Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-171-2017.pdf
PDF · 80.88 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/171/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, G.. L. O., U.. XX. XX. XXXX, bytom pri matke, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Vranov nad Topľou, na návrh matky: K. O., U.. XX. XX. XXXX, bytom E. X. G. XX/XX, H. U. F., za účasti otca: F. Ľ., U.. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX/XXX, Q. T.G., Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o zvýšenie výživného t a k t o
rozhodol:
M e n í s a výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P/189/2016-20- zo dňa 10.1.2017 a to tak, že sa zvyšuje výživné na mal. L. O., U.. XX.XX.XXXX zo sumy 70€ na sumu 90€ mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 10.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc mesiacom september 2017.
Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2017 do 31.1.2018 v sume 100€ je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa a to na čiastku 100 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá dcéra je žiačkou 2. ročníka základnej školy. Fyzicky vyrástla a zvýšili sa výdavky na zabezpečenie jej výchovy a výživy.
2. Otec maloletého dieťaťa s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil.
3. Kolízny opatrovník doporučil návrhu vyhovieť, nakoľko zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa.
4. Zástupkyňa Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou žiadala návrhu matky vyhovieť.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to spisom tunajšieho súdu sp.zn. 8P/189/2016, lustráciou otca v Sociálnej poisťovni, mzdovým listom otca, správou zamestnávateľa otca, správou ÚPSVaR Humenné a zistil tento skutkový stav:
6. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P/189/2016-20 zo dňa 10. 01. 2017 bolo zvýšené výživné zo strany otca na maloletú L. a to zo sumy 50,- eur na čiastku 70,- eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2016. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02. 2017.
7. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že už v predchádzajúcom súdnom konaní žiadala výživné zvýšiť na sumu 100,-eur. Jej návrhu bolo vyhovené len čiastočne, keď výživné bolo zvýšené na čiastku 70,- eur. V tom čase otec tvrdil, že od 01. 08. bude riadne zamestnaný na pracovnú zmluvu, preto matka opätovne podala návrh na zvýšenie výživného. Maloletá dcéra je toho času žiačkou 2. ročníka základnej školy. Stravuje sa v školskej jedálni s poplatkom 22,- eur. Okrem bežných nákladov na zabezpečenie jej stravy, ošatenia, obuvi, hygienických potrieb, má matka zvýšené náklady na školské potreby a rôzne poplatky. Matka býva v spoločnej domácnosti s dcérou, s manželom a ich spoločným maloletým synom. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 213,- eur a z prídavkov na 2 deti. Otec si vyživovaciu povinnosť na dcéru pravidelne neplní. Výživné posiela raz za tri mesiace, aby nebol trestne stíhaný. V súčasnosti jeho dlh na výživnom predstavuje sumu okolo 500,- eur. S maloletou L. sa otec nestretáva, v prípade sviatkov ju neobdarúva. Matka vyslovila pochybnosť o výške príjmu otca zo zamestnania ako bol súdu zdokladovaný. Otec rok pracuje len na dohodu o pracovnej činnosti, pričom si už mohol nájsť aj inú prácu.
8. Z výpovede otca vyplýva, že na jeho strane od poslednej úpravy výšky výživného nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov. Naďalej je zamestnaný u toho istého zamestnávateľa, ale len na dohodu. Vykonáva práce zlievača. Do práce chodí síce každý deň, ale len na hodinu až tri, podľa potreby. Okrem príjmu, ktorý je mu vyplácaný na základe dohody, iný zárobok nemá. Prácu si hľadá, ale nemá ukončenú strednú školu, takže je to dosť ťažké. Vyživovaciu povinnosť na dcéru si plní, keď má finančné prostriedky, alebo keď sa vrátia zo zahraničia jeho rodičia, ktorí mu finančne vypomáhajú. S maloletou L. nie je v žiadnom kontakte. Býva v rodičovskom rodinnom dome, za ktorý poplatky spojené s bývaním uhrádzajú jeho rodičia. Otec si sám zabezpečuje stravu, cestovné do práce ho stojí okolo 10 až 15,- eur. Na úrade práce nie je evidovaný. Odvody do zdravotnej poisťovne zaňho uhrádza jeho otec vo výške okolo 40,- eur mesačne. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani hnuteľné veci väčšieho rozsahu.
9. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec maloletej pracoval v spoločnosti G. D., E..A..O.., E. na dohodu o pracovnej činnosti v období od 28.09.2016 do 13.02.2017. Dohodu o pracovnej činnosti má otec dieťaťa evidovanú znova u toho istého zamestnávateľa od 05.04.2017 až do súčasnosti. Priemerný mesačný čistý príjem otca za obdobie posledných 11 mesiacov činí čiastku 65,60 eur. Zamestnávateľ potvrdil, že v budúcnosti by mohol byť F. Ľ. u nich zamestnaný na pracovnú zmluvu a mohol by dosahovať vyšší príjem.
10. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.
12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že je potrebné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa s prihliadnutím na jeho vek a odôvodnené potreby. Hoci od ostatnej úpravy výšky výživného uplynul len jeden rok, súd na základe zistených skutkových okolností rozhodol podľa výroku tohto rozsudku. Aj v januári 2017 bol otec zamestnaný u toho istého zamestnávateľa na dohodu o pracovnej činnosti a tento stav trvá naďalej. Súd neuveril tvrdeniam otca, že nie je v jeho možnostiach dosahovať vyšší príjem. Otec je zdravý, mladý, schopný pracovať, ovláda výkon murárskej činnosti. Nezabezpečuje osobnú starostlivosť maloletému dieťaťu, ani staršej osobe, takže jeho osobná rodinná situácia mu nebráni za prácou aj vycestovať, ak v mieste jeho bydliska nie je možné zamestnať sa na riadny pracovný pomer. Keďže otec maloletej nie je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, sám si dobrovoľne uhrádza odvody do zdravotnej poisťovne vo výške okolo 40,- eur mesačne. Výkon jeho prác na dohodu o pracovnej činnosti nie je prekážkou, aby sa evidoval na úrade práce a tak by zaňho tento finančný výdavok uhrádzal štát. Na zabezpečení výchovy a výživy maloletej L. sa otec podieľa len úhradou sumy 70,- eur mesačne, aj to nie pravidelne. S dcérou sa nestretáva, v prípade sviatkov ju neobdarúva. Ak by otec dosahoval len príjem vo výške minimálnej mzdy, bolo by v jeho možnostiach podieľať sa na zabezpečení potrieb maloletej dcéry vo výške 90,- eur mesačne, preto na túto sumu súd jeho vyživovaciu povinnosť zvýšil a to počnúc mesiacom september 2017, kedy matka podala návrh na súd.
16. Dlžné výživné, pozostávajúce z neuhradeného zvýšeného výživného, za obdobie od 01. 09. 2017 do 31. 01. 2018 v sume 100 eur (90eur- 70 eur = 20 eur x 5 mesiacov) je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon rozhodnutia podľa osobitného zákona.