Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Nt-83-2017.pdf
PDF · 82.86 KB
Case nature
Area
Subarea
13Nt/83/2017
Uznesenie
Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.01.2018, v trestnej veci ods. Alexandra Šťaseka, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. sa návrh odsúdeného I. Š., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., K.. W. X/X, v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Banská Bystrica-Kráľová, zo dňa 17.07.2017 na povolenie obnovy konania, v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 13T/203/2009, v ktorej bol uznaný rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/203/2009 z 06.04.2010 za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 10 mesiacov so zaradením na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia zamieta, lebo nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
odôvodnenie:
Odsúdený I. Š. podal na tunajšom súde dňa 17.07.2017 návrh na povolenie obnovy konania, vo veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 13 T 203/2009, v ktorej bol rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/203/2009 z 06.04.2010 uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 10 mesiacov so zaradením na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Vo svojom návrhu v podstate poukázal, že obnovu konania žiada na základe nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, uverejneného pod č. 428/2012 Z.z., ktorým bolo rozhodnuté o protiústavnosti tzv. asperačnej zásady. Zároveň poukázal na to, že jeho spoluobvinenému E. C. súd povolil obnovu konania a trest mu bol upravený, znížený zo 7 rokov na 4 roky.
Podľa § 402 ods. 1 Tr. por. súd prejednal návrh na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí.
V zmysle ustanovenia § 297 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na verejnom zasadnutí, a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na verejnom zasadnutí vykonané.
Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom ods. I. Š.; prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise ako i podstatného obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13T/203/2009, podľa § 269 Tr. poriadku.
Odsúdený I. Š. sa na verejnom zasadnutí v celom rozsahu pridržiaval písomne podaného návrhu. Ďalej odsúdený prečítal odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. PL.ÚS 106/2011, ktoré mal pripravené na 7 stranách a naviac uviedol, že Ústavný súd vyslovil, že asperačná zásada uvedená v ustanovení § 41 ods. 1 nie je v súlade s článkom 1 Ústavy SR, čo konštatovala aj generálna prokuratúra. Aj keď princíp primeranosti trestu nie je zakotvený v dohovore Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva zakotvuje princípom proporcionality, trest nesmie byť ukladaný mechanicky, neprimeraný trest nie je spravodlivý. Okresný súd Martin tým, že povolil obnovu konania len jednému spoluodsúdenému E. C., a tomuto znížil trestu o 1/3, tým porušil ustanovenie § 401 Tr. por. a zároveň porušil článok č. 12 ods. 1 Ústavy SR. Preto žiada aj on o povolenie obnovy konania. Na podklade spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13T/203/2009 súd zistil, že obv. I. Š. bol rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/203/2009 z 06.04.2010 právoplatne uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že spoločne s už odsúdeným E. C.Z.
dňa 28. 08. 2009 v čase okolo 22.00 hod. v Martine, v kríkovom poraste na Ul. Holubyho smerom k Matici Slovenskej, asi 100 metrov od cesty, pod vplyvom alkoholu a po predchádzajúcej vzájomnej dohode vošli do betónového prístrešku - bunkra, v ktorom v tom čase zaspával E. Š., nar. XX. XX. XXXX a žiadali od neho, aby im dal toluén, pričom keď im povedal, že toluén nemá, obaja ho fyzicky napadli tak, že ho zhodili na zem, obžalovaný I. Š. mu ľavou nohou pritlačil hlavu o zem, aby mu tak znemožnil pohyb, čomu sa poškodený E. Š. neúspešne bránil, pričom postupne obaja obžalovaní prehľadávali ruksak poškodeného E. Š. zn. Treksport červeno sivej farby, jeho obsah vysypali na zem a prehľadávali veci poškodeného, ktoré z ruksaku vypadli, pričom poškodeného E. Š. opakovane žiadali, aby im dal toluén, na čo im on opätovne odpovedal, že toluén nemá, pri tomto ho ďalej fyzicky napádali, a keď medzi vecami poškodeného našli mobilný telefón zn. Sony Ericson W200i, výrobného čísla IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, bielo oranžovej farby so SIM kartou a telefónnym číslom XXXX XXX XXX, spýtali sa poškodeného, či im dá toluén alebo telefón, pričom im poškodený ďalej tvrdil, že toluén nemá, obžalovaný I. Š. si ponechal jeho telefón, z miesta činu obaja ušli, obžalovaný I. Š. odovzdal mobilný telefón poškodeného E. Š. obžalovanému E. C., ktorý ho následne používal až do zaistenia políciou; obžalovaní týmto svojim konaním poškodenému spôsobili pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu, pomliaždenie v oblasti lakťa vpravo a pomliaždenie v oblasti kolena v pravo s potrebnou dobou liečenia v trvaní 5 dní, a škodu odcudzením mobilného telefónu so SIM kartou najmenej 23 €,
za čo bol odsúdený podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 2 písm. c/, § 41 ods. 2, § 42 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 / tri/ roky a 10 /desať/ mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho súd na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, v znení neskorších predpisov, ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Z bodu III. stanoviska Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. o obnove konania v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, týkajúcim sa ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., časti za bodkočiarkou vyplýva, že ak bolo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písmeno a/ až c/ alebo písm. e/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 21. decembra 2012, sa nepoužije.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákonov a stanoviska Najvyššieho súdu SR. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutia súdu príp. prokurátora uvedené v Trestnom poriadku. Obnovu konania možno povoliť len ak súd zistí splnenie zákonných podmienok obnovy v zmysle § 394 Tr. por. V danom prípade návrh na povolenie obnovy konania bol podaný oprávnenou osobou - odsúdeným a smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, proti ktorému je návrh prípustný. Súd preto skúmal, či v danom prípade existujú zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania uvedené v § 394 Tr. por., pričom zistil, že takéto podmienky nie sú splnené.
Pre povolenie obnovy konania je okrem podania návrhu oprávnenou osobou potrebné splniť niektorú z podmienok uvedených v citovanom ustanovení, teda musia byť preukázané skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli súdu skôr neznáme a tieto musia zároveň samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k inému rozhodnutiu ( o vine či treste ), než ako bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie. Skutočnosťou skôr neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý síce nie je dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutočného stavu veci a spravidla ho bude potrebné preukazovať ďalšími dôkazmi. Predtým neznámy dôkaz bude dôkaz, ktorý je nový a nebol vykonaný v pôvodnom konaní, alebo dôkaz, ktorý síce vykonaný bol, ale s iným obsahom.
Odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania v podstate poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, podľa ktorého bolo vyslovené, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou "súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody" nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. slová v texte za bodkočiarkou "súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody", dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo účinnosť a po uplynutí šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov platnosť.
Z odôvodnenia bodu III. stanoviska Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 vyplýva, že účinky použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, sú negované použitím ustanovenia § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a/ až c/ alebo písm. e/ Tr. zák. Sprísnená trestná sadzba v tomto prípade nebola použitá, a to pre jej neprimeranú prísnosť vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, alebo nebola použitá z iného zákonom určeného dôvodu. Súd v týchto prípadoch mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ustanovenú v osobitnej časti Trestného zákona, teda zníženie sa neodvíjalo od dolnej hranice trestnej sadzby určenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou. Súd teda mohol využiť celú časť sadzby pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou a uložiť (s príslušným obmedzením) ešte aj nižší trest (k tomu pozri aj rozhodnutie č. 13. publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdu súdov Slovenskej republiky čiastka 1/2013). V takom prípade sa ustanovenie § 41b zákona č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov v spojení s nálezom Ústavného súdu z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, nepoužije nakoľko ústavne nesúladné účinky ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, na dotknuté prípady nedopadli, preto návrh na obnovu konania podaný na základe uvedeného nálezu ústavného súdu treba zamietnuť podľa § 399 ods. 2 Tr. por.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13T/203/2009 nepochybne vyplýva že obž. I. Š. bol rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/203/2009 z 06.04.2010 uložený súhrnný trest odňatia slobody za použitia aj tzv. asperačnej zásady uvedenej v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, avšak odsúdenému bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody aj za použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, t.j. za použitia mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a preto bol odsúdenému namiesto súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere najmenej 6 rokov a 10 mesiacov uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 10 mesiacov, t. j. pri dolnej hranici trestnej sadzby určenej zákonodarcom pre páchateľa zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona (určený trest odňatia slobody v rozpätí od 3 až do 8 rokov).
S poukazom na stanovisko (bod III) Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013, ktorým je okresný súd viazaný, ako i na tú okolnosť, že v predmetnej
trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 13T/203/2009 u ods. I. Š. súd použil ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona (t.j. mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby), čím došlo k negovaniu asperačnej zásady uvedenej v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012 a ods. I. Š. bol uložený trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby a keďže podľa stanoviska (bod III) Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Tpj 44/2013 sa ustanovenie § 41b zákona č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov v spojení s nálezom Ústavného súdu z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011v takomto prípade nepoužije, z týchto dôvodov preto súd návrh ods. I. Š. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 13T/203/2009 ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť v lehote do 3 ( troch ) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.