Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/138/2014

Zmenené rozhodnutím 23CoP/11/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci navrhovateľky: V. N., nar. X.X.XXXX, bytom X. XX, O., zastúpená: JUDr. Jarmila Špačková, advokátka, so sídlom Veterná 43, Šamorín, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené, odporcovi: V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. I. E., zastúpený Mgr. Elena Szabóová, advokátka, so sídlom Hlavné námestie 7, Nové Zámky, o určenie otcovstva k maloletej O. N., nar. X.X.XXXX, bytom X. XX, O., a o výživné na maloleté dieťa, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 15C/138/2014-396 zo dňa 16. januára 2018, v časti zastupovania a spravovania majetku dieťaťa, v časti určenia výživného a zročného výživného, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. m e n í tak, že maloletá O. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky a obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku III. a IV. m e n í tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletú dcéru vo výške 170 eur mesačne od 3.4.2014 vždy do 20. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky. Zaostalé zročné výživné za obdobie od 3.4.2014 do 22.7.2019 vo výške 10.819,70 eura sa otcovi povoľuje splatiť v troch splátkach po 3.606,60 eura splatných po dvoch, štyroch a šiestich mesiacoch od právoplatnosti tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu. III. Otec je povinný platiť výživné (okrem bežného výživného určeného v predchádzajúcom odseku výroku) na tvorbu úspor maloletej dcéry 80 eur mesačne od 1.1.2018, ktoré je otec povinný zaplatiť vždy do 20. dňa v mesiaci dopredu na účet, ktorý je povinná zriadiť matka maloletej s vinkuláciou do plnoletosti maloletej O.. Zročné výživné na tvorbu úspor 1.496,80 eura za obdobie od 1.1.2018 do 22.7.2019 je otec povinný zaplatiť na účet zriadený matkou maloletej v lehote 60 dní od oznámenia čísla účtu matkou. IV. Súd ukladá matke povinnosť zriadiť maloletej osobitný účet na príjem časti výživného na tvorbu úspor v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a oznámiť písomne jeho číslo otcovi v lehote najneskôr do 7 dní od jeho zriadenia. Na nakladanie s prostriedkami na osobitnom účte maloletej je potrebný súhlas súdu. V. V ostatnej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: V. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. X. XX, Š., právne zast.: JUDr. Jarmila Špačková, advokátka, Veterná 43, Šamorín, o určenie otcovstva k maloletej O. N., I.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: V. Y., I.. XX.XX.XXXX, Z. T. I. E., právne zast.: Mgr. Elena Szabóová, advokátka, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , Ž. V. Y., I.. XX.XX.XXXX, j e o t c o m maloletej O. N., I.. XX.XX.XXXX z matky V. N., I.. XX.XX.XXXX.

II. Súd maloletú O. zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

III. Otec maloletej je p o v i n n ý platiť výživné na maloletú O. mesačne v sume 250,- eur počnúc od 03.04.2014 do 31.08.2015, mesačne v sume 300,- eur počnúc od 01.09.2015, vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.

IV. Za obdobie od 03.04.2014 do 16.01.2018 má otec dlh na zročnom výživnom vo výške 12.787,96 eur, ktorý dlh je povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 270,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V. Súd upravuje styk otca s maloletou O. nasledovne:

Otec je oprávnený stýkať sa s dieťaťom každú párnu sobotu roka vždy od 15.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky. Matka je povinná v stanovenom čase dieťa na styk pripraviť a pripraviť aj prostredie, v ktorom sa otec s dieťaťom budú zdržiavať. V prípade, že sa z vážnych dôvodov nemôže styk otca s dieťaťom uskutočniť, sú povinní rodičia navzájom sa o tomto dôvode informovať najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

(1) Matka maloletého dieťaťa (ďalej aj ako navrhovateľka) podala dňa 03.04.2014 s poukazom na § 94 zákona č. 36/2005 Z. z. návrh na určenie otcovstva k jej dieťaťu - maloletej O. N., I.. XX.XX.XXXX, za otca označila muža (ďalej aj ako odporca), s ktorým sa intímne stýkala v období rozhodnom pre splodenie

dieťaťa (V.Ú.Y. - F. XXXX), pričom uviedla, že v tomto období udržiavala pohlavný styk výlučne s odporcom. Odkedy odporcovi oznámila, že je tehotná, tento s ňou prerušil všetky kontakty. Keďže matka nevedela ani presnú adresu jeho bytu a pracoviska, snažila sa s odporcom kontaktovať prostredníctvom SMS správ, telefonických hovorov, ale na nič nereagoval. V roku 2012 odporca konečne zareagoval na SMS správy matky a súhlasil so stretnutím a riešením vzniknutej situácie, pričom prisľúbil, že sa dostaví na testy. Dňa 28.02.2013 matka podala na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda žiadosť o vykonanie testov DNA. Odporca sa však na výsluch vo veci uznania otcovstva opakovane nedostavil. Napriek jeho prísľubu sa odporca testov otcovstva nezúčastnil ani neskôr, pričom dňa 02.08.2013 dostala matka z tunajšieho súdu oznámenie, že sa odporcu viackrát nepodarilo predviesť na výsluch a viackrát neprebral súdne zásielky. Matka prvýkrát podala návrh na určenie otcovstva k maloletej O. dňa 29.10.2013, avšak konanie pod sp. zn. 5C/251/2013 bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Na základe uvedeného matka navrhla určiť otcovstvo odporcu k maloletej, túto zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať na jej výživu mesačne sumou 500,- eur od 02.04.2011, teda aj za obdobie 3 roky pred podaním návrhu.

(2) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, navrhovateľky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania a zaobstaranými súdom a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(3) Odporca sa po rozsiahlom šetrení jeho pobytu dostavil dňa 26.10.2016 na výsluch na tunajší súd a potvrdil prevzatie návrhu v tejto veci (asi) dňom 08.10.2016. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že pracuje podľa ponuky na trhu, vtedy brigádoval v cukrovare v L., pričom uviedol, že bude tam pracovať do konca mesiaca. Jeho vtedajším platiteľom mzdy bol JobZone v Rakúsku a jeho čistý mesačný príjem bol 1.200,- eur. Uviedol, že ďalšie príjmy nemá, vlastní nehnuteľnosť - záhradný dom v I. E., kolaudovaný v novembri 2014 v hodnote približne 80.000,- eur a 20-ročné motorové vozidlo Volkswagen Polo, pričom jeho mesačné výdavky sú na ubytovanie 250,- eur, na benzín 120,- eur a na poplatky na bývanie v I.H. E. (energie, voda plyn) 100,- eur. Nemá zákonnú vyživovaciu povinnosť voči iným osobám a má dlh 4.000,- eur vymáhaný v exekúcii, nedoplatok na zdravotnom poistení a dlh voči bratovi z pôžičky vo výške 3.000,- eur. V roku 2006 bol operovaný na chrbticu, má problémy s nohami. Výdavky na lieky nemá žiadne.

(4) Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že od času, keď bolo otcovstvo odporcovi oznámené, tento s ňou nekomunikuje, nechce nadviazať kontakt a nevhodne sa voči nim chová. Maloletá kvôli nedostatku peňazí nemôže chodiť na krúžky, ani do tábora, uskromňuje sa. Žijú v spoločnej domácnosti s jej matkou, ktorá je aj vlastníkom bytu, pričom si vo všetkom pomáhajú a keď je to potrebné tak aj staršia dcéra matky im vypomáha s financiami. Matka sa s odporcom kontaktovala a oznámila mu výsledok znaleckého dokazovania, na čo on podľa tvrdenia matky povedal, že s nimi nechce mať žiadny kontakt a že je ochotný prispievať na výživu maloletej vo výške 500,- eur mesačne.

(5) Navrhovateľka prostredníctvom prednesu svojej právnej zástupkyne na pojednávaní ďalej uviedla, že výživné v mesačnej sume 500,- eur žiada priznať aj spätne za 3 roky pred podaním návrhu, keďže má za to, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa tým, že odporca sa od začiatku zámerne vyhýba povinnosti platiť výživné, pričom maloletá sa úplne podobá na neho. Matka sa od začiatku snažila s ním dobrovoľne dohodnúť. Odkedy mu matka oznámila, že má dcéru, zámerne sa vyhýba kontaktu. Vo vzťahu k obdobiu pred podaním návrhu navrhovateľka v konaní predložila doplnenie návrhu na určenie otcovstva maloletej, ktoré bolo podané 29.10.2013 k už skôr začatému konaniu, pričom podľa názoru navrhovateľky toto svedčí o tom, že matka chcela určiť otcovstvo odporu už aj pred podaním návrhu v predmetnej veci. Matka sa o maloleté dieťa od jeho narodenia stará osobne napriek tomu, že je na polovičnom invalidom dôchodku, snaží sa nájsť príležitostné práce, aby uživila dieťa, naproti tomu otec zarába 1.200,- eur, má nehnuteľný majetok v hodnote 80.000,- eur a má aj hnuteľný majetok

- osobné motorové vozidlo. Odporca od narodenia dieťaťa vôbec neprispieva na jeho výživu. Matka má príležitostné príjmy, keďže jej zdravotný stav nedovoľuje, aby pracovala na plný úväzok. Príležitostné práce matky spočívajú v upratovacích prácach, ktoré však nemá vykázané. Takto matka zarába cca. 200,- eur mesačne. Matka sa však od narodenia maloletej o ňu riadne stará, a to aj v podmienkach, že sa nemôže riadne zamestnať kvôli zdravotnému stavu. S financiami jej pomáha jej matka - dôchodkyňa. Navrhovateľka má zdravotné problémy s kĺbom, kvôli čomu ju nechcú zamestnať na plný úväzok, keďže riadnu prácu v plnom úväzku by nevládala. Navrhovateľka nesúhlasila s návrhom odporcu

ohľadom styku, nakoľko to považovala za nevhodné v tomto čase vzhľadom na to, že sa maloletá s otcom vôbec nepoznajú.

(6) Odporca prostredníctvom prednesu svojej právnej zástupkyne na pojednávaní sa k veci vyjadril tak, že s určením jeho otcovstva súhlasí, avšak z jeho strany nedošlo k úmyselnému vyhýbaniu sa konaniu. Pracoval v zahraničí, pričom poštu na Slovensku nepreberal. Navrhovateľkou navrhovanú výšku výživného 500,-€ mesačne považoval za neprimeranú, a to jednak z dôvodu, že náklady tvrdené navrhovateľkou sú neprimerané, keďže domácnosť navrhovateľky nedosahuje príjmy v takej výške, čo by bolo postačujúce na pokrytie navrhovateľkou uvedených nákladov, ako aj z dôvodu, že suma 500,-€ je objektívne vysoká vzhľadom na bežné výdavky spojené s maloletým dieťaťom vo veku 5 až 8 rokov. Odporca navrhol prispievať na výživné aktuálne sumou 250,-€ a za obdobie od podania návrhu sumou 150,-€ s tým, že výživné by bolo odstupňované v medziobdobí. Podľa názoru odporcu však nie je tu dôvod na priznanie výživného aj spätne t.j. za 3 roky pred podaním žaloby a to od 03.04.2011, nakoľko tu nie sú dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa a matka riadne nepreukázala, že by pred podaním návrhu otca vyhľadávala a teda že by sa s ním chcela spojiť.

(7) Právna zástupkyňa odporcu navrhla výsluch otca ku skutočnostiam, ktoré tu boli pred podaním návrhu, a teda či bol kontaktovaný matkou, či medzi nimi prebiehali nejaké rozhovory, ako aj z dôvodu úpravy styku otca s maloletou, ktorú by bolo možné zrealizovať aj na základe dohody rodičov. Taktiež navrhla, aby navrhovateľka zdokladovala, prečo vôbec nepracuje, a teda či jej v tom bráni jej aktuálny zdravotný stav. V tomto smere navrhla vykonať dôkaz dožiadaním Sociálnej poisťovne o predloženie lekárskeho posudku, na základe ktorého bola navrhovateľka uznaná za invalidnú, pretože tento posudok obsahuje aj odporúčania týkajúce sa práce a možnosti pracovného zaradenia. Právna zástupkyňa vo svojom prednese ďalej uviedla, že podľa informácií získaných od odporcu, tento už prestal pracovať v L. z dôvodov nevýhodného vývoja na trhu práce, jeho životných nákladov ako aj zo zdravotných dôvodov a hľadá si prácu na Slovensku. Navrhovaná suma výživného 250,-€ platila v podmienkach, kedy ešte pracoval v L.. Výživné na maloleté dieťa sa principiálne určuje aj do budúcna a pokiaľ sa súd v tomto konaní nevysporiada s tým, že aktuálne došlo k zmene pracovného uplatnenia odporcu a nezistí z akých dôvodov, nebolo by spravodlivé uplatňovať fikciu, že odporca sa vzdal výhodnejšieho zamestnania bez primeraného dôvodu. Podľa vyjadrenia odporcu aj on sám má zdravotné problémy, ktoré majú vplyv na možnosti jeho pracovného zaradenia. Práca otca je sezónna a preto nemožno hodnotiť, že by bezdôvodne nepracoval, naopak aj v období výpadkov si hľadá pracovné uplatnenie mimo svojho odboru. Vzhľadom na zdravotný stav otca a jeho akútne ochorenie však potrebné doklady k uvedenému nemohol včas zabezpečiť. Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ďalej navrhol vykonať dôkaz uložením povinnosti matke zdokladovať svoje príležitostné príjmy od podania návrhu a takisto zdokladovať náklady súvisiace s dieťaťom a aj náklady na spoločnú domácnosť.

(8) Vzhľadom na vykonané dokazovanie odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhol, aby súd v zmysle znaleckého posudku a návrhu matky rozhodol o jeho otcovstve k maloletej Veronike, maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou, ktorá je primeraná tak potrebám dieťaťa ako a aj otca, maximálne vo výške 250,-€ od právoplatnosti rozsudku do budúcnosti a vo výške 150,-€ od podania návrhu do právoplatnosti rozsudku s tým že dlžné výživné súd umožní otcovi splácať po splátkach 20-40,-€. Uviedol, že navrhovateľka udržiavala blízky vzťah s odporcom, ako sama tvrdí vedela kde býva, kde pracuje, vedela jeho adresu na území SR, napriek tomu neprodukovala v konaní žiadny dôkaz o tom, že sa snažila kontaktovať s odporcom a takýmto svojím správaním odporcu ako otca úplne vylúčila z rodičovských práv a povinností, a to v čase, ktorý je pre sociálnu väzbu rodiča a dieťaťa najpodstatnejší. Tým zasiahla hrubým spôsobom do práv oboch, tak otca ako aj maloletého dieťaťa. Vzhľadom na tieto okolnosti nie je dôvodné aj s prihliadnutím na ostatný priebeh dokazovania priznať výživné na maloleté dieťa za obdobie 3 rokov spätne od podania návrhu, pretože navrhovateľka nepreukázala žiadnu okolnosť, ktorá by jej nečinnosť od 08.04.2009 do 03.04.2014 ospravedlňovala. Matka v konaní nepreukázala žiadnu reálnu výšku nákladov na výživu dieťaťa, tieto iba tvrdila, a to vo výške presahujúcej reálne možnosti nielen matky ale aj spolu žijúcich osôb. Určenie výšky výživného, pokiaľ nie je založené na dôkaze, by malo byť založené na spravodlivom posúdení oprávnených potrieb maloletého dieťaťa a zároveň nájdená spravodlivá proporcia medzi možnosťami povinnej osoby a potrebami oprávnenej osoby. Odporca navrhol, aby súd rozhodol aj o stretávaní sa maloletej s odporcom, a to tak že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý druhý víkend od soboty od 10:00 hod. do soboty do 18:00

hod, a to prvý mesiac styku v prítomnosti matky a následne bez prítomnosti matky a aby uložil matke povinnosť dieťa na styk riadne pripraviť a po ukončení styku dieťa riadne prevziať.

(9) Kolízny opatrovník navrhol, aby bolo otcovstvo odporcu určené, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a aby otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej podľa svojich možností a schopnosti. Pokiaľ ide o styk maloletej s otcom, tento navrhol neupraviť vzhľadom na tú skutočnosť, že maloletá a odporca sa ešte v živote nevideli.

(10) Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. Podľa § 91 ods. 1 zák. o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Podľa ods. 2 súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.

(11) Podľa § 94 ods. 1 zák. o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Podľa ods. 2 za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

(12) Podľa § 396 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. - , ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

(13) Podľa § 108 ods. 2 účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené. (14) Súd vo veci na návrh matky, ako aj odporcu a kolízneho opatrovníka nariadil uznesením č. k. 15C/138/2014-167 zo dňa 08.12.2016 dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA. Odporca súdom uložený preddavok na tento dôkaz vo výške 490,- eur riadne zložil.

(15) Podľa § 35 súd je povinný zistiť skutočný stav veci. Podľa § 36 súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

(16) V danej veci bol zistený skutočný stav veci v zmysle § 35 CMP, vyplývajúci z tvrdenia navrhovateľky o otcovstve odporcu, s ktorým sa matka intímne stýkala v období rozhodnom pre splodenie dieťaťa podľa § 94 ods. 2 zák. o rodine (V.Ú. - F. XXXX), pričom podľa vyjadrenia matky v tomto období udržiavala pohlavný styk výlučne s odporcom, ako aj zo znaleckého posudku č. 5/17 zo dňa 01.03.2017 vypracovaného znalcom prof. RNDr. Ľudevítom Kádašim, DrSc. ktorého záverom je, že na základe vykonaného dokazovania analýzou genetického materiálu (DNA) a súčasných poznatkov genetiky je potrebné biologické otcovstvo odporcu V. Y. k maloletej pokladať za prakticky dokázané.

(17) Na základe takto vykonaného dokazovania súd návrhu navrhovateľky vyhovel a určil otcovstvo odporcu k maloletej dcére navrhovateľky - O. N. v zmysle cit. § 94 ods. 2 zákona o rodine, pričom návrhy na doplnenie dokazovania (odporca na výsluchu dňa 26.10.2016, a to ešte pred vykonaním znaleckého dokazovania, žiadal predvolať osobu, s ktorou navrhovateľka žila asi štyri roky), nepripustil a zároveň prípadné návrhy na vykonanie iných (ďalších) dôkazov v tomto smere na pojednávaní dňa 20.12.2017 zamietol.

(18) Podľa § 110 s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

(19) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. o rodine) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)

(20) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)

(21) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

(22) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

(23) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(24) Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností (§ 26 zák. o rodine).

(25) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(26) V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi účastníkmi

- rodičmi žiadny spor a nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky (podľa predloženej správy ÚPSVaR DS z výchovného prostredia u navrhovateľky zo dňa 06.12.2017 na č.l. 357 vyplýva, že maloletá má u matky vytvorené veľmi dobré podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického vývoja maloletého dieťaťa), preto súd v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa starala aj doposiaľ, a ktorá bude maloletú aj naďalej zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. (27) Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, bolo potrebné rozhodnúť o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, keď zo zákona o rodine vyplýva povinnosť súdu určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu.

(28) Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca, súd tu nevyhovel návrhu navrhovateľky, aby bolo výživné určené aj za obdobie pred podaním návrhu na začatie konania, pretože matka nepreukázala vážne dôvody, pre ktoré nemohla podať návrh na začatie konania a riadne pokračovať v súdnom konaní už skôr. V danej súvislosti sa od oprávnenej osoby vyžaduje zodpovedný a včasný prístup

k riešeniu otázky výživného pre maloleté dieťa, t.j. aby po splnení zákonných podmienok podávala návrh na určenie výživného (v tomto prípade spolu s návrhom na určenie otcovstva) bez zbytočného odkladu. V danom prípade však bolo omeškanie s podaním takého návrhu až päťročné (počítajúc od narodenia dieťaťa v apríli 2009), čo v žiadnom prípade nemôže ospravedlniť odmietavý postoj otca k riešeniu otázky otcovstva a výživného, resp. jeho neskorší prísľub, že sa zúčastní testov otcovstva. Práve naopak z uvedeného správania otca (bližšie opísaného v návrhu) mohla matka nepochybne predvídať a dôvodne predpokladať, že povinný nebude platiť výživné, a preto sa matka nemohla po takú dlhú dobu spoliehať len na dobrovoľné plnenie zo strany otca. V prípade konania matky spočívajúceho v tom, že návrh na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej podala prvýkrát až v roku 2013 preto neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, pričom vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vykazuje také konanie matky znaky nedbalosti, prípadne aj znaky špekulatívnosti ohľadom využitia inštitútu spätného priznania výživného. Matka v konaní začatom na jej návrh vo veci sp. zn. 5C/251/2013 riadne nepokračovala, keďže toto konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, pričom výnimočným dôvodom by tu nemohla byť ani prípadná neznalosť možnosti požiadať o oslobodenie od súdneho poplatku, resp. o bezplatnú právnu pomoc. Na základe uvedeného súd určil vyživovaciu povinnosť otca od podania návrhu, t.j. od 03.04.2014, pričom súd návrhy na doplnenie dokazovania v tejto otázke nepripustil na pojednávaní dňa 20.12.2017 (napr. výsluch otca), nakoľko by to objektívne nemohlo ovplyvniť vyššie uvedené skutočnosti a zbytočne by predĺžilo konanie.

(29) Z predložených a súdom zadovážených listín preukazujúcich príjmy a výdavky matky vyplýva, že matka poberala dávku v hmotnej núdzi od októbra 2012 až do februára 2014 vo výške 119,10 eur mesačne, od marca 2014 do mája 2014 vo výške 117,20 eur, od júna 2014 do mája 2015 v stále sa meniacej výške 15,20 eur, 49,90 eur, 47,80 eur a 13,10 eur mesačne, za rok 2015 v celkovej výške 295,40 eur. Matka ďalej poberala rodičovský príspevok za rok 2011 v celkovej výške 2.281,20 eur a za rok 2012 v celkovej výške 778,80 eur, prídavok na dieťa za rok 2011 v celkovej výške 264,12 eur, za rok 2012 v celkovej výške 270,48 eur, za rok 2013 v celkovej výške 277,20 eur, za rok 2014 v celkovej výške 282,24 eur, za rok 2015 v celkovej výške 295,40 eur a za rok 2016 v celkovej výške 282,24 eur. Matka poberala invalidná dôchodok v roku 2015 v mesačnej výške 138,80 eur a v roku 2016 v mesačnej výške 139,80 eur. Navrhovateľka nie je živnostníčka, nevlastní firmu, pričom jej príjem podľa jej vyjadrenia z 27.05.2015 činil cca 150,- eur mesačne a v tom čase uviedla mesačné výdavky na bývanie 100,- eur (v spoločnej domácnosti s matkou navrhovateľky), na pôžičku 20,- eur, na splátku Orange 50,- eur, na stravné v materskej škole 25,- eur (z toho príspevok od mesta 18,- eur), na záujmové činnosti - šport 8,- eur a na ostatné stravné 50,- eur. Maloleté dieťa nemá zdravotné problémy, navrhovateľka je rozvedená a ďalšie maloleté deti nemá. Matka v predložených dokladoch z 22.11.2016 a 26.11.2017 ďalej uviedla ako príjem príspevok od štátu na školu (obedy a družina) 30,- eur a príjem z príležitostnej práce vo výške 120,- eur mesačne. Ako celkové príjmy spoločnej domácnosti navrhovateľky, jej matky - dôchodkyne a maloletej matka uviedla 710,12 eur mesačne, pričom výdavky uviedla vo výške 697,21 eur mesačne, z toho nájomné za byt 177,89 eur, na plyn, elektrinu, rozhlas a TV 24,32 eur, na stravu 300,- eur, na dieťa (oblečenie a škola) 30,- eur, na školu (družina a obedy) 30,- eur, na hygienické potreby 20,- eur, na potreby do domácnosti a oblečenie 100,- eur a na cestovné 15,- eur.

(30) Z predložených a súdom zadovážených listín (aj dožiadaním príslušného súdu v Rakúskej republike podľa nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 z 28.05.2001) preukazujúcich príjmy a výdavky otca vyplýva, že odporca ukončil podnikanie v roku 1999, nie je evidovaný ako šatutárny zástupca obchodnej spoločnosti, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom v Slovenskej republike mal podstatný pravidelný príjem zo zamestnania v obdobiach od 01.10.2014 do 16.01.2015 a od 27.01.2015 do 26.08.2015 u zamestnávateľa X. K. X. - G. s hrubou mesačnou mzdou v roku 2014 vo výške cca 350,- eur a v roku 2015 vo výške 450-460 eur (čistá mzda 380-390 eur), v období od 31.08.2015 do 15.01.2016 u zamestnávateľa V. G. M..L..T.. s hrubou mesačnou mzdou v roku 2015 vo výške 450-460 eur (čistá mzda 380-390 eur) a v období od 06.02.2017 do 15.05.2017 u zamestnávateľa McROY Jobliner, s.r.o. s čistou priemernou mesačnou mzdou vo výške 382,60 eur s tým, že pracovný pomer u tohto zamestnávateľa odporcovi skončil na základe porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil tým, že prestal chodiť do práce bez udania dôvodu. Odporca bol zamestnaný tiež aj v Rakúskej republike, a to v období od 27.06.2016 do 23.12.2016 (JOBZone Personalmanagment GmbH) s čistou mzdou celkom 9.071,07 eur (cca 1.500,- eur na mesiac), v období od 06.06.2017 do 31.10.2017 (Josef Klug Ges.m.b.H.) s čistou mzdou celkom 8.116,52 eur (cca 1.600,- eur na mesiac) a

v období od 01.06.2010 do 27.07.2013 (XXXLutz KG) s priemernou čistou mesačnou mzdou k výplate vo výške 2.194,- eur (83.375,15 eur : 38 mesiacov). Od 24.08.2013 do 22.06.2014 poberal odporca v Rakúskej republike dávku v nezamestnanosti vo výške 35,77 eur za deň (v prípade 30-dňového mesiaca je to 1.073,- eur).

(31) Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol na odôvodnené potreby oprávnenej, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od jej zdravotného stavu, od fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu prípravy na budúce povolanie a uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliadol. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti alebo nie, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Podľa súdnej praxe výživné má predstavovať približne 20 % až 30 % z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Odporca podľa svojho vyjadrenia nemá inú vyživovaciu povinnosť. Príjmy, ktoré otec dosahoval v jednotlivých obdobiach, mu umožňovali prispievať na výživu maloletej sumami tak ako to súd určil vo výrokovej časti rozsudku, pričom súd považoval mesačnú sumu 250,- eur od 03.04.2014 do 31.08.2015 za primeranú zárobkovým pomerom otca, resp. jeho reálnym schopnostiam a možnostiam, ako i odôvodneným životným potrebám maloletého dieťaťa vo veku 5-6 rokov (vyčíslené jeho matkou). Súd prihliadal v príslušných obdobiach na dosahované príjmy otca, a to aj vzhľadom na to, že od 01.06.2010 do 27.07.2013, t.j. už po narodení dieťaťa mal otec dlhodobo (38 mesiacov) priemerný čistý mesačný príjem vo výške 2.194,- eur, pričom od 24.08.2013 do 22.06.2014 poberal dávku v nezamestnanosti vo výške cca 1.073,- eur mesačne. Povinnosť otca platiť výživné bola určená až od 03.04.2014, avšak súd mal za to, že vzhľadom na neskoršie, oveľa menšie príjmy otca vykazované do dňa 31.08.2015 (napr. čistá mesačná mzda 380-390 eur), je potrebné pri určení výšky výživného od 03.04.2014 do 31.08.2015 zohľadniť aj jeho skoršie príjmy, a to jednak z pohľadu podľa § 75 ods. 1 zák. o rodine, kedy sa povinná osoba vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu, a jednak s poukazom na jeho reálne schopnosti a možnosti dlhodobo dosahovať (oveľa vyšší) príjem (ako bolo predtým po dobu 38 mesiacov), pričom tak súd stanovil primerané výživné za predmetné obdobie v sume 250,- eur. Výška výživného 300,- eur mesačne bola určená a je odôvodnená od 01.09.2015 vzhľadom na vykazované príjmy otca po tomto dátume (príjmy, ktoré v príslušných obdobiach skutočne dosahoval - napr. v obdobiach od 27.06.2016 do 23.12.2016 a od 06.06.2017 do 31.10.2017 podľa bodu 30 odôvodnenia), jeho reálne schopnosti a možnosti dlhodobo dosahovať príjem, z ktorého by percentuálne rozmedzie 20 % - 30 % činilo 300,- eur (odporca je toho schopný podľa jeho doterajších zárobkových výkazov) - a to za súčasného použitia § 75 ods. 1 zák. o rodine (keď sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu), ako aj vzhľadom na to, že maloletá od septembra 2015 začala navštevovať školské zariadenie, pričom t.č. už má 8 rokov a chodí do 3. ročníka základnej školy O. Š.. Práve tento objektívny vývoj životných nákladov maloletej odôvodňuje zvýšenie výživného z 250,- eur na 300,- eur od 01.09.2015, keď nástup maloletej do školského zariadenia od začiatku septembra 2015 predstavuje objektívny dôvod podstatnej zmeny pomerov maloletej, ktorá automaticky má za následok aj zvýšenie jej životných nákladov a výdavkov spojených s navštevovaním školy, nevyhnutne sa prejavujúcich v jej zvýšených životných potrebách v porovnaní s potrebami, ktoré u nej boli pred týmto obdobím.

(32) Súd má za to, že takto určeným výživným je dlhodobo zachované právo maloletej podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vzhľadom na vyššie uvedené by pritom nemohlo tento záver ovplyvniť ani zdokladovanie presnej výšky životných nákladov maloletej v doterajších podmienkach, kedy sa o ňu finančne starala len matka, ako ani bližšie skúmanie možností pracovného zaradenia matky vzhľadom na jej zdravotný stav, keď rozsah vyživovacej povinnosti otca tu bol stanovený predovšetkým na základe podmienok a skutočností zistených na jeho strane. Taktiež zmenu týchto podmienok a skutočností nemôže vyvolať len samotná skutočnosť, že s odporcom bol medzitým rozviazaný pracovný pomer v jeho ostatnom zamestnaní, keďže v konaní boli preukázané jeho reálne schopnosti a možnosti dlhodobo dosahovať príjem, z ktorého by percentuálne rozmedzie 20 % - 30 % činilo 300,- eur. Súd preto návrhy na doplnenie dokazovania v týchto smeroch nepripustil. Matka nie je zamestnaná, o dieťa sa osobne stará. Súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloletú, čím sa tiež podieľa na jej výžive. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, súd poznamenáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto pri rozhodovaní o výživnom neboli pre

rozhodnutie súdu rozhodujúcimi, pričom však súd ani nezistil u rodičov na základe ich predložených výkazov také zvýšené pravidelné výdavky, ktoré by bolo potrebné považovať z dlhodobého hľadiska za mimoriadne finančne zaťažujúce. Súd má za to, že určeným výživným spolu s rodinnými prídavkami budú uspokojené odôvodnené potreby maloletej primerané jej veku a potrebám, pričom na druhej strane platenie určeného výživného ani za situácie hradenia otcom uvádzaných výdavkov spojených s bývaním a pod., vzhľadom na jeho zárobkové pomery, ako aj možnosti a schopnosti otca, neohrozí jeho vlastnú výživu. Treba mať tiež na zreteli, že matka svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu čiastočne vyvažuje i svojou osobnou starostlivosťou o ňu a tiež skutočnosť, že výživa maloletej je sčasti krytá i prídavkom na dieťa, preto je súd toho názoru, že súdom určené výživné tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku v plnom rozsahu zohľadňuje všetky právne významné kritériá pre posúdenie dôvodnosti výšky určenej vyživovacej povinnosti. Matka si pritom svoju vyživovaciu povinnosť plní aj tým, že pokrytie nákladov maloletej zabezpečuje aj s finančnou pomocou jej rodinných príslušníkov.

(33) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(34) Otcovi od podania návrhu takto na výživnom vznikol dlh v prípade maloletej dcéry do 31.08.2015 za 16 celých mesiacov x 250,- eur a 233,24 eur za 28 dní v apríli 2014, t.j. 4.233,24 eur, a od 01.09.2015 za 28 celých mesiacov x 300,- eur a 154,72 eur za 16 dní v januári 2018, t.j. 8.554,72 eur, teda celkom 12.787,96 eur, ktorý dlh je otec povinný splatiť cca do 48 mesiacov (splácanie v menšej sume by neprimerane predĺžilo celkovú dobu splácania zročného výživného).

(35) Podľa § 25 ods. 1 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa ods. 4 ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

(36) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd zároveň dospel k záveru, že je potrebné pristúpiť k úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu aj v časti úpravy rozsahu jeho styku s otcom, nakoľko sa na styku otca s dieťaťom rodičia neboli schopní dohodnúť (matka odmietala upraviť styk už v tomto rozhodnutí z dôvodu, že je to predčasné), pričom mal za to, že úprava je v záujme dieťaťa, t.j. aby sa otec s dieťaťom stretávali, otec má záujem na rozvíjaní vzájomnej citovej väzby otca s dieťaťom, pričom nebol preukázaný dôvod, pre ktorý by mal byť otcovi styk s dieťaťom zakázaný. Súd pritom styk otca s maloletou upravil tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku (t.j. v menšom rozsahu ako to otec navrhoval), a to primerane s prihliadnutím na vek dieťaťa, na skutočnosť, že sa maloletá s jej otcom vôbec nepoznajú, ako aj na to, že matka má tým priestor na vytváranie víkendových aktivít a programov pre dieťa, pričom počas týždňa má možnosť v pokoji venovať sa starostlivosti o dieťa s tým, že stretnutia otca s dieťaťom nad rámec súdnej úpravy sú jednoznačne vítané, avšak je potrebné sa na nich s matkou včas a slušne dohodnúť. O úprave styku otca s maloletou preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, pričom súd vzhľadom na jednoznačne odmietavý postoj matky návrh na doplnenie dokazovania výsluchom otca, a to za účelom dosiahnutia možnej dohody o úprave styku s maloletou nepripustil, keďže v danej situácii by to len zbytočne predlžovalo konanie.

(37) Pokiaľ sa súd osobitne nevysporiadal s niektorou námietkou účastníkov konania, tak túto námietku nepovažoval za relevantnú pre rozhodnutie veci, a to s poukazom na zistený skutočný stav veci.

(37) Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 a § 53 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. V konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. V danom prípade bola navrhovateľka síce úspešná v časti určenia otcovstva,

avšak pokiaľ ide o spojené konanie o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, vzhľadom na niektoré jej požiadavky ohľadom výživného, ktoré boli neprimerané a ktorým súd nemohol vyhovieť, ako aj jej negatívny postoj k úprave styku otca s maloletou, nie je možné hovoriť o jej úplnom úspechu ako takom (čo by prípadne mohlo odôvodniť priznanie trov konania), pričom podstatným tu bol počas celého konania záujem maloletej a až následne záujmy ďalších účastníkov, preto o trovách konania súd rozhodol v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia pre inú ako peňažnú povinnosť podľa § 370 a nasl. CMP.