Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/29/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.01.2018 takto,

rozhodol:

Obžalovaný N. F., nar. XX.XX.XXXX v C., Č. A., trvale bytom L. Č.. XXX, okres Ž. U. T., nezamestnaný

je vinný, že

od mája 2013 až do súčasnej doby do dňa hlavného pojednávania 16.01.2018, si v mieste trvalého bydliska a na miestach, kde sa zdržiaval, riadne a včas neplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z., v znení neskorších predpisov, a ktorá mu bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10P 46/2011 zo dňa 25.03.2011, právoplatným dňa 06.04.2011, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu svojich detí N. F., nar. XX.XX.XXXX, M. F., nar. XX.XX.XXXX a G. F., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené osobitným zákonom, na každé dieťa zvlášť, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky K. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. L. Č.. XXX, čím mu za vyššie uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 3.313,52 €, pričom matka maloletých detí nemala finančné prostriedky na zabezpečenie ich základných potrieb a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 30PP/120/2012 zo dňa 31.10.2012, práv. 31.10.2012, podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/70/2011 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. a), b), c) Trestného zákona,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, týmto činom vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, čin spáchal závažnejším spôsobom konania

- po dlhší čas a na viacerých osobách a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený

tým spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a), b) c) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., s poukazom na § 138 písm. b) j) Trestného zákona,

za to sa odsudzuje

podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) § 38 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Žiari nad Hronom podal dňa 22.03.2017 obžalobu na obvineného N. F. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods. 3 písm. a) b) c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) j) Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného N. F. prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku listinných dôkazov, oboznámením sa s obsahom pripojených spisov Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 1T 70/2011, sp. zn. 1T 98/2009.

Obžalovaný N. F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a) b) c) ods. 2, ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku uviedol „nepopieram spáchanie skutku uvedeného v obžalobe“. Na otázky podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku písm. c) či rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, obžalovaný uviedol áno, písm. d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom radil o spôsobe obhajoby, obžalovaný uviedol áno, písm. f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, obžalovaný uviedol áno, písm. g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladený za vinu, obžalovaný uviedol áno, písm. h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin, obžalovaný uviedol áno. Prokurátor navrhol pre vyhlásenie obžalovaného, súd preto podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu ktorom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná.

Súd konanie obžalovaného, ktorým najmenej 3 mesiace v období 2 rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, týmto činom vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze čím spáchal závažnejším spôsobom konania po dlhší čas a na viacerých osobách a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods. 3 písm. a) b) c) Trestného zákona. Súd upravil podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona skutkovú vetu zo dňa hlavného pojednávania. Podľa § 138 písm. b) j) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie spáchanie trestného činu po dlhší čas, na viacerých osobách.

Obžalovaný N. F. je vyučený, ukončil stredné odborné učilište, z oznámenia, potvrdení Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, agenda služieb pre občana, pracovisko L. vyplýva, že obžalovaný je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.11.2012. Od 01.11.2012 je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi.

Zo správy E. D., pobočka Ž.B. U. T. súd zistil, že obžalovaný sa nachádza v evidencii žiadateľov o dávku v nezamestnanosti od 01.11.2012. Dávka v nezamestnanosti nebola priznaná nakoľko nespĺňal podmienky na jej priznanie. Obžalovaný nie je evidovaný ako poberateľ nemocenských dávok, poberateľ dôchodku, poberateľ úrazových dávok a poberateľ dávok garančného poistenia. Z potvrdenia E. D., pobočka Ž. U. T. vyplýva, že obžalovaný bol zamestnanec - dohodár do 31.12.2012.

Obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 30.05.2011 sp. zn. 1T 70/2011 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. a) b) c) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov. Pre jeho výkon bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uznesením Okresného súdu v Trnave z 31.10.2012 sp. zn. 30PP 120/2012 bol podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne prepustený, pričom podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona bola určená skúšobná doba v trvaní 3 roky. Skúšobná doba uplynula 31.10.2015.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 6 Trestného zákona, pričom ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona ustálil, že obžalovaný sa priznal

k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona súd nezistil. Preto podľa § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, čím sa znižuje horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 písm. a) b) c) Trestného zákona možno uložiť páchateľovi trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona trest odňatia slobody na jeden rok až 44 mesiacov.

Podľa názoru súdu postačuje uložiť obžalovanému v zmysle § 46 Trestného zákona, podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) § 38 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona trest odňatia slobody mierne nad dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.