Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B2-7C/62/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: Slovenská republika - Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003 328, o zaplatenie 7.390,64 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 7.390,64 eur s 8 %-ným úrokom z omeškania ročne od 29.01.2019 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 99,9 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.05.2020 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 7.390,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne od 29.01.2019 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur, ako aj náhrady trov konania, titulom porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o nájme.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je v zmysle o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov správcom nehnuteľného majetku štátu. Žalobca uzatvoril so žalovaným nájomnú zmluvu č. XXX XXX XXX-X-XXXX o nájme pozemkov dňa 12.04.2011, na dobu neurčitú, pričom celková výmera predmetu nájmu bola 4.065,26 m2. Žalovaný je oprávnený užívať predmet nájmu výlučne za účelom prípravy, realizácie a užívania stavby „výstavba cesty F. A., Q., X. N.“. Stavba umiestnená na pozemkoch žalobcu je vo vlastníctve žalovaného. Žalobca uviedol, že za predmet nájmu je žalovaný povinný platiť dohodnuté ročné nájomné splatné ročne vopred na základe faktúry vystavenej žalobcom nasledovne: 1,818 eur/rok/m2 za predmet nájmu uvedený v bode 2. čl. I. zmluvy, t. j. 4062,26 m2 x 1,818 eur = 7.390,64 eur/rok. Žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné za predmet nájmu za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018, faktúrou č. 2850025956, v sume 7390,64 eur, ktorá bola splatná dňa 28.01.2019. Žalovaný predmetnú faktúru neuhradil v lehote splatnosti napriek upomienke a predžalobnej výzve, pričom na predžalobnú výzvu odpovedal žalovaný listom zo dňa 06.06.2019, ktorým odmietol uhradiť dlžné nájomné.

3. Žalobca uviedol že medzi žalobcom a žalovaným prebiehali rokovania z dôvodu majetkovoprávneho vysporiadania dotknutých parciel, ktoré nevyústili do vzájomnej dohody. Nárok žalobcu sa týka obdobia, kedy bola nájomná zmluva platná a účinná, t.j, od 01.01.2018 do 31.12.2018. Uviedol, že zo žiadneho ustanovenia nájomnej zmluvy nevyplývajú tvrdenia o fakturácii nájomného len počas skutočného

užívania pozemkov a len na obdobie 2 rokov. Žalobca ako správca majetku štátu žiadne ústne dohody nemôže uzatvárať. Žalovaný účelovo predlžoval čas zdĺhavými rokovaniami so žalobcom o majetkovoprávnom vysporiadaní jednotlivých pozemkov žalobcu tak, aby došlo postupne k premlčaniu žalobcovho nároku a vyhol sa tak povinnosti vyplývajúcej mu zo zmlúv, ktoré mal uzatvorené so žalobcom. Žalovaný opiera svoje tvrdenia len o ústne dohody a prísľuby, prípadne zápisnice z rokovaní, ktoré nie sú záväzné. Žalobca považoval konanie žalovaného, ktorým opakovane porušil ustanovenia zmlúv za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

4. Žalobca ďalej uviedol, že nájomná zmluva bola uzatvorená v intenciách v jeho platnom znení v danom čase a na základe dohody zúčastnených strán. Znenie zmluvy nie je upravené v žiadnych interných predpisoch žalobcu. Žalovaný požiadal dňa 08.03.2010 o uzatvorenie nájomnej zmluvy na prenájom pozemkov v katastrálnom území A. o celkovej výmere 4065,26 m2, za účelom výstavby cesty F. A.. Na základe kladných stanovísk z odborných zložiek žalobcu bola so žalovaným uzatvorená nájomná zmluva č. XXXXXXXXX-X-XXXX zo dňa 12.4.2011 na dobu neurčitú, s účinnosťou od 1.6.2011 a táto bola ukončená dňa 17.12.2019. Ako vyplýva z normatívnej definície predmetu Zákona o správe majetku štátu, tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve štátu len vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu. Žalobca vykonáva svoju činnosť nielen vo verejnoprospešnej, ale zároveň i ako za účelom dosahovania zisku, tzn. nespadajú pod predmet o Železniciach SR ale týmto osobitným predpisom sa aj spravuje. Svoje povinnosti s výkonom správy majetku štátu, majetkovými právami a záväzkami ako aj majetkom nadobudnutým v priebehu podnikania má žalobca zakotvené v zákona o Železniciach SR. Žalobca ako správca podľa osobitného predpisu, nemá v zákone o Železniciach SR uvedené ustanovenie, ktoré by uvádzalo, že správu s majetkom štátu, majetkovými právami a záväzkami vykonáva v mene štátu.

5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že nájomná zmluva č. XXXXXXXXX-X-XXXX bola uzatvorená v roku 2011 ako jeden z podkladov pre vydanie stavebného povolenia pre stavbu „výstavba cesty F. A., obchvat, 3. stavba“. V skutočnosti pozemky, ktoré boli predmetom nájmu, žalovaný začal užívať až v marci 2013. Pôvodne bolo dohodnuté, že bude platiť nájomné len za obdobie, počas ktorého bude pozemky skutočne využívať, pričom nájomné v zmysle nájomnej zmluvy bolo vopred uhradené v rokoch 2011 - 2013. Žalovaný nemôže platiť za nájom pozemkov pre účely stavby natrvalo. Zákon mu to neumožňuje. Predaj dotknutých pozemkov zamietol žalobca a žalovaný len pristúpil na požiadavku žalobcu uzavrieť nájomnú zmluvu na trvalý záber, pretože bol k uvedenému kroku donútený a nemal na výber, keďže potreboval právo k pozemku pre účely stavebného povolenia. Spočiatku žalobca súhlasil s predajom. Žalovaný mal snahu o urovnanie, čoho dôkazom je aj mnoho rokovaní, ktorých sa zástupca žalovaného zúčastnil a mal od žalobcu ústne prisľúbené, že prípadné pohľadávky z uvedeného nájomného vzťahu si nebude uplatňovať súdnou cestou. Žalovaný považuje konanie žalobcu za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle a . Argumentácii v prospech riešenia uvedeného vzťahu mimosúdnou cestou svedčí aj fakt, že žalobca a žalovaný majú rovnakého zriaďovateľa - Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Žalovaný previedol predmetné pozemky zmluvou o prevode správy na žalobcu. Skutočnosť, že sa tak stalo až koncom roku 2019 nebola zavinená žalovaným. Zastretým právnym úkonom bol v tomto prípade na základe dohody oboch strán dočasný nájom - nájomná zmluva na dobu výstavby a preto by mal platiť tento zastretý právny úkon a následky s ním súvisiace.

6. Žalovaný ďalej uviedol, že pozemky v k. ú. A., na ktoré sa vzťahovala jedna z nájomných zmlúv - č. nájomnej zmluvy č. XXX XXX XXX-X-XXXX boli po rokovaniach vysporiadané trvalým spôsobom na základe zmluvy o prevode správy a zmluvy o zriadení vecného bremena. Úhrada za trvalé majetkovoprávne vysporiadanie bola zo strany žalovaného prevedená. Úhradou za trvalé majetkovoprávne vysporiadanie je nárok žalobcu z nájomnej zmluvy č. XXX XXX XXX-X-XXXX podľa žalovaného splnený s odkazom na vyššie uvedené, a to, že žalobca už v roku 2010 súhlasil, že bude trvalý záber riešený práve zmluvou o prevode a zmluvou o zriadení vecného bremena a s odkazom na ukončenie nájmu zo strany žalovaného ku dňu 31.12.2013 v zmysle čl. V. ods. 1 písm. b1) nájomnej zmluvy č. XXX XXX XXX-X-XXXX. Žalovaný odmietal tvrdenie žalobcu, že žalovaný zavinil niekoľkoročný odstup trvalého majetkovoprávneho vysporiadania s účelom, aby postupne došlo k premlčaniu žalobcovho nároku a vyhol sa tak povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Podľa stanoviska žalobcu k majetkovoprávnemu usporiadaniu pozemkov v súvislosti s výstavbou cesty F. A., obchvat, 3. stavba v k. ú. A. a S. zo dňa 19.05.2010 žalobca oznámil žalovanému, že majetkovoprávne usporiadanie trvalých záberov bude riešené formou kúpnych zmlúv, resp. zmlúv o zriadení vecného bremena práva strpenia stavby do doby jej životnosti na pozemky pod piliermi mostných objektov, pričom vyriešenie dočasných a ročných záberov bude riešené formou nájomných zmlúv.

9. Dňa 12.04.2011 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzavretá nájomná zmluva č. XXXXXXXXX-X-XXXX na dobu neurčitú, s účinnosťou od 01.06.2011, predmetom ktorej bol prenájom pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území A. o celkovej výmere 4065,26 m2, za účelom výstavby cesty F. A., obchvat, 3. stavba. V zmysle článku IV. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomné bude uhradené podľa znaleckého posudku č. 261/2009, vypracovaného F.. N. X. a to vo výške 7.390,64 eur ročne, pričom nájomné bol nájomca povinný uhrádzať prenajímateľovi vopred ročne vo výške ročného nájomného 7.390,64 eur na základe faktúry vystavenej prenajímateľom vždy do 20. dňa prvého mesiaca príslušného kalendárneho roka a splatnosť faktúry bola 21 dní odo dňa jej vystavenia. V zmysle článku VIII. predmetnej zmluvy akékoľvek zmeny obsahu zmluvy mohli byť vykonané iba formou písomného očíslovaného dodatku podpísaného oboma zmluvnými stranami.

10. Dňa 25.10.2011 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzavretá nájomná zmluva č. XXX XXX XXX-X-XXXX, predmetom ktorej bol prenájom pozemku parc. č. XXX/XX v katastrálnom území X.. V zmysle článku II. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že skutočná doba nájmu bude ohraničená momentom zápisničného odovzdania predmetu nájmu prenajímateľom nájomcovi do jeho zápisničného odovzdania nájomcom prenajímateľovi.

11. Žalovaný listom zo dňa 09.04.2013 oznámil žalobcovi, že dňa 29.03.2013 sa začne realizácia stavby „Cesta F. A. - obchvat“ a zároveň oznámil žalobcovi, že nájomné v zmysle nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXX-X-XXXX už bolo uhradené.

12. Podľa zápisnice z rokovania dňa 12.5.2015 za účasti zástupcov žalobcu aj žalovaného, z dôvodu, že žalobca predmetné pozemky nechce napriek súhlasnému stanovisku Oblastného riaditeľstva Y. odpredať žalovanému, žalobca požaduje až do odkúpenia pozemkov naďalej hradiť nájom. Vo februári roku 2015 zamestnanec SHM Y. zavolal, že ukončenie fakturácie v roku 2014 nevystavil z dôvodu dlhodobej PN G.. G.. G.. F.. Š. prerokuje ukončenie predmetných zmlúv s p. Ing. G.. Zástupcovia žalobcu naďalej žiadali úhradu za prenájom až do prevodu pozemkov.

13. Podľa Zápisnice z prerokovania ďalšieho postupu pri MPV medzi žalobcom a žalovaným v k.ú. A. zo dňa 15.11.2018 bola nájomná zmluva č. XXXXXXXXX-X-XXXX stále aktívna, pričom žalobca a žalovaný sa navzájom informovali o faktúrach k zmluve, ich výške a spôsobe uhradenia. Obe strany zhodnotili aktivity, a to od procesu uzatvárania tejto nájomnej zmluvy až po súčasný stav a obe strany sa dohodli, že budú navrhovať alternatívy smerujúce zohľadneniu administratívnych kolízii a nedostatkov v procesoch na cenu už fakturovaného nájomného.

14. Faktúrou č. 2850025956 zo dňa 07.01.2019 fakturoval žalobca žalovanému na základe Nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXX-X-XXXX prenájom za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018 v celkovej výške 7.390,64 eur, s tým, že faktúra bola splatná dňa 28.01.2019.

15. Žalovaný listom zo dňa 16.01.2019 vrátil žalobcovi faktúru č. 2850025956 a uviedol, že nájomné v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy bolo v rokoch 2011 - 2013 vopred uhradené, pričom uvedené písomne oznámili ŽSR SHM Y. a požiadal o ukončenie prenájmu k termínu 31.12.2013.

16. Žalobca upomienkou zo dňa 04.02.2019 vyzval žalovaného k úhrade pohľadávky vo výške 7.390,64 eur, ktorá pozostávala z neuhradenej faktúry č. 2850025956.

17. Žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 21.05.2019 vyzval žalovaného, aby v lehote 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy zaplatil dlžnú sumu vo výške 7.390,64 eur titulom splatnej pohľadávky zmysle faktúry č. 2850025956.

18. Žalovaný v odpovedi na predžalobnú výzvu zo dňa 06.06.2019 uviedol, že pohľadávku žalobcu vo výške 7.390,64 eur neuznáva z dôvodu rozporu s . Uviedol, že dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola úhrada nájomného len na dva roky. K uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú došlo na základe žiadosti žalobcu a pod podmienkou, že žalobca nebude požadovať úhradu nájomného za viac ako dva roky.

19. Podľa cenového predpisu žalobcu č. SR 1014, Kapitola III - pozemky, časť C- Nájom železničných pozemkov na iné ako poľnohospodárske a komerčné účely, bod 35 - nájomné za 1m2 za rok sa stanoví podľa sadzieb v Tabuľke č. 2. Ak bude vyhotovený znalecký posudok, v prípade nájmu pozemkov za účelom stavieb verejného záujmu podľa písm. c) cena nájmu sa stanoví podľa znaleckého posudku. Podľa Tabuľky č. 2 je stanovená cena 2,70 eur/m2/rok.

20. Svedkyňa, Z.. Q. Š., zamestnaná u žalovaného ako vedúca majetko-právneho oddelenia, uviedla, že v roku 2010 požiadala žalobcu o kúpne a nájomné zmluvy. Žiadosť podali na generálne riaditeľstvo, ktoré ju potom so súhlasným stanoviskom postúpilo na správu majetku ŽSR. Na základe ich požiadavky nebola uzatvorená kúpna zmluva, ale nájomná zmluva na trvalé zábery, kde bolo dohodnuté, že vopred od podpisu zmluvy žalovaný zaplatí nájom, taká bola ústna dohoda. Vtedy bola vedúca pani N.. Žalovaný od začiatku žiadal, aby tu došlo k prevodu správy predmetných pozemkov, ale žalobca ich nechcel previesť z dôvodu, že mali rozširovať trať, takže ich len prenajali, ale prísľub bol, že ich prevedú. Žalovaný potreboval stavebné povolenie, preto musel pristúpiť na to, že uzatvorí nájomnú zmluvu. To, že zmluva je na dobu neurčitú, to do zmluvy dal žalobca, ale bol ústny prísľub, že medzičasom dôjde k prevodu správy. V roku 2013 žalovaný oznámil listom pobočke žalobcu v Y., ale aj na správu majetku ŽSR, ukončenie nájomnej zmluvy, a to z dôvodu, že vtedy bolo plánované ukončenie výstavby. V skutočnosti však v roku 2013 nebola ukončená výstavba, ale sa len začala. Žalovaný zaplatil nájomné za roky 2011 až 2013, hoci v tom čase tie pozemky neužívali. Ústne bolo dohodnuté, že žalovaný bude platiť nájomné iba počas výstavby, aj keď to bol trvalý záber. Tá výstavba trvala asi od roku 2013 do roku 2016. V roku 2015 začal žalobca žalovanému znovu fakturovať nájomné, na základe tejto nájomnej zmluvy. Faktúry žalovaný vrátil žalobcovi, ako neoprávnene fakturované, keďže nájom bol zaplatený dopredu. Taktiež sa žalovaný snažil v roku 2015 viacerými rokovaniami dosiahnuť odkúpenie pozemkov, nakoľko keďže už stavba bola ukončená, nemohli ďalej platiť nájomné.

21. Svedkyňa, F.. D. L., bývalá zamestnankyňa žalovaného, uviedla, že mala na starosti investičnú prípravu stavieb. Pracovala tam od 01.09.1976 do 31.07.2021. K žalobcovi nemá osobitný vzťah, ale niekedy vystupovali ako dotknutý orgán pri príprave stavieb. Výstavba cesty F. A., obchvat, 3. stavba, trvala od 29.03.2013 26 mesiacov. Žalovaný môže realizovať stavby buď na pozemkoch, ktoré sú v jeho vlastníctve, alebo musí preukázať právo k pozemku napr. nájomnou zmluvou. Finančné prostriedky na túto stavbu boli vyčlenené okrem štátneho rozpočtu aj z operačného programu integrovaná infraštruktúra (eurofondy). Nadväzovala, resp. mala nadväzovať na II. stavbu, ktorá bola realizovaná v auguste 2011 a ukončená bola v novembri 2012. Preto bolo potrebné urýchlene získať stavebné povolenie. Po podpise nájomnej zmluvy sa aj podarilo získať stavebné povolenie, ktoré bolo vydané v júly 2011 a právoplatné v septembri 2011. Svedkyňa uviedla, že JUDr. Š. ju požiadala, keď mali problémy s vysporiadaním pozemkov so žalobcom, aby sa zúčastnila rokovania u žalobcu. Mala tam vysvetliť, keby bolo treba, nejaké technické veci súvisiace s touto stavbou. Problém bol v tom, že od získania stavebného povolenia do začiatku stavby bolo dlhšie obdobie a žalovaný vlastne mal uzatvorenú nájomnú zmluvu a platil nájomné, hoci pozemok v skutočnosti vôbec nevyužíval. To rokovanie sa uskutočnilo niekedy v roku 2011, presný dátum si nepamätala, a tam chceli dať do zmluvy, že nájomný vzťah začne až odovzdaním staveniska. Pracovníčka žalobcu, s ktorou rokovali, bola to JUDr. N., im vysvetlila, že podľa vnútorných predpisov žalobcu nie je možné tam túto vsuvku dodať. Na tom rokovaní povedali zástupcovia žalobcu, že pokiaľ žalovaný zaplatí nájomné za obdobie predpokladanej dĺžky výstavby, že ďalšie nájomné od neho nebudú požadovať.

22. Svedkyňa, S. N., bývalá zamestnankyňa žalobcu, uviedla, že u žalobcu pracovala v roku 2007 až 2012 prvé dva roky ako právnik, a potom ako vedúca realitného oddelenia. K žalovanému osobitný vzťah nemá, stretli sa iba pracovne v rámci nejakých rokovaní. Nepamätala si konkrétne zmluvu, ktorá

je predmetom tohto konania. Na konkrétny proces rokovaní o tejto zmluve si nepamätala. Nevedela povedať kto vypracoval návrh tej zmluvy. To, že je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú nie je vylúčené ani neštandardné, je to vecou dohody. Nepamätala si ani na nejakú situáciu, že by došlo k nejakému rokovaniu ohľadom toho, že bolo platené nájomné, hoci sa ešte pozemok neužíval, mali metodické usmernenie, ktoré hovorilo jednak o procese vyjednávania a určovalo sadzbu minimálnych cien, za ktoré mohol žalobca prenajímať pozemky v správe štátu. Nepamätala si taký vyslovený zákaz, že by tam bol, že by mohlo dôjsť k uzatvoreniu nájomnej zmluvy s odloženou účinnosťou. Táto zmluva, ktorá jej bola predložená je štandardná zmluva, ktorú žalobca pripravoval a vždy bola možnosť z druhej strany pripomienkovať znenie zmluvy. Svedkyňa uviedla, že by určite nesľúbila žalovanému, že nebudú musieť platiť nájomné za dlhšie obdobie, ako bolo obdobie skutočnej výstavby tej stavby.

23. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa , ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

25. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

27. Podľa , prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

28. Podľa , nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

29. Podľa , nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

30. Podľa a , zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

31. Podľa o správe majetku štátu, tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „“) vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len „správca“), a to a) štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,1) b) štátny fond, c) právnická osoba zriadená osobitným zákonom, ak na základe zákona spravuje , d) štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu spravuje ; práva a povinnosti správcu vykonáva len v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom.

32. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe je potrebné v prevažnej časti vyhovieť.

33. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia nájomného za nájom pozemkov na základe nájomnej zmluvy zo dňa 12.04.2011, ktorú žalobca predložil súdu, pričom žalovaný podpis tejto zmluvy nesporoval. Z obsahu zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená na dobu neurčitú od 1.6.2011, že bolo dohodnuté ročné

nájomné vo výške 7.390,64 eur, pričom účelom nájmu bolo užívanie prenajatých pozemkov za účelom prípravy, realizácie a užívania stavby „výstavba cesty F. A., obchvat, 3. stavba“. Žalobca si v konaní uplatňoval nájomné za rok 2018.

34. Žalovaný tvrdil, že bola medzi ním a žalobcom ústna dohoda, že žalovaný bude platiť nájomné iba počas skutočného uskutočňovania stavby, čo malo byť v rokoch 2013 až 2016. Podľa zmluvy však akékoľvek zmeny obsahu zmluvy, môžu byť vykonané iba formou písomného očíslovaného dodatku podpísaného oboma zmluvnými stranami, pričom žalovaný existenciu takéhoto dodatku nepreukázal. Súd mal za to, že ak by bolo tvrdenie žalovaného pravdivé, išlo by o dosť podstatnú zmenu nájomnej zmluvy, ktorá by mala mať písomnú formu. Naviac žalovaný ani existenciu takejto (ústnej) dohody nepreukázal. Táto nevyplýva ani zo zápisníc z rokovaní strán sporu. Je síce pravdou, že svedkyne JUDr. Š. a Ing. L. (zamestnankyňa a bývalá zamestnankyňa žalovaného) existenciu takejto dohody vo svojich výpovediach potvrdili, avšak vzhľadom na to, že svedkyňa N. (bývalá zamestnankyňa žalobcu), ktorá práve mala podľa tvrdenia žalovaného prisľúbiť žalovanému že nebude musieť platiť nájomné za dlhšie obdobie, ako obdobie skutočnej výstavby, toto jednoznačne poprela, vzhľadom na vzťah svedkýň JUDr. Š. a Ing. L. k žalovanému, ako aj absenciu iného podporného dôkazu, súd nepovažoval ich výpovede za dostatočný dôkaz o existencii tvrdenej dohody. Naviac je otázne, či predmetné zamestnankyne žalobcu a žalovaného vôbec boli kompetentné na uzavretie (ústnou formou) akejkoľvek zmeny písomnej zmluvy, ktorá bola podpísaná riaditeľmi žalobcu a žalovaného.

35. Žalovaný tvrdil, že predmetnou nájomnou zmluvou bol zastretý iný právny úkon, a to nájomná zmluva na dobu výstavby, a preto by mal platiť tento zastretý právny úkon. Ako vyplýva z ust. , ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Znamená to teda, že by muselo byť preukázané, že v čase uzatvorenia predmetnej nájomnej zmluvy tu bola vôľa oboch účastníkov zmluvy uzatvoriť nájomnú zmluvu na dobu výstavby. Toto však žalovaný nepreukázal. Navyše súdu nie je zrejmé prečo, pokiaľ by tu bola takáto vôľa na strane oboch účastníkov zmluvy, teda aj žalobcu, prečo by neuzatvorili zmluvu v takomto znení, teda na dobu určitú, resp. na dobu výstavby. Pokiaľ by aj z nejakého interného predpisu žalobcu vyplývalo, že nemôže uzatvárať nájomné zmluvy na dobu určitú, o to viac by to svedčilo o tom, že jeho skutočná vôľa pri uzatváraní zmluvy nemohla byť uzatvoriť zmluvu na dobu určitú.

36. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že listom zo dňa 9.4.2013 vypovedal resp. ukončil nájomnú zmluvu, k tomu je potrebné uviesť, že z uvedeného listu nič také nevyplýva. List je označený ako „Oznámenie o termíne realizácie stavby“ a z jeho obsahu vyplýva, že žalovaný ním oznámil žalobcovi odovzdanie a prevzatie staveniska stavby zhotoviteľom stavebných prác, ktoré sa konalo dňa 28.3.2013 a začiatok realizácie stavby dňa 29.3.2013 s tým, že nájomné v zmysle uzatvorených nájomných zmlúv je už uhradené. O vypovedaní resp. ukončení nájomnej zmluvy nie je v liste ani zmienka.

37. Žalovaný okrem iného argumentoval tým, že zmluvu uzatvoril v tiesni. Ak by tak aj bolo, nebolo by to dôvodom na neplatnosť zmluvy, ale pokiaľ by bola zmluva uzatvorená aj za nápadne nevýhodných podmienok, mohol by žalovaný v súlade s od zmluvy odstúpiť. Že by sa tak stalo pred koncom roku 2018 žalovaný v konaní ani netvrdil ani nepreukázal. Žalovaný ďalej tvrdil, že k uzatvoreniu zmluvy bol donútený zo strany žalobcu. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Ak by bol niekto donútený urobiť nejaký právny úkon, znamenalo by to, že tento právny úkon nebol urobený slobodne. Nedostatok slobody môže byť spôsobený tak fyzickým ako aj psychickým násilím (tzv. bezprávna vyhrážka) páchaným na konajúcej osobe. V danom prípade konajúcou osobu za žalovaného bol riaditeľ Ing. Žák. Žalovaný nepreukázal, že by tento bol donútený či už fyzickým alebo psychickým násilím k podpisu zmluvy.

38. Žalovaný tiež tvrdil, že žalobca koná v rozpore s dobrými mravmi. Za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú charakter noriem základných. Súdu nie je zrejmé z tvrdení žalovaného, aké spoločenské, kultúrne či mravné normy by mal žalobca, keď požaduje zaplatenie dohodnutého nájomného, porušovať. Preto súd nedospel k záveru, že by výkon práva zo strany žalobcu bol v rozpore s dobrými mravmi.

39. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že keďže došlo k trvalému majetkovoprávnemu vyporiadaniu a úhrada za trvalé vyporiadanie bola zo strany žalovaného prevedená, je tým nárok žalobcu z nájomnej zmluvy splnený s poukazom na to, že žalobca už v roku 2010 súhlasil, že bude trvalý záber riešený práve zmluvou o prevode a o zriadení vecného bremena. Žalovaný však nepreukázal, že by v Zmluve o prevode správy, ktorá bola medzi stranami uzatvorená dňa 19.11.2019 boli vyporiadané predchádzajúce záväzky z nájomnej zmluvy, pričom žalobca to popieral.

40. Na základe vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že medzí stranami sporu bola platne uzatvorená nájomná zmluva, ktorá nebola v období, za ktoré si žalobca uplatňuje nájomné (rok 2018), platne ukončená ani vypovedaná. Žalovaný v roku 2018 užíval prenajaté pozemky (mal na nich umiestnenú stavbu), pričom zaplatenie v zmluve dohodnutého nájomného za predmetný rok nepreukázal. Preto súd žalobe v časti istiny vyhovel v celom rozsahu.

41. Keďže žalovaný sa so zaplatením dostal do omeškania, súd žalobcovi priznal odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry aj úroky z omeškania, ktorých výška je v súlade s nar. vl. č. Keďže zmluva bola uzatvorená pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 (8%).

42. Žalobca si v konaní uplatňoval aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur, pričom však neuviedol o aké konkrétne náklady sa má jednať a ich vznik ničím nepreukázal, pričom nejde o obchodnoprávny vzťah. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa Žalobca mal v konaní neúspech v časti o zaplatenie 40,- eur, čo predstavuje cca 0,% z celkovo uplatňovaného nároku a úspech mal v rozsahu cca 99,95 % uplatňovaného nároku. Preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 99,9% (99,95% - 0.05%).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).