Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Csp-157-2016.pdf
PDF · 101.92 KB
Case nature
Area
Subarea
30Csp/157/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v právnej veci žalobkyne: H. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q.. Z. XX, Selice, zast. advokátkou: JUDr. Hedviga Gállová, so sídlom Zámocká 26, Bratislava, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., v konkurze, so sídlom Garbiarska 2, Košice, zast. správcom: JUDr. Dana Husťáková, so sídlom Žriedlová 3, Košice, o zaplatenie 2.760,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.760,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 1.6.2015 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 4.10.2016 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.760,- eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. 2. V žalobe tvrdila, že dňa 29.5.2000 uzavrela poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX s Prvou česko- slovenskou poisťovňou, a.s. Košice pôvodný názov žalovaného). Zmluva bola uzavretá na poistnú dobu 15 rokov s dobou platenia poistného 10 rokov. Poistné bolo dohodnuté v mesačných splátkach po 389,- Sk. Poistná suma pre prípad dožitia bola dohodnutá na sumu 2.760,- eur (83.161,- Sk). Žalobkyňa počas celej doby žalovanému riadne platila dohodnuté poistné a listom zo dňa 8.6.2015 ho požiadala o výplatu poistnej sumy po dožití. Žalovaný doposiaľ žalobkyni poistnú sumu pre prípad dožitia nevyplatil, a to napriek urgenciám.
3. Na preukázanie svojho nároku predložila listinné dôkazy, a to poistnú zmluvu zo dňa 29.5.2000, oznámenie o uzavretí poistnej zmluvy, oznámenie o redukcii poistnej zmluvy a žiadosť o výplatu poistnej zmluvy.
4. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. XXCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa 14.11.2016, proti ktorému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením. Uznesením č. k. XXCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa 3.1.2017 súd platobný rozkaz zrušil (§ 267 ods. 3 C.s.p.).
5. Žalovaný v podanom odpore namietal platnosť poistnej zmluvy s poukazom na to, že poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti podľa § 788 Občianskeho zákonníka. V okolnostiach prípadu, podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobkyne v súlade s § 9 ods. 3 v spoj. s § 11 ods. 3 z. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (t. j. výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom
schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobkyne musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy žalobkyne. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo v rozpore s ust. § 31a z. č. 95/2002 Z. z. a že je v rozpore s ust. § 35 z. č. 8/2008 Z. z.. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní z. č. 24/1991 Zb. dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo s. 2 a s. 5 priloženej Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008). Z predložených listín (napr. protokol 2007, znalecky posudok č 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo od počiatku určené v rozpore so z. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Z obsahu listu NBS č. ODT-XXXXX/XXXX zo dňa 2.12.2013 vyplýva skutkové zistenie, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného, teda výška poistného schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou. Časť obsahu poistnej zmluvy, dokonca jedna z jej podstatných obsahových náležitostí, bola teda určená v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Práve preto je potrebné skúmať súlad časti poistnej zmluvy aj so zákonom z oblasti verejného práva, pretože podľa tohto zákona malo byť poistné schválené. Poukazoval, že v prípade poistnej zmluvy nejde o klasickú súkromno-právnu zmluvu v súčasnom ponímaní. Ide o tzv. regulovanú zmluvu. Národná banka Slovenska kontrolovala to, čo jej právny predchodca (MF SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovaného právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv). Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanové „zle a nízko", teda že je stanovené protizákonne. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Rozpor so zákonom, t. j. nesprávnosť a teda nezákonnosť poistného schváleného v roku 1995 vtedajším ministerstvom financií, konštatovali autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska. Z toho je zrejmé, že ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť (dať do súladu so zákonom) ani konvalidáciou a ani ratihabíciou. Nadväzujúc na uvedené navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Na svoju obranu predložil listinné dôkazy, a to protokol č. B.-XXXXX/XXXX, list T. č. B.-XXXX/XXXX zo dňa 15.2.2008 (skončenie dohľadu), list T. č. B.-XXXX/XXXX zo dňa 18.3.2008 (predĺženie termínu), stanovisko zodpovedného aktuára, znalecký posudok č. X/XXXX, notársku zápisnicu N XX/XXXX zo dňa 3.6.2008, list NBS č. B.-XXXXX/XXXX zo dňa 2.12.2013 a rozhodnutie Ministerstva financií SR č. XX/XXXX/XXXX zo dňa 30.5.1995.
7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu uviedla, že na podanej žalobe naďalej trvá a s obsahom podaného odporu nesúhlasí z dôvodu, že tento je nedôvodný a neopodstatnený. Podľa jej názoru sa žalovaný svojim postupom dopúšťa nekalej obchodnej praktiky, klamlivého konania. Svojimi tvrdeniami vyvoláva mylný a zavádzajúci dojem, čím uvádza do omylu o tom, že poistné (podstatná náležitosť zmluvy) bolo od počiatku absolútne neplatné, platnosť poistnej zmluvy je sporná, spotrebiteľ nemá nárok na poistné plnenie vyplývajúce z predmetných poistných zmlúv. Má za to, že poisťovňa nie je oprávnená prestať vyplácať poistné plnenia dohodnuté v poistných zmluvách, a to len z dôvodu, že "sama nadobudla pochybnosť o platnosti poistných zmlúv". Žiadne ustanovenie právneho predpisu, ani poistnej zmluvy poisťovňu na takéto konanie neoprávňuje. Žalovaný svojvoľne a bez právneho dôvodu odďaľuje uspokojenie jej zmluvného nároku s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich zmluvných záväzkov.
8. Súd v súlade s ust. § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobkyne, jej právneho zástupcu a žalovaného, pričom vykonal dokazovanie oboznámením listín tvoriacich súdny spis.
9. V rámci skutkového stavu mal súd preukázané, že žalobkyňa dňa 29.5.2000 uzatvorila so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia dňa 30.5.2000 a koncom poistenia dňa 30.5.2015, s mesačnou výškou poistného. Poistná suma ako plnenie žalovaného pre prípad dožitia žalobkyne bola stanovená samotným žalovaným na sumu 2.760,- eur (83.161,- Sk), o čom žalovaný žalobkyni zaslal potvrdenie. Žalobkyňa ako oprávnená osoba - poistenec /poistený/ ako aktívne vecne
legitimovaný subjekt sa domáhala poskytnutia poistného plnenia z dôvodu vzniku poistnej udalosti - dožitie dňa uvedeného v poistnej zmluve. Dňa 30.5.2015 uplynula dojednaná doba poistenia na základe poistnej zmluvy, teda nastala skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti žalovaného plniť - poistná udalosť, ktorou je dožitie žalobkyne, čím žalobkyni vznikol nárok na úhradu poistného plnenia pre prípad dožitia, a to v dojednanej výške 2.760,- eur. Ku dňu podania žaloby žalovaný poistné plnenie žalobkyni neposkytol a v spore zotrval na argumentácii o nedôvodnosti žaloby tvrdiac, že z ním predložených vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v Zmluve žalobkyne bolo od počiatku určené v rozpore so z. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, a teda bolo protizákonné, čo znamená, že je neplatné. Súčasne Protokolom o kontrole zo dňa 4.6.1999 preukazoval, že v takomto nezákonnom poistení produktu UDP-K, Ministerstvo financií Slovenskej republiky utvrdzovalo i svojimi následnými kontrolami. Zároveň mal preukázané i to, že na základe poistnej zmluvy žalovaný prijímal od žalobkyne riadne platené poistné, aj keď dnes tvrdí, že poistná zmluva bola od začiatku absolútne neplatná.
10. Súdu je z jeho činnosti známe, že v sporoch vedených na všeobecných súdoch všetkých stupňov v rámci Slovenskej republiky sa súdy právoplatne vysporiadali s existenciou, trvaním a fakticky i s platnosťou uzavretých poistných zmlúv. Ani z jednej zo žalovaným predložených listín nevyplýva, že by zmluva uzavretá medzi stranami mala byť absolútne neplatným právnym úkonom. Pokiaľ bol nesprávny prepočet poistného, ktorý bol schválený štátnym orgánom, má žalovaný právo na náhradu škody (ktorej podľa informácie súdu sa aj domáha) nie však od poistených.
11. Súd vec posúdil právne podľa nasledovných ustanovení:
Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa ust. § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).
Podľa ust. § 797 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa ust. § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.
Podľa ust. § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka poistiteľ nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.
Podľa ust. § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
Podľa ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
Podľa ust. § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.
Podľa ust. § 31a zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno- matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení k 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh na uzatvorenie zmluvy bol žalobkyni predložený zo strany žalovaného (poisťovne), ktorý návrh žalobkyňa akceptovala. Žalobkyňa vstupovala do poistného vzťahu so žalovaným so znalosťou parametrov poistného vzťahu, a to výšky poistného, doby poistného, ako aj výšky odplaty pri dožití a smrti. Z uvedeného je nepochybné, že uzatvorením zmluvy vznikol medzi stranami súkromnoprávny vzťah, v ktorom boli oba subjekty súkromného práva povinné dodržať to, k čomu sa slobodne zmluvne zaviazali. Žalovaný vo svojich vyjadreniach uvádzal dôvod, pre ktorý odmietol uhradiť žalobkyni poistné plnenie, a síce absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy z dôvodu nesprávneho určenia výšky poistného na základe poistno-matematických metód. Podľa názoru súdu však táto skutočnosť nemôže mať za následok postup zvolený žalovaným (nezaplatenie dohodnutého poistného plnenia), pretože žalobkyňa sa žiadnym spôsobom na vzniknutej situácii nepodieľala. Z ustanovenia § 31a zákona o poisťovníctve nevyplynulo, že by sa táto konkrétna zmluva (uzatvorená medzi stranami) mala bez súhlasu zmluvných strán nejakým spôsobom meniť. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovaného by to neznamenalo zánik povinností zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení záväzkov voči poistníkovi), resp. ušlého zisku. Poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. Na druhej strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromnoprávneho vzťahu, a to poisťovne, ktorá vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánov štátu, práve so štátom. Z toho vzťahu vznikajú rovnako obidvom subjektom, a to jednak poisťovni ako aj štátu, vzájomné práva a povinnosti. V prípade, ak by štát, resp. subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňami, porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému subjektu a tomuto by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným
spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať. Nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla do vzťahu iného, a to súkromnoprávneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práve poistencom. To, že by prípadne rozhodnutím iného subjektu vznikla poisťovni škoda, nemôže mať žiadny vplyv na posúdenie nároku žalobkyne voči poisťovni. Je zrejmé, že poisťovňa nekonala v súlade so zákonom, keď z poistného zmluvného vzťahu odmietla žalobkyni plniť.
13. Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje na záver rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.9.2014, sp. zn. 2 X./XXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že napriek tomu, že žalovaný na základe rozhodnutia orgánu dohľadu mal prijať opatrenia v súlade s povinnosťou určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby rezerv, nijako to neodôvodňuje zvolený postup žalovaného jednostranným zrušením poistnej zmluvy, keďže z ustanovenia § 31a zákona o poisťovníctve nevyplynulo, že by sa táto konkrétna zmluva mala bez súhlasu zmluvných strán nejakým spôsobom meniť. Konštatoval, že poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne, za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. Na druhej strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromného práva, a to poisťovne, ktorá vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánu štátu. Z tohto vzťahu vznikajú rovnako obidvom subjektom, a to jednak poisťovni, ako aj štátu vzájomné práva a povinnosti. V prípade, ak by štát ako subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňami porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému subjektu a tomuto by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať. Nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla do vzťahu iného a to súkromno-právneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práve poistencom.
14. Neobstojí preto obrana žalovaného o neplatnosti predmetnej poistnej zmluvy.
15. Podľa názoru súdu v danej právnej veci ide o spotrebiteľsky právny vzťah založený poistnou zmluvou, k uzavretiu ktorej spotrebiteľ pristúpil s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov uvedených v zmluve poisťovňou ako odborníkom profesionálom.
16. Žalovaný po celý čas trvania poistnej zmluvy prijímal od žalobkyne plnenia, ale bez právneho významu pre povinnosť žalovaného vyplatiť poistné dohodnuté v zmluve. Navyše žalovaný s argumentáciou v neprospech žalobkyne prichádza až po uplynutí poistnej doby, čo súd považuje za nenáležité vyviňovanie sa žalovaného a prenášanie zodpovednosti v konečnom dôsledku na spotrebiteľa.
17. Uplynutím doby zmluvného dojednania poistenia podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.5.2000 vzniklo žalobkyni právo na plnenie dohodnutej sumy 2.760,- eur ku dňu 30.5.2015. Tým, že žalovaný neuhradil ani len časť tohto dohodnutého plnenia, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni žiadané plnenie v sume 2.760,- eur. Z tohto dôvodu súd považuje žalobu žalobkyne za dôvodnú, a preto jej vyhovel.
18. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 1.6.2015, a preto má žalobkyňa nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (k uvedenému dňu bola 0,05%). Žalobkyňa tak má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu.
19. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. 20. Žalobkyňa má voči žalovanému podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bola v konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.