Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-10-2016.pdf
PDF · 102.4 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-15C/10/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanej: F. Z.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, X., o zaplatenie 3.746,41 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 892,21 eura a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 492,21 eura od 09.03.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 17,30 eura.
III. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (spoločnosť: Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 15.01.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 3.746,41 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 09.03.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovanou bola dňa 12.09.2012 uzatvorená zmluva o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky 5.020,20 eura. Žalovaná mala podľa zmluvy splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 86,10 €. Do dnešného dňa (12.01.2016) žalovaná uhradila sumu 0,- eur. Z dôvodu nesplácania pôžičky riadne a včas bola žalovaná vyzvaná listom - predžalobná upomienka zo dňa 9.2.2013 k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Ku dňu podania žaloby mala žalovaná uhradiť sumu 3.746,41 eura.
2. V písomnom podaní zo dňa 23.02.2016 (č.l. 11 spisu) doplnenom podaním zo dňa 18.07.2016 (č.l. 29) žalobca uviedol súdu, že berie žalobu čiastočne v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 492,21 eura ako i úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 09.03.2013 do zaplatenia späť, v tomto rozsahu žiada konanie zastaviť. Čiastočné späťvzatie žaloby v uvedenom rozsahu ničím nezdôvodnil. V písomnom podaní zo dňa 25.09.2017 (č.l. 63 spisu) žalobca uviedol súdu, že berie žalobu čiastočne späť v ďalšej časti, a to v sume 300,-€ z dôvodu úhrad zo strany žalovanej počas konania, a to platbami zo dňa 12.4.2017 v sume 100,- €, zo dňa 17.05.2017 v sume 50,-€, zo dňa 30.06.2017 v sume 50,-€, zo dňa 28.07.2017 v sume 50,-€ a zo dňa 30.08.2017 v sume 50,-€. Trval teda na zaplatení sumy 2.954,20 eura s príslušenstvom. V písomnom podaní zo dňa 27.10.2017 (č.l. 74 spisu) žalobca uviedol súdu, že berie žalobu čiastočne späť v ďalšej časti, a to v sume 50,-€ z dôvodu úhrad zo strany žalovanej počas konania, a to platbou zo dňa 28.09.2017. Trval teda na zaplatení sumy 2.904,20 eura s príslušenstvom. V písomnom podaní zo dňa 27.11.2017 (č.l. 92 spisu) žalobca uviedol súdu, že berie žalobu čiastočne
späť v ďalšej časti, a to v sume 50,-€ z dôvodu úhrad zo strany žalovanej počas konania, a to platbou zo dňa 31.10.2017. Trval teda na zaplatení sumy 2.854,20 eura s príslušenstvom.
3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Vzhľadom na to, že žalobca využil svoje dispozičné právo a podanú žalobu vzal čiastočne späť, súd v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie v časti o zaplatenie sumy 892,21 eura (súčet 492,21 € + 300 € + 50 € + 50 € - čiastočné späťvzatia špecifikované v bode 2. odôvodnenia) ako i úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 492,21 eura od 09.03.2013 do zaplatenia (podanie zo dňa 18.07.2016) zastavil (výrok I.). Pretože bola žaloba čiastočne vzatá späť skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu, či pojednávanie vo veci samej a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 CSP, stanovisko žalovanej k čiastočnému späťvzatiu súd s poukazom na § 146 ods. 1 CSP nezisťoval.
7. Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
8. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
9. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
10. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby súd rozhodol aj o vrátení časti súdneho poplatku za podanú žalobu (výrok II.) podľa § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko konanie bolo čiastočne zastavené, ktorý bude žalobcovi vrátený prostredníctvom príslušného orgánu v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch. Súdny poplatok pri žalovanej sume 2.854,20 € predstavuje suma 171,- €, preto súd vrátil rozdiel medzi už zaplateným súdnym poplatok (pri pôvodne žalovanej sume 3.746,41 €) vo výške 195,- € a výškou súdneho poplatku (pri žalovanej sume 2.854,20 €) v sume 171,- €, krátený v zmysle § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch o 6,70 € t.j. k vráteniu suma 17,30 € (195 - 171 - 6,70).
11. Žalovaná sa po doručení žaloby (dňa 19.5.2017) napriek výzve súdu písomne nevyjadrila.
12. Po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práv a povinností o ktorých sa koná. Pôvodný žalobca uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, preto súd uznesením č.k. 15C/10/2016-51 zo dňa 07.03.2017, právoplatným dňa 06.06.2017 pripustil zmenu na strane žalobcu.
13. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie nedostavili zástupca žalobcu ani žalovaná. Zástupca žalobcu požiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu, nakoľko ich účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie (§ 180 CSP). Následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP).
14. Súd vykonal dokazovanie listinami: zmluvou o poskytnutí pôžičky, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou spolu s doručenkou, prehľadom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky a zistil tento skutkový stav veci:
15. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 21.10.2016 vyplýva, že žalovaná pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 12.09.2012 bola postúpená na žalobcu zo spoločnosti: Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, t.j. pôvodného žalobcu.
16. Dňa 12.09.2012 bola uzavretá zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX medzi spoločnosťou: Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 (pôvodným žalobcom) a žalovanou (ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 2.900,- €. Žalovaná sa v zmluve zaviazala k splácaniu v 60 mesačných splátkach po 86,10 € (83,67 € + poistné mesačne 2,43 €). Spôsob splácania splátok bol dohodnutý z bežného účtu. Konečná splatnosť bola uvedená: 09/2017. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky. 17. Podľa bodu 6.1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa bodu 6.2 VOP sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa bodu 6.4 VOP je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy.
18. Dňa 09.02.2013 bola pôvodným žalobcom vypracovaná (datovaná) písomnosť označená ako predžalobná upomienka, obsahom ktorej bola výzva k úhrade všetkých splátok jednorázovo zo zmluvy č. XXXXXXX vo výške 5.191,83 € z dôvodu, že žalovaná nesplácala napriek predchádzajúcemu upozorneniu žalobcu pohľadávku z tejto zmluvy.
19. Z prehľadu splátok a úhrad k úveru č. XXXXXXX mal súd preukázané, že žalovaná ku dňu 9.2.2013 (vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru) nezaplatila žiadnu splátku, žiadnu sumu nezaplatila ani ku dňu podaniu žaloby na súd.
20. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
21. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
25. Podľa § 565 prvá veta OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
27. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
28. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
29. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
30. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
31. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
32. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
33. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
34. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súd ex offo skúmal otázku premlčania nároku žalobcu a dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou v tomto konaní (v znení po jeho čiastočnom späťvzatí) je premlčaný. Čo sa týka vyššie citovaného ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., toto je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je treba ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. (ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, t.j. zo zákona, teda aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania sama dovolávala. Právna úprava v ustanovení § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014. Citované zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv. Ako už bolo uvedené, uvedené ustanovenie je (súčasne) ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu. Súd pri rozhodovaní sporu a aplikovaní predmetného ustanovenia § 5b vychádzal z prezumpcie ústavnosti tohto ustanovenia. Je potrebné uviesť, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
35. Z dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu (pôvodný žalobca) a žalovaná uzatvorili v zmysle § 657 OZ dňa 12.09.2012 zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX, ktorú je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzavrel pôvodný žalobca ako dodávateľ (§ 52 ods. 3 OZ) v rámci svojej podnikateľskej činnosti so žalovanou ako spotrebiteľom (§ 52 ods. 4 OZ), ktorá pri jej uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (nebolo to žalobcom ani len tvrdené). Na základe tejto zmluvy boli žalovanej poskytnuté pôvodným žalobcom finančné prostriedky vo výške 2.900,-€, ktoré sa žalovaná v zmluve zaviazala splácať pôvodnému žalobcovi ako veriteľovi v 60 mesačných splátkach po 86,10 €, splatných vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc 20.10.2012 (prvá splátka) v zmysle bodu 6.4 VOP. Nakoľko žalovaná nesplácala riadne a včas (nezaplatila ani jednu splátku), pôvodný žalobca listom zo dňa 09.02.2013 vyzval žalovanú k úhrade všetkých splátok jednorázovo, t.j. zosplatnil aj splátky splatné po tomto dátume, postupoval tak v zmysle §§ 53 ods. 9 a § 565 OZ (podľa posúdenia súdu). Splatnými sa teda stali všetky splátky úveru. S prihliadnutím na nutnú aplikácia ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je potrebné konštatovať, že v prvom rade sú premlčanými všetky splátky spotrebiteľského úveru splatné do 15.01.2013, vychádzajúc z trojročnej premlčacej doby ustanovenej § 101 OZ, nakoľko žaloba bola na súd podaná dňa 15.01.2016. Tieto splátky nemožno žalobcovi z dôvodu ich premlčania priznať a žalobu je potrebné v tomto rozsahu zamietnuť. Ako ďalej vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, zo strany žalovanej nebola uhradená žiadna splátka spotrebiteľského úveru, preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 09.02.2013 zosplatnil celý úver, práve z dôvodu nesplácania mesačných splátok žalovanou (pozn.
- tvrdenie v žalobe). Z ust. § 103 OZ však vyplýva, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), čo bolo aj v tomto prípade (list zo dňa 09.02.2013), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, ktorou bola podľa súdu už prvá splátka splatná dňa 20.09.2012. Z uvedeného vyplýva, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom (list zo dňa 09.02.2013), ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva (splátka splatná dňa 20.09.2012). Dňa 21.09.2012 teda začala vo vzťahu k zvyšným splátkam plynúť trojročná premlčacia doba (§ 101 OZ), ktorá uplynula dňa 21.09.2015. Nakoľko žaloba bola podaná až po tomto dátume, a to dňa 15.01.2016, právo požadované žalobcom je premlčané, a preto súd žalobu vo zvyšnej časti, t.j. zaplatenia sumy 2.854,20 eura s príslušenstvom zamietol (výrok III.). Za premlčané považoval súd aj uplatnené príslušenstvo, nakoľko toto sleduje osud hlavnej pohľadávky, z čoho možno usúdiť, že vedľajší záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok. Z dôvodu právneho posúdenia (premlčania) súd neskúmal náležitosti zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ani sa nezaoberal argumentáciou žalobcu v tomto rozsahu (hospodárnosť konania).
36. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pričom postupoval v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP a s prihliadnutím na Čl. 17 CSP, s tým, že žalovaná je síce tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci, keď k tomu záveru súd dospel na základe toho, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3.746,41 € s príslušenstvom, v časti 400,-€ zobral žalobu späť z dôvodu úhrady časti žalovanej sumy po začatí konania (teda zavinenie na strane žalovanej v zmysle § 256 ods. 1 CSP, čo možno považovať za úspech žalobcu v konaní), no v časti sumy 492,21 eura s príslušenstvom zobral žalobu späť bez zdôvodnenia (teda zavinenie na strane žalobcu v zmysle § 256 ods. 1 CSP, čo možno považovať za
úspech žalovanej v konaní) a vo zvyšnej časti 2.854,20 € s príslušenstvom (3.746,41 € - 892,21 €) bola žaloba zamietnutá, čomu zodpovedá úspech žalobcu 10,68 % (úspech v časti 400,-€ zo sumy 3.746,41 €), úspech žalovanej (neúspech žalobcu) 89,32 %. Vzhľadom však na to, že žalovanej žiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.), súd prvej inštancie rozhodol, že jej náhradu trov konania nepriznáva. V opačnom prípade, t.j. v prípade priznania nároku na náhradu trov konania by napokon súd musel rozhodnúť o výške tejto náhrady, no tá by bola v sume 0,-€, čo možno považovať za nehospodárne (Čl. 17 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku II. odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).
Proti tomuto rozsudku vo výrokoch I., III. a IV. možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.