Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cpr-15-2017.pdf
PDF · 91.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-19Cpr/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Zuzanou Malovcovou v spore žalobcu: K O R I spol. s r.o., so sídlom Električná 25, Trenčín, IČO: 36 318 787, zastúpený: Mgr. Július Meszároš, advokát, so sídlom Nám. sv. Anny 7269/20B, Trenčín, IČO: 31 118 968, proti žalovanému: C. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, M., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, t a k t o
rozhodol:
Okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané listom žalovaného zo dňa 27.02.2017, doručené žalobcovi dňa 28.02.2017, j e n e p l a t n é.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.03.2017, doručenou súdu dňa 03.04.2017 domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané listom žalovaného zo dňa 27.02.2017 doručené žalobcovi dňa 28.02.2017 je neplatné, pracovný pomer žalovaného u žalobcu založený pracovnou zmluvou zo dňa 30.10.2015 skončil dňom 28.02.2017, a aby súd rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.10.2015 vznikol medzi sporovými stranami pracovný pomer dňom 30.10.2015. Žalovaný pre žalobcu vykonával druh práce vodič nákladného auta (ťahač + náves). Žalovaný dňa 01.12.2016 prostredníctvom SMS oslovil svojho nadriadeného, zamestnanca žalobcu (K.. Ď.) a oznámil mu nevyplatenie mzdy žalovaného za mesiac október 2016. Žalobca z dôvodu, že žalovaný žalobcovi nepredložil včas podklady potrebné na výpočet mzdy, až dňa 12.12.2016 poukázal žalovanému mzdu a cestovné náhrady za mesiac október 2016. Od dátumu 01.12.2016 bolo nasledujúcim krokom žalovaného smerujúcim k žalobcovi doručenie listiny nazvanej ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“ z dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiac október 2016 spolu s listinou nazvanou ako „Predžalobná výzva na zaplatenie mzdy a dlžnej sumy“, ktoré písomné podania datované dňom 27.02.2017 boli žalobcovi doručené dňa 28.02.2017. Žalobca uviedol, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného vykonané písomným podaním zo dňa 27.02.2017, doručené žalobcovi dňa 28.02.2017 za neplatné, nakoľko žalovaný zmeškal jednomesačnú prekluzívnu lehotu uvedenú v § 69 ods. 3 Zákonníka práce a okamžité skončenie pracovného pomeru v stanovenej lehote žalobcovi nedoručil, čím porušil ustanovenie § 70 Zákonníka práce. O dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru sa žalovaný dozvedel najneskôr dňa 01.12.2016, kedy žalobcu prostredníctvom SMS upozornil na to, že mu nebola vyplatená mzda za mesiac október 2016, pričom tento dôvod uviedol v okamžitom skončení pracovného pomeru. Márnym uplynutím prekluzívnej lehoty právo žalovaného na okamžité skončenie pracovného pomeru z uvedeného titulu zaniklo. Žalobca listom zo dňa 13.03.3017 oznámil žalovanému, že netrvá na tom, aby u neho ako zamestnanec naďalej pracoval, v dôsledku čoho pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil postupom podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce dohodou dňom 28.02.2017, teda dňom doručenia neplatného
okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že listiny, ktoré spísal žalovaný nazvané ako: „Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“ spísané dňa 06.03.2017 a doručené žalobcovi dňa 07.03.2017 a dňa 08.03.2017 nevyvolali žiadne právne účinky, sú teda nulitnými právnymi úkonmi, nakoľko pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil už dňa 28.02.2017.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.06.2017, osobne podaným na súde dňa 19.06.2017, v ktorom uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Okrem iného uviedol, že jeho pracovný pomer u žalobcu vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.10.2015, keď mal vykonávať prácu ako vodič nákladného auta (ťahač + náves), za podmienok, že nebude pracovať počas víkendov a sviatkov, nebude používať cudzie tachokarty, ani magnety na podvodné vedenie vozidla atď., čo však zo strany žalobcu dodržiavané nebolo. Žalovaný uviedol, že dňa 09.11.2016 odišiel k lekárovi a od tohto dňa bol práceneschopným. Dňa 01.12.2016 poslal pánovi Ď. SMS správu, v ktorej mu oznámil nevyplatenie mzdy za mesiac október. Na toto pán Ď. vôbec nereagoval. Po ukončení práceneschopnosti dňom 01.03.2017 poslal žalovaný žalobcovi okamžitú výpoveď zo spomínaných dôvodov, ako aj nárok na vyplatenie dvojmesačnej mzdy podľa zákona.
3. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 09.08.2017, doručeným súdu dňa 14.08.2017, keď uviedol, že žalovaný potvrdil skutočnosť, že dňa 01.12.2016 sa prostredníctvom SMS správy u vedúceho zamestnanca žalobcu (K.. Ď.) domáhal vyplatenia mzdy za mesiac október 2016. Týmto žalovaný potvrdil žalobcom v žalobe uvedenú skutočnosť, že žalovaný mal najneskôr 01.12.2016 vedomosť o tom, že mu nebola vyplatená mzda za mesiac október 2016, pričom práve jej nevyplatenie bolo dôvodom ním podaného okamžitého skončenia pracovného pomeru. Od uvedeného dátumu je potrebné postupom podľa § 69 ods. 3 ZP počítať jednomesačnú zákonnú lehotu, v ktorej má zamestnanec (žalovaný) v súlade so znením § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru doručiť zamestnávateľovi (žalobcovi). Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené až dňa 28.02.2017.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň 16.01.2018, vec prejednal podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil.
5. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a oboznámením s listinnými dôkazmi a to: žalobou zo dňa 22.03.2017, pracovnou zmluvou zo dňa 30.10.2015, dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 01.01.2016, dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 01.11.2016, potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti, SMS správou, okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 27.02.2017, okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 06.03.2017, okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 06.03.2017, predžalobnou výzvou na zaplatenie mzdy a dlžnej sumy zo dňa 27.02.2017, predžalobnou výzvou na zaplatenie mzdy a dlžnej sumy zo dňa 06.03.2017, predžalobnou výzvou na zaplatenie mzdy a dlžnej sumy - odpoveď zo dňa 13.03.2017, vyjadrením k žalobe zo dňa 14.06.2017, vyjadrením žalobcu zo dňa 09.08.2017, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Strany uzavreli dňa 30.10.2015 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 30.10.2015, s dohodnutým druhom práce: vodič nákladného auta /ťahač + náves/, s miestom výkonu práce Trenčín. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Mzda za vykonanú prácu bola dohodnutá na sumu 470 Eur s tým, že výplatným termínom zamestnávateľa je 15. deň nasledujúceho mesiaca.
7. Strany uzavreli dňa 01.01.2016 Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve a dňa 01.11.2016 Dodatok č. 2 k pracovnej zmluve s tým, že dojednaný obsah pracovnej zmluvy zo dňa 30.10.2015 sa zmenil v časti výšky mesačnej mzdy. Ostatné ustanovenia uvedené v pôvodnej pracovnej zmluve ostali v platnosti.
8. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že žalovaný bol od 09.11.2016 do 28.02.2017 pracovne neschopný z dôvodu choroby.
9. Zo SMS správy zo dňa 01.12.2016 vyplýva, že správu adresoval žalovaný pre V. - H. a v správe uviedol, že mu za mesiac október nebola vyplatená mzda.
10. V liste adresovanom žalobcovi, označenom ako Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 27.02.2017 žalovaný uviedol, že v súlade s ustanovením § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžite končí pracovný pomer uzatvorený so žalobcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.10.2015 z dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiac október v celkovej výške 1.222,30 Eur. Okamžité skončenie pracovného pomeru došlo žalobcovi dňa 28.02.2017.
11. V Predžalobnej výzve na zaplatenie mzdy a dlžnej sumy zo dňa 27.02.2017 adresovanej žalovaným žalobcovi, žalovaný uviedol, že dňa 01.12.2016 pána Ď. telefonicky (SMS správou) upozornil na nevyplatenie mzdy za mesiac október 2016 a neskoršie, dňa 12.12.2016 telefonicky upozornil pána T. na trestný čin nevyplatenia mzdy podľa § 214 Trestného zákona. Na základe naplnenia skutkového stavu spomínaného trestného činu a na následne okamžitej výpovede zo strany žalovaného, vyzval žalovaný žalobcu na zaplatenie mzdy vo výške 1.222,30 Eur a ďalších nárokov v celkovej výške 5.000 Eur najneskôr do dňa 10.03.2017.
12. V liste adresovanom žalobcovi, označenom ako Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 06.03.2017 žalovaný uviedol, že v súlade s ustanovením § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce končí okamžite pracovný pomer uzatvorený so žalobcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.10.2015 z dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiac október v celkovej výške 1.222,30 Eur, a to ku dňu 07.03.2017. Ako dôvod uviedol omyl, pri ktorom pozabudol uviesť dátum okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré zaslal žalobcovi dňa 27.02.2017, a preto sa stalo neplatným. Uvedený list došiel žalobcovi dňa 07.03.2017.
13. V liste adresovanom žalobcovi, označenom ako Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 06.03.2017 žalovaný uviedol, že v súlade s ustanovením § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce končí okamžite pracovný pomer uzatvorený so žalobcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.10.2015 z dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiac október v celkovej výške 1.222,30 Eur. Uvedený list došiel žalobcovi dňa 08.03.2017.
14. Listom označeným ako Predžalobná výzva na zaplatenie mzdy a dlžnej sumy - odpoveď zo dňa 13.03.2017 žalobca žalovanému okrem iného oznámil, že netrvá na tom, aby žalovaný u neho ako zamestnanec naďalej pracoval.
15. Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.
16. Podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
17. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
18. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
19. Podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť.
20. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za to, že je dôvodné žalobe žalobcu vyhovieť. Žalobca dôkazmi, ktoré do spisu doložil preukázal, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.10.2015. Žalovaný bol odo dňa 09.11.2016 do dňa 28.02.2017 práce neschopný. Medzi stranami nebolo sporným, že žalovaný dňa 01.12.2016 SMS
správou upozornil žalobcu, že mu nevyplatil mzdu za mesiac október 2016. Žalobca bol s výplatou uvedenej mzdy v omeškaní viac ako 15 dní odo dňa jej splatnosti. Následne žalovaný listom zo dňa 27.02.2017, doručeným žalobcovi dňa 28.02.2017, okamžite skončil pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a ako dôvod uviedol, že mu mzda za mesiac október nebola zaplatená.
21. Existencia práva na skončenie pracovného pomeru okamžite je časovo obmedzená aj v prípade zamestnanca. V prípade zamestnanca ide výlučne o subjektívnu lehotu v trvaní jedného mesiaca, ktorá začína plynúť po tom, ako sa zamestnanec o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. V čase doručenia prejavu vôle okamžite skončiť pracovný pomer zamestnávateľovi, musí právo zamestnanca okamžite skončiť pracovný pomer existovať. Uvedená jednomesačná lehota je lehotou prekluzívnou, t.j. po jej márnom uplynutí právo zamestnanca na skončenie pracovného pomeru okamžite zaniká. 22. V danom prípade mal súd za preukázané, že žalovaný ako zamestnanec nedodržal zákonnú 1-mesačnú lehotu na okamžité skončenie pracovného pomeru, keď o nevyplatení mzdy za mesiac október 2016 sa dozvedel najneskôr dňa 01.12.2016 a pracovný pomer skončil okamžite až dňa 28.02.2017, kedy bolo okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.02.2017 doručené žalobcovi. Ku skutočnosti, že bol žalovaný v období od 09.11.2016 do 28.02.2017 práce neschopný súd uvádza, že uvedená skutočnosť nemá vplyv na plynutie zákonnej 1-mesačnej lehoty. Navyše súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný ešte v priebehu pracovnej neschopnosti spísal a zaslal žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.02.2017. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nedodržal zákonnú 1-mesačnú lehotu na okamžité skončenie pracovného pomeru súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané listom žalovaného zo dňa 27.02.2017, doručené žalobcovi dňa 28.02.2017, je neplatné. 23. Keďže žalobca ako zamestnávateľ netrval na ďalšom zamestnávaní žalovaného súd uvádza, že s poukazom na § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, sa pracovný pomer skončil dohodou dňom, keď mal pracovný pomer skončiť okamžite, t.j. dňom 28.02.2017. Súd však o dátume skončenia pracovného pomeru nerozhodol vo výroku rozhodnutia, keďže uvedené vyplýva zo zákona a takýto výrok súdu by bol nadbytočným.
24. Nakoľko pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil s poukazom na § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce dňom 28.02.2017 súd uvádza, že ďalšie listiny žalovaného označené ako Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 06.03.2017, doručené žalobcovi dňa 07.03.2017 a dňa 08.03.2017 nevyvolávajú žiadne právne účinky, sú teda nulitnými právnymi úkonmi.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Vzhľadom na uvedené bol v konaní v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia; o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).