Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Csp-202-2016.pdf
PDF · 94.05 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/202/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31318916, proti žalovanej: R. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX/XX, K., v konaní o zaplatenie 956,10 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 956,10 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p. a. od 01.09.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 956,10 EUR s prísl.“ z dňa 01.12.2016, ktoré doručil súdu dňa 08.12.2016 sa domáhal zaplatenia sumy 956,10 EUR s prísl. a náhrady trov konania.
2. Súd mal za to, že podľa § 219 ods. 3, 177 ods. 2 CSP vo veci nie je potrebné nariadiť pojednávanie a preto verejne vyhlásil rozsudok.
3. Ak súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, kedy podľa § 52a Vyhlášky č. 543/2005 Z. Z. Min. sprav. SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy …… o verejnom vyhlásení rozsudku sa spíše zápisnica. Na zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku sa ustanovenia § 52 vzťahujú primerane. Zápisnica o súdnom pojednávaní okrem náležitostí ustanovených predpismi o konaní pred súdmi obsahuje podľa citovanej vyhlášky § 52 ods. 1 až ods. 7 platí, že všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie presný čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej bolo súdne pojednávanie prerušené. Predseda senátu diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup. Predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď do zápisnice nadiktoval. Táto skutočnosť sa v zápisnici poznamená. Zápisnica o súdnom pojednávaní sa vyhotovuje použitím diktafónu, postupom podľa § 56, rýchlopisným záznamom alebo pomocou výpočtovej techniky. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovila použitím diktafónu alebo rýchlopisným záznamom, bezodkladne po skončení súdneho pojednávania vyhotoví asistent prepis zápisnice pomocou výpočtovej techniky, ku ktorému pripojí doložku „Za správnosť vyhotovenia:“, v ktorej uvedie svoje meno, priezvisko a podpis. Ak predpisy o konaní pred súdom neurčujú inak, netreba záznam uchovávať; ak je zápisnica o pojednávaní vyhotovená použitím diktafónu alebo ak sa priebeh súdneho pojednávania zaznamenáva podľa § 56, možno upustiť od prítomnosti asistenta na pojednávaní s výnimkou hlavného pojednávania, verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovuje pomocou diktafónu alebo postupom podľa § 56, predseda senátu na úvod do mikrofónu nadiktuje údaje
potrebné na vyplnenie záhlavia zápisnice a ak požiadali účastníci konania o vydanie kópie zápisnice o súdnom pojednávaní, aj počet požadovaných kópií. Nesprávnosti záznamu zistené v priebehu súdneho pojednávania opraví predseda senátu nadiktovaním správneho znenia, ktoré uvedie slovami "opravuje sa"; oprava vymazaním záznamu je neprípustná. Ak nadiktuje predseda senátu do záznamu vyhotovenie rozhodnutia, je potrebné, aby jeho text obsahoval všetky náležitosti ustanovené predpismi o konaní pred súdmi. Spravidla podľa ods. 5 sa zapíše alebo nadiktuje len podstatný obsah výpovedí a prednesov, ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité na posúdenie veci, zapíšu sa odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k nim. Zápisnica sa spisuje alebo diktuje v slovenskom jazyku. Ak záleží na doslovnom znení výpovede toho, kto nevypovedá v slovenskom jazyku, zapíše asistent alebo tlmočník jej príslušnú časť, ak je to možné, aj v jazyku, v ktorom vypočúvaný vypovedal. Zápisnicu o súdnom pojednávaní podpisuje predseda senátu a asistent, ktorý ju spísal alebo vyhotovil jej prepis, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi.
4. Vzhľadom k uvedeným súd mal za to, že ohľadne predmetu konania s poukazom na § 177 ods. 2 CSP pojednávanie ne je potrebné nariaďovať nakoľko v konaní ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, a preto vyvesil dňa 20.12.2017 oznam na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu o tom, že dňa 16.01.2018 o 13,30 hod., v pojednávacej miestnosti OS T. na č. d. 2, na 1. poschodí, bude podpísaným súdom vo veci verejne vyhlásený rozsudok.
5. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami ako aj s celým obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci a predmet konania posúdil podľa nasledovnej právnej úpravy.
6. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
7. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
10. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
12. Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 215 CSP ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
13. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba bola dôvodne podaná a preto súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
14. Súd vo veci ďalej postupoval podľa § 116 ods. 1 a ods. 2 CSP podľa ktorého platí, že ak je žalovaný fyzickou osobou a na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), sa nepodarilo doručiť súd je povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Nakoľko úsilie súdu zostalo bezvýsledné preto súd postupoval podľa citovaného ustanovenia zákona a to ods. 2 CSP a zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu ako je zrejmé z č. l. 60-61 súdneho spisu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
15. Súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že možno predpokladať, že žalobca pri uzatvorení zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov so žalovanou stranou použil predtlač zmluvy, ktorú žalobca zrejme použil vo viacerých prípadoch so žalovanou stranou, ktorá ako účastník zmluvy bola charakterizovaná ako zamestnanec, nepodnikateľská osoba, t. j. nie IČO. Na základe uvedených súd uzatvorený právny úkon posúdil podľa ustanovení zák. č. 129/2010 Z. Z. § 708 ods. 1a § 711 ods. 1 a súvis. ustanovení Obch. zák. v spojení s vyššie uvedenými ustanoveniami Obč. zák. a to Zmluvu o READY KONTE z dňa 19.4.2011 na č. l. 3, VOP na č. l. 4-29 súdneho spisu tak, že je spotrebiteľsko-právneho charakteru.
16. Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka podľa § 708 ods. 1 Obch. zák. zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa a na základe § 711 ods. 1 Obch. zák. platí, že za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
17. Ako je zrejmé žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou finančných prostriedkov z titulu vedenia účtu t. j. do tzv. debetu na účte v sume: 956,10 EUR o ktorom stave bola žalovaná strana pravidelne informovaná z prehľadu výpisov z účtu s dohodnutou periodicitou a to za obdobie od 19.04.2011 t. j. zriadenia účtu READY KONTE do dňa účinnosti výpovede (z dňa 10.05.2015) zmluvy k 31.07.2015. Podľa súdu je zrejmé z predloženej žaloby, že sa jedná o záporný zostatok na účte, ktorý vznikol z titulu vedenia účtu zo strany žalobcu v spojení s prečerpaním finančných prostriedkov na účte tým, že boli vykonané debetné operácie aj nad rámec kreditných operácii a žalovaná strana trvale účet nevyrovnala, neudržiavala účet s kreditným zostatkom na ktorom vzhľadom k existencii právneho vzťahu z vedenia účtu sa dlhodobo a dôvodne účtovali poplatky banky, ktoré sa takto naakumulovali za vedenie účtu resp. iné súvisiace platby podľa sadzobníka banky. Uvedené skutočnosti boli súdu zrejmé z výpisu účtu tuzemského peňažného ústavu OTP Banka Slovensko, a.s. na č. l. 39 súdneho spisu, ktorý vykazoval u žalovanej neuhradenú pohľadávku v sume 956,10 EUR. Pre rozhodnutie súdu bolo podstatné to, že žalobca najprv vyzval žalovanú stranu svojim písomným podaním: „Posledná upomienka“ z dňa 10.04.2015 na č. l. 32 súdneho spisu, nakoľko dlh žalovanej strany sa nevyrovnal, preto žalobca doručil žalovanej strane svoje ďalšie písomné podanie a to „Výpoveď zmluvy“ z dňa 10.05.2015 na č. l. 35 súdneho spisu, avšak nakoľko v dvojmesačnej výpovednej lehote (ktorá začala plynúť od nasledujúceho mesiaca po doručení po mesiaci v ktorom bola výpoveď doručená žalovanej strane ) nedošlo k vyrovnaniu dlhu preto podľa súdu žalobca dôvodne doručil svoju žalobu súdu, ktorej žalobe súd vyhovel tak, že vzniknutý debet na účte posúdil podľa § 708 ods. 1 Obch. zák. a § 711 ods. 1 Obch. zák. a ako dôvodný nárok priznal žalobcovi voči žalovanej strane aj s poukazom na spotrebiteľsko- právny vzťah z titulu vedenia účtu fyzickej osoby nepodnikateľa.
18. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, to že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Na základe uvedených preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 3 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.
19. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené a to po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov v súlade aj so zásadami formálnej logiky, nakoľko zo žalovanej strany, súdu žiadane dôkazy neboli navrhnuté, relevantné skutkové tvrdenia uvedené v
podanej žalobe neboli spochybnené, preto súd mohol vychádzať len z obsahu spisového materiálu a na základe týchto skutočností rozhodol.
20. Súd uvedené skutočnosti mal preukázané a to jednak z č. l. 3 Zmluvy o ready konte z dňa 19.04.2011 v spojení s predloženými prílohami a to úrokovými sadzbami na č. l. 30-1 súdneho spisu ako aj výpisu z účtu tuzemského peňažného ústavu na č. l. 39 súdneho spisu v spojení s písomnými podaniami žalobcu a to: „Posledná upomienka“ z dňa 10.04.2015 na č. l. 32 súdneho spisu a „Výpoveď zmluvy“ z dňa 10.05.2015 na č. l. 35 súdneho spisu.
21. V zmysle uvedenej zmluvy v spojení s výpisom z účtu tuzemského peňažného ústavu na č. l. 39 súdneho spisu účet žalovanej vykazoval debetný záporný z ostatok v sume 956,10 EUR a preto súd žalovanú stranu zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy podľa § 708 ods. 1 Obch. zák. a § 711 ods. 1 Obch. zák. Obch. zák.
22. Súd mal preukázané z obsahu spisového materiálu, že žalovaná strana jednak do podania žaloby si neplnila svoje povinnosti, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z obsahu žaloby a to z výpisu z účtu tuzemského peňažného ústavu na č. l. 39 súdneho spisu, z ktorého je zrejmé že žalovaná strana nevykonala žiadnu úhradu a preto žalobca dôvodne doručil žalovanej svoje písomné podania „Posledná upomienka“ z dňa 10.04.2015 na č. l. 32 súdneho spisu a „Výpoveď zmluvy“ z dňa 10.05.2015 na č. l. 35 súdneho spisu. Súd považoval uplatnený nárok za dôvodný aj na základe tohto, že aj po doručení žaloby žalovaná strana napriek poučeniu súdu žiadne skutkové tvrdenia ako a ani dôkazy na preukázanie svojich tvrdení na spochybnenie uplatneného nároku nenavrhla, neuviedla ani len vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, preto súd žalobe vyhovel tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.
23. Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 586/2008 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zmysle Obč. zák. § 517 v spojení s vyššie označeným Nar. vlády SR zo sumy 956,10 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p. a. od 01.09.2015 do zaplatenia, t. j. odo dňa účinnosti výpovede zmluvy a tým zániku zmluvy.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.
27. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
28. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 956,10 EUR s príslušenstvom ako aj s nárokom na náhradu trov konania. Súd v tomto konaní procesne úspešnej strane sporu a to žalobcovi priznal nárok v sume 956,10 EUR v konaní úspešná strana sporu si uplatnila nárok na náhradu trov konania a na základe uvedených súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu a to vo výške 100 % v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
30. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo 92/2011 str.: 8).
31. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach. Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3). Ak si žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má žalobca možnosť domáhať sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.