Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Tos-25-2017.pdf
PDF · 82.85 KB
Case nature
Area
Subarea
10Tos/25/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.1.2018, v trestnej veci odsúdeného G. A. pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zákona v konaní o návrhu na opätovné prejednanie veci súdom, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/149/2013 zo dňa 6.9.2017 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného G. A..
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/149/2013 zo dňa 6.9.2017 bol podľa § 362 ods. 2 Tr. poriadku návrh odsúdeného G. A. na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 5T/149/2013 zamietnutý.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený ihneď po jeho vyhlásení, v dôvodoch ktorej prostredníctvom zvoleného obhajcu vyslovil, že nesúhlasí s právnou argumentáciou prvostupňového súdu, na základe ktorej súd jeho návrh na opätovné prejednanie veci zamietol z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 358 ods. 1 Trestného poriadku. Následne rekapituloval podstatné skutočnosti, ktoré považoval prvostupňový súd za dokázané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a na základe ktorých konštatoval záver o dôvodnosti zamietnutia jeho návrhu, nakoľko návrh nepodal v čas, v zákonom stanovenej šesť mesačnej lehote odkedy sa dozvedel o svojom trestnom stíhaní a súčasne preto, že v tomto konaní boli splnené podmienky pre konanie proti ušlému podľa § 358 ods. 1 Tr. poriadku. Následne po citácii znenia ust. § 362 ods. 1, 2 Tr. poriadku uviedol, že z citovaného ustanovenia § 362 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že primárne je povinnosťou súdu skúmať, či návrh na opätovné prejednanie veci bol podaný do uplynutia 6 mesiacov odo dňa, keď sa odsúdená osoba dozvedela o trestnom stíhaní alebo odsúdení, teda či bol návrh podaný včas. Odsúdený má zato, že uvedený návrh podal včas, lebo až dňa 11.5.2017 sa dozvedel o jeho odsúdení a pátraní po jeho osobe, a preto sa sám dobrovoľne dostavil na OR PZ Poprad, kde bol následne zadržaný políciou. Po nástupe do výkonu trestu odňatia slobody podal návrh na prejednanie trestnej veci v jeho prítomnosti a svoj návrh odôvodnil tým, že pracovne bol v zahraničí, nevedel o úkonoch orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ani o podaní obžaloby a ani o odsudzujúcom rozsudku konajúceho súdu. Pokiaľ súd uviedol, že písomnosti doručoval na adresu odsúdeného v cudzine - Anglicko, B., XXH. O., W. XXHH, H. R., tak v spise sa nenachádza žiaden dôkaz, doručenka, ktorý by túto skutočnosť o doručovaní potvrdzoval. Odsúdený sa nikdy neskrýval a nevyhýbal sa trestnému konaniu tým, že by sa skrýval. V Anglicku riadne pracoval a zdržiaval sa na tejto adrese, ktorú uviedol OČTK v prípravnom konaní. V prípade existencie problémov s doručovaním do Veľkej Británie mal súd doručovať takým spôsobom, aby bolo preukázané, že odsúdený sa zdržiava alebo nezdržiava na danej adrese v Anglicku, t.j. použiť kuriérske spoločnosti. Uzavrel, že rozhodnutie prvostupňového súdu o jeho návrhu na opätovné prejednanie veci za jeho prítomnosti podľa § 362 ods. 2 Trestného poriadku, považuje za nezákonné a nesprávne. Preto navrhol, aby odvolací súd podľa ust.
§ 194 ods. 1 písmeno b) Trestného poriadku napadnuté uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 149/2013 zo dňa 6.9.2017 zrušil a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Na podklade takto riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným ako osobou na to oprávnenou krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
V prvom rade sťažnostný súd uvádza, že predmetom konania bolo posúdenie opodstatnenosti návrhu ods. G. A. o opätovné prejednanie jeho veci súdom, v ktorej bol rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 149/2013 zo dňa 25.03.2015 uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Trestného zákona, začo mu bol uložený podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Okresný súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu odsúdeného oprel o záver, že odsúdený svoj návrh na opätovné prejednanie predmetnej trestnej veci síce podal v príslušnej objektívnej premlčacej dobe ustanovenej v § 87 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, t. j. v lehote dvadsať rokov /odsúdený bol stíhaný za zločin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov/, nepodal ho však v subjektívnej lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o svojom trestnom stíhaní pre predmetný trestný čin kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, t. j. do dňa 15.11.2013, pretože z obsahu vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ, OKP Poprad, ČVS: ORP-357/1-OVK-PP-2013 a predovšetkým z uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, OKP Poprad, ČVS: ORP-357/1-OVK-PP-2013 o vznesení obvinenia odsúdenému pre vyššie uvedený skutok a trestný čin zo dňa 10.05.2013, doručeného mu dňom 15.05.2013 a zo zápisnice o výsluchu odsúdeného v procesnom postavení obvinenej osoby vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ, OKP Poprad vykonaného dňa 21.05.2013 preukázateľne vyplýva, že odsúdený sa už najneskôr dňa 15.05.2013 dozvedel o svojom trestnom stíhaní pre predmetný skutok a trestný čin a z tohto dôvodu zákonom stanovená subjektívna 6-mesačná lehota nemôže u odsúdeného začať plynúť až dňom, keď sa dozvedel o svojom odsúdení, t. j. dňom 12.05.2017, kedy bol dodaný do výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu právoplatným rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 149/2013 zo dňa 25.03.2015. Súčasne okresný súd záver o neodôvodnenosti návrhu opieral o zistenie, že z obsahu predmetného súdneho spisu a dôkazov nachádzajúcich sa na čl. 121, 122, 125, 126 a 129 vyplynulo, že doručovanie písomnosti /obžaloba a výzva v zmysle § 240 ods. 3 Trestného poriadku/ na adresu trvalého bydliska odsúdeného bolo bezúspešné, rovnako tak ako doručovanie predvolania na hlavné pojednávanie na adresu prechodného bydliska, určenú odsúdeným ako adresu na doručovanie písomností /osobitná obálka s potvrdzujúcou návratkou spôsobu doručovania do vlastných rúk na adrese v cudzine - S., B., Z. O., IG XXHH, H. R./. Ďalej z lustrácie v ZVJS vyžiadanej okresným súdom i z ďalších vyžiadaných správ o realizácii pátrania vyhláseného orgánmi polície Slovenskej republiky dňom 10.02.2014 vo veci príkazu na dodanie odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody v inej trestnej veci odsúdeného vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 6T 167/2012 a správ o realizácii príkazu na zatknutie odsúdeného vydaného v predmetnej trestnej veci dňom 21.10.2014 vyplynulo, že ani týmito opatreniami v konkrétnej trestnej veci, ale aj v inej trestnej veci odsúdeného vedenej na tom istom prvostupňovom súde /sp. zn. 6T 167/2012/ sa nepodarilo zistiť pobyt odsúdeného a ani zadržať ho, čo bolo dôvodom, pre ktorý predseda senátu na základe vydaného opatrenia začal v tejto trestnej veci konať proti odsúdenému G. A. ako proti ušlému v zmysle § 358 ods. 1 Trestného poriadku, majúc preukázateľne zato, že menovaný sa vyhýbal trestnému konaniu tým, že sa skrýval. Preto konajúci súd návrh odsúdeného na opätovné prejednanie veci za jeho prítomnosti podľa § 362 ods. 2 Trestného poriadku zamietol, lebo súdom začaté konanie voči menovanému v zmysle § 358 ods. 1 Trestného poriadku ako proti ušlému bolo dôvodné a zákonné.
Vzhľadom na prezentované dôvody rozhodnutia okresného súdu posudzovanej veci sa preto sťažnostný súd v prvom rade zaoberal podmienkami stanovenými v § 362 ods. 1 Tr. poriadku, ktorý umožňuje podať návrh odsúdenému na opätovné prejednanie svojej veci pred súdom v jeho prítomnosti.
Podľa § 362 ods. 1 Tr. poriadku odsúdený v konaní proti ušlému má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do
uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na to, aby bolo návrhu vyhovené, je potrebné splniť kumulatívne dve podmienky. Prvou z nich je včasné podanie návrhu odsúdeným, ktoré je limitované dobou šiestich mesiacov odo dňa, kedy sa odsúdený dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone. Druhou podmienkou je, že konanie proti ušlému bolo vykonané napriek tomu, že neboli splnené podmienky pre jeho vykonanie stanovené v § 358 ods. 1 Tr. poriadku.
Pokiaľ ide o prvú podmienku, zákon ustanovuje tri možnosti uplynutia lehoty na podanie návrhu na opätovné prejednanie veci. Prvé dva prípady sa týkajú uplynutia zákonnej 6-mesačnej lehoty, ktorej začiatok závisí na zistení odkedy mal odsúdený vedomosť a to buď o jeho trestnom stíhaní alebo o jeho odsúdení. V ostatnom prípade je uplynutie lehoty na podanie návrhu ohraničené uplynutím premlčacej doby ustanovenej v Trestnom zákone. V tejto súvislosti sťažnostný súd poznamenáva, že ust. § 362 ods. 1 Tr. poriadku sa vo svojej podstate viaže na súdne konanie, čo plynie z dikcie zákona „návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom“. Preto pokiaľ súd rozhodne právoplatne o merite veci, čo možno odvodiť od pojmu odsúdený, tak 6-mesačná lehota na podanie návrhu by mala začať plynúť odo dňa, kedy sa preukáže vedomosť obvineného o jeho odsúdení. Alternatíva „keď sa dozvedel o trestnom stíhaní“ potom stráca svoj význam a to aj so zreteľom na účel tohto ustanovenia, ktorým je zaručiť obvinenému právo na spravodlivý a kontradiktórny proces, avšak len v tom prípade, pokiaľ bude okrem včas podaného návrhu splnená aj ďalšia zákonná podmienka, ktorou je, že podmienky pre konanie proti ušlému vymedzené v § 358 ods. 1 Tr. poriadku splnené neboli.
Z uvedeného pohľadu, teda vzhľadom na začiatok plynutia subjektívnej šesťmesačnej lehoty, včasnosť podania návrhu na opätovné prejednanie veci v danom prípade nie je možné viazať na skutočnosť odkedy sa odsúdený dozvedel, že sa voči nemu vedie trestné stíhanie, ale na skutočnosť, odkedy sa preukázala jeho vedomosť o jeho odsúdení.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odsúdený sa preukázateľne o svojom právoplatnom odsudzujúcom rozsudku dozvedel dňa 11.5.2017 (ako sám uviedol deň pred zadržaním), pričom návrh na opätovné prejednanie svojej veci podal dňa 28.6.2017. Preto subjektívna lehota uvedená v ust. § 362 ods. 1 Tr. poriadku pre podanie návrhu na opätovné prejednanie veci súdom bola zachovaná.
Vzhľadom na uvedené tak nie je možné súhlasiť s konštatovaním okresného súdu v dôvodoch napadnutého uznesenia, že návrh na opätovné prejednanie veci odsúdený nepodal včas.
Naproti tomu však je potrebné súhlasiť s okresným súdom v tom, že pre opätovné prejednanie veci v prítomnosti odsúdeného nie je splnená druhá podmienka, spočívajúca v nezákonnosti postupu súdu podľa § 358 ods. 1 Tr. poriadku.
Z ust. § 358 ods. 1 Tr. poriadku vyplýva, že konanie proti ušlému možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva.
Inak povedané, toto ustanovenie možno aplikovať v prípade, ak obvinený nie je k dispozícii súdu pre jeho neprítomnosť na území Slovenskej republiky alebo preto, že sa zdržiava na neznámom mieste, a to za účelom vyhnúť sa trestnému stíhaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva.
Z pohľadu doposiaľ uvedeného hore popísaná podmienka bola v napadnutom rozhodnutí okresného súdu vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnená, preto sťažnostný súd na tieto dôvody v celosti odkazuje a len v stručnosti tieto sumarizuje.
Bolo nepochybne zistené, čo ani odsúdený nepopiera, že bol aktívne účastný celého prípravného konania, o svojom obvinení vedel, zúčastnil sa aj oboznámenia sa z výsledkami vyšetrovania, kde navrhol začatie konania o dohode o vine a treste. Po tomto úkone, kedy nato bola podaná obžaloba, už bol odsúdený z vlastnej vôle (úmyselne) pre následné úkony trestného konania nezastihnuteľný, keďže jeho pobyt na území SR v posudzovanej veci nebol zistiteľný a doručovanie predvolania na adresu ním uvedenú mimo územia republiky bolo bezúspešné. Napokon políciou boli zabezpečené informácie o jeho
pobyte v Českej republike na neznámej adrese, kde na zistenom telefónnom čísle nebol zastihnuteľný, pričom tento pobyt orgánom činným v trestnom konaní a ani súdu neoznámil. Uvedené len dopĺňa, že v inej trestnej veci (sp. zn. 6T 167/2012) musel súd tiež vydať represívne opatrenie, smerujúce k zabezpečeniu odsúdeného pre účely dodania do výkonu trestu odňatia slobody, o uložení ktorého mal tiež zjavne vedomosť.
Vzhľadom na uvádzané skutočnosti, vrátane skutočností prezentovaných okresným súdom, tieto odôvodňovali a aj v súčasnosti odôvodňujú v dostatočnom rozsahu záver, že ods. G. A. sa vyhýbal trestnému stíhaniu. Tým boli splnené podmienky na vykonanie konania proti ušlému postupom podľa § 358 ods. 1 Tr. poriadku.
Záver konajúceho súdu o tom, že podmienky na vykonanie konania proti ušlému podľa § 358 ods. 1 Tr. poriadku boli splnené, malo za následok, že návrh odsúdeného nebolo možné vyhodnotiť ako dôvodný. Absentovala totiž druhá zákonom stanovená podmienka pre zrušenie rozhodnutia podľa § 362 ods. 2 Tr. poriadku.
Za dôvodné nie je možné považovať ani sťažnostné námietky odsúdeného, podľa ktorých neboli využité všetky prostriedky na zabezpečenie účasti obvineného v konaní pred súdom v súvislosti s doručovaním predvolaní na hlavné pojednávanie. K tomu sťažnostný súd považuje za potrebné uviesť, že odsúdený sa vzdal sám práva byť osobne prítomný v konaní pred súdom, keď odchodom do cudziny sa úmyselne vyhýbal trestnému stíhaniu, čo je už rozvedené vyššie, preto súd nemal možnosť na území SR zabezpečiť jeho osobu prostriedkami vnútroštátneho práva.
V podstate z týchto dôvodov sťažnostný súd vyhodnotil sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú a túto postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.