. X. A., 6. Kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť zo dňa 23.08.2016 vyhotovený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť pobočky Sociálnej poisťovne, 7. Splnomocnenie AK JUDr. Jana Fabišíková, 8. Znalecký posudok č. XSP/XXXX vystavený dňa 31.05 2016.

8. Uviedla, že poškodená si uplatnila nárok na náhradu za bolesť v zmysle lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 08.04.2015, v ktorom podľa § 9 zákona č. 437/2004 Z. z. bola bolesť vyčíslená celkovým počtom bodov 500 s tým, že položka 15b 70 bodov zvýšenie (9a, b, c, - 3 x 50 %) podľa § 9 ods. 5 a 6 zákona, spolu 175 bodov, položka 15b 70 bodov zvýšenie podľa § 9 ods. 5 a 6 zákona o 50 %, spolu 105 bodov, položka 18b3 - 80 bodov zvýšenie podľa § 9 ods. 5 a 6 zákona o 50 %, spolu 120 bodov, položka 2 - 10 x 2, spolu 20 bodov, položka 223 80 bodov, spolu 80 bodov.

9. Doplnila, že odbor lekárskej posudkovej kontroly podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona požiadal o vykonanie kontroly hodnotenia bolestného z dôvodu jeho spornosti s tým, že dňa 30.03.2016 požiadal posudkový lekár o vypracovanie znaleckého posudku. V zmysle kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť zo dňa 23.08.2016 s celkovým počtom bodov 275 posudkový lekár v časti „Zdôvodnenie“ uviedol: Bodové hodnotenie úrazu znaleckého posudku zo dňa 31.05.2016 v počte bodov 275 je správne. Pokiaľ sa týkalo položky 15b uviedol, že je možné hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku stanovenej sadzby. V položke 18b3 Zlomenina zygomat., maxilar. komplex vpravo, nie je v zdravotnej dokumentácii uvedená, ale v prepúšťacej správe sa uvádza Zlomenina ďasnového výbežku, t. j. položka č. 17 a v položke 2 je rozsah bodového ohodnotenia 5-10 bodov vzhľadom k rozsahu poranenia je správne 10 bodov (horná hranica rozpätia). Záverom poukázal na paragrafové znenia zákon č. 437/2004 Z.z. a doplnil, že nárok na náhradu za bolesť, vzhľadom k dátumu vzniku pracovného úrazu a nadväzne k dátumu ukončenia liečenia poškodenej vznikol v roku 2014, kedy hodnota jedného bodu je 16,48 Eur. V kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť zo dňa 23.08.2016, na základe znaleckého posudku č. XSP/XXXX zo dňa 31.05.2016, boli bolesti poškodenej ohodnotené na 275 bodov, z ktorých bola náhrada za bolesť v sume 4 532 Eur určená ako súčin uvedeného počtu bodov a sumy 16,48 Eur za jeden bod a výsledná suma bola zaokrúhlená na najbližšie celé Euro smerom nahor.

10. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 23231-6/2017-BA zo dňa 30.01.2017 (žalovaná) ako druhostupňový správny orgán vo veci odvolania žalobkyne voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu vo veci priznania nároku na náhradu za bolesť v sume 4 532,00 Eur v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX čiastočne vyhovela a výrok prvostupňového rozhodnutia mení tak, že slová „v sume 4 532 Eur“ nahrádza slovami „v sume 4 862 Eur“ a v ostatnom odvolanie zamieta a rozhodnutie potvrdzuje.

11. Žalovaná vo svojom rozhodnutí uviedla, že žalobkyňa spochybňuje, že žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je v rozpore s § 195, § 196 a § 209 zákona z dôvodu nesplnenia procesných povinností na presné a úplné zistenie skutočného stavu veci a na ten účel obstaranie potrebných dokladov pre rozhodnutie. Taktiež spochybňovala znalecký posudok vypracovaný vo veci zo dňa 31.05.2016 znalcom F.. L. O., C.., ako aj podľa jej názoru, nesprávny postup pri hodnotení položky 15b, nakoľko tento nerešpektoval ustanovenie § 9 ods. 5 písm. a) až c) zákona č. 437/2004 Z. z. a § 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z., na základe ktorých je možné určiť hodnotenie bolesti vo výške 210 bodov. Takisto namietala pri tejto položke a pri položke č. 18b3 nerešpektoval charakter poškodenia a celkový spôsob liečby u poškodenej. Pokiaľ sa týka podaného odvolania, žalovaná poukazovala na znenie § 153 ods. 4 písm. c) a § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a doplnila, že poškodená bola v čase vzniku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX zamestnaná u zamestnávateľa K. R. V. A., kde dňa XX.XX.XXXX utrpela úraz, ktorý bol uznaný za pracovný, keďže bola účastníčkou dopravnej nehody ako spolucestujúca počas služobnej cesty.

12. Dňa 02.02.2016 bola doručená žiadosť žalobkyne o priznanie náhrady za bolesť podľa § 99 zákona v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX spolu s lekárskym posudkom zo dňa 08.04.2015. V nadväznosti na ustanovenie § 153 ods. 4 písm. c) ZoSP požiadal Odbor nemocenského a úrazového poistenia, Odbor lekárskej posudkovej činnosti pobočky o kontrolu bodového hodnotenia bolesti v lekárskom posudku zo dňa 08.04.2015 vystavenom posudzujúcim lekárom na celkových 500 bodov. Tento odbor požiadal znalca o vypracovanie znaleckého posudku na účely náhrady za bolesť, o čom bola žalobkyňa informovaná. Na základe znaleckého posudku posudkový lekár pobočky vykonal dňa 23.08.2016 kontrolu bodového hodnotenia bolesti v lekárskom posudku zo dňa 08.04.2015, pričom stanovil celkový počet bodov na 275. Podľa posudkového lekára pobočky bol lekársky posudok zo dňa 08.04.2015 vypracovaný posudzujúcim lekárom nesprávny, čím sa stotožnil so závermi do konania predloženého znaleckého posudku a odôvodnil to v Kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť zo dňa 23.08.2016 na strane 4 v bode s názvom „Zdôvodnenie nesúhlasu posudkového lekára s lekárskym posudkom o bolestnom“, pričom uviedol, že - pri položke č. 15b je možné hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby, - pri položke 18b3, ktorá predstavuje Zlomeninu zygomat. maxilar. komplex vpravo nie je v zdravotnej dokumentácii poškodenej uvedená, pričom v prepúšťacej správe sa uvádza Zlomenina ďasnového výbežku, ktorá prislúcha položke č. 17 a pri položke č. 2 je možný rozsah bodového hodnotenia 5 až 10 bodov, avšak vzhľadom na rozsah poranenia poškodenej je správne bodové ohodnotenie vo výške 10 bodov, t. j. horná hranica rozpätia.

13. Doplnila, že po podaní odvolania posudkový lekár pobočky zotrval na svojom pôvodnom stanovisku a rovnako aj posudková lekárka ústredia v kontrole bodového hodnotenia na účely náhrady za bolesť vykonanej dňa 01.12.2016 sa stotožnila so záverom posudkového lekára pobočky, čím odvolaniu žalobkyne nevyhovela. Následne po vykonaní kontroly bodového hodnotenia bol spisový materiál predložený na špecializovanú recenznú činnosť Odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej „OLPČ ústredia“), nakoľko v jednotlivých kontrolách bodového hodnotenia sa nenachádzala položka č. 223 Otras mozgu stredného stupňa a absentovalo aj odôvodnenie jej zamietnutia, pričom v lekárskom posudku zo dňa 08.04.2015 (predloženom žalobkyňou), táto položka bola hodnotená počtom 80 bodov. OLPČ ústredia vo svojom stanovisku zo dňa 19.01.2017 sa vyjadril k bodovaniu položky č. 223, že ide o duplicitné hodnotenie v dvoch lekárskych posudkoch.

14. Nesúhlasila s námietkami týkajúcimi sa spochybnenia vypracovaného znaleckého posudku a považovala ich za nedôvodné, pretože posudkoví lekári sociálneho poistenia sa stotožnili so závermi tohto znaleckého posudku, pričom poškodená, respektíve jej zástupkyňa, ako osoby bez odborného medicínskeho vzdelania sa snažia bez akýchkoľvek dôkazov vyvrátiť a opakovane spochybniť závery posudkových lekárov Sociálneho poistenia a taktiež aj závery znalca. Závery posudkových lekárov sociálneho poistenia v rámci opakovane vykonaných kontrol bodového hodnotenia bolesti neboli svojvoľné, ale opierali sa o vypracovaný znalecký posudok. K jednotlivým položkám z lekárskeho posudku zo dňa 08.04.2015 uviedla, že - položka č. 15b Trieštivá zlomenina sánky - podľa zásad na hodnotenie bolesti upravených v § 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. pri súbehu dôvodov podľa § 9 ods. 5 cit. zákona, je možné hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku stanovenej sadzby, t. j. maximálne pre dva dôvody (2 x 50 %). Položka č. 18b3 - Zlomenina zygomat. komplexu vpravo - v zdravotnej dokumentácii žalobkyne nie je takéto poranenie uvedené, pričom v prepúšťacej správe sa uvádza Zlomenina ďasnového výbežku, ktorej prislúcha položka č. 17 zároveň aj v lekárskom náleze z CT vyšetrenia sa uvádza - Zlomenina laterálnej steny maxily a alveolárneho výbežku vpravo v rozsahu zubov č. 16-18. Z daného vyplýva, že zranenie poškodenej nie je zlomenina zygomatického komplexu, ale alveolárneho výbežku. Zároveň pri tejto zlomenine nebola vykonaná operácia, pričom vykonanie dlahovania na jej fixáciu je spoločné s dlahovaním pri ošetrení zlomenín sánky. Pri položke č. 17 je rozsah bodového hodnotenia od 20 do 55 bodov, nakoľko však išlo o zlomeninu nie v celom rozsahu, iba v rozsahu v oblasti zubov č. 16-18, bodové hodnotenie by malo byť v dolnej hranici.

15. Pokiaľ sa týka položky č. 223 Otras mozgu stredného stupňa uviedla, že v spojitosti so stanoviskom OLPČ ústredia posudkoví lekári okrem kontroly posudku zo dňa 08.04.2015 vykonali aj kontrolu bodového hodnotenia bolesti stanovenej v lekárskom posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 31.03.2015 s bodovým hodnotením 195 bodov vypracovaným F.. F. A., traumatológom, z ktorého vyplýva, že títo posudkoví lekári prejavili súhlas s týmto posudkom v plnom rozsahu. Tento posudok zahŕňal aj položku č. 223 s bodovým hodnotením 60 bodov. Posudkoví lekári pri kontrole bodového hodnotenia lekárskeho posudku zo dňa 08.04.2015, predloženého

žalobkyňou a vypracovaného posudzujúcim lekárom, v položke 223 s bodovým hodnotením 80 bodov sa nevyjadrovali, nakoľko identickú položku je možné hodnotiť iba raz. Zároveň žalovaná konštatovala, že nakoľko posudkoví lekári súhlasili so znaleckým posudkom, považovala za potrebné priznať ďalších 20 bodov za položku č. 223, ktorá predstavuje rozdiel bodov uvedených v lekárskom posudkom zo dňa 08.04.2015 a počtu bodov uvedených v lekárskom posudku zo dňa 30.03.2015.

16. Na základe odbornej argumentácie posudkovej lekárky ústredia v kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť zo dňa 01.12.2016 a stanoviska OLPČ ústredia zo dňa 19.01.2017 dospela žalovaná k záveru, že námietky poškodenej uvádzané v odvolaní, ktoré súvisia s jednotlivými neuznanými položkami tak, ako ich stanovil posudzujúci lekár v lekárskom posudku zo dňa 08.04.2015, je možné akceptovať len v súvislosti s položkou č. 223 - Otras mozgu stredného stupňa. Považovala ešte za potrebné uviesť, že vo veci nároku poškodenej na náhradu za bolesť boli vypracované dva lekárske posudky, a to z 31.03.2015 a 08.04.2015, pričom po vykonaní kontrol bodového hodnotenia bolesti posudkoví lekári sociálneho poistenia súhlasili s bodovým hodnotením 195 bodov stanovým v lekárskom posudku zo dňa 31.03.2015 (vypracovaného MR.. F. A.F.), na základe čoho aj vydala pobočka svoje rozhodnutie zo dňa 07.09.2016. Na základe daného pobočka vydala rozhodnutie č. 48336-75/2016-KEM zo dňa 07.09.2016, kde bola priznaná náhrada za bolesť v sume 3 214 Eur, kde bola zahrnutá aj položka č. 223 s počtom bodov 60, pričom voči danému rozhodnutiu poškodená nepodala odvolanie a dané rozhodnutie márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2016.

17. Pokiaľ sa týka odbornej erudície uviedla, že spochybňovanie odbornej erudície znalca, ktorý je riadne zapísaný v zozname znalcov, považujú zo strany poškodenej za nenáležite, pričom k danému sa vyjadril aj krajský súd, konkrétne v rozsudku sp. zn. 6S/202/2013-27 zo dňa 17.04.2014. Z rozsudku 6S/202/2013-27 Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.04.2014 je uvedené „K námietkam týkajúcim sa odbornej spôsobilosti posudkových lekárov súd nemá dôvod sa vyjadrovať, pretože úlohou súdu nie je hodnotiť odbornosť posudkových lekárov, pretože ide o odborné medicínske posúdenie znalosti toho ktorého posudkového lekára“. Takisto námietky posudzovania odbornej erudície znalca sú len vyjadrením subjektívneho názoru bez opory zákonných ustanovení. Tieto námietky nie sú nijako odôvodnené a nie je ani uvedené, na základe čoho dospela k daným zisteniam. Termíny nižšia a vyššia odborná erudícia nie je možné považovať za správne, pretože žiadny zákon, ani podzákonný predpis neposudzuje odborné znalosti znalca, či lekára, čo sa javí ako v celku logické, keďže len ťažko by sa stanovili kritériá, ktoré by týmto spôsobom delili, napríklad znalcov podľa stupňa ich odbornej erudície, ako to tvrdí žalobkyňa. Títo v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. zložili skúšku z odboru alebo odvetvia, ktoré je predmetom žiadosti o zápis a ktorou preukazujú svoju odbornú spôsobilosť.

18. Rovnako doplnila, že zákonodarca zapracoval do zákona o sociálnom poistení výkon lekárskej posudkovej činnosti, ktorou sa v súvislosti s posúdením nároku na náhradu za bolesť zabraňuje priznaniu tejto dávky na základe nesprávne vypracovaného lekárskeho posudku o bolesti, čo je aj prípad poškodenej. Sociálna poisťovňa, ústredie taktiež nesúhlasila s tvrdením, že rozhodnutie zo dňa 07.09.2016 je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, pretože záver posudkového lekára pobočky z kontroly bodového hodnotenia zo dňa 23.08.2016 sa opiera o znalecký posudok, ktorý je premietnutý aj do napadnutého rozhodnutia zo dňa 07.09.2016. Preto dané rozhodnutie spĺňa zákonné náležitosti podľa § 209 ZoSP. Rovnako nedôvodný hodnotila návrh na nariadenie nového znaleckého dokazovania, nakoľko pochybnosť o správnosti lekárskeho posudku zo dňa 08.04.2015, vypracovaného posudzujúcim lekárom, bola odstránená znaleckým posudkom a postup pobočky bol súladný so zákonom. Tvrdenie, že iba nový znalecký posudok môže odstrániť doterajší rozpor je nesprávny, pretože existujúci rozpor bol odstránený práve vypracovaným znaleckým posudkom. Závery posudkových lekárov sociálneho poistenia sa v zmysle § 196 ZoSP považujú za hodnoverný dôkaz v konaní.

19. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1So/109/2003 konštatoval, že „posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia má v konaní o priznaní alebo odňatí dávky rovnakú právnu hodnotu ako znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom. Uvedené sa analogicky vzťahuje aj na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti všetkých dávok sociálneho poistenia.“. Dávala do pozornosti, že lekárska posudková činnosť je dôležitou súčasťou pôsobnosti výkonných orgánov Sociálnej poisťovne a dôsledná činnosť v tejto oblasti má významný vplyv na účelné vynakladanie verejných prostriedkov v oblasti vyplácania dávok úrazového poistenia. Záverom uviedla, že odvolaniu poškodenej je možné čiastočne

vyhovieť s tým, že pri hodnote jedného bodu vo výške 16,48 Eur (hodnota platná v roku 2014), pri súčine bodov 295 predstavuje náhrada za bolesť sumu 4 862,00 Eur.

20. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 25.05.2017 (č.l. 59-60 spisu) navrhla žalobu zamietnuť a nepriznať žalobkyni náhradu trov konania. Pokiaľ sa týka vecnej a právnej argumentácie k podanej správnej žalobe uviedla, že konanie o náhrade za bolesť je upravené zákonom č. 437/2004 Z. z., ktorý v zmysle svojho § 1 upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť, vydávanie lekárskeho posudku, ako aj jej zásady na hodnotenie bolesti, ktoré vymedzuje vo svojom ustanovení § 9. Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorázovo, pričom musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, ako aj priebehu liečenia, či odstraňovaniu jeho následkov (§ 3 zákona č. 437/2004 Z. z.). Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, pričom sadzby bodového hodnotenia sú ustanovené v Prílohe č. 1, I. a III. časti k zákonu č. 437/2004 Z. z.. Pokiaľ sa týka tvrdenia žalobkyne, že posúdenie znalcom F.. L. O., C.., znalcom v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, bolo nesprávne, keďže znalec nerešpektoval charakter poškodenia a celkový spôsob liečby u poškodenej a z obdobných dôvodov nesprávne postupoval znalec aj pri položke 18b písm. b) bod 3 s tým, že namietala aj odbornú erudíciu znalca, žalovaná tieto námietky považovala za nepodstatné s tým, že tieto boli náležite a dostatočne vyvrátené v ich rozhodnutí zo dňa 30.01.2017. Poukazovala na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžso/67/2015 zo dňa 30.03.2017.

21. Poukazovala aj na to, že námietka odmietnutia aplikácie § 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. vo vzťahu k položke 15b - Trieštivá zlomenina sánky bez riadneho odôvodnenia znalcom je nedôvodná, nakoľko znalec v znaleckom posudku zo dňa 31.05.2016 na strane 5 druhý odsek dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil svoj postup. Preto daná námietka je rovnako bezpredmetná. Pokiaľ sa týka poukazovania zo strany žalobkyne na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžso/64/2009 zo dňa 28.04.2010 zdôraznila, že nie je pravdou, že by „žalovaná nezabezpečila dôkaz ustanovením znalca“, nakoľko už prvostupňovým orgánom bol požiadaný znalec o vypracovanie znaleckého posudku.

22. Pokiaľ sa týka doplnenia dokazovania novým znaleckým posudkom uviedla, že dané nepovažuje za potrebné. Za účelom úplného zistenia skutočného stavu veci nariadil vo veci znalecké dokazovanie už prvostupňový orgán, pričom závery znalca boli prebraté do rozhodnutia zo dňa 30.01.2017. Navyše zákona č. 437/2004 Z. z. zakotvuje možnosť (nie povinnosť) nariadiť na odstránenie nezrovnalostí znalecké dokazovanie. Opätovne dávala do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/155/2014-54 zo dňa 05.05.2016, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa nie je povinná oznamovať účastníkovi konania ustanovenie súdneho znalca. Ak žalobkyňa tvrdí, že posudkový lekár nie je v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. zapísaný do zoznamu znalcov, tak preto v prípade vzniku sporných otázok zákon č. 437/2004 Z. z. určuje potrebu ustanoviť znalca na zodpovedanie odborných otázok v zmysle jednotlivých odvetví medicíny. Sociálna poisťovňa, ako správny orgán, nie je oprávnená posudzovať správnosť, závery znaleckého posudku. Hodnotí iba to, či závery znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z vykonaných dôkazov. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nie sú oprávnení zasahovať do bodového hodnotenia určeného znalcom. Sú oprávnení posúdiť len to, či závery znalca majú oporu v lekárskych nálezoch, ktoré sú súčasťou zdravotnej dokumentácie. V opačnom prípade by došlo k popretiu hodnovernosti znaleckého posudku a posudkoví lekári Sociálnej poisťovne by konali nad rámec svojich oprávnení. Sociálna poisťovňa ústredie nie je oprávnená spochybňovať závery znalcov a ich znaleckými posudkami je pri svojom rozhodovaní o nároku na úrazovú dávku viazaná. Uvedené bolo dodržané aj v prípade žalobkyne, keď sa posudkoví lekári Sociálnej poisťovne stotožnili so znaleckým posudkom. Žalovaná nevidela dôvod na spochybnenie medicínskych záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorých postup a závery sa opierajú o znalecký posudok. Považovala za potrebné zdôrazniť, že skutkový stav prípadu je z medicínskeho hľadiska objektívne zistený a preukázaný, čoho dôkazom je vypracovaný znalecký posudok, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie zo dňa 07.09.2016 a v odvolacom konaní potvrdené napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.01.2017. Z toho dôvodu nesúhlasila s nariadením nového znaleckého dokazovania v rámci preskúmavacieho konania, ako to navrhla žalobkyňa.

23. Žalobkyňa v replike zo dňa 08.06.2017 (čl. 66-67 spisu) okrem iného uviedla, že v posudzovanom prípade nemôže obstáť poukazovanie na rozsudok sp. zn. 7 Sžso/67/2015 zo dňa 30.03.2017. Takisto dodala, že možno použiť aj judikatúru ČR, ktorá slúži iba ako interpretačná pomôcka pri aplikácii právneho predpisu. Poukazovala na judikatúru ESD a ESĽP (vec Beain), a právny záver NS SR sp. zn. 3 Cdo/158/2012 z 14.11.2012 a na princíp právnej istoty, ak je posudzovaná rovná právna otázka.

24. Ohľadne jej návrhu na kontrolné znalecké dokazovanie uviedla, že aj z judikatúry vyplýva požiadavka na atestáciu a odbornú kvalifikáciu (R 28/1998), a takisto na odstránenie rozporov ak sú dva znalecké posudky (R 45/1984). Rovnako nesúhlasila s tvrdením žalovanej, že jej nemusí oznamovať ustanovenie znalca, nakoľko správne orgány majú postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. Dodala, že prípadné rozpory a nezrovnalosti je možné odstrániť prostredníctvom v prvom rade výsluchom znalca pri nariadení ústneho pojednávania a až v druhom rade vypracovaním nového (§188 ZoSP).

25. K tvrdeniu žalovanej, že táto nie je oprávnená posudzovať správnosť záverov znaleckého posudku, že jej konštatovanie je arbitrárnou fabulačnou frázou z dôvodu, že posudkoví lekári v praxi naďalej do lekárskych posudkoch o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zasahujú a vykonávajú korekciu bodov znížením počtu, alebo nepriznaním bodov.

26. Na nariadenom pojednávaní konanom dňa 16.01.2018 žalobkyňa zotrvala na dôvodoch uvedených v správnej žalobe, ako aj na námietkach k jednotlivým položkám uvedených v lekárskom posudku posudzujúceho lekára zo dňa 08.04.2015, ktoré boli zo strany žalovanej posudzované odlišne. Doplnila, že pokiaľ ten istý znalec vyšetroval žalobkyňu pre potreby trestného konania bezprostredne po dopravnej nehode, tak stav bol úplne iný, ako v čase hodnotenia posudku o bolestnom v roku 2016, kedy znalec nepristúpil k osobnému vyšetreniu žalobkyne, pričom znalci majú povinnosť osobne vyšetriť pacientku, aby zistili skutočný stav veci. Žalovaná vydala svoje rozhodnutie, či v prvom stupni, ako aj ústredie, na základe posudku, ktorý nevychádza zo skutočného stavu veci.

27. Žalovaná na nariadenom pojednávaní zotrvala na svojich stanoviskách vo veci a bola toho názoru, že znalecký posudok bol vypracovaný s vysokou erudovanosťou, pričom všetky namietané položky boli odborne a dostatočne vysvetlené. K námietke, že znalec nevyšetroval žalobkyňu uviedla, že znalec vypracovával znalecký posudok s odstupom času a išlo o dávkové konanie o náhrade za bolesť, z čoho vyplýva, že znalec vychádzal z aktuálnych lekárskych správ, ktorými disponovala žalobkyňa.

28. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.

29. Podľa § 153 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti, b) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu, c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch, d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením.

30. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

31. Podľa § 188 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.

32. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

33. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

34. Podľa § 196 ods.1 zákona o sociálnom poistení, Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti sociálnej poisťovne.

35. Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu,96a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.

36. K poznámke 96a) je uvedené - Zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

37. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

38. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

39. Podľa § 99 zákona o sociálnom poistení, Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. 60a)

40. K Poznámke 60a) je uvedené - Zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia“).

41. Podľa § 3 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

42. Podľa § 3 ods. 2 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

43. Podľa § 3 ods. 3 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.

44. Podľa § 9 ods. 5 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, Bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou, ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie, c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.

45. Podľa § 9 ods. 6 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, Pri súbehu dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby.

46. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných vo veci náhrady za bolesť v prípade žalobkyne správny súd právne uzatvára:

47. V zmysle § 99 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 437/2004 Z.z.. Tento zákon v § 3 ods. 2 uvádza, že náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

48. Pokiaľ sa týka poukazovania žalobkyne ako aj žalovanej na rôzne rozhodnutia súdov súd zdôrazňuje, že v posudzovanej veci bol zo strany žalobkyne predložený lekársky posudok posudzujúcim lekárom zo dňa 08.04.2015 a následne zo strany žalovanej bol v rámci lekárskej posudkovej činnosti na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie ustanovený znalec, ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok zo dňa 31.05.2016. Teda na lekársky posudok predložený žalobkyňou reagoval znalecký posudok. Žalovaná nepristúpila k zníženiu bodového hodnotenia bolestného určeného v lekárskom posudku zo dňa 08.04.2015 samovoľne len na základe lekárskej posudkovej činnosti jej posudkových lekárov, či už pobočky alebo ústredia, čo by bolo v rozpore s ustálenou praxou kasačného súdu vyjadreného v rozsudku 7Sžso/13/2010 z 12.05.2011, ale z dôvodu nezrovnalosti pristúpila k ustanoveniu znalca a z tohto jeho posudku aj vo svojom rozhodnutí vychádzala a až na jeho podklade pristúpila k stanoveniu bodového ohodnotenia náhrady za bolesť žalobkyne utrpenej v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX.

49. Z ustálenej Judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky teda jednoznačne vyplýva, že pokiaľ pri kontrole bodového ohodnotenia nároku poškodeného na bodové ohodnotenie bolestné, resp. sťaženia spoločenského uplatnenia, posudkoví lekári poisťovne dospeli k inému názoru než aký bol obsiahnutý v lekárskom posudku posudzujúceho lekára, má žalovaná, t. j. Sociálna poisťovňa ako poskytovateľka náhrady postupovať podľa § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z. a požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 382/2004 Z.z.. Znamená to, že ak poškodený, ktorý je tiež oprávnenou osobou, nepožiadať o znalecký posudok, tým sa tejto povinnosti nezbavuje žalovaná. Táto povinnosť žalovanej vyplýva priamo zo zákona, ak posudkoví lekári pri kontrole bodového hodnotenia dospeli k inému záveru ako posudzujúci lekár. Postup žalovanej v posudzovanej veci teda v plnom rozsahu zodpovedal ustálenej súdnej praxi.

50. Žalobné námietky vo veci smerovali k tomu, že žalovaná vo svojom rozhodnutí v podstate neakceptovala v plnej miery vypracovaný posudok zo dňa 08.04.2015 v celom jeho rozsahu, ale pristúpila k úprave bodového ohodnotenia jednotlivých položiek v ňom uvedených. Na tomto mieste musí súd konštatovať, že žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán podrobne uviedla, prečo jednotlivé položky uvedené v posudku zo dňa 08.04.2015 nemohli byť akceptované v plnom rozsahu. Odôvodnenie ich rozhodnutí plne zodpovedá požiadavke uvedenej v § 209 ods. 4 ZoSP. Odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí spĺňa požiadavku jasnosti a zrozumiteľnosti, pričom správne orgány uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom pre ich rozhodnutie, tieto jednotlivo, názorne a dostatočne zrozumiteľne rozpísali, a rovnako jasne a zrozumiteľne uviedli svoje správne úvahy, ktorými boli vedené pri hodnotí dôkazov.

51. Pokiaľ sa týka žalobných námietok súd k jednotlivým položkám uvádza nasledovné: k položke 15b (diagnóza: trieštivá zlomenia sánky), ktorá bola ohodnotená lekárskym posudkom predloženým žalobcom zo dňa 08.04.2015 počtom bodov 70 s tým, že F.. P. túto zvýšil podľa § 9 ods. 5 a 6 zák. č. 437/2004 Z.z. použití § 9 ods. 5 písm. a), b) a c) - 3 x 50%, čím dospel k výške 175 bodov súd musí jednoznačne konštatovať, že postup posudzujúceho lekára bol v rozpore so zákonným ustanovením ods. 6 § 9 zákona č. 437/2004 Z.z., nakoľko pri súbehu dôvodov podľa odseku 5 § 9 citovaného zákona možno hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby. Teda aj keď posudzujúci lekár zistil, že je tu súbeh dôvodov uvedených v § 9 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z., v danom prípade aj keď podľa troch písmen daného ustanovenia, čiže písmena a), b) a c) nemohol hodnotiť bolesť pri tejto položke až na 175 bodov, nakoľko maximálne v zmysle zásad pre hodnotenie bolesti uvedených v ods. 6 § 9 citovaného zákona ich mohol hodnotiť najviac na dvojnásobok, teda maximálne na 140 bodov.

Možno teda konštatovať, že postup posudzujúceho lekára ohľadne položky 15b, ktorú celkovo ohodnotil počtom bodov 175 bol v rozpore so Zásadami pre hodnotenie bolesti uvedenými v § 9 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z..

52. Žalovaná ohľadne tejto položky zobrala do úvahy existenciu súbehu dôvodov v zmysle § 9 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. a v súlade s odsekom 6 citovaného ustanovenia ich navýšila na maximálnu možnú výšku, t.j. 140 bodov (základné hodnotenie položky 70 bodov x 2), čo je v súlade s § 9 ods. 6 citovaného zákona. Daný svoj postup ohľadne tejto položky aj žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí podrobne uviedol.

53. Ohľadne hodnotenia bolesti pri položke 15b s diagnózou zlomenina kĺbového výbežku sánky s posunom bolo ohodnotenie žalovanej, ako aj posudzujúceho lekára, totožné a preto žalobkyňa daný postup žalovanej nenamietala.

54. Pokiaľ sa týka položky 18b3 (diagnóza zo strany posudzujúceho lekára: zlomenina zygomat. maxilár. komplex vpravo), ktorá bola ohodnotená lekárskym posudkom predloženým žalobcom zo dňa 08.04.2015 počtom bodov 80 s tým, že F.. P.Č. túto zvýšil podľa § 9 ods. 5 a 6 zák. č. 437/2004 Z.z. o 50%, čím dospel k výške 120 bodov súd sa ohľadne ohodnotenia bolesti musí prikloniť k názoru prezentovaného v preskúmavaných rozhodnutiach žalovanou, nakoľko zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne tak, ako to uzavrel aj znalec vo svojom znaleckom posudku sa tak daná diagnóza (zlomenina zygomat. maxilár. komplex vpravo) nie je v zdravotnej dokumentácii uvedená, ale v prepúšťacej správe sa uvádza zlomenina ďasnového výbežku, ktorú zobrala žalovaná do úvahy, keďže ju ohodnotila položkou 17 (diagnóza: zlomenina ďasnového výbežku čeluste vpravo v rozsahu zubov č. 16-18) s počtom bodov - 20 v zmysle znaleckého posudku.

55. Samotný znalec v znaleckom posudku na strane 5 ohľadne položky 18b3 (zlomenina zygomat. komplexu vpravo) určenej posudzujúcim lekárom uviedol, že v zdravotníckej dokumentácii nie je uvedené žiadne takéto poranenie, ale v prepúšťacej správe sa uvádza fractura proc. alveolaris 1.dx., čo je zlomenina ďasnového výbežku ako položka č. 17 (v opise zranenia computerovou tomografiou / CT/ sa uvádza: „zlomenina laterálnej steny maxily a alveolárneho výbežku v rozsahu zubov č. 16-18“). Toto zranenie nie je zlomenina zygomatického komplexu, ale alveolárneho výbežku, pričom pri tejto zlomenine nebola robená operácia a dlahovanie na jej fixáciu je spoločné s dlahovaním pri ošetrení zlomenín sánky. Bodový rozsah pre položku č. 17 je v rozsahu od 20-55, pričom znalec uviedol, že keďže išlo o zlomeninu nie v celom rozsahu a išlo tu o rozsah v oblasti zubov č. 16-18, malo by byť hodnotenie na dolnej hranici. Preto aj danú námietku týkajúcu sa priznania bodového hodnotenia bolesti za položku 18b3 možno vzhľadom na vyššie uvedené hodnotiť ako nedôvodnú.

56. Pokiaľ sa týka položky 2 (diagnóza: tržnozmliažd. rana brady pod sánkou), ktorá bola ohodnotená lekárskym posudkom predloženým žalobcom zo dňa 08.04.2015 počtom bodov 20 s tým, že F.. P. pri ohodnotení danej položky počtom bodov uviedol 10x2, avšak neuviedol, žeby dospel k zvýšeniu v zmysle zásad uvedených v § 9 ods. 5 a 6 zák. č. 437/2004 Z.z. o 50%, čím dospel k výške 20 bodov za danú položku súd uvádza, že žalovaná pri hodnotení tejto položky vychádzala rovnako z diagnózy určenej posudzujúcím lekárom, avšak stanovila počet bodov pri tejto položke na 10.

57. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná uviedla, že pokiaľ ide o položku č. 2 je možný rozsah bodového hodnotenia 5-10 bodov, avšak vzhľadom na rozsah poranenia poškodenej je správne bodového hodnotenie vo výške 10 bodov, t.j. horná hranica rozpätia. Z Prílohy 1 (SADZBY BODOVÉHO HODNOTENIA) časť I. Sadzby bodového hodnotenia za bolesť pri úrazoch je pri položke 2 uvedená diagnóza: Rana (tržná, rezná, tržne zmliaždená)vrátane operačnej revízie a sutúry, s bodovým rozpätím 5 - 10. Žalovaná náležite objasnila svoju správnu úvahu prečo pri danej položke určila 10 bodov. Preto je bez právneho významu, že znalec sa vo vyhotovenom znaleckom posudku danou položkou nezaoberal.

58. Posudzujúci lekár v posudku zo dňa 08.04.2015 určil aj položku 223 diagnóza otras mozgu vo výške bodov 80, pričom žalobkyňa vzhľadom na postup žalovanej ako druhostupňového správneho orgánu uvedený v jej rozhodnutí z 30.01.2017 tento akceptovala. Z odôvodnenia žalovanej vyplýva, že ide o identickú položku, ktorá už bola hodnotená v posudku F.. F. A. zo dňa 31.03.2015 a keďže posudkoví lekári tento posudok, v ktorom bolo daná položka ohodnotená 60 bodmi, považovali za potrebné priznať

ďalších 20 bodov za položku 223, ktorá predstavuje rozdiel bodov uvedených v lekárskom posudku zo dňa 08.04.2015 a počtom bodov v lekárskom posudku z 31.03.2015.

59. Ohľadne erudovanosti vo veci ustanoveného znalca súd zdôrazňuje, že znalec v zmysle zákon č. 382/2004 Z.z. je osoba, ktorá získala vzdelanie v odbore, ktorý je predmetom písomnej žiadosti o zápis, vykonáva prax v odbore, ktorý je predmetom činnosti, v trvaní najmenej sedem rokov a zložila skúšku z odboru alebo odvetvia, ktoré je predmetom žiadosti o zápis a ktorou preukazuje svoju odbornú spôsobilosť. Súd nemá teda dôvod sa vyjadrovať k jeho odbornej spôsobilosti. Vo veci ustanovený znalec F.. L. O., C.. je znalcom v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia ako aj Stomatológia. Rovnaký znalec vypracoval znalecký posudok číslo XX/XXXX pre Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor kriminálnej polície Q. Z. V., v ktorom znalec hodnotil vznik poranení okrem iného aj D.. T. Q., t.j. žalobkyne, pričom súd nemá vedomosť o tom, aby žalobkyňa spochybňovala v konaní pred policajným orgánom erudovanosť znalca.

60. K odbornej spôsobilosti znalca správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/67/2015 zo dňa 30.03.2017 z ktorého vyplýva, že „už samotný zápis osoby do zoznamu znalcov ministerstvom predpokladá, že v odbore, v ktorom je osoba zapísaná, spĺňa prísne kritériá jej odbornosti, ktorá sa okrem iného overuje, pričom nevyhovenie overeniu má za následok vyčiarknutie zo zoznamu znalcov. Namietanie nedostatočnej odbornosti znalca, či požadovanie ustanovenia znalca s vyššou odbornou erudíciou, než akú mal vyhotoviteľ lekárskeho posudku, ktorý tvorí predmet znaleckého dokazovania, odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené považoval za nedôvodné.“ S poukazom na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu rovnako aj správny súd vyhodnotil danú námietku ako nedôvodnú.

61. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaná mala odstrániť rozpory a nezrovnalosti nariadením ústneho pojednávania, na ktorom malo dôjsť k vypočutiu znalca a až následne nariadiť znalecké dokazovanie súd poukazuje nato, že v zmysle § 188 ZoSP sa má ústne pojednávanie nariadiť, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. V posudzovanej veci však k úplnému a dostačujúcemu zisteniu skutočného stavu veci prispelo už samotné nariadenie znaleckého dokazovania, ktoré nasledovalo po tom, čo zo strany posudkových lekárov pobočky žalovanej boli zistené určité nedostatky v predloženom lekárskom posudku zo strany žalobkyne zo dňa 08.04.2015. Postup, ktorý zvolila žalovaná, je v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, nakoľko posudkovú lekársku činnosť vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia pobočky, respektíve ústredia, v zmysle ustanovenia § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Lekárska posudková činnosť zahŕňa aj kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu v zmysle § 153 ods. 4 písm. c) ZoSP a súd má za to, že táto kontrolná činnosť bola naplnená návrhom na vypracovanie znaleckého posudku na komplexné posúdenie utrpenej bolesti zo strany poškodeného (žalobkyne).

62. Znalci v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch vykonávajú svoju činnosť nezaujato a nestranne, pričom v zmysle zákona o sociálnom poistení § 196 ods. 3 má žalovaná oprávnenie ustanoviť znalca na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie. Žalovaná v preskúmavanej veci tak aj urobila, čím vlastne vo veci sledovala náležité zistenie skutočného stavu.

63. Pokiaľ sa týka zistenia skutočného stavu veci potrebného pre rozhodnutie vo veci samej súd má zato, že správny orgán v súlade s § 195 ods. 1 ZoSP presne a úplne zistil skutočný stav veci, a na ten účel obstaral potrebné podklady na rozhodnutie. Jedným z podkladov pre jeho rozhodnutie bol aj dôkaz - znalecký posudok vypracovaný F.. L.T. O., C.. č. XSP/XXXX zo dňa 31.05.2016, pričom prvostupňový správny orgán v súlade s § 196 ods. 3 ZoSP ustanovil na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie znalca. Následne tento dôkaz bol zo strany posudkových lekárov jednak prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu, podrobený kontrole v zmysle § 153 ods. 4 ZoSP, ktorú v zmysle zákonného ustanovenia § 153 ods. 5 ZoSP vykonáva práve posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia.

64. Žalobkyňou namietané jej osobné nevyšetrenie zo strany znalca súd nepovažuje za takú vadu, ktorá by mohla spôsobiť vyslovenie nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko pri stanovení náhrady za bolesť sa v prvom rade vychádza z lekárskych správ predložených poškodeným, t.j. žalobkyňou, keďže ide už o vytrpenú bolesť a zo zdravotnej dokumentácie. V danom prípade takto aj

znalec postupoval a svoje závery presvedčivo a zrozumiteľne popísal v znaleckom posudku zo dňa 31.05.2016

65. Keďže správny súd nemal pochybnosti o správnosti vypracovaného znaleckého posudku a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ani ohľadne záverov žalovanej o hodnotení bolesti žalobkyne, ktorú utrpela v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX nevyhovel jej návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania. Navyše správny súd má zato, že novým znaleckým posudkom by nebolo možné dospieť ani k inému bodovému ohodnoteniu bolesti žalobkyne a už vôbec nie k bodovému ohodnoteniu, ako k nemu dospel posudzujúci lekár v posudku zo dňa 08.04.2015, keďže postup tohto bol aj v rozpore nielen so zdravotnou dokumentáciou žalobkyne, ale priamo aj s uvedenými ustanoveniami zákona č. 437/2004 Z.z..

66. Vzhľadom na vykonané dokazovanie zo strany žalovanej má súd za to, že žalovaná plne a dôsledne zistila skutočný stav veci, z ktorého nepochybne vyplýva, že bodové ohodnotenie bolesti, ktorú utrpela žalobkyňa v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 27.03.2013 zodpovedá bodové ohodnotenie s celovým počtom bodov 295 (275 + dodatočných 20 bodov za položku 223), z ktorého správne orgány pri určení náhrady za bolesť aj vychádzali. Správne orgány rovnako náležite uviedli spôsob výpočtu v zmysle ktorého dospeli k stanoveniu výšky náhrady za bolesť v zmysle preskúmavaných rozhodnutí vo výške 4862,00 EUR (295 bodov x 16,48 EUR/1 bod).

67. Správny súd uvádza, že správna úvaha žalovanej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, týkajúca sa priznania náhrady za bolesť utrpenej žalobkyňou v dôsledku pracovného úrazu, bola zo strany správneho orgánu náležite odôvodnená a nevybočuje z medzí logického uváženia a zákonných atribútov.

68. Preto súd po preskúmaní rozhodnutia žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu, dospel k záveru, že príslušné správne orgány postupovali vo veci priznania nároku na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX zákonným spôsobom, náležite zistili skutočný stav veci, v konaní boli aplikované ustanovenia správneho právneho predpisu a vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom. Preto správnu žalobu zo dňa 03.04.2017 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná. Správny súd zároveň poukazuje nato, že správnu žalobu v sociálnych veciach posudzoval aj v zmysle hľadísk § 203 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, pričom nezistil iné dôvody, ktoré by ho viedli k inému záveru.

69. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobkyňa nebola v konaní úspešná a žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.