Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/128/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaného L. X., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. 2Pv 413/17/7702 zo dňa 16.10.2017, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. januára 2018 v Humennom, takto

rozhodol:

Obžalovaný L. X. W. U. Q. , J.. XX.XX.XXXX v H., ČR, trvale bytom E., t.č. bytom E., K. XX,

j e v i n n ý , ž e

dňa 20.08.2017 v čase o 02.53 hod. bol v pohostinstve Pčolník na Staničnej ulici v Humennom, kde sedel pri barovom pulte s Z. I. L. H. J. U., okres E., ktorý si v tom čase prepočítaval v ruke peniaze, a to 1 ks 100-eurová bankovka a 4 ks 50-eurová bankovka, tieto si následne vložil do ľavého zadného vrecka svojich nohavíc, následne Z. I. šiel k hracím automatom, kde na automate vyhral, výherný tiket dal čašníčke a následne ho L. X. niekoľkokrát oboma rukami prehmatával a počas objatia oboma rukami v čase o 03.34 hod. Z. I. z jeho ľavého vrecka nohavíc vybral svojou pravou rukou peniaze, ktoré si dal do svojho pravého vrecka nohavíc, čím takýmto konaním spôsobil Z. I. L. H. J. U., okres E., škodu vo výške 300,- eur,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 15 /pätnásť/ mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa mu ukladá povinnosť zaplatiť poškodenému Z. I., J.. XX.XX.XXXX, bytom E., S. XX, škodu vo výške 300,- eur.

odôvodnenie:

Dňa 17.10.2017 bola súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 413/17/7702 zo dňa 16.10.2017, ktorú podal na obvineného L. X. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona.

Súd vo veci vydal dňa 26.10.2017 trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného vinným a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov v ústave so stredným stupňom stráženia a povinnosť zaplatiť poškodenému vzniknutú škodu.

Po odpore proti trestnému rozkazu podanom v zákonnej lehote obžalovaným súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom po prednesení obžaloby samosudca poučil obžalovaného L. X. o jeho právach a povinnostiach, aj o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 a 2 Tr. por.; následne obžalovaný vyhlásil, že cíti sa byť vinným.

Keďže obžalovaný L. X. po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe okresného prokurátora, súd pristúpil u neho k otázkam v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. písm. c/, d/, f/, g/, a h/, na čo obžalovaný uviedol:

písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo je podstatou skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, bol poučený o všetkých svojich právach a mohol sa radiť s obhajcom, písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, dobrovoľne sa priznal k skutku.

Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu obžalovaného L.Á. X.. Prokurátor uviedol, že navrhuje vyhlásenie obžalovaného prijať.

Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením rozhodol, že prijíma vyhlásenie obž. L. X., že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. V zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovaného X. za skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu a náhrady škody.

Prokurátor s prihliadnutím na vyhlásenie o vine obžalovaného, a teda dôvodnosť podanej obžaloby, navrhol uznať vinu obžalovaného v zmysle obžaloby a uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Navrhol zaviazať ho aj na náhradu škody.

Poškodený žiadal zaviazať obžalovaného k náhrade škody tak, ako to požadoval aj pri výsluchu v rámci prípravného konania.

Obžalovaný vo svojej záverečnej reči ľutoval skutok, ktorý spáchal, a pri udelení práva posledného slova uviedol, že dúfa v uloženie miernejšieho trestu.

Podľa odpisu z registrov trestov bolo zistené, že obžalovaný L. X. do dňa podania obžaloby mal desať záznamov v registri trestov, naposledy bol odsúdený v januári 2017 za trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pričom mu bol uložený 8-mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 17.05.2017.

L. X. podľa podanej správy od Mesta E. žije na adrese evidovaného trvalého pobytu, je slobodný, bezdetný, nezamestnaný a v mieste bydliska má dobrú povesť. V evidencii Mestskej polície E. sa nachádza jeden jeho záznam o priestupku proti verejnému poriadku, za ktorý mu bola uložená pokuta 10,- eur.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery pre obžalovaného súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. Súd u obžalovaného L. X. zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti, a to, že sa k spáchaniu trestného činu priznal ( § 36 písm. l/ Trestného zákona ). Priťažovalo mu, že už bol za trestný čin odsúdený ( § 37 písm. m/ Trestného zákona ). Vzhľadom k vyrovnanému pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u neho nepristúpil k úprave trestnej sadzby zmysle ust. § 38 ods. 3 Trestného zákona, teda k zníženiu hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona je trestná sadzba u trestu odňatia slobody až na dva roky.

V prejednávanej veci súd dospel k presvedčeniu, že prevýchovu obžalovaného L. X. je možné dosiahnuť len trestom spojeným s odňatím osobnej slobody, pretože obžalovaný sa opakovane a v krátkom časovom horizonte dopúšťa ďalšej trestnej činnosti, teda dochádza u neho k recidíve. Súdeného prečinu krádeže sa tentoraz dopustil tak, že sa zmocnil veci, ktorú mal iný na sebe. Ako sankciu súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, pretože s ohľadom na všetky zistené skutočnosti je podľa názoru súdu pre nápravu obžalovaného nutný nepodmienečný trest odňatia slobody a jeho izolácia od spoločnosti. Podmienečné odloženie trestu či alternatívny trest by v prejednávanom prípade nemal na obžalovaného výchovný vplyv. Pre výkon uloženého trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Súd uložil obžalovanému aj povinnosť zaplatiť náhradu škody poškodenému Z. I. spôsobenej ukradnutím peňazí vo výške 300,- eur, pretože tento si v prípravnom konaní škodu zákonným spôsobom uplatnil a jej výšku odôvodnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.