Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_3T-17-2017.pdf
PDF · 106.07 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kurečka a prísediacich MVDr. Jána Stahorského a Jána Babiča na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.1.2018 v Trebišove takto
rozhodol:
Obžalovaní
1/ G.. S. O. , nar. X.X.XXXX v S., trvale bytom S., Q. XXXX/XX,
2/ T. W. , nar. XX.X.XXXX v S., trvale bytom S., Q. XXXX/XX,
3/ H. M. , nar. X.X.XXXX v S., trvale bytom S., H. XXXX/XX,
u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e
- po predchádzajúcej dohode uviedli do obehu bankovku nominálnej hodnoty 100 € sériového čísla R aj napriek tomu, že vedeli, že bankovka je falošná, a to tým spôsobom, že po tom, čo G.. S. O. získal túto bankovku dobromyseľne od bližšie nestotožnenej osoby dňa 24.9.2016 na parkovisku pri železničnej stanici v O. ako protihodnotu výmenou za peniaze nižších nominálnych hodnôt v celkovej hodnote 100 €, túto prechovával vo svojom byte a napriek tomu, že zistil, že nie je pravá, ju dňa 25.9.2016 odovzdal T. W. a H. M. za tým účelom, aby ju uviedli do obehu, za čo G.. S. O. požadoval 80 € z hodnoty bankovky a T. W. a H. M. si mali nechať po 10 €, pričom T. W. spolu s H. M. túto uviedli do obehu tak, že s ňou zaplatil T. W. za účasti H. M. 25.9.2016 v S. cestu taxíkom spoločnosti TIVAT, s.r.o., z ktorej taxikár vydal T. W. sumu 97 €, z ktorej následne T. W. dal H. M. 25 € a zvyšné peniaze prehral na výherných automatoch v herni H. v S., pričom bankovka nominálnej hodnoty 100 € sériového čísla R bola zadržaná 26.9.2016 vo VÚB banke, a.s. pobočka S. v odvode tržby spoločnosti TIVAT, s.r.o. S., IČO: 47391260, ktorú odvádzal osobne L. L., konateľ tejto spoločnosti,
t e d a
obžalovaný G.. S. O.:
falšované peniaze, ktorými mu bolo platené ako pravými, dal do obehu ako pravé,
obžalovaní T. W. a H. M.: poskytli inému pomoc, aby falšované peniaze, ktorými inému bolo platené, dal do obehu ako pravé,
č í m s p á c h a l i
obžalovaný G.. S. O.:
prečin uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods. 2 Tr. zákona,
obžalovaní T. W. a H. M.: pomoc k prečinu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods. 2 Tr. zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zákona.
Z a t o i m s ú d u k l a d á
Obžalovaný G.. S. O.:
Podľa § 271 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) peňažný trest vo výmere 1.000,- € (jedentisíc eur).
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Obžalovaný T. W. :
Podľa § 271 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (§ 36 písm. j/, k/ Tr. zákona) trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Obžalovaný H. M.:
Podľa § 271 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Na obžalovaných G.. S. O., T. W. a H. M. bola Krajskou prokuratúrou v Košiciach na tunajší súd podaná obžaloba pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 270 ods. 2 Tr. zákona.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, a svedkov, čítaním zápisníc o konfrontáciách a rekognícii, ako aj a listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný G.. S. O. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej vypovedal, že predmetnú bankovku získal na železničnej stanici v O. od jemu neznámeho pána, ktorý bol vtedy na stanici so svojím malým dieťaťom a poprosil ho, či mu nemá zmeniť 100 Eurovú bankovku na drobné. Tomuto pánovi teda rozmenil jeho 100 Eurovú bankovku, pričom po ceste domov do S. nadobudol pocit, že by bankovka mohla byť falošná, a to keď si uvedomil, že pán, ktorému túto bankovku rozmenil, nevyzeral veľmi solventne. Aj jeho kamarát, s ktorým bol v O., a ktorý ho viezol autom domov z O. do S., mu vtedy hovoril, či tá bankovka nie je falošná, aby sa na ňu ešte pozrel, čím podporil jeho podozrenie. Keď prišiel domov do S., stretol sa so spoluobžalovanými W. a M. v herni v W.. Po tom, čo spolu z herne odišli, šli všetci traja k nemu domov. W. na neho naliehal, aby mu požičal nejaké peniaze, na čo mu niekoľkokrát odpovedal, že nemá žiadne peniaze, ktoré by mu mohol požičať, pričom aj peniaze, ktoré v O. zmenil, v podstate ani neboli jeho, ale boli to peniaze od jeho mamy. Po nejakej chvíli vybral a položil na stôl v obývačke 100 Eurovú bankovku, a keďže na neho predtým W. naliehal, aby mu požičal peniaze, tak túto bankovku položil na stôl so slovami, že s touto bankovkou si nezahrá, nakoľko má podozrenie, že je falošná. W. si chcel vlastne požičať peniaze kvôli tomu, aby mohol hrať na automatoch, preto použil
tieto slová, že si s ňou nezahrá. W. na neho napriek tomu naďalej naliehal a žiadal od neho, aby mu tú bankovku požičal s tým, že on neverí, že je falošná. Zo srandy W. povedal, že ak si s touto bankovkou zahrá, tak nech mu potom donesie peniaze, ale toto vážne nemyslel. Z jeho strany v podstate ani nešlo o povolenie, že si túto bankovku môže zobrať, bolo to len v rámci ich spoločného rozhovoru. W. mal bankovku aj v rukách, či ju mal v rukách aj M., nevie. Potom, čo W. a M. z jeho bytu odišli, si všimol, že bankovka, ktorú predtým vyložil na stôl, už na stole nebola. Keď zistil, že bankovku už doma nemá, volal viackrát M. na mobil, že kde sú, aby tou bankovkou nikde neplatili, keďže na W. číslo nemal. M. mu telefón aj dvihol, avšak napriek tomu, že chcel k telefónu W., tento k telefónu neprišiel. Keď zistil, že obaja sa nachádzajú v herni H., tak sa tam za nimi vybral, dúfajúc, že ešte stále majú bankovku u seba, a že ňou nikde nestihli zaplatiť. Keď potom došiel do herne, tak bankovku od W. pýtal späť. Ten mu povedal, že sa nemá báť a naznačil, že bankovka je už dnu v automate. Na to už na celú situáciu rezignoval s dúfaním, že bankovka bola pravá.
K detailom nadobudnutia predmetnej bankovky od neznámeho muža dodal, že to mohlo byť v sobotu večer o 22.00 hod., keď boli s kamarátom U. X. v O.. Auto mali vtedy zaparkované pri železničnej stanici zboku, ako je predajňa Lidl, nakoľko sa tam neplatí parkovné. Na železničnej stanici si chcel pozrieť odchody vlakov z O. do F., pretože v C. má brata a chcela tam za ním cestovať jeho mama. Keď rozmieňal peniaze tomu neznámemu mužovi, tak sa nachádzal na parkovisku pri aute, pričom jeho kamarát sedel v aute. Hneď po rozmenení peňazí bankovku neskúmal, skúmať ju začal až po ceste domov. Počas cesty ju vytiahol z vrecka a začal si ju prezerať. Vozidlo vtedy riadil jeho kamarát U. X., ktorému bankovku zbežne ukázal. S touto bankovkou chcel ísť v pondelok do banky, keďže však bol víkend, tak to nakoniec nestihol. Okrem toho si aj na internete pozeral niečo ohľadom falošných bankoviek, na základe čoho mal naďalej podozrenie, že sa jedná o falošnú bankovku, ale na 100 % si istý nebol. Vo svojej výpovedi nakoniec pripustil, že mohol vtedy povedať, že pokiaľ sa W. a M. podarí bankovku rozmeniť, tak sa podelia takým spôsobom, ako je to uvedené v obžalobe, teda 80 Eur pre neho a po 10 Eur pre W. a M., pokiaľ to ale povedal, tak to myslel zo srandy a nie vážne.
Rovnako aj obžalovaný T. W. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej uviedol, že v ten večer sa spolu s obžalovanými O. a M. najskôr stretli v herni Non stop, následne išli ku O. na byt, kde sa O. asi dvakrát pýtal, že či mu nemá požičať nejaké peniaze. Chcel, aby mu požičal 10 Eur, ale on mu na to odpovedal, že nemá požičať žiadne peniaze. Asi po piatich minútach vybral O. zo skrinky pri okne 100 Eurovú bankovku a položil ju na stôl. Po tom, čo ju dal na stôl, povedal, že keď túto bankovku s M. zmenia, tak si z nej môžu zobrať po 10 Eur a zvyšok mu mali vrátiť. O. vtedy použil nejaký výraz, aj sa zatváril tak, že mal pocit, že sa môže jednať o falošnú bankovku. Bankovka bola vtedy položená na stole a predtým, než s M. z O. bytu odišli, si túto bankovku zo stola zobral. Následne šli spolu s M. do herne Non stop, aby odtiaľ zavolali taxík. Taxík potom zavolal buď M. alebo pani z herne. Taxík zastavil pri herni H., kde taxikárovi zaplatil predmetnou bankovkou. Po vystúpení z taxíka šli s M. do herne, dali si nejaké alkoholické nápoje a obaja tam potom hrali automaty. Obidvaja pri tom použili výdavok z taxíka. Obžalovaný O. vtedy ešte volal na mobil M., a to vtedy, keď už boli v herni. Nakoniec O. došiel za nimi do herne, kde mu povedal, že bankovka bola rozmenená v taxíku, a že výdavok prehrali na automatoch, ale že sa nemá báť, že mu tie peniaze do týždňa vráti. Peniaze O. nakoniec nevrátil, ale majiteľovi taxislužby, pánovi L., dal 80 Eur s tým, že 20 Eur mu ešte dá. Je mu ľúto všetko, čo sa stalo, a už by nikdy také niečo nespravil.
Obžalovaný W. ďalej upresnil (čiastočne po konfrontácii s jeho výpoveďami z prípravného konania), že O. sa vtedy pýtal, či je bankovka falošná, avšak už si nepamätá, čo mu na to O. povedal. Taktiež pripustil, že keď si u O. bankovku prezrel, podal ju M., pretože aj on ju chcel vidieť. Keď im potom O. vravel, že si môžu nechať po 10 Eur a zvyšok mu vrátiť, tak im taktiež povedal, aby túto bankovku nešli rozmeniť do herne Non stop, a to zrejme preto, lebo sa bál, že tam môžu prehrať zvyšné peniaze na automatoch. O tom, kto bude za taxík platiť, sa s M. nijako nedohadovali, po nastúpení do taxíka sa len opýtal taxikára, či bude mať vydať zo 100 Eurovej bankovky, na čo taxikár odpovedal, že áno. Po tom, čo s M. prišli do herne H., objednal pre seba a M. alkoholické nápoje a M. dal 5 Eur na automaty. Keď M. týchto 5 Eur na automatoch prehral, pýtal si ďalšie peniaze a keďže okrem 50 Eurovej bankovky mal ešte 20 Eurovú bankovku, tak mu túto 20 Eurovú bankovku dal. Takže dokopy dal M. 25 Eur a zvyšné peniaze prehral na automatoch.
Obžalovaný H. M. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a vo svojej výpovedi uviedol, že spolu s obžalovaným W. išli k obžalovanému O., od ktorého si chcel W. požičať nejaké peniaze. Na byte u
O. spolu sedeli v obývačke a požili nejaké alkoholické nápoje. W. sa tam pýtal O., či mu môže požičať nejaké peniaze. O. najskôr W. hovoril, že mu nemá požičať peniaze, nakoniec mu ale požičal 100 Eurovú bankovku. O. dal túto bankovku na stôl a W. si ju potom zo stola zobral. On v rukách bankovku nemal. Ešte predtým, než spolu opustili byt, tak O. túto bankovku od W. pýtal naspäť, bolo to vtedy, keď boli v chodbe a opúšťali byt. W. reagoval tak, že keď mu už O. túto bankovku dal, tak on si ju už nechá, že on už ide preč, ale že O. peniaze určite vráti. Potom s W. išli taxíkom do herne H., pričom v taxíku W. zaplatil touto 100 Eurovou bankovkou. O bankovke sa s W. nerozprávali, iba ňou zaplatili v taxíku. V herni H. obaja hrali na automatoch, nevypili tam nič a všetky peniaze, ktoré im vydali v taxíku, prehrali, on konkrétne 25 Eur, ktoré mu dal z výdavku W., iné finančné prostriedky pri sebe v ten večer nemal. Zvyšok prehral na automatoch W..
Svedok L. L. (majiteľ taxislužby) sa vo svojej výpovedi vyjadril k okolnostiam, za ktorých došlo k zaisteniu predmetnej 100 Eurovej bankovky. Taktiež potvrdil, že pred pojednávaním mu obžalovaný Bodnár uhradil 80 Eur ako náhradu za 100 Eurovú bankovku, ktorú mu zadržala polícia, s tým, že tieto peniaze mu W. dal so slovami, že mu ich dáva bez ohľadu na to, či bude alebo nebude odsúdený, a povedal mu ešte, že ho to mrzí.
Z výpovede svedka P. O. (taxikára) vyplynulo, že odvoz taxíkom si u neho telefonicky objednal obžalovaný M., ktorý mu volal, aby jeho a jeho kamaráta odviezol z herne W. do H. I.. Potom, čo obaja nastúpili do vozidla, sedel M. vpredu a na zadných sedadlách bol W., obaja mali požité alkoholické nápoje. Za odvoz zaplatil W. 100 Eurovou bankovkou s tým, že M. do neho podpichoval, aby mu nechal tringelt. Z vozidla najprv vystúpil M., medzitým mu platil W., ktorému vydal 97 Eur, na čo on taktiež z vozidla vystúpil. M. ešte pred tým, ako vystúpil z taxíka, bol pri tom, ako mu W. dal 100 Eurovú bankovku a spýtal sa ho, či mu bude mať z nej vydať. Bankovku, ktorou mu bolo zaplatené, nijak zvlášť neskúmal, v taxíku bola navyše tma, preto si nič podozrivé nevšimol a ani by ho nenapadlo, že by obžalovaní mohli platiť falošnou bankovkou. W. jednoznačne opoznal aj pri vykonanej rekognícii ako osobu, ktorá mu predložila falošnú bankovku. Svedok U. X. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že s obžalovaným O. bol raz v O. na železničnej stanici, mohlo to byť asi tak rok, rok a pol dozadu, na jeseň, O. si vtedy potreboval pozrieť príchod alebo odchod nejakého vlaku. On ho vtedy čakal v aute, ktoré mali zaparkované na parkovisku napravo od hlavnej budovy železničnej stanice, kde netreba platiť. Keď sa O. vracal z budovy stanice smerom k autu, zastavil ho nejaký pán s malým dieťaťom a niečo sa spolu pri aute rozprávali. Keď si potom O. sadol do auta, opýtal sa ho, že čo to bol za človek, s ktorým pred chvíľou rozprával. O. mu na to povedal, že ten človek chcel, aby mu rozmenil peniaze, čo mu aj bolo trocha divné, nakoľko v blízkosti sa nachádzalo niekoľko butikov a prevádzok s občerstvením. Keď sa ho opýtal, že koľko peňazí mu teda rozmenil, ukázal mu v ruke 100 Eurovú bankovku s tým, že to urobil aj kvôli tomu, že malé dieťa, s ktorým bol neznámy muž, veľmi plakalo. O. sa vtedy aj opýtal, že či mu ten muž peniaze rozmenil dobre, on si peniaze prepočítal v peňaženke a všetko mu nakoniec pasovalo. Následne sa o niekoľko dní dopočul, že s touto bankovkou bol nejaký problém.
Z odborného vyjadrenia Národnej banky Slovenska vyplýva, že zaistená bankovka v nominálnej hodnote 100 Eur sériového čísla R s indikatívom B F je falzifikátom so stupňom nebezpečnosti „3“ - podarený falzifikát. Falzifikát svojou kvalitou a vzhľadom môže byť za nepriaznivých podmienok pre prijímateľa zameniteľný za pravú bankovku.
Skutkový stav bol objektivizovaný aj prečítanými zápisnicami o konfrontácii medzi obvinenými, zápisnicou o rekognícii osoby a potvrdením VÚB banky o odobratí bankovky.
Po takto vykonanom dokazovaní, zhodnotiac všetky vykonané dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnom súhrne, dospel súd k záveru, že bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný Ing. S. O. s pomocou obžalovaných T. W. a H. M. uviedol do obehu falošnú 100 Eurovú bankovku, pričom o tom, že ide o falzifikát, mali všetci obžalovaní vedomosť. Obžalovaní sa vzájomne usvedčili svojimi výpoveďami, na základe ktorých bolo spoľahlivo zistené, že obžalovaný G.. O. vo svojom byte s vedomosťou o falošnosti predmetnej bankovky túto odovzdal obžalovaným W. a M., ktorých na túto skutočnosť aj upozornil, s tým, že ak by sa im podarilo bankovku nejakým spôsobom rozmeniť, mali mu vrátiť 80 Eur a ponechať si po 10 Eur. Zároveň ich vystríhal, aby bankovku nepoužili v herni. Obžalovaný W. sa k spáchaniu skutku v podstate priznal (poprel iba vedomosť o falošnosti predmetnej bankovky, ktorá je však zrejmá z ostatných vykonaných dôkazov), a z jeho spáchania usvedčil aj spoluobžalovaného M.. Práve títo dvaja
obžalovaní sa po odchode z bytu obžalovaného G.. O. dohodli na spôsobe použitia falošnej bankovky, a to tak, že ju použijú ako platbu za cestu taxíkom. Je nepochybné, že obžalovaný M. telefonicky zavolal vozidlo taxislužby a bol prítomný aj v taxíku, keď sa obžalovaný W. taxikára pýtal, či vie poskytnúť výdavok z predmetnej falošnej 100-Eurovej bankovky, ktorou mu potom aj zaplatil. Taktiež je nesporné, že ako obžalovaný W., tak aj obžalovaný M., následne použili výdavok z falošnej bankovky pre svoje potreby, konkrétne pre hru na hracích automatoch.
Konanie obžalovaných, na rozdiel od podanej obžaloby, kvalifikoval súd ako prečin uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods. 2 Tr. zákona, ktorého sa obžalovaný G.. O. dopustil ako páchateľ a obžalovaní W. a M. ako účastníci v zmysle § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, keď poskytli obžalovanému G.. O. pomoc na spáchanie tohto trestného činu. Vzhľadom na použitú právnu kvalifikáciu (páchateľom trestného činu podľa § 271 ods. 2 Tr. zákona môže byť len osoba, ktorá dá do obehu falšované peniaze, ktorými jej bolo platené), u obžalovaných W. a M. neprichádza do úvahy spolupáchateľstvo, ale len niektorá z foriem účastníctva podľa § 21 Tr. zákona.
K právnej kvalifikácii konania obžalovaných podľa podanej obžaloby, kde ich konanie bolo právne posúdené ako zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 270 ods. 2 Tr. zákona, súd uvádza, že trestný čin podľa § 270 ods. 2 v prípade, že sa týka falšovaných peňazí, a trestný čin podľa § 271 ods. 2 Tr zákona majú spoločné jednak to, že ich páchateľom je osoba odlišná od falšovateľa peňazí, ako aj to, že ide o vedomé uvádzanie falšovaných peňazí do obehu bez ohľadu na spôsob, akým sa do obehu dostanú. Podstatný rozdiel medzi uvedenými trestnými činmi je v tom, že páchateľom trestného činu podľa § 271 ods. 2 Tr. zákona je len ten, kto dá do obehu falšované či pozmenené peniaze, ktorými mu bolo platené, teda dostal ich ako protihodnotu za inú vec, platenú službu alebo iné odplatné konanie (v danom prípade dostal obžalovaný G.. O. podľa skutkových zistení, ktoré vyplynuli z dokazovania na hlavnom pojednávaní, falošnú bankovku nominálnej hodnoty 100 Eur ako protihodnotu za svoje bankovky nižšej nominálnej hodnoty v tej istej celkovej hodnote v rámci „rozmenenia peňazí“ neznámej osobe, čo je nepochybne obdobná situácia, ako keby mu ňou bolo platené), pričom páchateľ trestného činu podľa § 270 ods. 2, Tr. zákona falšované peniaze, ktoré dáva do obehu, získal inak než tým, že mu nimi bolo platené. Miernejšiu trestnosť páchateľa trestného činu podľa § 271 ods. 2 Tr. zákona (trest odňatia slobody do dvoch rokov oproti trestu odňatia slobody v rozpätí 7 až 10 rokov) totiž opodstatňuje práve skutočnosť, že sám páchateľ bol poškodený prijatím platby falšovanými peniazmi a svojím konaním sa už iba chce zbaviť takto nadobudnutých peňazí, teda chce ich iba "posunúť ďalej".
Pod slovným spojením v zmysle ustanovenia § 271 ods. 2 Tr. zákona "ktorými mu bolo platené" pritom treba rozumieť dobromyseľné prijatie platby, t.j. že páchateľ za danej situácie v čase, keď mu bolo platené, nevedel, že dostáva falšované peniaze a o tejto skutočnosti sa dozvedel až po prijatí platby. Uvedené vyplynulo aj z dokazovania vykonanom na hlavnom pojednávaní v prejednávanej veci, kde tvrdenia obžalovaného v tomto smere (týkajúce sa toho, ako sa dostal k falošnej bankovke) boli potvrdené aj svedkom U. X. a neboli nijako spochybnené. Oproti skutku formulovanému v obžalobe preto súd upravil a premietol do výrokovej časti rozsudku skutkové zistenia tak, ako vyplynuli z vykonaných dôkazov, aby skutok ustálený na hlavnom pojednávaní zodpovedal použitej právnej kvalifikácii, vrátane uvedenia všetkých jeho zákonných znakov.
Obžalovaní z miesta bydliska nie sú bližšie hodnotení. G.. S. O. pracuje ako recepčný v dome seniorov v X.. Doposiaľ nebol súdne trestaný, v evidencii priestupkov má viacero záznamov za dopravné priestupky a jeden záznam za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. T. W. je momentálne bez pracovného pomeru. Doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný, a to rozhodnutiami Okresného súdu Trebišov z rokov 2003 a 2004 pre trestné činy krádeže, pričom v oboch prípadoch už u odsúdení nastali účinky zahladenia. V evidencii priestupkov má dva záznamy za priestupky na úseku dopravy. H. M. aktuálne pracuje ako čašník. V registri trestov má jeden záznam, a to za odsúdenie pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona z roku 2012, kde sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V evidencii priestupkov má viacero záznamov za dopravné priestupky a tri záznamy za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.
U obžalovaného G.. O. zistil súd jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorou je skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona). Rovnakú poľahčujúcu okolnosť zistil súd
aj u obžalovaného T. W., u ktorého bolo ako poľahčujúca okolnosť zohľadnené aj jeho aktívne konanie smerujúce k náhrade spôsobenej škody majiteľovi taxislužby (§ 36 písm. k/ Tr. zákona). U obžalovaného M. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Priťažujúce okolnosti u obžalovaných zistené neboli. Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaných trestov prihliadal súd najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osoby páchateľov, ich pomery a možnosti ich nápravy. U obžalovaných W. a M. prihliadol súd aj na význam a povahu ich účasti na spáchanom trestnom čine. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona, bude u obžalovaného G.. O. postačujúce uloženie primeraného peňažného trestu, ktorého výška 1.000 Eur zodpovedá osobným a majetkovým pomerom menovaného (obžalovaný v zápisnici z jeho výsluchu zo dňa 7.10.2016 deklaroval čistý mesačný príjem vo výške okolo 400 Eur). Zároveň súd obligatórne ustanovil aj náhradný trest odňatia slobody v primeranej výške, ktorého výkon sa nariadi v prípade, že peňažný trest nebude zaplatený. U obžalovaných W. a M. považoval súd za postačujúce uloženie trestov odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorých výkon bol zároveň u oboch obžalovaných podmienečne odložený na primeranú skúšobnú dobu, keďže vzhľadom na ich osoby, ich doterajší bezúhonný život a okolnosti prejednávanej veci sa na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaných nejaví okamžitý výkon uložených trestov ako nevyhnutný. Takto uložené tresty podľa názoru súdu plne zodpovedajú zásade primeranosti trestných sankcií aj zásade individualizácie trestu, mali by byť postačujúce z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obžalovanými v budúcnosti. falšované peniaze, ktorými mu bolo platené ako pravými, dal do obehu ako pravé, poskytli inému pomoc, aby falšované peniaze, ktorými inému bolo platené, dal do obehu ako pravé,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.