Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-210-2016.pdf
PDF · 73.94 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-36Cb/210/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: LÓZAN, s.r.o., sídlo: Napájadlá č. 5/2277, Košice, IČO: 36 195 405, zastúpený fyzickou osobou: JUDr. Ľubomír Pršebice, bytom: Braniskova č. 9, Košice, proti žalovanému: TOREADOR s.r.o., sídlo: Čučmianska dlhá č. 1619/21, Rožňava, IČO: 48 157 465, v konaní o zaplatenie 14.481,58 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 14.481,58 eur istiny.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8% ročne nasledovne: z dlžnej sumy 5.575,48 eur od 17.1.2016 do zaplatenia a z dlžnej sumy 8.906,10 eur od 18.3.2016 do zaplatenia.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
IV. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9.12.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.481,58 eur titulom nároku na zaplatenie predaj materiálu - plechov. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 8% ročne nasledovne: z dlžnej sumy 5.575,48 eur od 17.1.2016 do zaplatenia a z dlžnej sumy 8.906,10 eur od 18.3.2016 do zaplatenia. Žalobca si tiež uplatnil aj právo na nahradenie trov tohto súdneho konania.
2. Žalobca na podporu svojich tvrdení použil a predložil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: faktúru č. 10160114, splatnú dňa 17.3.2016 a vystavenú na sumu 8.906,10 eur; Dodacie listy č. 16/2/16 a č. 03/2/19; faktúru č. 10151011, splatnú dňa 16.1.2016 a vystavenú na sumu 5.575,49 eur; Dodací list č. 17/12/15 a certifikáty kvality tovaru (č.l. 29 - 40).
3. Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnil tvrdením, že dodaný tovar mal vady (bol nekvalitný), pričom žalobca mu nedodal náhradný tovar a ani neposkytol následne požadovanú zľavu.
4. Žalovaný na svoju obranu nepredložil žiadny listinný dôkaz a ani nenavrhol vykonanie nejakého konkrétneho dôkazného prostriedku.
5. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka sa kúpnou zmluvou predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
6. Podľa § 411 Obchodného zákonníka je predávajúci povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
7. Podľa § 447 Obchodného zákonníka je kupujúci povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
8. Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.“
9. Podľa § 369 ods. 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka: „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“
10. Podľa ustanovenia § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka: „(1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. (3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.“
11. Na základe vykonaného dokazovania (vychádzajúc z podaní žalobcu a tiež z ním predloženého vyššie uvedeného listinného dôkazu - ods. 2 odôvodnenia) súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania v rámci ich zmluvného vzťahu podľa § 409 a nasledujúcich Obchodného zákonníka vznikol voči žalovanému nárok na uhradenie kúpnej ceny za predaj tovaru (plech) a to v celkovej sume 14.481,58 eur, ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil. Táto cena mala byť s poukazom na znenie § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka uhradená v lehote splatnosti uvedenej vo vyššie uvedených faktúrach žalobcu (vystavené boli po predaji - odovzdaní tovaru). Žalovaný pohľadávku žalobcu neuhradil, preto sa dostal do omeškania s uhradením kúpnej ceny, pričom omeškanie vzniklo deň po uplynutí splatnosti faktúr.
12. S poukazom na vznik omeškania žalovaného vznikol žalobcovi voči žalovanému aj nárok na uhradenie úroku z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. a to minimálne vo výške uvedenej vo výroku tohto rozsudku.
13. Obrana žalovaného nebola úspešná z dôvodu, že svoje tvrdenia o vadách predaného tovaru nijako nepreukázal a dokonca ani nepreukázal skutočnosť, že by vady tovaru u žalobcu nejako reklamoval, pričom žalobca toto jeho tvrdenie poprel.
14. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“
15. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na nahradenie trov konania v plnom rozsahu.
16. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
17. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.