Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-117-2017.pdf
PDF · 74.96 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/117/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Františka Kováča, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. januára 2018 prejednal odvolanie obžalovaného
P. O.
nar. X.X.XXXX v U., trvale bytom Y. XXX, adresa na doručovanie písomností Y. XXX, okres Z., na verejnom zasadnutí prítomného,
ktoré podal proti rozsudku proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T/162/2016 zo dňa 15.05.2017 a takto:
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T/162/2016 zo dňa15.05.2017 bol obžalovaný P. O. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože dňa 27.03.2016, v čase okolo 04.50 hod., na O. ulici, v P. X., okres Z., po predchádzajúcom konflikte v bare pri reštaurácii S., obvinený P. O., J. D., X. K. a Z. U., vyšli z baru von na cestu, kde sa obvinený P. O. začal naťahovať s X. K., následne sotil do Z. U. a po tom ako X. K. obvineného P. O. od neho odtiahol, obvinený P. O. zo svojho oblečenia vytiahol nôž, v dôsledku čoho zo strachu pred ním obaja začali utekať, pričom poškodený X. K. utekal smerom ku kruhovému objazdu a následne cez zbúranisko rodinného domu vedľa predajne spoločnosti P., s.r.o., kde poškodený X. K. spadol a po tom ako ho obvinený P. O. dobehol, naklonil sa ku nemu a nožom ho porezal do oblasti čela vľavo a následne ho udieral päsťami a kopal po celom tele, čím poškodenému X. K., bytom Z., A. XXXX/XX, spôsobil reznú ranu v oblasti čela vľavo, otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie hrudníka vľavo a pomliaždenie drieku s dobou práceneschopnosti v trvaní dva týždne, pričom uvedené zranenia poškodeného obmedzovali v bežnom spôsobe života tri týždne, a to najmä dodržiavaním kľudového režimu, obmedzením hygieny vzhľadom na ranu na čele, pri spánku polohovaním hlavy, pričom zo začiatku poškodený musel spávať v polosede, aby nenastávali tlaky v jazve pri prekrvení hlavy.
Bol za to odsúdený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., na úhrnný trest 12 mesiacov odňatia slobody. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obvineného zaviazal k povinnosti nahradiť škodu poškodenému X. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., A. XXXX/XX, vo výške 1.236,20 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného X. K. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianskoprávne konanie.
Rozsudok nenadobudol právoplatnosť pretože ho ihneď po jeho vyhlásení odvolaním čo do všetkých výrokov napadol obžalovaný. Svoje odvolanie zdôvodnil prostredníctvom obhajcu. V dôvodoch odvolania uviedol, že rozsudok je nejasný a neúplný. Z dôkazov nie je možné vyvodiť záver, že sa dopustil trestného činu výtržníctva a ublíženia na zdraví. Súd vlastnou iniciatívou zmenil, resp. doplnil skutkovú vetu. Súd nemá naprávať nedostatky obžaloby. Nie je z rozsudku jasné, ktoré konanie považuje súd za výtržníctvo, či konflikt v bare alebo na ulici. Nič neusvedčuje obžalovaného zo skutku, výpoveď poškodeného nepodporujú žiadne dôkazy. Závery súdu preto považujú za tendenčné, účelové, vyhodnotené výlučne v prospech poškodeného. Poškodený bol silne pod vplyvom alkoholu, mal výpadky pamäte a stratil aj vedomie. Podstatnú časť skutku si nepamätá. Výpoveď poškodeného je v rozpore s výpoveďami svedkov U. a C., poškodený klame. A.. A. nebola očitým svedkom žiadnej udalosti, svedkyňa nevypovedá pravdu. Nie je pravdou, že by svedkovia D. a T. usvedčovali obžalovaného. Nevideli žiadnu bitku, iba počuli hluk, ak by sa skutok stal ako ho popisuje poškodený, museli by ho aj títo dvaja svedkovia zaregistrovať. Z kamerového záznamu je zrejmé, že žiadne naháňanie od S. k zbúranisku neprebehlo, žiadne tri osoby po ulici neutekajú, a k žiadnemu napadnutiu na zbúranisku nedošlo. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením, že znalecký posudok usvedčuje obžalovaného, keď tento len popisuje ako najpravdepodobnejšie došlo k zraneniam poškodeného. Skutok považujú za vykonštruovaný, nespáchal ho obžalovaný a ani vykonaným dokazovaním mu toto spáchanie nebolo bez pochybností preukázané . Navrhujú preto rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie, resp. oslobodenie spod obžaloby.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaný na dôvodoch odvolania zotrval. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
K namietanému procesnému postupu súdu prvého stupňa je potrebné uviesť, že najmä zo zápisníc o hlavnom pojednávaní a následne zo zdôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku vyplýva, že zisťovaniu skutkového stavu veci bola z pohľadu rozsahu dokazovania venovaná potrebná pozornosť. Takto procesne bolo postupované napriek tomu, že predmetom trestného konania bolo objasňovanie prečinov (najmenej závažný druh trestnej činnosti). Prvostupňový súd vykonal vo veci potrebné dokazovanie a produkované dôkazy aj jednotlivo, či v celku starostlivo vyhodnotil.
Ohľadom skutočností namietaných k výroku o vine obžalovaného odvolací súd uvádza, že táto je preukázaná nielen priamym svedectvom svedka a poškodeného X.K., ale aj svedeckými výpoveďami priameho svedka Z. U., či nepriamych svedkov A.. A. A., znaleckým posudkom znalca A.. Z. A., ktorý potvrdil, že zranenia poškodeného vznikli tak, ako ich popísal. Nepriamymi dôkazmi sú aj lekárska správa o hospitalizácii poškodeného v nemocnici, či prepisy hovorov, kde obžalovaný pod iným menom privoláva pomoc poškodenému a udáva, že poškodený bol bodnutý. Je otázne, prečo ak zranenia poškodenému nespôsobil, predstavoval sa pod iným menom. Obžalovaným namietaný kamerový záznam nemohol zmeniť už závery súdu po vykonanom rozsiahlom dokazovaní, navyše ak bol nejasný.
Ďalej senát odvolacieho súdu nezistil žiadny rozumný dôvod, pre ktorý by poškodený mal zranenie, ktoré by utrpel inak, „hodiť“ na obžalovaného. Práve naopak po napadnutí obžalovaným sa správal štandardným spôsobom obete násilného trestného činu, keď ihneď po napadnutí ako mu svedkovia privolali pomoc, išiel na ošetrenie a bol hospitalizovaný. Polícia vykonala ohliadku miesta činu a vypočula svedkov, poškodený vypovedal od začiatku zhodne, o priebehu konfliktu, a s políciou náležite spolupracoval. Námietka obžalovaného, že poškodený bol opitý neobstojí, keď všetci aktéri skutku, resp. zúčastnené osoby uvádzajú požívanie alkoholu, vrátane obžalovaného. Samotné požitie alkoholu ešte neznamená znevierohodnenie výpovedí svedkov, resp. poškodeného.
Ohľadom námietok k svedeckým výpovediam svedkov príslušníkov mestskej polície B. D. a J. T. je potrebné uviesť, že to, že nevideli celý priebeh konfliktu neznamená, že konflikt sa nestal, alebo že výpovede týchto svedkov sú v rozpore s tým, čo tvrdí obžalovaný. Naopak preukazuje to, v akom štádiu začali skutok vnímať. Obaja zhodne potvrdili, že počuli hádku dvoch mužských hlasov, a následne, keď prišli na miesto činu, našli tam zraneného poškodeného. Z uvedeného vyplýva, že nimi popisovaná časť konfliktu, ktorú vnímali zodpovedá tomu, ako konflikt popísal sám poškodený, ako aj popisu uvedenému vo výpovedi svedka Z. U.. W. svedkyňu A.. A. A. nemožno považovať za nevierohodnú, pretože rovnako vnímala až okolnosti po spáchaní skutku.
Je zrejmé, že na usvedčenie obžalovaného bolo produkovaných dostačujúce množstvo dôkazov, či už priamych alebo nepriamych a táto reťaz dôkazov je priama, ucelená, logická a ničím neprerušená. Na spochybnenie dôkazov takto vykonaných nestačí len samotný vnútorný a ničím nepodložený pocit obžalovaného.
Z týchto dôvodov odvolací súd odvolaniu obžalovaného smerujúcemu proti výroku o vine, nevyhovel, pričom aj použitá právna kvalifikácia v rozsudku je zákonná a riadne odôvodnená.
Aj odvolací súd preto dospel k záveru, že vina bola súdom prvého stupňa vykonaným dokazovaním obžalovanému jednoznačne preukázaná, a to priamymi aj nepriamymi dôkazmi. Preto si odvolací súd v celom rozsahu osvojil odôvodnenie nachádzajúce sa v rozhodnutí súdu prvého stupňa.
Ohľadom výroku o treste, odvolací súd uvádza, že trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov sa javí byť s poukazom na okolnosti skutku skôr mierny ako prísny, čo však odvolací súd nemohol napraviť v dôsledku absencie odvolania prokurátora. Takýto trest je však spôsobilý zabezpečiť nápravu obžalovaného a je vyslovene potrebný / s poukazom na okolnosti skutku , kedy obžalovaný pri bežnom barovom konflikte použije na riešenie tohto nôž / na jeho prevýchovu. Počas plynutia skúšobnej doby bude mať obžalovaný možnosť preukázať svoju spôsobilosť viesť riadny život.
Výrok o náhrade škody je tiež v súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por., pretože poškodenému súd priznal nárok na náhradu škodu, ktorý si uplatnil včas v trestnom konaní, pričom výška priznanej sumy bola určená znaleckým posudkom. Keďže poškodený uplatnil nárok ešte nad túto sumu správne potom prvostupňový súd so zvyškom nároku na náhradu škody poškodeného odkázal na občianskoprávne konanie - hoci mal byť použitý výraz civilný proces, avšak tento nedostatok výroku odvolací súd neodstraňoval, nakoľko uvedený názov procesu nijako výrok o náhrade škody nerobí vadným.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.