Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-15-2017.pdf
PDF · 117.74 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: T.. G. L., so sídlom B. P. XXXX/X, A., správca konkurznej podstaty úpadcu Peter Križan - MÄSKO v konkurze, IČO: 34480773, Svätoplukova 1339, Bánovce nad Bebravou, proti žalovanému: Jozef Janík, IČO: 37454579, Svätoplukova 1154/6, Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 12 049,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 6Cb/32/2014-165 zo dňa 29. septembra 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 12 049,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 5.498,50 eur od 15.07.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05% ročne zo sumy 80,00 eur od 11.10.2014, vo výške 8,05% ročne zo sumy 80,00 eur od 11.12.2014, vo výške 8,05% ročne zo sumy 80,00 eur od 11.02.2015, vo výške 8,5% ročne zo sumy 80,00 eur od 11.09. 2014, vo výške 8,5% ročne zo sumy 80,00 eur od 12.08.2014, vo výške 8,05% ročne zo sumy 80,00 eur od 11.11.2014, vo výške 8,05% ročne zo sumy 80,00 eur od 11.01.2015, vo výške 8,05% ročne zo sumy 855,90 eur od 04.01.2015, vo výške 8,05% ročne zo sumy 855,90 eur od 11.11.2014, vo výške 8,05% ročne zo sumy 855,90 eur od 11.12.2014, vo výške 8,05% ročne zo sumy 855,90 eur od 04.02.2015, vo výške 9,05% ročne zo sumy 855,90 eur od 11.10.2014, vo výške 8,5% ročne zo sumy 855,90 eur od 11.09.2014, vo výške 8,5% ročne zo sumy 855,90 eur od 12.08.2014. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že uznesením č. k. 6Cb/32/2014-36 (správne označenia čísla listu má byť - 56) zo dňa 09.02.2015, právoplatným dňa 18.02.2015, spojil konania vedené na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 6Cb/32/2014 (pôvodne 13Rob/21/2014), 5Cb/28/2014 (pôvodne 12Rob/60/2014), 6Cb/37/2014 (pôvodne 12Rob/61/2014), 5Cb/27/2014 (pôvodne 13Rob/37/2014), 6Cb/36/2014 (pôvodne 13Rob/38/2014), 5Cb/2/2015 (pôvodne 10Rob/31/2014), 6Cb/3/2015 (pôvodne 12Rob/74/2014), 6Cb/18/2015 (pôvodne 10Rob/42/2014), 5Cb/3/2015 (pôvodne 12Rob/83/2014), 6Cb/20/2015 (pôvodne 12Rob/90/2014), 6Cb/19/2015 (pôvodne 12Rob/91/2014), 6Cb/4/2015 a 6Cb/5/2015 na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 6Cb/32/2014, nakoľko sa žalobca žalobami v uvedených konaniach domáha voči tomu istému žalovanému zaplatenia nájomného za nájom nebytových priestorov, hoci na základe rôznych zmlúv o nájme nebytových priestorov a ich dodatkov a za rôzne obdobia. Následne tunajší súd uznesením č. k. 6Cb/32/2014-92 zo dňa 07.07.2015 spojil
konania vedené na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 6Cb/32/2014, 6Cb/26/2015 a 6Cb/27/2015 na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 6Cb/32/2014 z dôvodu, že ide o veci, ktoré sa týkajú tých istých strán sporu a súčasne spolu skutkovo súvisia, keďže ide o žaloby jedného žalobcu proti jednému žalovanému, v ktorých sa uplatňuje úhrada nájomného, hoci na základe rôznych zmlúv o nájme nebytových priestorov a ich dodatkov a za rôzne obdobia (vo všetkých prípadoch sa však prenajatý priestor nachádza v tej istej budove).
3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 10.09.2012 uzatvorili Peter Križan - MÄSKO ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorou prenajímateľ dal nájomcovi do odplatného užívania nebytový priestor o výmere XX,XX m2, nachádzajúci sa na poschodí v Stredisku obchodu a služieb v Q. nad Q. na Svätoplukovej ulici súp. č. XXXX, a to na dobu neurčitú od 10.09.2012. Nájomca sa zaviazal platiť prenajímateľovi nájomné vo výške 80,- eur (s DPH) vždy do 10. dňa príslušného mesiaca. V prípade omeškania s úhradou nájomného sa zmluvné strany dohodli, že nájomca je povinný platiť prenajímateľovi úroky z omeškania vo výške 0,1 % za každý začatý deň omeškania. Dňa 21.05.2012 uzatvorili Peter Križan - MÄSKO ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorou prenajímateľ dal nájomcovi do odplatného užívania nebytový priestor o výmere XX,XX m2, nachádzajúci sa na prízemí v Stredisku obchodu a služieb v Q. nad Q. na Svätoplukovej ulici súp. č. XXXX, a to na dobu neurčitú od 01.06.2012. Nájomca sa zaviazal platiť prenajímateľovi nájomné vo výške 270,- eur (s DPH) vždy do 10. dňa príslušného mesiaca. V prípade omeškania s úhradou nájomného sa zmluvné strany dohodli, že nájomca je povinný platiť prenajímateľovi úroky z omeškania vo výške 0,1 % za každý začatý deň omeškania. Dňa 31.05.2013 uzatvorili Peter Križan - MÄSKO v konkurze ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 21.05.2012, ktorou sa rozšíril predmet nájmu na nebytový priestor na celkovú výmeru XXX,XX m2 a zmenila sa výška nájomného na sumu 855,90 eur (s DPH) mesačne. Dodatok nadobudol účinnosť dňa 01.06.2013.
4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Úpadca a žalovaný platne uzatvorili dve nájomné zmluvy (jednu vrátane dodatku), podľa ktorých dal úpadca žalovanému do odplatného užívania (prenajal) nebytové priestory. Obe zmluvy sú platné, pretože úpadca bol v čase ich uzatvorenia vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa nebytové priestory nachádzajú, a preto mohol disponovať nehnuteľnosťou a priestormi v nej sa nachádzajúcimi, a to aj spôsobom ich poskytnutia do odplatného užívania inej osobe. Je pravdou, že skutočnosť, že úpadca je vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, bola právoplatne určená v konaní tunajšieho súdu 5C/80/2011 (skutočnosť známa súdu z jeho činnosti) neskôr, ako boli uzatvorené uvedené nájomné zmluvy, pričom v čase uzatvorenia nájomných zmlúv bol v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník nehnuteľností iný subjekt. Toto je však irelevantné, keďže rozsudok v konaní 5C/80/2011 nemá konštitutívne, ale iba deklaratórne účinky, čiže iba deklaroval stav, ktorý tu existoval už predtým, a to, že Peter Križan - MÄSKO je vlastníkom nehnuteľností. Neobstoja preto akékoľvek námietky o neplatnosti uvedených nájomných zmlúv a platnosti podnájomnej zmluvy s iným subjektom (JFKonsulting s.r.o.), ktorý nebol ani vlastníkom a ani inou osobou oprávnenou prenechať do užívania nebytové priestory žalovanému, pretože nemal uzatvorenú zmluvu s vlastníkom, ktorým bol a je úpadca Peter Križan - MÄSKO. Na základe uvedených dvoch nájomných zmlúv a dodatku nájomný vzťah v období, za ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní nájomné (vrátane všetkých spojených konaní) medzi žalobcom a žalovaným trval a žalovaný nepreukázal, že by bol nájom platne zanikol ku dňu 31.12.2014, alebo že by k tomuto dňu odovzdal priestory oprávnenej osobe, a preto bol za tieto mesiace povinný zaplatiť žalobcovi nájomné v sume 80,- eur za jeden priestor a 855,90 eur za druhý priestor, teda spolu 12 049,80 eur. Žalovaný nepreukázal, že by bol nájom platne zanikol ku dňu 31.12.2014, alebo že by k tomuto dňu odovzdal priestory oprávnenej osobe. Pokiaľ žalovaný priestory odovzdal inej osobe, ako prenajímateľovi, alebo inej osobe ako osobe oprávnenej konať za prenajímateľa U. B., nemá takéto odovzdanie priestorov účinky ukončenia nájomného vzťahu medzi stranami tohto sporu. Žalovaný uviedol, že niektoré faktúry žalobcovi uhradil, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal (napr. doklad o úhrade) a z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že pri platení faktúr vydával žalobca žalovanému doklad o zaplatení (napr. pri faktúre č. 20140056). Súd prvej inštancie mal teda za to, že žalovaný nájomné neuhradil, a preto žalovaného na zaplatenie sumy nájomného za uvedené vyššie uvedené mesiace vo výške 12 049,80 eur zaviazal, keďže ide o jeho splatný a nesplnený zmluvný záväzok uhradiť nájomné. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok v lehote splatnosti a dostal sa do omeškania, má žalobca nárok aj na
úrok z omeškania. Súd preto zaviazal žalovaného nielen na úhradu dlžnej sumy, ale aj na zaplatenie úroku z omeškania. Úrok z omeškania žalobcovi patrí odo dňa omeškania žalovaného, t. j. z každého mesačného nájomného odo dňa nasledujúceho po jeho splatnosti, ktorá nastala v daný mesiac 10. dňa a podľa dodatku č. 1 zo dňa 31.05.2013, účinného od 01.06.2013, nájomné je splatné do tretieho dňa príslušného mesiaca. V prípadoch, keď si žalobca uplatnil úrok z omeškania od neskoršieho dňa, súd mu ho priznal od uplatneného neskoršieho dňa. Žalobca mal nárok na úrok z omeškania dohodnutý v zmluvách vo výške 0,1 % denne, t. j. 36,5 % ročne, no uplatňoval si úrok z omeškania vo výške nižšej, a to 8,05 % , 8,5 % a 9,05 % ročne. Keďže žalobca si uplatňoval úrok z omeškania vždy nižší, než na aký mal nárok, súd mu priznal nižší úrok z omeškania, keďže nemožno priznať viac. Pokiaľ žalovaný namietal, že faktúry mu neboli doručené, a preto nemohla nastať ich splatnosť, je táto námietka nedôvodná, keďže splatnosť jednotlivých mesačných nájomných nastala automaticky v zmysle uzatvorených nájomných zmlúv 10. dňa v mesiaci, resp. v zmysle dodatku 3. dňa v mesiaci. Žalovaný uvádzal množstvo tvrdení, z ktorých by relevantné v prípade ich preukázania boli len tvrdenia o tom, že nájom ku dňu 31.12.2014 zanikol a žalovaný k tomuto dňu odovzdal priestory prenajímateľovi. Na preukázanie tohto tvrdenia, ale ani na preukázanie akéhokoľvek iného svojho tvrdenia žalovaný nenavrhol a nepredložil žiaden dôkaz. Taktiež žalovaný namietal, že žalobca úpadca aj napriek tomu, že je v konkurze vystavuje a podpisuje faktúry bez účasti jeho správcu a takéto jeho úkony sú neplatné, avšak žalobca preukázal, že úpadca Križan podpisoval faktúry na základe poverenia správcu. To, či žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty bolo alebo nebolo zakázané nakladať s nehnuteľnosťami, v ktorých sa nachádzajú predmetné nebytové priestory, je irelevantné, pretože ich prenajal úpadca a okrem toho uvedené predbežné opatrenie bolo zrušené. Obranu žalovaného tak súd vyhodnotil ako irelevantnú a jednoznačne nepodloženú a nepreukázanú žiadnym dôkazom.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f), g), h) CSP odvolanie a navrhol odvolaciemu súdu na základe § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP napadnutý rozsudok v celosti zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní žalovaný poukázal na to, že mal riadne uzatvorenú Podnájomnú zmluvu zo dňa 27.06.2014 so spoločnosťou JFKonsulting s.r.o., A. Hlinku 1120/7, Bánovce nad Bebravou, IČO: 47420618, pričom predmetom podnájmu bol nebytový priestor o výmere 91 m2 na prvom poschodí. Ďalej uviedol, že spoločnosť JFKonsulting s.r.o., A. Hlinku 1120/7, Bánovce nad Bebravou, IČO: 47420618 mala prenajatú celú nehnuteľnosť postavenú na parc. č. XXX v k.ú. Q. nad Q. vedené v evidencii Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor na LV č. XXXX, a to na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 12.05.2014, a to s prenajímateľom CORTE spol. s r.o. "v konkurze", Zvolenská cesta 35, Banská Bystrica, IČO 31 433 987 v zastúpení správcom konkurznej podstaty: SPRÁVCOVSKÁ A REŠTRUKTURALIZAČNÁ, k.s., Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 36 866 555. Žalovaný dal do pozornosti odvolaciemu súdu uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1R 8/2009-659 zo dňa 29.04.2014, v ktorom bol správcovi konkurznej podstaty uložený pokyn na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, ktorá bola v súlade s týmto uznesením uzatvorená so spoločnosťou JFKonsulting s.r.o., A. Hlinku 1120/7, Bánovce nad Bebravou, IČO: 47420618. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s vyššie citovaným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica. Ďalším odvolacím dôvodom žalovaného bola skutočnosť, podľa ktorej žalovaný riadne ukončil podnájomný vzťah so spoločnosťou JFKonsulting s.r.o., A. Hlinku 1120/7, Bánovce nad Bebravou, IČO: 47420618 ku dňu 31.12.2014 a tieto odovzdal spoločnosti JFKonsulting s.r.o., A. Hlinku 1120/7, Bánovce nad Bebravou, IČO: 47420618. Tretím odvolacím dôvodom bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a nevykonal navrhnuté dôkazy, predovšetkým súd prvej inštancie nedoplnil dokazovanie o výsluch zástupcov spoločnosti JFKonsulting s.r.o., A. Hlinku 1120/7, Bánovce nad Bebravou, IČO: 47420618 a SPRÁVCOVSKÁ A REŠTRUKTURALIZAČNÁ, k.s., Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 36 866 555. Napriek tomu, že ako žalovaný som navrhoval toto dokazovanie. Výsluch zástupcov uvedených spoločností v predmetnom spore je veľmi dôležitý, pretože len oni vedia relevantne objasniť skutkový stav, a to s poukazom na to, že žalovaný nie je účastníkom súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. 26Cbi/63/2011. Štvrtým odvolacím dôvodom podľa žalovaného je nesprávne právne posúdenie veci. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 76 ods. 1, § 78 ods. 9 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii s tým, že práve na Okresnom súde Banská Bystrica sa vedie spor. pod sp. zn. 26Cbi/63/2011 o určenie, do ktorej podstaty patrí sporná
nehnuteľnosť, ale vzhľadom k tomu, že tento spor nie je skončený platí, že sporná nehnuteľnosť je zapísaná v podstate u správcu - SPRÁVCOVSKÁ A REŠTRUKTURALIZAČNÁ, k.s., Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 36 866 555 a ten jediný je oprávnený s ňou nakladať. V tejto súvislosti uviedol, že podnájomná zmluva uzatvorená so spoločnosťou JFKonsulting s.r.o., A. Hlinku 1120/7, Bánovce nad Bebravou, IČO: 47420618 bola platná, a preto predmetné nebytové priestory žalovaný užíval v súlade so zákonom. Ďalej poukázal na to, že pred súdom prvej inštancie tvrdil, že od 01.01.2015 žalovaný neužíval predmetné nebytové priestory, nemal ich fakticky ani právne k dispozícii a má informáciu, že tieto boli prenajaté tretej osobe - pánovi P., a aj túto osobu navrhol pred súdom prvej inštancie predvolať ako svedka za účelom doplnenia dokazovania. Piatou odvolacou námietkou žalovaného bolo to, že žalobca mu nedoručil žiadnu faktúru a preto ju nemôže uhradiť a v zmysle § 369 ods. 2 Obch. zák. táto nie je splatná. Posledným odvolacím dôvodom žalovaného bolo to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, nedostatočne sa vysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami a nevykonal navrhované dokazovanie.
6. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení okrem iného uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 5C/80/2011, ktorý bol potvrdený Krajským súdom v Trenčíne sp. zn. 17Co/1151/2014, ako aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 7Cdo/1360/2015 žalovaného zmluva o nájme z 27.06.2014, ktorá bola uzatvorená so spoločnosťou JFKonsulting s.r.o., A. Hlinku 1120/7, Bánovce nad Bebravou, IČO: 47420618 je od začiatku neplatná. Poukázal na to, že platnú zmluvu o nájme T. T. s U. B. nikdy nevypovedali, t.j. zmluva o nájme z 10.09.2012 a 21.05.2012, ako i dodatok č. 1 z 31.05.2013 sú medzi žalobcom a žalovaným stále platné. Odvolaciemu súdu dal do pozornosti, že nehnuteľnosť by mohol správca konkurznej podstaty CORTE s.r.o. zaradiť do oddelenej podstaty v konkurze 1R/8/2009 len vtedy, ak by v čase vyhlásenia konkurzu bol predmet nájmu vo vlastníctve úpadcu CORTE s.r.o. a v jeho základnom imaní vedeného účtovníctva. Tento stav však v čase vyhlásenia konkurzu nebol, čo správca konkurznej podstaty nesprávne vyhodnotil a nehnuteľnosť zapísal len na základe obsahu LV č. XXXX, keď odstúpenie od zmluvy ignoroval, čím pochybil, lebo listina o odstúpení bola vo sfére pôsobnosti úpadcu CORTE s.r.o. od 20.11.2006, teda v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Tiež poukázal na to, že predbežné opatrenie 1R/8/2009 z 09.11.2015 Krajský súd Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 17.03.2016 v konaní 41CoKR/7/2016 zmenil a návrh na zakázanie správcovi konkurznej podstaty T.. L. nakladať s majetkom zamietol. V tejto súvislosti dal odvolaciemu súdu do pozornosti to, že Najvyšší súd SR odmietol dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom na Najvyššom súde SR 7Cdo/1360/2015. Posúdením otázky nedostatku vlastníckeho práva úpadcu k dotknutému majetku sa zaoberal Najvyšší súd SR v konaní 2Obo/15/2012, keď ustálil, že majetok vedený na LV č. XXXX k.ú. Q. nad Q. nebol v čase vyhlásenia konkurzu majetkom úpadcu CORTE s.r.o. a preto tento nemohol byť ani zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu CORTE s.r.o. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že predmetná nehnuteľnosť Domu služieb v Bánovciach nad Bebravou vlastníka U. B. nemohla podliehať konkurzu a byť zapísaná do konkurznej podstaty. Taktiež poukázal na to, že existuje platná zmluva medzi U. B. a T. T., ktorá určuje spôsob uhrádzania nájomného v čl. IV nájomné služby, ako aj platnosť a spôsob platenia.
7. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
10. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
11. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
12. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, podrobne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a Obchodného zákonníka žalobe vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
13. Podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu, preto postup odvolacieho súdu podľa citovaného ustanovenia neprichádzal do úvahy.
14. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie je zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok a nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP.
15. Vzhľadom na podané odvolanie sa odvolací súd zaoberal týmito odvolacími námietkami: 1/ odvolacia námietka týkajúca sa existencie riadne uzatvorenej podnájomnej zmluvy zo dňa 27.06.2014 medzi žalovaným a spoločnosťou JFKonsulting s.r.o., A. Hlinku 1120/7, Bánovce nad Bebravou, predmetom ktorej bol podnájom nebytového priestoru o výmere 91m2 na I. poschodí; 2/ odvolacia námietka riadne ukončeného podnájomného vzťahu ku dňu 31.12.2014, kedy boli nebytové priestory odovzdané; 3/ odvolacia námietka nesprávne zisteného skutkového stavu a nevykonanie navrhnutých dôkazov; 4/ odvolacia námietka nesprávneho právneho posúdenia veci; 5/ odvolacia námietka nedoručenia a neplatnosti faktúr a 6/ odvolacia námietka nedostatočne odôvodneného rozsudku.
16. Odvolacie námietky žalovaného posúdil a vyhodnotil odvolací súd v danej veci ako nedôvodné, bez opory v procesnom postupe súdu prvej inštancie, vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie z týchto dôvodov:
17. K 1/ odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná a tvrdenie žalovaného o platne uzatvorenej podnájomnej zmluve zo dňa 27.06.2014 sa nezakladá na pravde. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/1151/2014, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bánovce sp. zn. 5C/80/2011, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.7Cdo/1360/2015, ktorým bolo odmietnuté dovolanie žalovaného úpadcu CORTE spol. s.r.o. "v konkurze", IČO 31 433 987, Banská Bystrica, Zvolenská cesta č. 35, zastúpená AK Tomáš Suchý, spol. s r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 13, o určenie vlastníckeho práva; čím bol potvrdený rozsudok, podľa ktorého Peter Križan - MÄSKO, IČO: 34 480 733, Svätoplukova 1339, Bánovce nad Bebravou, je vlastníkom nehnuteľnosti, a to parciel reg. "C" parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX mX, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a stavby súp. č. XXXX na parc. č. XXX, nachádzajúcich sa v k.ú. Q. nad Q., zapísané na LV č. XXXX. Na základe vyššie uvedených rozhodnutí bolo preukázané a ustálené, že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo dňa 14.02.2006 uzatvorenej medzi predávajúcim Peter Križan - MÄSKO a kupujúcim CORTE, spol. s r.o. došlo jednostranným právnym úkonom, a to zo strany predávajúceho dňa 20.11.2006. Vzhľadom k tomu, že došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy (táto skutočnosť je právoplatne skonštatovaná na vyššie uvedených rozhodnutiach), nemohol žalovaný platne uzatvoriť dňa 27.06.2014 so spoločnosťou JFKonsulting s.r.o. (spoločnosť JFKonsulting s.r.o.
uzatvorila zmluvu o nájme so spoločnosťou CORTE, spol. s r.o., ktorá ako je vyššie uvedené nebola vlastníkom predmetu nájmu) zmluvu o podnájme, predmetom ktorej mal byť nebytový priestor o výmere XXmX, na I. poschodí, nachádzajúci sa na parcele číslo XXX, k.ú. Q. nad Q., LV č. XXXX.
18. Pokiaľ sa týka 2/ odvolacej námietky a tvrdenie žalovaného, že so spoločnosťou JFKonsulting s.r.o., A. Hlinku 1120/7, Bánovce nad Bebravou, IČO: 47 420 618 riadne ukončil podnájomný vzťah ku dňu 31.12.2014 a tejto spoločnosti predmetné priestory aj odovzdal, tak odvolací súd poukazuje na to, že toto tvrdenie je bez právneho významu k predmetu sporu. Pre dané posúdenie je významné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená "Zmluva o nájme nebytových priestorov" zo dňa 10.09.2012, zo dňa 21.05.2012 a dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 31.05.2013, ktorá nebola ukončená, a ani jednou zo zmluvných strán nebola vypovedaná. V spise sa nenachádza dôkaz o ukončení vyššie špecifikovanej zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti článok III. bod 1. Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 21.05.2012, podľa ktorého ustanovenia sa zmluvné strany dohodli, že nájom vznikne dňa 01.06.2012 a uzatvára sa na dobu n e u r č i t ú . Dodatok č. 1 zo dňa 31.05.2013 sa nedotkol článku III. bod 1. Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 21.05.25012. Ide o námietku, ktorú žalovaný nepreukázal.
19. K odvolacej námietke 3/ odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú, bez opory vo vykonanom dokazovaní. Pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že vo vlastníctve úpadcu CORTE s.r.o. (v čase vyhlásenie konkurzu) nemohla byť sporná nehnuteľnosť z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Na majetok spoločnosti CORTE s.r.o. bol vyhlásený konkurz dňa 26.05.2010 a listina o odstúpení bola reálne k dispozícii úpadcu CORTE s.r.o. od 20.11.2006 t.j. v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Nehnuteľnosť (dom obchodu a služieb Q. nad Q.) nebola vo sfére vlastníctva úpadcu CORTE s.r.o. a správca konkurznej podstaty nemal túto nehnuteľnosť zaradiť do konkurznej podstaty úpadcu. Táto vec je riešená pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi/63/2011. V tejto súvislosti, ako aj na argumentáciu žalovaného odvolací súd uvádza, že predbežné opatrenie sp. zn. 1R/8/2009, ktoré bolo Okresným súdom Banská Bystrica vydané dňa 09.11.2015, bolo dňa 17. marca 2016 sp. zn. 41CoKR/7/2016 zmenené tak, že návrh na zakázanie správcovi konkurznej podstaty T.. L. nakladať s majetkom bol zamietnutý. Podľa odvolacieho súdu výsledok konania o vylúčenie nehnuteľnosti z konkurznej podstaty nemá vplyv na rozhodnutie v tejto veci, kde sa posudzuje, či žalovanému vznikla povinnosť uhradiť platby za prijaté služby v súvislosti s užívaním nebytového priestoru žalobcovi, ktorý bol rozsudkami uvedenými v bode 19 právoplatne určený za vlastníka týchto nehnuteľností.
20. Odvolaciu námietku 4/ posúdil a vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, bez opory vo vykonanom dokazovaní a následne v právnom posúdení veci z dôvodu, že správca konkurznej podstaty úpadcu Peter Križan - MÄSKO zapísal majetok na základe vlastníctva úpadcu, ktoré bolo obnovené zo zákona po odstúpení od zmluvy dňa 20.11.2006. Právne významné pre daný spor je rozhodnutie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 5C/80/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/1151/2017, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/1360/2015 o určení vlastníckeho práva Petra Križana - MÄSKO k nehnuteľnostiam, v ktorých sa nachádzajú prenajaté priestory. Z vyššie citovaných rozhodnutí vyplýva, že odstúpením od kúpnej zmluvy nastal právny stav, ako keby k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo a vlastnícke právo sa zo zákona obnovilo. Pre rozhodnutie v tejto veci je podstatné to, komu svedčí vlastnícke právo k prenajatej nehnuteľnosti a zistenie, že vlastnícke právo patrí žalobcovi. Nič na tom nemení skutočnosť, že na Okresnom súde Banská Bystrica je vedený spor sp. zn. 26Cbi/63/2011 o určenie, do ktorej podstaty patrí sporný majetok.
21. Odvolaciu námietku 5/ posúdil odvolací súd ako účelové tvrdenie. Poukazuje na čl. IV. ods. 1 a 2 Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 21.05.2012 a Dodatok č. 1 zo dňa 31.05.2013, podľa ktorého s platnosťou od 01.06.2013 je mesačná výška nájomného 855,90 Eur s DPH a mesačné nájomné je splatné do tretieho dňa príslušného mesiaca v roku a bude sa platiť osobne do rúk prenajímateľa, prípadne na základe faktúr, ktoré prenajímateľ vystaví nájomcovi. V prípade, ak nájomca neobdrží faktúru prenajímateľa v danej lehote, zaväzuje sa uhradiť nájomné tak, ako je to vedené v tomto odseku, teda do tretieho dňa aktuálneho kalendárneho mesiaca. Za deň úhrady sa považuje deň pripísania platby na bankový účet prenajímateľa. V danom prípade
bolo dôkazné bremeno na žalovanom, ktorý mal povinnosť preukázať uhradenie nájomného spôsobom dohodnutým v článku IV. bod 1, 2 citovanej zmluvy. Ani v odvolacom konaní túto povinnosť nepreukázal. Len na okraj odvolací súd uvádza, že aj keby neboli faktúry doručené žalovanému, tak povinnosť zaplatiť nájomné nezaniká ide o povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, ktorá nebola zrušená.
22. Pokiaľ sa týka 6/ odvolacieho dôvodu, tak s poukazom na vyhodnotenie odvolacích námietok 1/ - 5/ odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa dôkladne a dostatočne zaoberal všetkými tvrdeniami a namietajúcimi skutočnosťami a rozhodnutie je odôvodnené v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 5C/80/2011 odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP účinného od 1.7.2016 potvrdil.
25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 % podľa zásad upravených v § 251 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).