Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Tos/25/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.1.2018, v trestnej veci odsúdeného G. A. pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zákona v konaní o návrhu na opätovné prejednanie veci súdom, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/149/2013 zo dňa 6.9.2017 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného G. A..

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/149/2013 zo dňa 6.9.2017 bol podľa § 362 ods. 2 Tr. poriadku návrh odsúdeného G. A. na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 5T/149/2013 zamietnutý.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený ihneď po jeho vyhlásení, v dôvodoch ktorej prostredníctvom zvoleného obhajcu vyslovil, že nesúhlasí s právnou argumentáciou prvostupňového súdu, na základe ktorej súd jeho návrh na opätovné prejednanie veci zamietol z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 358 ods. 1 Trestného poriadku. Následne rekapituloval podstatné skutočnosti, ktoré považoval prvostupňový súd za dokázané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a na základe ktorých konštatoval záver o dôvodnosti zamietnutia jeho návrhu, nakoľko návrh nepodal v čas, v zákonom stanovenej šesť mesačnej lehote odkedy sa dozvedel o svojom trestnom stíhaní a súčasne preto, že v tomto konaní boli splnené podmienky pre konanie proti ušlému podľa § 358 ods. 1 Tr. poriadku. Následne po citácii znenia ust. § 362 ods. 1, 2 Tr. poriadku uviedol, že z citovaného ustanovenia § 362 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že primárne je povinnosťou súdu skúmať, či návrh na opätovné prejednanie veci bol podaný do uplynutia 6 mesiacov odo dňa, keď sa odsúdená osoba dozvedela o trestnom stíhaní alebo odsúdení, teda či bol návrh podaný včas. Odsúdený má zato, že uvedený návrh podal včas, lebo až dňa 11.5.2017 sa dozvedel o jeho odsúdení a pátraní po jeho osobe, a preto sa sám dobrovoľne dostavil na OR PZ Poprad, kde bol následne zadržaný políciou. Po nástupe do výkonu trestu odňatia slobody podal návrh na prejednanie trestnej veci v jeho prítomnosti a svoj návrh odôvodnil tým, že pracovne bol v zahraničí, nevedel o úkonoch orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ani o podaní obžaloby a ani o odsudzujúcom rozsudku konajúceho súdu. Pokiaľ súd uviedol, že písomnosti doručoval na adresu odsúdeného v cudzine - Anglicko, B., XXH. O., W. XXHH, H. R., tak v spise sa nenachádza žiaden dôkaz, doručenka, ktorý by túto skutočnosť o doručovaní potvrdzoval. Odsúdený sa nikdy neskrýval a nevyhýbal sa trestnému konaniu tým, že by sa skrýval. V Anglicku riadne pracoval a zdržiaval sa na tejto adrese, ktorú uviedol OČTK v prípravnom konaní. V prípade existencie problémov s doručovaním do Veľkej Británie mal súd doručovať takým spôsobom, aby bolo preukázané, že odsúdený sa zdržiava alebo nezdržiava na danej adrese v Anglicku, t.j. použiť kuriérske spoločnosti. Uzavrel, že rozhodnutie prvostupňového súdu o jeho návrhu na opätovné prejednanie veci za jeho prítomnosti podľa § 362 ods. 2 Trestného poriadku, považuje za nezákonné a nesprávne. Preto navrhol, aby odvolací súd podľa ust.

§ 194 ods. 1 písmeno b) Trestného poriadku napadnuté uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 149/2013 zo dňa 6.9.2017 zrušil a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Na podklade takto riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným ako osobou na to oprávnenou krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

V prvom rade sťažnostný súd uvádza, že predmetom konania bolo posúdenie opodstatnenosti návrhu ods. G. A. o opätovné prejednanie jeho veci súdom, v ktorej bol rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 149/2013 zo dňa 25.03.2015 uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Trestného zákona, začo mu bol uložený podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu odsúdeného oprel o záver, že odsúdený svoj návrh na opätovné prejednanie predmetnej trestnej veci síce podal v príslušnej objektívnej premlčacej dobe ustanovenej v § 87 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, t. j. v lehote dvadsať rokov /odsúdený bol stíhaný za zločin, za ktorý v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov/, nepodal ho však v subjektívnej lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o svojom trestnom stíhaní pre predmetný trestný čin kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, t. j. do dňa 15.11.2013, pretože z obsahu vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ, OKP Poprad, ČVS: ORP-357/1-OVK-PP-2013 a predovšetkým z uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, OKP Poprad, ČVS: ORP-357/1-OVK-PP-2013 o vznesení obvinenia odsúdenému pre vyššie uvedený skutok a trestný čin zo dňa 10.05.2013, doručeného mu dňom 15.05.2013 a zo zápisnice o výsluchu odsúdeného v procesnom postavení obvinenej osoby vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ, OKP Poprad vykonaného dňa 21.05.2013 preukázateľne vyplýva, že odsúdený sa už najneskôr dňa 15.05.2013 dozvedel o svojom trestnom stíhaní pre predmetný skutok a trestný čin a z tohto dôvodu zákonom stanovená subjektívna 6-mesačná lehota nemôže u odsúdeného začať plynúť až dňom, keď sa dozvedel o svojom odsúdení, t. j. dňom 12.05.2017, kedy bol dodaný do výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu právoplatným rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 149/2013 zo dňa 25.03.2015. Súčasne okresný súd záver o neodôvodnenosti návrhu opieral o zistenie, že z obsahu predmetného súdneho spisu a dôkazov nachádzajúcich sa na čl. 121, 122, 125, 126 a 129 vyplynulo, že doručovanie písomnosti /obžaloba a výzva v zmysle § 240 ods. 3 Trestného poriadku/ na adresu trvalého bydliska odsúdeného bolo bezúspešné, rovnako tak ako doručovanie predvolania na hlavné pojednávanie na adresu prechodného bydliska, určenú odsúdeným ako adresu na doručovanie písomností /osobitná obálka s potvrdzujúcou návratkou spôsobu doručovania do vlastných rúk na adrese v cudzine - S., B., Z. O., IG XXHH, H. R./. Ďalej z lustrácie v ZVJS vyžiadanej okresným súdom i z ďalších vyžiadaných správ o realizácii pátrania vyhláseného orgánmi polície Slovenskej republiky dňom 10.02.2014 vo veci príkazu na dodanie odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody v inej trestnej veci odsúdeného vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 6T 167/2012 a správ o realizácii príkazu na zatknutie odsúdeného vydaného v predmetnej trestnej veci dňom 21.10.2014 vyplynulo, že ani týmito opatreniami v konkrétnej trestnej veci, ale aj v inej trestnej veci odsúdeného vedenej na tom istom prvostupňovom súde /sp. zn. 6T 167/2012/ sa nepodarilo zistiť pobyt odsúdeného a ani zadržať ho, čo bolo dôvodom, pre ktorý predseda senátu na základe vydaného opatrenia začal v tejto trestnej veci konať proti odsúdenému G. A. ako proti ušlému v zmysle § 358 ods. 1 Trestného poriadku, majúc preukázateľne zato, že menovaný sa vyhýbal trestnému konaniu tým, že sa skrýval. Preto konajúci súd návrh odsúdeného na opätovné prejednanie veci za jeho prítomnosti podľa § 362 ods. 2 Trestného poriadku zamietol, lebo súdom začaté konanie voči menovanému v zmysle § 358 ods. 1 Trestného poriadku ako proti ušlému bolo dôvodné a zákonné.

Vzhľadom na prezentované dôvody rozhodnutia okresného súdu posudzovanej veci sa preto sťažnostný súd v prvom rade zaoberal podmienkami stanovenými v § 362 ods. 1 Tr. poriadku, ktorý umožňuje podať návrh odsúdenému na opätovné prejednanie svojej veci pred súdom v jeho prítomnosti.

Podľa § 362 ods. 1 Tr. poriadku odsúdený v konaní proti ušlému má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do

uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na to, aby bolo návrhu vyhovené, je potrebné splniť kumulatívne dve podmienky. Prvou z nich je včasné podanie návrhu odsúdeným, ktoré je limitované dobou šiestich mesiacov odo dňa, kedy sa odsúdený dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone. Druhou podmienkou je, že konanie proti ušlému bolo vykonané napriek tomu, že neboli splnené podmienky pre jeho vykonanie stanovené v § 358 ods. 1 Tr. poriadku.

Pokiaľ ide o prvú podmienku, zákon ustanovuje tri možnosti uplynutia lehoty na podanie návrhu na opätovné prejednanie veci. Prvé dva prípady sa týkajú uplynutia zákonnej 6-mesačnej lehoty, ktorej začiatok závisí na zistení odkedy mal odsúdený vedomosť a to buď o jeho trestnom stíhaní alebo o jeho odsúdení. V ostatnom prípade je uplynutie lehoty na podanie návrhu ohraničené uplynutím premlčacej doby ustanovenej v Trestnom zákone. V tejto súvislosti sťažnostný súd poznamenáva, že ust. § 362 ods. 1 Tr. poriadku sa vo svojej podstate viaže na súdne konanie, čo plynie z dikcie zákona „návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom“. Preto pokiaľ súd rozhodne právoplatne o merite veci, čo možno odvodiť od pojmu odsúdený, tak 6-mesačná lehota na podanie návrhu by mala začať plynúť odo dňa, kedy sa preukáže vedomosť obvineného o jeho odsúdení. Alternatíva „keď sa dozvedel o trestnom stíhaní“ potom stráca svoj význam a to aj so zreteľom na účel tohto ustanovenia, ktorým je zaručiť obvinenému právo na spravodlivý a kontradiktórny proces, avšak len v tom prípade, pokiaľ bude okrem včas podaného návrhu splnená aj ďalšia zákonná podmienka, ktorou je, že podmienky pre konanie proti ušlému vymedzené v § 358 ods. 1 Tr. poriadku splnené neboli.

Z uvedeného pohľadu, teda vzhľadom na začiatok plynutia subjektívnej šesťmesačnej lehoty, včasnosť podania návrhu na opätovné prejednanie veci v danom prípade nie je možné viazať na skutočnosť odkedy sa odsúdený dozvedel, že sa voči nemu vedie trestné stíhanie, ale na skutočnosť, odkedy sa preukázala jeho vedomosť o jeho odsúdení.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odsúdený sa preukázateľne o svojom právoplatnom odsudzujúcom rozsudku dozvedel dňa 11.5.2017 (ako sám uviedol deň pred zadržaním), pričom návrh na opätovné prejednanie svojej veci podal dňa 28.6.2017. Preto subjektívna lehota uvedená v ust. § 362 ods. 1 Tr. poriadku pre podanie návrhu na opätovné prejednanie veci súdom bola zachovaná.

Vzhľadom na uvedené tak nie je možné súhlasiť s konštatovaním okresného súdu v dôvodoch napadnutého uznesenia, že návrh na opätovné prejednanie veci odsúdený nepodal včas.

Naproti tomu však je potrebné súhlasiť s okresným súdom v tom, že pre opätovné prejednanie veci v prítomnosti odsúdeného nie je splnená druhá podmienka, spočívajúca v nezákonnosti postupu súdu podľa § 358 ods. 1 Tr. poriadku.

Z ust. § 358 ods. 1 Tr. poriadku vyplýva, že konanie proti ušlému možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva.

Inak povedané, toto ustanovenie možno aplikovať v prípade, ak obvinený nie je k dispozícii súdu pre jeho neprítomnosť na území Slovenskej republiky alebo preto, že sa zdržiava na neznámom mieste, a to za účelom vyhnúť sa trestnému stíhaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva.

Z pohľadu doposiaľ uvedeného hore popísaná podmienka bola v napadnutom rozhodnutí okresného súdu vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnená, preto sťažnostný súd na tieto dôvody v celosti odkazuje a len v stručnosti tieto sumarizuje.

Bolo nepochybne zistené, čo ani odsúdený nepopiera, že bol aktívne účastný celého prípravného konania, o svojom obvinení vedel, zúčastnil sa aj oboznámenia sa z výsledkami vyšetrovania, kde navrhol začatie konania o dohode o vine a treste. Po tomto úkone, kedy nato bola podaná obžaloba, už bol odsúdený z vlastnej vôle (úmyselne) pre následné úkony trestného konania nezastihnuteľný, keďže jeho pobyt na území SR v posudzovanej veci nebol zistiteľný a doručovanie predvolania na adresu ním uvedenú mimo územia republiky bolo bezúspešné. Napokon políciou boli zabezpečené informácie o jeho

pobyte v Českej republike na neznámej adrese, kde na zistenom telefónnom čísle nebol zastihnuteľný, pričom tento pobyt orgánom činným v trestnom konaní a ani súdu neoznámil. Uvedené len dopĺňa, že v inej trestnej veci (sp. zn. 6T 167/2012) musel súd tiež vydať represívne opatrenie, smerujúce k zabezpečeniu odsúdeného pre účely dodania do výkonu trestu odňatia slobody, o uložení ktorého mal tiež zjavne vedomosť.

Vzhľadom na uvádzané skutočnosti, vrátane skutočností prezentovaných okresným súdom, tieto odôvodňovali a aj v súčasnosti odôvodňujú v dostatočnom rozsahu záver, že ods. G. A. sa vyhýbal trestnému stíhaniu. Tým boli splnené podmienky na vykonanie konania proti ušlému postupom podľa § 358 ods. 1 Tr. poriadku.

Záver konajúceho súdu o tom, že podmienky na vykonanie konania proti ušlému podľa § 358 ods. 1 Tr. poriadku boli splnené, malo za následok, že návrh odsúdeného nebolo možné vyhodnotiť ako dôvodný. Absentovala totiž druhá zákonom stanovená podmienka pre zrušenie rozhodnutia podľa § 362 ods. 2 Tr. poriadku.

Za dôvodné nie je možné považovať ani sťažnostné námietky odsúdeného, podľa ktorých neboli využité všetky prostriedky na zabezpečenie účasti obvineného v konaní pred súdom v súvislosti s doručovaním predvolaní na hlavné pojednávanie. K tomu sťažnostný súd považuje za potrebné uviesť, že odsúdený sa vzdal sám práva byť osobne prítomný v konaní pred súdom, keď odchodom do cudziny sa úmyselne vyhýbal trestnému stíhaniu, čo je už rozvedené vyššie, preto súd nemal možnosť na území SR zabezpečiť jeho osobu prostriedkami vnútroštátneho práva.

V podstate z týchto dôvodov sťažnostný súd vyhodnotil sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú a túto postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.