Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/50/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: JUDr. Vladimír Vrabeľ, advokát, so sídlom Hlavná 70, 040 01 Košice, IČO: 17 081 483, právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA Dalibor Tverďák, advokát, so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 819 796, proti žalovanému: Mesto Lipany, so sídlom Krivianska 1, 082 71 Lipany, IČO: 00 327 379, právne zastúpený Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s r.o., so sídlom Kováčska 21, 040 01 Košice, IČO: 36 601 365, o zaplatenie 987,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 23Cb/36/2015-114 zo dňa 23.3.2017, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj vo výroku, ktorým žalobcovi proti žalovanému bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 23Cb/36/2015-114 zo dňa 13.3.2017, rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 987,31 Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 987,31 Eur od 01.04.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 40,00 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %“.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca uplatňované úkony právnej služby poskytoval v súlade s jeho povinnosťami, uloženými mu Zákonom o advokácii a s odbornou starostlivosťou. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania: 1. náhrada výdavkov podľa ustanovenia § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky vo výške 16,08 eur (režijný paušál za rok 2013 - 2x 8,04 eur), 2. náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 806,68 eur, ktoré tvoria prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky vo výške 403,34 eur - písomné podanie na súd (žaloba) podľa ustanovenia § 13a ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky vo výške 403,34 eur. Zároveň si uplatnil 20 % DPH zo sumy 822,76 eur. Spolu si tak žalobca uplatnil náhradu trov konania vo výške 987,31 eur. V danom prípade súd priznal žalobcovi výšku náhrady trov konania v plnom rozsahu, nakoľko žalobca pri ich vyčísľovaní postupoval podľa príslušných zákonných ustanovení a trovy konania vyčíslil spôsobom, ktorý zákon predpokladá. Na základe týchto všetkých uvedených skutočností, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súčasne priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania, ktoré požadoval, pričom ich výšku aj právne odôvodnil. Ďalej priznal žalobcovi aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky, ktorú výšku stanovila vlády Slovenskej republiky nariadením č. 21/2013 Z. z. a táto je 40,- eur jednorázovo, bez ohľadu na dĺžku omeškania.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže žalobca mal v konaní plný úspech.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Uviedol, že v čase vystavenia splatnosti faktúry v marci 2015, riadne prebiehalo na Okresnom súde Prešov konanie pod č. k. 8Cb/138/2015 o zaplatenie sumy 24.000,- eur s príslušenstvom, pričom právne zastupovanie Mesta Lipany, v tomto konaní prevzal po žalobcovi nový právny zástupca. Žalobca vystavil žalovanému faktúru za 2 úkony právnej služby ako tarifnú odmenu za zastupovanie Mesta Lipany v tomto konaní. Žalovaný odmietol uhradiť predmetnú faktúru, nakoľko považovať nároky žalobcu za nedôvodné a predčasné, keďže stále prebiehalo konanie, v ktorom si pre prípad úspechu vo veci bude uplatňovať aj tarifnú odmenu a bude vyplatená v prospech žalobcu v tom prípade, ak táto odmena bude súdom prisúdená v prospech žalobcu. Uviedol, že výklad ustanovenia článku 3 bod 4 zmluvy tak, ako ho vykladal žalobca, je v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu, s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, je toto ustanovenie zmluvy absolútne neplatným. Má za to, že v súlade s § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný má taktiež za to, že výpoveď zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb a odvolanie plnomocenstva na zastupovanie v súdnom konaní, nie je porušením povinností, ale výkonom práva, ktoré vyplýva priamo zo zmluvy, ale aj zo zákona. Taktiež poukázal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nelogické a absurdné, keď na jednej strane súd uvádza, že nie je podstatné, či bola alebo nebola prisúdená náhrada trov konania, no na druhej strane sám odkazuje na ustanovenie zmluvy, v zmysle ktorého len v prípade, keď nebola klientovi prisúdená tarifná odmena, tak si túto môže žiadať priamo od klienta. V tomto smere súd vôbec nezohľadnil skutočnosť, že o trovách v predmetnom konaní bolo rozhodnuté až uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 8Cb/138/2015 o zastavení konania zo dňa 8.12.2015, pričom žalobca sa domáhal tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby už faktúrou zo dňa 17.3.2015, ktorá sa stala splatnou dňa 31.3.2015, teda v čase, keď stále prebiehalo konanie vedené pred Okresným súdom Prešov. Ak mal konajúci súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie tarifnej odmeny, keďže v súlade s článkom 3 bod 4, druhá veta zmluvy, mu táto nebola priznaná z dôvodov na strane klienta - žalovaného, nakoľko tento zobral žalobu v celom rozsahu späť s tým, že si neuplatňoval náhradu trov konania, tak potom nemožno ako právny titul, na základe ktorého mal tento nárok žalobcovi vzniknúť, považovať faktúru zo dňa 17.3.2015, s čím sa konajúci súd nevysporiadal a priznal žalobcovi aj úrok z omeškania zo sumy 987,31 eur až od 1.4.2015. Žiadal preto, aby odvolací súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, a neexistuje žiaden právny, alebo logický rozpor medzi obsahom odvolaním napadnutých výrokov a obsahom odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne zaoberá tým, čoho sa žalobca domáhal, z akého dôvodu, ako sa vo veci vyjadrili sporové strany, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom odôvodnenie rozsudku je podrobne, jasné a presvedčivé. Na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Ďalej uviedol, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje pohľadávku, je zmluva o poskytovaní právnych služieb, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 4.3.2013. Žalobca tak pri vystavení faktúry č. 15032 zo dňa 17.3.2015, ako aj celej komunikácie predchádzajúcej v podanej žalobe i vo všetkých podaniach po podanej žalobe, žiadal od žalovaného, aby mu v súlade s článkom 3 bod 4 zmluvy o poskytovaní právnych služieb, uhradil tarifnú odmenu za 2 úkony právnej služby, a to prevzatie právneho zastúpenia a za spracovanie návrhu na začatie konania v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Prešov pod č. k. 8Cb/138/2015 a z tohto dôvodu tvrdenie žalovaného, že by žalobca menil svoju právnu argumentáciu, je nedôvodné. Dôvodnosť podanej žaloby vyplýva aj z

pripojeného spisu 8Cb/138/2015 Okresného súdu Prešov, kde aj po skončení právneho zastúpenia zo strany žalobcu, žalovaný opakovane písomnými podaniami potvrdil dôvodnosť podanej žaloby, pričom trovy súdneho konania neboli priznané výlučne z dôvodov na strane Mesta Lipany. Keď došlo z jeho strany k späťvzatiu žaloby, žalobca navrhol, aby súd konanie zastavil a vrátil žalobcovi uhradený súdny poplatok. Taktiež poukázal, že neobstojí ani námietka absolútnej neplatnosti článku 3, bod 4, druhá veta zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ku ktorému sa žalovaný dopracoval tak, že predmetné ustanovenie interpretuje ako zmluvnú pokutu, a teda za dojednanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. K tomu žalobca uviedol, že takýto výklad žalovaného nemá žiadnu oporu obsahom v znení dotknutého zmluvného ustanovenia, a nie je možné sa k nemu dopracovať, ani gramatickým, ani logickým, ani systematickým výkladom a žalobca považuje tento výklad žalovaného za výslovne účelový. Obsahom zmluvného dojednania uvedenom v článku 3 bod 4 zmluvy o poskytovaní právnych služieb, je nárok žalobcu na tarifnú odmenu. Taktiež poukázal, že žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zúčastnil na každom pojednávaní, mal možnosť sa vyjadriť k všetkým argumentom žalobcu a z uvedeného dôvodu neprichádza do úvahy relevantnosť namietaného údajného nesprávneho procesného postupu súdu, ktorým by znemožnil žalovanej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by mohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Taktiež ak žalovaný spochybňuje záver súdu týkajúci sa vzniku jeho omeškania s úhradou faktúry zo dňa 17.3.2015, s ohľadom na skutočnosť, že o trovách konania bolo rozhodnuté až uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 8Cb/138/2015 dňa 8.12.2015, a k tomu je potrebné uviesť, že dňa 13.3.2015 žalobca v zmysle výslovnej požiadavky, a to pokynu žalovaného, odovzdal klientský spis, pričom žalobcovi ako advokátovi v zmysle záväzných právnych predpisov vzniklo právo a zároveň povinnosť vykonať vyúčtovanie trov právneho zastúpenia, čím aj vystavením faktúry číslo 15032 zo dňa 17.3.2015 to aj realizoval. Faktúra sa tak stala splatnou v súlade s dohodnutými ustanoveniami zmluvy o poskytovaní právnych služieb a dňom 1.4.2015 sa žalovaný dostal do omeškania s jej úhradou. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správne a dôvodné.

7. Aj v ďalších písomných podaniach žalobca i žalovaný zotrvali na svojich stanoviskách, a to v celom rozsahu.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 (Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky realizovaných úkonov predo dňom účinnosti tohto zákona, posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zákon platný do 30.6.2016, ďalej len O.s.p.), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania a prijatými skutkovými závermi.

13. Odvolací súd ďalej poukazuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

v uplatnení nárokov a obrana proti takémuto uplatneniu). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou sporu), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový i právny základ rozhodnutia aj bez toho, aby zachádzali vo všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania (stranou sporu). Preto aj odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces. Zo štandardnej judikatúry taktiež vyplýva, že presvedčivé a správne vyhodnotenie dôkazov, aj náležité odôvodnenie rozhodnutia, zabezpečujú vylúčenie ľubovôle súdu pri ich rozhodovaní. Súd je tiež povinný starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Taktiež sa nevyžaduje, aby na každý argument účastníka, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ale ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

14. Aj v súvislosti s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, jedným z kľúčových princípov spravodlivého súdneho konania, ako ich garantuje článok 6 ods. 1 Dohovoru, a článok 46 ods. 1 Ústavy, je aj právo na náležité súdne odôvodnenie rozhodnutia. Jeho obsahom je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné a relevantné dôvody. Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná taktiež vo verejnom záujme, pretože jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a neprehľadný, je to, že rozhodnutie súdu je kontrolovateľné verejnosťou.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, a na podklade vykonaného dokazovania dospel aj k správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.

16. Odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 370 ods. 1, 2 správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

17. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalovaným a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového, i právneho stavu.

18. V konaní bolo žalobcom preukázané, že zastupoval Mesto Lipany v spore č. k. 8Cb/138/2015. Žalovaný vypovedal žalobcovi Zmluvu o poskytovaní právnych služieb listom zo dňa 17.2.2015 a následne žalobca od žalovaného požadoval zaplatenie dohodnutej tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby, ktoré žalovaný nezaplatil. Odvolací súd je toho názoru, že po výzve žalobcu, žalovaný takúto povinnosť zaplatiť mal, a to bez ohľadu, či prebiehajúce súdne konanie bolo, alebo nebolo ukončené. Rozhodujúce je to, že žalovaný už vypovedal Zmluvu o poskytovaní právnych služieb a súčasne je rozhodujúci obsah dohody medzi advokátom (žalobcom) a klientom (žalovaným) o výške a spôsobe odmeny. Je nelogické, aby žalobcovi vznikol nárok na takéto plnenie zo strany žalovaného až po právoplatnom skončení konania č. k. 8Cb/138/2015, ktoré mohlo teoreticky prebiehať ešte dlhší čas, pričom žalobca žalovaného v konaní už nezastupoval. Je taktiež vecou len samotného žalovaného, či si v tomto konaní uplatnil alebo neuplatnil nárok na náhradu trov konania. Súčasne bolo preukázané, že ide o trovy konania účelne vynaložené. Nárok žalobcu je preto daný.

19. Krajský súd je toho názoru, že môže sám doplniť výrok rozhodnutia a vec tak aj potvrdiť bez vrátenia veci na doplnenie. Preto vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj vo výroku, ktorým žalobcovi proti žalovanému bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal z toho, že výrok o náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom okrem iného, musí byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania. Len takto formulovaný výrok rozhodnutia môže byť podkladom pre prípadný výkon rozhodnutia.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal, pretože tieto ich nepožadovali, čo je aj v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .