Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/55/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v U. v senáte zloženom z predsedníčky senátu N.. Z. M. a sudcov N.. M. S., C.. a JUDr. I. G. v právnej veci žalobcu: T. 1, k.s., so sídlom H., G. 1, V.: XX XXX XXX, právne zastúpený: G. W., s.r.o., so sídlom H., N. XX, V.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Košice, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. B./H./XXXX/XXXX, O- XXX/XXXX zo dňa 13. apríla 2017 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Trenčín č. XXX/XXXX/ X.X/P, V./Y./M./XXXX/XXX zo dňa 18. januára 2017, takto

rozhodol:

Y. súd rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. B./H./XXXX/XXXX, O-XXX/ XXXX zo dňa 13. apríla 2017 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č. XXX/XXXX/X.X/P, V./Y./M./ XXXX/XXX zo dňa 18. januára 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.05.2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Inšpektorátu práce Trenčín č. XXX/XXXX/X.X/P, V./Y./M./XXXX/XXX zo dňa 18. januára 2017 , ktorým správny orgán I. stupňa uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. pokutu vo výške 2.000,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalobca súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobca v podanej žalobe zistenie skutkového stavu považoval za nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal do úvahy odvolací orgán za základ napadnutého rozhodnutia, je podľa jeho názoru v rozpore s obsahom príslušného administratívneho spisu. Zastával názor, že argumentácia žalovaného je postavená na jedinom dôkaze, ktorým je písomný záznam na papierovom liste z evidencie pracovného času viažuci sa k zamestnancovi žalobcu C. R. zo dňa 20.06.2014, ktorý má podľa žalovaného preukazovať výkon práce tohto zamestnanca v pracovnom pomere so žalobcom v čase od 6:20 hod. do 14:45 hod., pričom k prihláseniu zamestnanca do príslušných registrov Sociálnej poisťovne došlo zo strany žalobcu preukázateľne a nespochybniteľne dňa 20.06.2014 o 19:58 hod. Predmetný list z evidencie pracovného času nie je nijako individualizovaný alebo identifikovateľný identifikačnými údajmi žalobcu alebo spoločnosti J., s.r.o.. V rovnakom čase a na rovnakom mieste výkonu práce trval zamestnancovi žalobcu - C. R. aj súbeh pracovného pomeru so spoločnosťou J., s.r.o., pre ktorú pán R. vykonával v danom čase a na rovnakom mieste (prevádzka - reštaurácia Z.) prácu tiež na rovnakej pracovnej pozícii. C. C. R. začal fakticky vykonávať závislú prácu pre žalobcu až v rámci nočnej zmeny dňa 20.06.2014 od 21:00 hod. Žalobca predložil v odvolacom konaní odvolaciemu orgánu list z evidencie pracovnej dochádzky pána C. R. vo vzťahu k pracovnému pomeru so spoločnosťou J., s.r.o. a nie nezmyselne pozmenenú evidenciu dochádzky, ktorá by sa viazala k pracovnému pomeru pána

R. so žalobcom v čase ešte pred vznikom ich vzájomného pracovného pomeru. Žalobca predložil tento listinný dôkaz s cieľom preukázať, že došlo k ľudskému omylu na strane pána R., keď pán R. uviedol do listu z evidencie pracovnej dochádzky spoločnosti J., s.r.o. dňa 20.06.2014 údaje, ktoré patrili do evidencie dochádzky viažuce sa k pracovnému pomeru so žalobcom. Žalobca ďalej zastával názor, že napadnuté rozhodnutie nebolo zo strany žalovaného konštituované bez dôvodných pochybností o vzniku objektívnej zodpovednosti žalobcu za správny delikt spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania údajným oneskoreným prihlásením zamestnanca C. R. do príslušných registrov Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na všetky relevantné okolnosti nie je možné podľa žalobcu vylúčiť existenciu vážnych a dôvodných pochybností zakladajúcich vznik objektívnej zodpovednosti žalobcu za porušenie nelegálneho zamestnávania tak, ako je skonštatované v napadnutom rozhodnutí. Žalobca zastával názor, že v danom prípade došlo k protiústavnému spôsobu aplikácie relevantného hmotného práva zo strany žalovaného voči žalobcovi. Uviedol, že ak zamestnávateľ prihlási zamestnanca do registra poistencov neskôr údajne iba o pár hodín v ten istý pracovný deň, zamestnanec je v čase výkonu kontroly už do Sociálnej poisťovne prihlásený, štát a ani dotknutý zamestnanec nie sú vôbec ukrátení o povinné odvody zamestnávateľa do systému sociálneho poistenia, tak takéto konanie nie je možné bez ďalšieho označiť za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z.z., pretože po obsahovej stránke sa o nelegálne zamestnávanie nejedná. V prípade sankcionovanom žalovaným v napadnutom rozhodnutí ide dokonca o údajné neskoré prihlásenie o niekoľko hodín v rámci jedného a toho istého pracovného dňa, pričom kontrola, resp. inšpekcia práce predchádzajúca vydaniu napadnutého rozhodnutia bola vykonaná až o viac ako dva roky neskôr po tejto udalosti. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že dňa 10.03.2017 bola MPSVaR SR zverejnená oficiálna predbežná informácia o zámere novelizovať zákon č. 82/2005 Z.z. s cieľom odstrániť právnu úpravu, na základe ktorej bol v napadnutom rozhodnutí sankcionovaný žalobca. Uviedol, že medzirezortné pripomienkové konanie by malo prebehnúť v mesiaci máj 2017. V prípade, ak by v čase rozhodnutia už bola platná nová právna úprava zákona č. 82/2005 Z.z., ktorá by mala umožniť liberáciu žalobcu, pretože údajné konanie žalobcu sankcionované v napadnutom rozhodnutí by už nemalo byť viac sankcionovateľné a zároveň by tiež bolo možné skonštatovať, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu (s poukazom a v spojitosti s čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, ktoré zakotvuje tzv. pozitívnu retroaktivitu aplikovateľnú aj na oblasť správneho trestania a § 195 SSP). Záverom žalobca poukázal na procesné pochybenia správnych orgánov, spočívajúce v porušení § 3 ods. 5 Správneho poriadku, tým že sa nijako právne nezaoberali argumentáciou žalobcu o protiústavnom spôsobe interpretácie relevantného hmotného práva a v porušení § 3 ods. 6 v spojitosti s § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku tým, že odvolací orgán evidentne nepochopil vysvetlenia a listinné dôkazy predložené žalobcom v odvolacom konaní. Žalobca dal zároveň do pozornosti, že rozhodnutie o odvolaní nebolo vydané odvolacím orgánom v zákonnej 60 dňovej lehote.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že tak prvostupňové, ako i druhostupňové rozhodnutie správnych orgánov vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutia boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. l a 2 a § 46 Správneho poriadku. Žalovaný vyjadril nesúhlas s námietkami žalobcu a uviedol, že tak inšpektorát práce, ako i žalovaný po náležitom vyhodnotení všetkých relevantných dôkazov spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepochybne preukázali spáchanie správneho deliktu žalobcom, právne kvalifikovaného ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. Zastával názor, že obstaraný dôkaz - evidencia dochádzky zamestnanca C. R. za mesiac jún 2014 predložená samotným účastníkom konania v štádiu výkonu inšpekcie práce, nepochybne potvrdzuje tú skutkovú okolnosť, že fyzická osoba - C. R. začal pre účastníka konania reálne vykonávať dohodnutú prácu prevádzkara dňa 20.06.2014 v časovom horizonte od 06.20 hod. do 14.45 hod. Teda správne orgány na oboch stupňoch vo svojom konaní a rozhodovaní na základe tohto relevantného dôkazu jednoznačne ustálili skutočný reálny začiatok výkonu dohodnutej práce dotknutým zamestnancom pre žalobcu. Zotrval na názore, že dodatočne doložená evidencia dochádzky je nehodnoverná a špekulatívna, nakoľko podľa predloženej pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a dotknutým zamestnancom v mesiaci jún 2014 vznikol uvedenému zamestnancovi pracovný pomer až dňa 20.06.2014, naproti tomu však v dodatočne doloženej evidencii dochádzky za mesiac jún 2014 je zaznamenané, že uvedený zamestnanec vykonával prácu pre účastníka konania už v pracovných dňoch od 02.06.2014 a následne až do 20.06.2014, teda ešte v období, kedy medzi žalobcom a dotknutým zamestnancom ešte neexistoval legitímne založený pracovnoprávny vzťah na základe predloženej pracovnej zmluvy. Špekulatívnosť tohto dodatočne doloženého dokumentu

žalovaný vidí i v tom, že vo všetkých ostatných pracovných dňoch v inkriminovanom mesiaci zamestnanec C. R. na základe tejto dodatočne doloženej evidencie dochádzky odpracoval pracovný fond v rozsahu osem hodín (s výnimkou dňa 30.06.2014, kedy vykonával prácu v rozsahu 09.00 hod.), naproti tomu však len dňa 20.06.2014 vykonával prácu v rozsahu jednej hodiny, t. j. od 21.00 h do 22.00 hod. Záverom žalovaný uviedol, že rozhodnutie žalovaného obsahuje vo svojom odôvodnení uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom rozhodnutia, uvedenie akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu. Žalobca ani v konaní vedenom na druhom stupni neuviedol také relevantné skutočnosti a nedoplnil také relevantné dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a ktorými by bol žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho subjektívnych práv, alebo preukázal, že žalovaný svojím postupom porušil základné zásady správneho konania.

4. Uznesením č.k. 11S/55/2017-55 zo dňa 28.11.2017 krajský súd vyzval žalobcu podľa § 59 SSP na doplnenie a opravu podanej žaloby.

5. Dňa 13.12.2017 doručil žalobca tunajšiemu súdu podanie, ktorým opravil žalobu tak, že ako žalovaného uviedol Národný inšpektorát práce so sídlom Masarykova 10, Košice a ako rozhodnutie, ktoré žiada preskúmať uviedol Rozhodnutie o zamietnutí odvolania vydané Národným inšpektorátom práce so sídlom Masarykova 10, Košice č. B./H./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2017 a ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ,,krajský súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správnej žalobe je potrebné priznať úspech z týchto dôvodov:

7. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

7.1. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

7.2. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

7.3. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7.4. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

7.5. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

8. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. B./H./XXXX/XXXX, O- XXX/XXXX zo dňa 13. apríla 2017 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Trenčín č. XXX/XXXX/ X.X/P, V./Y./M./XXXX/XXX zo dňa 18. januára 2017, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z.

9. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že pracovníci Inšpektorátu práce Trenčín vykonali dňa 23.09.2016 v prevádzke žalobcu - Reštaurácia Z., N. 1, Bratislava, inšpekciu práce zameranú na kontrolu časti pracovnoprávnych vzťahov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z.z. V priebehu inšpekcie bolo kontrolovaných

12 fyzických osôb, medzi ktorými bol i p. C.. Inšpektori práce zistili, že menovaný zamestnanec mal so zamestnávateľom (t.j. žalobcom) uzatvorenú pracovnú zmluvu od 20.06.2014 a podľa predloženej evidencie pracovného času vykonával závislú prácu v prevádzkarni dňa 20.06.2014 v čase od 06,20 hod. do 14,45 hod. Do sociálnej poisťovne bol p. C. R. prihlásený o 19,58 hod., čím žalobca ako zamestnávateľ najneskôr pred začatím výkonu práce uvedeného zamestnanca nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z.

10. O výsledku inšpekcie práce bol spísaný dňa 04.11.2016 Protokol č. V.-XXX-XX-X.X/P-BXX,XX-XX, ktorý bol v ten istý deň prerokovaný so splnomocneným zástupcom žalobcu. Splnomocnený zástupca žalobcu vo vyjadrení k zisteným skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v protokole výslovne uviedol, že zistené nedostatky berie na vedomie a bude ich konzultovať so štatutárnym orgánom žalobcu, čo potvrdil svojím podpisom.

11. Na základe vyššie uvedených zistených nedostatkov správny orgán I. stupňa vydal dňa 20.12.2016 Oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z., ktoré bolo riadne doručené žalobcovi (resp. jeho splnomocnenému zástupcovi) dňa 23.12.2016.

12. Podaním zo dňa 09.01.2017 sa žalobca písomne vyjadril k podkladom pred vydaním rozhodnutia o uložení pokuty, na ktoré reagoval inšpektor práce stanoviskom zo dňa 12.01.2017, v ktorom zotrval na nedostatku zistenom v rámci kontroly.

13. Následne správny orgán I. stupňa vydal dňa 18. januára 2017 rozhodnutie č. XXX/XXXX/X.X/P, V./Y./M./XXXX/XXX, ktorým uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. pokutu v sume 2.000,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z., spočívajúcej v tom, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania na prevádzke Reštaurácia Z., N. 1, XXX XX H. - C. tým, že dňa 20.06.2014 využíval závislú prácu fyzickej osoby C. R., nar. XX.XX.XXXX v čase od 06,20 hod. do 14,45 hod., ktorá vykonávala závislú prácu prevádzkara, s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu zákon č. 311/2001 Z.z. - pracovnú zmluvu zo dňa 18.06.2014, pričom si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne bol zamestnanec prihlásený dňa 20.06.2014 o 19.58 hod.

14. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. B./H./XXXX/XXXX, O-XXX/XXXX zo dňa 13. apríla 2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil z dôvodu stotožnenia sa so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu I. stupňa.

15. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2017 nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.

15.1. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. v znení zákona č. 294/2017 Z.z. účinného od 01.01.2018 (ďalej len ,,zákon č. 82/2005 Z.z.“) nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.

15.2. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

15.3. Podľa § 6 zákona č. 82/2005 Z.z. postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy.

15.4. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

15.5. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

15.6. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

15.7. Podľa § 1 ods. 5 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

16. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide zodpovedanie otázky, či konanie žalobcu vykazuje znaky správneho deliktu podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. V čase medzi rozhodovaním správnych orgánov a rozhodovaním súdu došlo k zmene právnej úpravy vymedzujúcej definíciu nelegálneho zamestnávania v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. Pri posúdení danej otázky je nevyhnutné na správne trestanie aplikovať základné zásady trestného konania, pričom podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

17. Správnym deliktom je protiprávne konanie, ktorého znaky sú stanovené zákonom. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Správne delikty sú súčasťou právnej kategórie "trestné obvinenie" v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorá zahŕňa v prvom rade obvinenie z trestného činu a konanie o ňom. Rovnako pre trestnosť správnych deliktov musia platiť obdobné pravidlá a princípy ako pre trestnosť trestných činov. Ako bolo uvedené vyššie, v tomto smere možno odkázať na Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorá podľa stabilnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva "trestným obvinením" v zmysle čl. 6 ods. 1 zmluvy rozumie aj konanie o sankciách ukladaných správnymi orgánmi za priestupok alebo iný správny delikt .

18. Rovnako tak podľa Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (91) z 13.02.1991 pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných s tým, že správny postih protiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote. Pretože administratívne trestanie má aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva trestnoprávny charakter, treba vychádzať z čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky a analogicky aj zo zásad Trestného zákona (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf 1/2013 zo dňa 30.01.2014).

19. V zmysle Nálezu Ústavného súdu sp. zn. III ÚS 120/2010 je všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Ak došlo k zmene právnej úpravy, všeobecný súd musí na túto skutočnosť reagovať a jeho reakcia musí nájsť odraz v zdôvodnení rozhodnutia. (č. R 22/2010 Zbierka rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky).

20. V čase, keď žalobcovi bola uložená pokuta, správnym deliktom nelegálneho zamestnávania v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. bolo také konanie, ak by zamestnávateľ, ktorý je podnikateľom, využíval závislú prácu fyzickej osoby, mal s ňou založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu a zamestnanca neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu činnosti zamestnanca (§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.).

21. Zákonom č. 294/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z.z., bolo s účinnosťou od 01.01.2018 zmenené znenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy má zamestnávateľ podľa tohto novelizovaného ustanovenia povinnosť prihlásiť zamestnanca, ktorého závislú prácu využíva a s ktorým má založený pracovnoprávny vzťah, do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. (najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca).

22. V danom prípade je nesporné, že žalobca prihlásil C. R. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v lehote 7 dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca, t.j. v súlade s ustanoveniami zákona č. 294/2017 Z.z., ktorými bol s účinnosťou od 01.01.2018 novelizovaný zákon č. 82/2005 Z.z. Vzhľadom na túto skutočnosť v čase rozhodovania krajského súdu, ktorý je povinný podľa § 5 ods. 4 SSP postupovať a rozhodovať v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi, konanie žalobcu nevykazuje znaky správneho deliktu.

23. Jednou zo základných zásad trestného práva, ktorú vyjadruje článok 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.), je zásada, v zmysle ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, pričom neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. To platí nielen pre trestné konanie ale aj správne konanie, pretože je potrebné aplikovať všetky zásady a záruky, ktoré vnútroštátne právo poskytuje obvinenému v trestnom konaní aj tomu, komu hrozí správna sankcia. Otázkou aplikácie tohto ústavného pravidla nielen na trestné činy, ale aj na správne delikty sa opakovane zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, čo vyústilo do prijatia stanoviska, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2/2012 pod poradovým číslom 22. Stanovisko bolo prijaté v nasledovnom znení: „Zásada stanovená čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností vo vzťahoch chránených správnym právom.“ Ide o právnu vetu z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 18. februára 2010 sp. zn. 3Szd/12/2009. Citované ustanovenie Ústavy SR obsahuje nielen zásadu pre ukladanie trestov, ale aj zásadu pre posudzovanie trestnosti. V zmysle uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu SR je tak treba podľa tejto zásady posudzovať aj administratívnoprávnu zodpovednosť a teda delikvenčnosť daného konania. Jednou z dôležitých úloh správneho orgánu pri rozhodovaní o správnych deliktoch je, aby správny orgán zabezpečil v záujme zachovania práv zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd pre administratívne stíhanú osobu spravodlivé konanie. Nebolo by spravodlivým konaním, ak by takejto osobe bolo priznané menej práv alebo v menšom rozsahu, než patria osobe stíhanej v trestnom konaní. V zmysle článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je prikázaný výklad právnych predpisov nižšej právnej sily v súlade s Ústavou. Štátne orgány v zmysle článku 2 Ústavy Slovenskej republiky môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Náš právny poriadok s výnimkou citovaného čl. 50 ods. 6 Ústavy SR neobsahuje právny predpis, ktorý by žalovanému umožňoval na svoje rozhodnutie o správnom delikte aplikovať neplatné a neúčinné znenie zákona.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konanie žalobcu, ktoré zákonodarca v čase rozhodovania správnych orgánov považoval za delikvenčné, v dôsledku zmeny právnej úpravy, ktorá je pre žalobcu priaznivejšia, v čase rozhodovania krajského súdu už nevykazuje znaky správneho deliktu, a preto krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu I. stupňa je potrebné z vyššie uvedených dôvodov zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSSP a vec vrátiť na ďalšie konanie.

25. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP) a konanie žalobcu posudzovať podľa právnej úpravy ustanovujúcej

porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle ustanovení zákona č. 294/2017 Z.z., ktorými bol novelizovaný zákon č. 82/2005 Z.z.

26. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

27. V prejednávanom prípade bol žalobca v celom rozsahu úspešný, a preto mu krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (175 ods. 2 SSP).

28. Senát krajského súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).