Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12C/471/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, IČO: 00169765, so sídlom Budatínska 1, Bratislava proti žalovaným: 1. O.. D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž.O. XX, F. W., zast. advokátom JUDr. Marekom Ďuranom, so sídlom B. Němcovej 4, Nitra a 2. R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, T., o zaplatenie 576,60 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaní 1. a 2. sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 576,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 565,99 eur od 9.7.2015 do zaplatenia.

II. Súd návrh žalovanej v 2. rade na prerušenie konania z a m i e t a .

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 11.9.2015 domáhal voči žalovaným 1. a 2. zaplatenia sumy 576,60 eur spolu s ročným zákonným úrokom z omeškania z dlžnej istiny v sume 565,99 eur od 9.7.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi (každý v 1 spoluvlastníckeho podielu) 3-izbového bytu č. XXX v bytovom dome na W. K.. Č.. X R. T.I., ktorého správu vykonáva v súlade so zmluvou o výkone správy žalobca. Žalobca doručil žalovaným vyúčtovanie nákladov za plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou bytu za obdobie 1.1.2014 di 31.12.2014 s nedoplatkom vo výške 4.522,40 eur. Žalobca si samostatnou žalobou uplatnil úhradu nedoplatku za rok 2010 - 2013 vo výške 3.945,80 eur, preto skutočný nedoplatok za r. 2014 predstavuje sumu 576,60 eur, pričom v tejto sume je započítaný aj úrok z omeškania z mesačných zálohových platieb vo výške 10,61 eur. Vyúčtovanie prevzali žalovaný v 1. rade dňa 1.6.2015 a žalovaná v 2. rade dňa 23.6.2015. Skutočné náklady za plnenia spojené s užívaním a prevádzkou bytu v r. 2014 predstavovali sumu 2.264,4743 eur s tým, že úhrady v tomto roku boli zaplatené vo výške 1.698,48 eur, rozdiel predstavuje sumu 565,99 eur a 10,61 eur predstavujú úroky z omeškania za oneskorené platenie mesačných zálohových platieb.

2. Súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a dňa 23.3.2016 vydal platobný rozkaz č. k. 12C/471/2015-23. Voči tomuto rozhodnutiu podali obaja žalovaní odpor. Žalovaný 1 v odpore doručenom súdu dňa 15.4.2016 žiadal žalobu voči nemu zamietnuť. Dôvodil, že je iba podielovým spoluvlastníkom bytu o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku a v tomto smere sa aj podieľa na úhrade nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu tak, ako mu táto povinnosť vyplýva z § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z. z., t. j. iba do veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu na byte. Podľa jeho názoru v tomto prípade nebol založený solidárny záväzok žalovaných, nakoľko znenie uvedeného zákona má prednosť pred všeobecnou úpravu § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V súlade s výškou preddavkov určených v mesačnom predpise platnom od 1.4.2014 žalovaný 1 uhrádzal v danom období presnú

polovicu žalobcom určených preddavkov t. j. 138,- eur, resp. 142,72 eur, t. j. celkovo v r. 2014 uhradil sumu 1.698,48 eur. Celkové náklady za plnenia boli v sume 2.264,4743 eur, polovica predstavuje sumu 1.132,24 eur, čo znamená, že žalovaný 1 má na nákladoch za plnenia spojené s užívaním bytu preplatok vo výške 565,99 eur. Pohľadávku žalobcu vzniknutú z titulu nedoplatku je povinná zaplatiť žalovaná 2 výlučne sama, keďže predmetný byt užíva so svojou rodinou a žalovaného 1 s jeho užívania vylúčila. Dodnes pritom žiadnym spôsobom nepreukázala, že by si rovnako ako žalovaný 1 plnila svoje povinnosti.

3. Žalovaná 2 dňa 26.4.2016 podala odpor, v ktorom namietala aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že dňa 8.1.2016 podala na Okresnom súde Bratislava II žalobu o určenie neexistencie záväzkového vzťahu, ktorý žalobca založil na základe absentujúcej zmluvy o výkone správy. Opakovane požiadala o prerušenie konania do skončenia uvedeného konania vedeného pod sp. zn. 58C/97/2016, ako aj konania vedeného rovnakým súdom pod sp. zn. 50C/2/2016, predmetom ktorých je posúdenie existencie záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania z titulu tvrdeného výkonu správy bytového domu.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaných zotrval na žalobe a tvrdil, že žalovaný 1 je povinný plniť si povinnosti vlastníka, hoci byt neužíva s poukazom na ust. § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z., ktorý nestanovuje, že úhrady za plnenia vykonávajú vlastníci podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ako aj s poukazom na ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K tvrdeniam žalovanej 2 uviedol, že zmluva o výkone správy zo dňa 13.5.2016 bola schválená nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov v predmetnom bytovom dome, preto považuje žalobu o určenie neexistencie záväzkového vzťahu za nedôvodnú. S poukazom na ust. § 8a uvedeného zákona dôvodil, že ak aj vlastník bytu zmluvu o výkone správy nepodpíše, alebo odmieta podpísať, táto zmluva je záväzná pre všetkých vlastníkov, ak zmluva bola schválená nadpolovičnou väčšinou vlastníkov. Navyše v zmluve o výkone správy zo dňa 30.1.1995, ktorú žalovaná 2 podpísala je v bode 3.4 uvedené, že správu domu vykonáva aj naďalej prevádzateľ bytu, t. j. žalobca podľa ním stanovených zásad, ak sa nadobúdatelia vlastníctiev k bytom v dome nedohodnú inak, k čomu do dnešného dňa nedošlo. Na schôdzach nikdy nebola dostatočná účasť vlastníkov k tomu, aby sa mohlo uskutočniť hlasovanie v zmysle zákona až do 30.4.2014. Písomné hlasovanie o novej zmluve o výkone správy v tomto bytovom dome prebiehalo v dňoch 9.2.2016 až 10.2.2016 a opätovne v dňoch 21.4.2016 až 13.5.2016. Zmluva o výkone správy bola v tomto písomnom hlasovaní schválená nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v tomto bytovom dome dňa 13.5.2016 s platnosťou a účinnosťou odo dňa jej podpísania nadpolovičnou väčšinou vlastníkov a správcom. Táto zmluva bola schválená ako zmena doposiaľ platných znení zmlúv o výkone správy pre tento bytový dom a ku dňu svojej účinnosti nahrádza všetky tieto zmluvy o výkone správy.

5. Žalobca na pojednávaní zopakoval svoje tvrdenia a na dôvodnosti žaloby zotrval. Žalovaný 1 nespochybnil tvrdenia žalobcu týkajúce sa vlastníckeho práva k bytu ani výkonu správy k bytovému domu zo strany žalobcu, spochybnil však správnosť postupu žalobcu voči nemu, keďže predmetný byt vôbec neužíva a okrem toho časť úhrad prislúchajúcu jeho spoluvlastníckemu podielu uhrádza. Má zabránené v prístupe do bytu, napriek tomu všetky úhrady za byt pravidelne platí len on, žalovaná 2 neplatí nič.

6. Súd v súlade s postupom predpokladaným v ust. § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) návrh žalovanej 2 na prerušenie konania zamietol v rozhodnutí vo veci samej, nakoľko súd dospel k záveru, že niet dôvodu na prerušenie konania, keď žalovanou 2 namietané skutočnosti je možné v tomto konaní posúdiť prejudiciálne.

7. Súd v konaní vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov predložených stranami sporu, a to najmä Zmluvou o výkone správy zo dňa 6.9.2010, výpisom z LV č. XXXX, vyúčtovaním nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 vrátane doručeniek, výpočtom úroku z omeškania úhrad mesačných zálohových predpisov, ústrižkami poštových poukážok preukazujúcich úhradu časti nedoplatkov zo strany žalovaného 1, zmluvou o prevode vlastníctva bytu na nájomcu - člena bytového družstva zo dňa 30.1.1995 a Zmluvou o výkone správy zo dňa 13.5.2016, pričom aj s prihliadnutím na skutočnosti preukázané v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 12C/149/2012, zistil tento skutkový stav:

8. Ako vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vlastníkmi bytu č. XXX na 12. poschodí bytového domu na W. K.. Č.. X R. T. sú žalovaní, každý v 1-ici. Titulom nadobudnutia vlastníctva žalovaného

1 je kúpna zmluva s vkladom zo dňa 15.7.2010 a žalovanej 2 je jednak kúpna zmluva s vkladom zo dňa 13.12.1996 a jednak rozsudok tunajšieho súdu č. k. 12C 169/02-37 zo dňa 15.7.2003 o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, právoplatného dňa 13.8.2003 s vkladom zo dňa 15.7.2010. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu na nájomcu - člena bytového družstva zo dňa 30.1.1995 vyplýva, že žalovaná 2 spolu s manželom O.. R. B. nadobudli ako nadobúdatelia od prevádzateľa - žalobcu predmetný byt do osobného vlastníctva ako členovia družstva s tým, že podľa bodu 3.4. tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že správu domu vykonáva aj naďalej prevádzateľ podľa ním stanovených zásad, ak sa nadobúdatelia vlastníctiev k bytom v dome nedohodnú inak. Žalobca svoj nárok v tomto konaní (úhrada nedoplatku z vyúčtovania nákladov za r. 2014) opiera aj o ustanovenia Zmluvy o výkone správy zo dňa 6.9.2010, pričom súdu predkladá vyhotovenie tejto zmluvy bez podpisu žalovanej 2. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že predmetný byt užíva výlučne žalovaná 2 (so svojou rodinou), žalovanému 1 nie je z jej strany umožnené užívať byt v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Je tiež zrejmé, že v r. 2014 za služby spojené s užívaním tohto bytu (ktoré boli riadne dodané), neboli zo strany vlastníkov bytu vykonané úhrady riadne ani včas. Z vyúčtovania nákladov je rovnako zjavné, že skutočne spotrebované množstvo služieb predstavovalo v danom období sumu 2.264,4743 eur, úhrady vykonané iba zo strany žalovaného 1 predstavovali sumu 1.698,48 eur. Rozdiel predstavuje nedoplatok za toto obdobie vo výške 565,99 eur, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní vrátane úrokov z omeškania v sume 10,61 eur za oneskorené úhrady mesačných zálohových platieb.

9. Vzhľadom na prostriedok procesnej obrany uplatnený žalovanou 2 súd v prvom rade ako predbežnú otázku posúdil platnosť uzavretia zmluvy o výkone správy, resp. oprávnenie žalobcu vykonávať správu predmetného bytového domu. Súd v tomto smere zohľadnil argumentáciu žalobcu, podľa ktorej jeho aktívna legitimácia vyplýva z bodu 3.4. zmluvy o prevode vlastníctva k bytu nájomcu - člena družstva zo dňa 30.1.1995. Súd toto zmluvné ustanovenie posúdil ako vyhlásenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o výkone správy stanovenú ako obligatórnu náležitosť zmluvy o prevode vlastníctva v § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v danom prípade, ďalej len „ZoVBaNP“). Na základe tohto zmluvného ustanovenia žalovaná 2 pristúpila k zmluve o výkone správy so žalobcom a ako vlastník bytu je povinná plniť si povinnosti vyplývajúce jej z uvedeného zákona. Čo sa týka zmluvy o výkone správy zo dňa 6.9.2010, ktorú žalovaná 2 doposiaľ nepodpísala, podľa všetkého je (resp. bola) ako zmluvná strana viazaná aj touto zmluvou, a to s ohľadom na ust. § 6 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 a § 8a ods. 1 veta prvá až tretia ZoVBaNP. Je však potrebné poukázať na to, že žalobca súdu nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci schválenie tejto zmluvy nadpolovičnou väčšinou hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Túto skutočnosť i napriek absencii dôkazu je možné dovodiť aj z toho, že z rozhodovacej činnosti súdu (z lustrácie konaní) nevyplýva, že by niektorý z vlastníkov bytu alebo nebytového priestoru predmetného bytového domu (okrem žalovanej 2) platnosť tejto zmluvy spochybňoval, resp. domáhal sa určenia jej neplatnosti. Aktívnu legitimáciu žalobcu nerozporuje ani žalovaný 1. Nakoľko je vylúčené, aby boli v prípade jedného bytového domu dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu (v registri spoločenstiev vedeného Ministerstvom vnútra SR sa uvedený bytový dom nenachádza), je pravdepodobné, že správu predmetného bytového domu vykonáva nepretržite práve žalobca. Túto skutočnosť potvrdzuje aj uzatvorenie Zmluvy o výkone správy zo dňa 13.5.2016, podľa ktorej „táto zmluva o výkone správy bola schválená nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na W. K.. Č.. X, X dňa 13.5.2016 s platnosťou a účinnosťou odo dňa jej podpísania nadpolovičnou väčšinou vlastníkov a správcom. Táto zmluva bola schválená ako zmena doposiaľ platných znení zmlúv o výkone správy pre tento bytový dom a ku dňu svojej účinnosti nahrádza všetky tieto zmluvy o výkone správy“ (čl. 9 odsek 8).

10. Z ďalších listinných dôkazov súd zistil, že skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa dodaných služieb do predmetného bytu, ako aj nedoplatku vyplývajúceho z vyúčtovania nákladov za r. 2014 boli jednoznačne preukázané (ani jeden zo žalovaných tieto skutkové tvrdenia nepoprel). Nedoplatky za predchádzajúce obdobie r. 2010 - 2013 (konanie vedené pod sp. zn. 12C/149/2012 sa týka nedoplatku za r. 2011) činili sumu 3.945,80 eur, a táto suma je resp. bola predmetom iných konaní (napr. sp. zn. 7C/36/2012, či už spomínané konanie 12C/149/2012). Zvyšná suma 565,99 eur plus suma 10,61 eur (spolu 576,60 eur) predstavuje skutočný nedoplatok za rok 2014 a úroky z omeškania z mesačných zálohových platieb za tento rok. Na základe uvedeného vyúčtovania nákladov boli žalovaní povinní nedoplatok zaplatiť najneskôr do 15 dní od jeho doručenia. Z pripojených doručeniek je zrejmé, že žalovaný 1 prevzal vyúčtovanie dňa 1.6.2015 (jeho lehota na plnenie uplynula dňa 16.6.2015) a žalovaná 2 ho prevzala dňa 23.6.2015 (jej lehota na plnenie uplynula dňa 9.7.2015). Žalovaný 1 v konaní preukázal, a je to zjavné

aj zo samotného vyúčtovania, že v danom roku uhradil na predpisových platbách sumu 1.698,48 eur. Ďalšie platby odmieta uhrádzať s odôvodnením, že táto čiastka zodpovedá výške jeho spoluvlastníckeho podielu, odvolávajúc sa na ust. § 10 ods. 1 a 2 ZoVBaNP. Tvrdí, že si svoju povinnosť voči žalobcovi plní riadne odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu a že vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu, ktorý na byte nadobudol, má uhradené a vysporiadané všetky platby, ako aj prípadné nedoplatky vzťahujúce sa k spornému obdobiu r. 2014.

11. Podľa § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom. Týmto predpisom je zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoVBaNP“).

12. Podľa § 6 ods. 1 ZoVBaNP na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom.

13. Podľa § 6 ods. 3 ZoVBaNP na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve.

14. Podľa § 6 ods. 4 ZoVBaNP zmluvy uzatvorené v rozpore s odsekom 3 sú neplatné.

15. Podľa § 7b ods. 5 veta prvá ZoVBaNP vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.

16. Podľa § 8 ods. 3 ZoVBaNP správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok vlastníkov“) musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.

17. Podľa § 8 ods. 5 ZoVBaNP správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.

18. Podľa § 8a ods. 1 veta prvá až tretia ZoVBaNP vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom.

19. Podľa § 8a ods. 2 prvá a druhá veta ZoVBaNP správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

20. Podľa § 8b ods. 2 písm. e) ZoVBaNP pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

21. Podľa § 136 ods. 1 a 2 vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

22. Podľa § 137 ods. 1 podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

23. Podľa § 139 ods. 1 z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

24. Citované zákonné ustanovenie § 139 ods. 1 upravuje vzťah spoluvlastníkov k tretím osobám. Vychádza z jednotnosti vlastníctva a je výrazom ochrany tretích osôb, ktoré často nemôžu poznať vnútorné vzťahy spoluvlastníkov. Zákon preto vo všeobecnosti prezumuje u všetkých spoluvlastníkov spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť a na druhej strane aj solidárne oprávnenie všetkých spoluvlastníkov vo vzťahu k tretím osobám. Preto napr. ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov bude zodpovedať v celom rozsahu za zaplatenie opravy spoločnej veci, a to aj vtedy, ak s opravou veci nesúhlasil. Prípadné nezhody spoluvlastníkov, týkajúce sa správy spoločnej veci, nemajú vplyv na vzťah k tretím osobám. Zodpovednosť spoluvlastníkov voči tretím osobám sa prejavuje aj pri posudzovaní toho, či protiprávny stav spôsobil konaním len niektorý zo spoluvlastníkov (vtedy je pasívne legitimovaný len tento spoluvlastník, napr. spoluvlastník obťažuje suseda imisiami), alebo či protiprávny stav je spôsobovaný samotnou vecou. V takomto prípade sú pasívne legitimovaný všetci spoluvlastníci v prípadnom súdnom spore z procesnoprávneho hľadiska tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo.

25. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v plnom rozsahu dôvodná. Po vysporiadaní sa s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu (bod 9. odôvodnenia) súd zaviazal na úhradu žalovaného nedoplatku z vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 oboch žalovaných spoločne a nerozdielne. Obrana žalovaného 1 spočívala v tom, že vzhľadom na to, že je iba podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu 1 k celku, v tomto pomere sa aj podieľa na úhrade nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu tak, ako mu táto povinnosť vyplýva z ust. § 10 ods. 1 a 2 ZoVBaNP, t. j. iba do veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu na byte. Aplikácia uvedených ustanovení však prichádza do úvahy len v prípade vzťahov medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v súvislosti so spôsobom tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv v nadväznosti na spoluvlastnícke podiely týchto jednotlivých vlastníkov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. V danom prípade je potrebné aplikovať ust. § 139 ods. 1 (viď bod 24. tohto odôvodnenia). Obrana žalovanej 2. okrem iného (bod 9. tohto odôvodnenia), spočívala aj v námietke (viď konanie 12C/149/2012), že súd nerešpektuje, resp. sa nezaoberá prebiehajúcim konkurzným konaním na majetok jej manžela O.. R. B.. Túto námietku súd považuje za irelevantnú, nakoľko bezpodielové spoluvlastníctvo manželov B. bolo rozsudkom č. k. 12C/169/02-37 zo dňa 15.7.2003, právoplatne dňa 13.8.2003 zrušené, čo bolo aj dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetného bytu žalovanou 2. Žalobca v zmysle citovaného ust. § 8a ods. 2 ZoVBaNP doručil žalovaným v 1. a 2. rade vyúčtovanie nákladov a nedoplatok z neho vyplývajúci, ktorý žalovaní nerozporovali (čo do obsahu i výšky), sú povinní uhradiť v celkovej sume 576,60 eur. Povinnosť žalovaných plniť s ohľadom na citované zákonné ustanovenia bola určená 15. dňom po doručení vyúčtovania, ktorý v prípade žalovanej 2 je 9.7.2012, ktorým sa žalovaní dostali do omeškania so splnením peňažného záväzku. Súd preto žalobcovi priznal aj uplatnené úroky z omeškania v zmysle citovaných zákonných ustanovení v súlade s uplatneným žalobným návrhom žalobcu.

28. Na záver súd ešte poznamenáva, že postup žalobcu považuje za správny, nakoľko iný postup žalobcovi ZoVBaNP ani neumožňuje. Naopak, ak by vzniknuté nedoplatky v bytovom dome nevymáhal (§ 8b ods. 2 písm. e) ZoVBaNP), nesie zodpovednosť voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov

v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia si svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy (§ 8 ods. 5 ZoVBaNP). Otázka možnosti technického riešenia obmedzenia, resp. zamedzenia dodávok energií do predmetného bytu je v danom prípade bez relevancie (tak ako navrhuje žalovaný 1 v obdobnom konaní).

29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).