Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-26-2017.pdf
PDF · 91.9 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/26/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou v právnej veci navrhovateľky: H. N., nar. XX.XX.XXXX., W. XXX, A. proti manželovi: Y. N., nar. XX.XX.XXXX., F. XXX, A., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Q. o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom N.: R., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky H. N., rod. V., nar. XX.XX.XXXX a manžela Y. N., nar. XX.XX.XXXX,. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v A., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu A., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a.
Maloletý R. N., nar. XX.XX.XXXX a maloletý Y. N., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matke.
Zastupovať maloletých a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec Y. N., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletého R. N., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 150,- Eur mesačne a na výživu maloletého Y. N., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré je povinný zasielať k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky.
Styk otca s maloletými sa ponecháva bez úpravy.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Manžel Y. N., nar. XX.XX.XXXX, je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Malacky súdny poplatok vo výške 66,- Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 20.02.2017 domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že ich manželstvo je nefunkčné, trvale rozvrátené a preto nemôže plniť svoj účel a nemožno ani očakávať obnovenie manželského spolužitia. Maloleté deti žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať otca na úhradu výživného sumou 150,- eur mesačne na Jakuba a 100,- eur mesačne na Mateja. Styk otca s maloletými žiadala neupraviť.
2. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že ich manželstvo bolo poznačené hádkami od samého začiatku. Celkový zlom nastal 03.03.2016 keď manžel prišiel o prácu kvôli zdravotným problémom. Začal byť agresívny na ňu a odniesli si to aj deti. Niekoľkokrát ju udrel, hodil po nej pohár. správal sa voči nej
a deťom vulgárne. Na domácnosť neprispieval. Napriek tomu vždy stála pri ňom. Počas silvestrovskej noci 2016 si manžel vypil, nevedel sa ovládať a bil ju do tváre a hlavy, kopal jej do brucha a zlomil jej nos. Spôsobil jej ťažké ublíženie na zdraví a skončila v nemocnici. Manžel bol vzatý do väzby. S manželom už nechce zdieľať spoločnú domácnosť, ich manželstvo nevytvára vhodné prostredie pre výchovu detí. V doplnení návrhu uviedla, že mesačné výdavky na bývanie má 50,- eur na elektrinu, 50,- eur za plyn, 200,- eur na stravu. Ďalej spláca úvery, ktoré majú spolu s manželom a to 20,- eur mesačne poštovej banke, 20,- eur mesačne spoločnosti Faircredit, 24,- eur mesačne spoločnosti Provident, 33,- eur mesačne spoločnosti Pohotovosť.
3. Manžel vo vyjadrení k návrhu uviedol, že súhlasí s rozvodom, nemá žiadne výhrady voči skutočnostiam uvedených v návrhu a súhlasí aj s povinnosťami, ktoré mu uloží súd. Zároveň požiadal, aby nebol na pojednávanie eskortovaný a aby súd rozhodol bez jeho prítomnosti.
4. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 16.01.2018 v neprítomnosti manžela, nakoľko tento požiadal o konanie a rozhodnutie v jeho neprítomnosti.
5. Navrhovateľka na pojednávaní doplnila, že s maloletými býva toho času u svojich rodičov. Maloletý Y. chodí do materskej školy v závode a R. je žiakom 2. triedy základnej školy v A.. Deti sú zdravé. Pracuje od 11.09.2017 v K. ako robotník s čistým mesačným príjmom cca. 700,- eur. Predtým bola na rodičovskej dovolenke.
6. Kolízny opatrovník uviedol, že súhlasia so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matke aj s navrhnutou výškou výživného, ktorá zodpovedá oprávneným nákladom na maloletých.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželky a listinnými dokladmi a to: prepúšťacia správa manželky zo dňa 05.01.2017, správou z Úradu práce, soc. vecí a rodiny Malacky, lustrácia manžela v Sociálnej poisťovni, potvrdenie o návšteve materskej školy, potvrdenie o návšteve základnej školy, potvrdenie o návšteve školského klubu detí, potvrdenie o platbách stravného, rodné listy detí a sobášny list.
8. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
10. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
12. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
13. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
14. Súd má za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Tieto skutočnosti potvrdili obaja manželia. Rozvrat bol zapríčinený agresívnym správaním sa manžela, ktoré vyústilo do ťažkého ublíženia na zdraví jeho manželke, za čo bol manžel aj trestne stíhaný a odsúdený. Narušený vzťah účastníkov a správanie sa manžela nevytváralo ani vhodné podmienky pre výchovu maloletých detí. Manžel nerešpektoval dôstojnosť manželky. Manželia si nepomáhajú, nestarajú sa spoločne o deti a nevytvárajú zdravé rodinné prostredie.
15. Je zrejmé že došlo k vážnemu narušeniu manželstva, ktoré si už neplní účel. Od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, preto súd pristúpil k rozvodu manželstva.
16. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
19. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
20. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
29. Súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, nakoľko tieto ostali bývať s matkou. Matka sa sama stará sa o ich výchovu a zabezpečené všetko, čo potrebujú ku zdravému vývoju. Otec je vo výkone trestu odňatia slobody a so zverením detí do osobnej starostlivosti matke súhlasí. Je v záujme maloletých, aby starostlivosť o nich naďalej aj po rozvode manželstva zabezpečovala matka.
30. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil potreby maloletých, výkon osobnej starostlivosti matky o maloletých a pomery, zárobkové možnosti a schopnosti na strane manžela, teda povinného. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti K. s čistým príjmom cca. 700,- eur mesačne. Manžel je toho času vo výkone trestu odňatia slobody, predtým bol zamestnaný tiež v spoločnosti K. od 01.09.2014 do 03.03.2016. V období od 09.08.2016 do 09.11.2016 bol vedený v evidencii nezamestnaných. Bol vyradený z evidencie pre nespoluprácu. S návrhom manželky vyjadril súhlas. Súd má za to, že navrhnutá výška výživného plne zodpovedá oprávneným nákladom na maloletých. R. je vo veku 7 rokov, žiakom 2. triedy základnej školy, suma 150,- eur mesačne pokryje jeho základné nevyhnutné náklady na stravu, oblečenie a školu. Y. navštevuje materskú školu, má 3 roky, suma 100,- eur taktiež pokryje jeho základné nevyhnutné mesačné náklady. Pri takto určenom výživnom musí určite ešte aj matka vynakladať finančné prostriedky k tomu, aby zabezpečila naozaj riadnu a potrebnú starostlivosť o maloletých. Navyše matka si vyživovaciu povinnosť plní aj výkonom osobnej starostlivosti o maloletých.
31. Styk detí s otcom ponechal súd ako neupravený, keď obaja rodičia nežiadali tento upraviť.
32. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 52 Civilného Mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
34. V konaní o rozvod manželstva sa platí súdny poplatok vo výške 66,- eur podľa položky č. 7 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Navrhovateľka bola v konaní od poplatkovej povinnosti oslobodená a to uznesením zo dňa 19.07.2017. Súd vyhovel návrhu na rozvod manželstva a vzhľadom k príčinám rozvratu manželstva, a to agresívne správanie sa manžela, ktorý manželke spôsobil aj ťažké ublíženie na zdraví, má sú za to, že súdny poplatok má uhradiť manžel voči, ktorému návrh smeroval. Súd nevidí dôvod, aby určil, že túto povinnosť nemá.
35. Nakoľko bola navrhovateľka oslobodená od poplatkovej povinnosti a nie je daný dôvod rozhodnúť, že odporca nemá povinnosť uhradiť súdny poplatok, súd uložil odporcovi (manželovi, proti ktorému návrh smeroval) povinnosť uhradiť súdny poplatok vo výške 66,- eur na účet Okresného súdu Malacky.
Poučenie:
Manželka a kolízny opatrovník sa práva podať odvolanie vzdali písomne do zápisnice súdu podľa § 368 ods. 1 Civilného sporového poriadku, preto odvolanie podať nemôžu.
Proti tomuto rozsudku môže manžel, proti ktorému návrh smeroval, podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 Zákona o rodine).