Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/51/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Andrejom Radomským, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zat. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, P. O. BOX 205 proti žalovanej: W., v konaní o zaplatenie 1.269,39 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 119,55 Eur a príslušenstva predstavujúceho úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.269,39 € od 20.04.2014 do 20.01.2017, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 119,55 € od 21.01.2017 do zaplatenia, ako aj časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 1.149,84 € od 21.01.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.12.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 1.269,39 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.269,39 € od 20.04.2014 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.09.2013 žalobca a žalovaná uzatvorili Zmluvu o pôžičke č. 7125125, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 1.916,40 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná pôžičku splatiť v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume po 31,94 Eur. Do dnešného dňa, teda do dňa podania žaloby uhradila žalovaná z vyššie uvedenej sumy iba sumu 63,88 Eur. Vzhľadom na to, že si žalovaná neplnila svoje povinnosti a porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami v zmluve žalobca dňa 26.02.2014 listom a to pred žalobnou upomienkou vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalobca pôvodný úver zosplatnil dňa 19.04.2014 Do podania žaloby žalovaná dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške 1.269,39 Eur.

3. Dňa 27.10.2017 súd pristúpil k vyhotoveniu Oznámenia o podanej žalobe ktoré bolo na úradnej tabuli tunajšieho súdu a webovej stránke tunajšieho súdu vyvesené dňa 27.10.2017 a zvesené dňa 11.11.2017 a to v zmysle ust. § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

4. Uznesením č.k. 24Csp/51/2017-31 zo dňa 17.07.2017 súd pripustil zmenu na strane žalobcu, tak že pôvodný žalobca z konania vystupuje a na jeho miesto vstupuje Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154.

5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 16.01.2018, ktorého sa nezúčastnil tak právny zástupca žalobcu rovnako ani žalobca, pričom títo svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby vec bola prejednaná v ich neprítomnosti. Rovnako sa nedostavila žalovaná u ktorej doručenie bolo vykázané procesnou fikciou v zmysle ust. § 111 ods. 3 resp. § 112 CSP. V zmysle § 157 ods. 1 a ods. 2 súd následne prejednal vec v neprítomnosti sporový strán (strany voči tomuto postupu a vedeniu konania nemali námietky).

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - potvrdením o zaevidovaní zmluvy typu NNQweb osobou Luciou Ovšankovou ku dňu 25.09.2013, Podmienkami k Zmluve o pôžičke, Predžalobnou upomienkou, fotokópiu doručenky na meno žalovanej, Prehľadom splátok a úhrad, Vyjadrením žalobcu zo dňa 12.01.2018 a zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Z potvrdenia o zaevidovaní zmluvy typu NNQweb osobou Luciou Ovšankovou ku dňu 25.09.2013 súd zistil, že žalobca („veriteľ“) a žalovaná („dlžník“) zaevidoval údajné uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej bližšie údaje z predmetného zrejmé nie sú.

8. Z listu zo dňa 25.12.2013 označeného ako „Predžalobná upomienka“ súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na uhradenie nedoplatku inak bude úver zosplatnený, pričom z listinného dôkazu a to fotokópie doručenky vyplýva, že žalovaná si predmetnú Predžalobnú upomienku neprevzala ,v odbernej lehote, pričom táto bolo uložená dňa dňom 05.03.2014

9. Z predloženého druhého Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná údajne uhradila 63,88 Eur, pričom zostáva údajne zaplatiť 1.441,19 Eur.

10. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

12. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy („zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo iba “zákon“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

13. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

18. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

19. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom súd konanie zastaví.

20. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr než sa začalo predbežné prejedanie sporu podľa § 168, alebo pojednávanie.

21. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu a to písomné podanie zo dňa 12.01.2018 (čl. 44), ktorý vzal žalobu vo vyššie uvedenej časti späť voči žalovanej súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie voči nej v tejto časti zastavil.

22. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.

23. Súd z vyššie uvedených listinných dôkazov nemal za preukázané, že žalobca a žalovaná vôbec uzatvorili akúkoľvek zmluvu o úvere z dôvodu, že takúto zmluvu ako prílohu žaloby alebo dodatočne ako samostatný listinný dôkaz žalobca súdu nikdy nepredložil. Taktiež nebolo preukázané ani za akých zmluvných podmienok by malo k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Spolu so žalobou bolo súdu predložené len potvrdenie o zaevidovaní zmluvy typu NNQweb osobou Luciou Ovšankovou ku dňu 25.09.2013. Teda samotná úverová zmluva v písomnej podobe podpísaná zmluvnými stranami predložená v priebehu tohto kontradiktórneho sporu žalobcom nebola.

24. Zároveň z vyššie uvedených listinných dôkazov predložených žalobcom nemal súd taktiež za preukázané že následne žalobca poskytol ako veriteľ dlžníkovi/žalovanej spotrebiteľský úver, keď súdu nepreložil výpis z účtu žalobcu preukazujúci reálny presun finančných prostriedkov na účet žalovanej.

25. Súd poukazuje na skutočnosť, že žaloba bola podaná už za účinnosti civilného sporového poriadku. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Civilný sporový poriadok upravuje zákonnú koncentráciu konania v zmysle ust. § 154 CSP, keď prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí a sudcovskú koncentráciu konania, pričom túto rozdeľuje na prospektívnu a retrospektívnu.

26. Pri sudcovskej koncentrácii konania lex generalis predstavuje ust. § 153 ods. 1 veta druhá a lex specialis predstavuje ust. § 167 ods. 3 a ods. 4 a to pri replike a duplike sporových strán, keď žalobca má povinnosť uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; pričom na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy už súd nemusí prihliadnuť. Súd pritom žalobcu poučil o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

27. V danom prípade je možné použiť retrospektívnu sudcovskú koncentráciu konania na základe ktorej v zmysle ust. § 153 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. V prvom rade skutočnosti uvedené v písomnom podaní žalobcu (samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere) mohol žalobca predložiť súdu už so samotnou žalobou, respektíve následne pred prvým pojednávaním. Žalobca tak neučinil ani v žalobe a ani následne. Z uvedeného dôvodu súd na prostriedky procesného útoku žalobcu neprihliadol, keď nepreukázal základnú ním tvrdenú skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy.

28. Teda možno konštatovať, že žalobca neuniesol bremeno dôkazné. Vymedzenie predmetu dokazovania vo veľkej miere závisí od strán sporu a od ich povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Bez tohto aby žalobca uviedol skutkové tvrdenia súd nemôže vo veci rozhodnúť, lebo nebude môcť vykonať podriadenie skutkového deja pod príslušnú právnu normu, teda nebude môcť aplikovať právo. Následne musí strana uniesť bremeno tvrdenia, ktoré je okrem iného vymedzené hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný vzťah medzi stranami.

29. Súd poukazuje na skutočnosť, že základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie civilného sporového poriadku podľa ktorého strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy a svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takéhoto rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (napríklad aj v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

30. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť predmetné dôkazy musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočnosti stranou tzv. bremena tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinností tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla v konaní najavo spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, pri určovaní hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočnosti, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané a jednak nositeľa dôkazného bremena.

31. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalobné, resp. žalovaného právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti tohto práva vylučujúce sú záležitosťou žalovaných. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej ktorej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, teda pravidlo, že neexistencia niečoho majúca trvajúci charakter sa v zásade nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálne neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

32. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol bremeno dôkazné. Z uvedeného dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

33. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný bol v konaní úspešnejší. O nároku na náhradu trov konania preto súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keďže neúspešný žalobca právo na náhradu trov konania nemá. Zároveň samotný nárok na náhradu trov konania úspešnejšieho žalovaného nepriznal z dôvodu, že žalovaný náhradu trov v konaní nepožadoval, pričom možno konštatovať, že zo súdneho spisu mu žiadne trovy ani nevyplývajú. Vzhľadom na tieto skutočnosti mu súd nárok na nich v konečnom dôsledku argumentum a contrario nepriznal a to aj z dôvodu, že civilnom sporovom konaní nemožno ohľadne trov konania priznať potencionálny nárok (ktorý by mohol neskôr po rozhodnutí súdu o trovách konania zo spisu vyplývať), ktorý v čase rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania strana sporu sama nepožaduje a súbežne zo súdneho spisu v čase rozhodnutia zároveň nemožno vyvodiť jeho existenciu. Teda ak takýto nárok vystupuje v pozícii iba eventuálneho uplatnenia práva úspešnej sporovej strany.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.