Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Sa-10-2017.pdf
PDF · 85.66 KB
No categories available
14Sa/10/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: P. Y., bytom T. XX/ X, O., právne zastúpený JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom Račianska 66, Bratislava proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. júla 2017, takto
rozhodol:
Krajský súd rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne Bratislava, Generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. júla 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.01.2017, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku.
2. V správnej žalobe žalobca namietal, že postupom žalovaného boli porušené jeho práva, keď napriek tomu, že splnil obidve zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek 62 a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov, mu starobný dôchodok nebol priznaný. Mal za to, že žalovaný bol povinný zrušiť prvostupňové rozhodnutie, keďže prvostupňový orgán sa nevysporiadal s jeho námietkami smerujúcimi k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Argumentácia žalovaného aj prvostupňového orgánu je podľa jeho názoru založená na citácii právnych predpisov, bez vyslovenia relevantného právneho názoru. Pre obidve tieto rozhodnutia je spoločné to, že zamietnutie žiadosti o starobný dôchodok odôvodňujú tým, že žalobca nedosiahol dostatočnú dobu dôchodkového poistenia, a že terajšia judikatúra je na tento prípad nepoužiteľná, pretože činnosť colníka nebola zaradená do I. alebo II. pracovnej kategórie. Jeho argumentáciu a poukazovanie na ustálenú judikatúru žalovaný odmietol len s tým, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom ide o iný skutkový a právny stav.
3. Žalobca trval na tom, že žalovaný aj prvostupňový orgán konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru 128, ako aj s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (ďalej len NS SR), ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach. Z rozhodovacej činnosti NS SR vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok len krátiť a nie ho nepriznať vôbec. Podľa názoru žalobcu nemôže byť celková doba poistenia posudzovaná u výsluhových dôchodcov I. a II. kategórie odlišne ako pri ostatných výsluhových dôchodcov. Uvedená odlišnosť spočíva v tom, že pri tých, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, sa považuje za celkovú dobu poistenia aj doba poistenia,
ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov. U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórií, sa postupuje opačne, a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Z uvedeného vyplýva, že aj keď obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, tak postup žalovaného je rozdielny, diskriminujúci. Žalobca mal pritom za to, že nie je možné odôvodniť tento postup s poukazom na ustanovenie § 274 zák. č. 461/2003 Z.z., z ktorého dikcie nesporne vyplýva, že citované ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia.
4. Žalobca trval na tom, že právne posúdenie veci žalovaným je v rozpore s § 65 zák. č. 461/2003 Z.z., pretože z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 citovaného zákona. Považoval za podstatné pripomenúť, že nielen žalobca, ale všetci výsluhoví dôchodcovia (bez ohľadu na kategóriu činnosti), boli až do účinnosti zákona č. 328/2002 .Z. z.. dôchodkovo poistení v Sociálnej poisťovni. Pre posúdenie veci považoval za podstatný čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Na podporu svojich tvrdení poukázal najmä na závery vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutiach zo dňa 15.08.2012 sp. zn. 7So/138/2011 a sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015. Zdôraznil, že absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšieho zaobchádzania s tými poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobie, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
5. V závere dal do pozornosti ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR ako rozsudok sp. zn. 10So/18/2015 z 30.03.2016, sp. zn. 9So/187/2014 z 30.03.2016, sp. zn. lSo/15/2015 z 18.11.2016, sp. zn. 9So/136/2014 z 30.11.2016, sp. zn. 9So/46/2015 z 25.01.2017, sp. zn. 7So/58/2015 z 23.02.2017, ktoré podľa jeho názoru vyvracajú argumentáciu žalovaného, že právny názor vyslovený v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie, ktorá by sa ustálila po určitú dobu.
6. Žalovaný žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Trval na vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca podľa jeho názoru nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto bola jeho žiadosť zamietnutá. Poukázal na to, že podľa rozhodnutia Colného úradu v Trenčíne zo dňa 07.02.2003 je žalobca od 01.07.2002 poberateľom výsluhového dôchodku, pričom mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 31.07.1968 do 30.07.1970 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 06.08.1970 do 31.12.1999. Doba služobného pomeru žalobcu nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR.
7. Žalobca vo vyjadrení k podaniu žalovaného zopakoval svoje argumenty obsiahnuté v podanej správnej žalobe a súčasne zdôraznil, že pracovné zaradenie žalobcu bolo do určitého času zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie a súčasne, že všetci výsluhoví dôchodcovia (bez ohľadu na kategóriu činnosti), boli až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. dôchodkovo poistení aj v Sociálnej poisťovni. Teda aj žalobca do tejto doby prispieval do všeobecného systému poistenia. Poukázal na to, že podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo by mala chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok; ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
8. Podľa § 65 ods. 1,2 zák.č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.
9. Podľa § 274 ods. 1 nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
10. Podľa 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb., pomienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb..
11. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.07.2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie ústredia zo dňa 03.01.2017. Podstatou sporu je posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok.
12. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca požiadal žiadosťou zo dňa 14.10.2016 o priznanie starobného dôchodku. Z rozhodnutia Colného úradu č. 839-234-4/03/J zo dňa 07.02.2003 vyplynulo, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa § 124 ods. 7 a § 68 zákona č. 328/2002 Z.z.. Pre tento výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby (31.07.1968 -30.07.1970) a doba trvania služobného pomeru v colnej správe (06.08.1970-31.12.1999). Zamestnanie
- funkcia colník, nebola v uvedenom období zaradená do I. alebo II. pracovnej kategórie.
13. Správne orgány dospeli k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že zamestnanie žalobcu nebolo zaradené vo zvýhodnených pracovných kategóriách, nesplnil podmienky na zníženie dôchodkového veku. Súčasne konštatovali, že žalobca k 12.04.2011 dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov, avšak k tomuto dňu nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, keďže získal len 1429 dní obdobia dôchodkového poistenia. Je zrejmé, že žalobcovi v rámci posudzovania jeho nároku na starobný dôchodok správnym orgánmi nebola zohľadnená doba, ktorá mu bola zhodnotená v rámci posudzovania jeho nároku na výsluhový dôchodok.
14. Správny súd konštatuje, že Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn.7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 podal výklad niektorých pojmov, upravených v zákone o sociálnom poistení v spojitosti so zabránením diskriminácie. Uzavrel, že osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme, ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný, starobný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. Súčasne Najvyšší súd pripomenul, že je potrebné zabrániť diskriminácii príslušníkov ozbrojených síl, pričom nie je možné, aby nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení došlo k zhoršeniu postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania malo byť zabezpečené výhodnejšie postavenie, a to s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby.
15. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, ktorý sa týkal obdobnej právnej veci ako je prejednávaná (týkala sa nároku žiadateľa, ktorý rovnako ako žalobca vykonával prácu colníka v III. pracovnej kategorii), Najvyšší súd SR odkázal na rozhodnutie č. 55 zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych, v ktorom bol vyslovený záver, v zmysle ktorého ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí sp. zn. 10So/59/2014 uzavrel, že z publikovaného rozhodnutia vyplynul jednoznačný právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky
starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok, tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia), je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.
16. Z uvedeného je zrejmé, že najvyšší súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil záver v skutkovo obdobnej veci ako je prejednávaná a nie je dôvod sa od týchto záverov odchýliť. Keďže vyššie uvedené závery Najvyššie súdu SR vysloveného v rozsudku sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 dopadajú aj na právnu vec žalobcu, bol žalovaný povinný pri svojej rozhodovacej činnosti z nich vychádzať a aplikovať ich aj v prejednávanej veci. Pokiaľ žalovaný dospel k opačnému názoru zaťažil svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti, ktoré viedlo k jeho zrušeniu podľa § 191 ods.1 písm. c) SSP.
17. V konaní úspešnému žalobcovi správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.