Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cr-13-2016.pdf
PDF · 101.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-21Cr/13/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Vallovou v spore žalobcu: H. L., M. XXX/ XX, XXX XX M. nad R., W. republika, B.: 63 706 130, zastúpený: Advokátskou kanceláriou AGM partners s. r. o., Ventúrska 14, 811 01 Bratislava, IČO: 47 258 586 proti žalovanému: Kohaplant, spol. s r. o., 29. augusta 73, 934 01 Levice, IČO: 36 549 100, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3, 841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821 o zrušenie rozhodcovského uznesenia a zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Rozhodcovský súd Royal Development vedený rozhodcom Ing. Milošom Valachom n e m á právomoc rozhodovať spor žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie 4.359,36 EUR s príslušenstvom pod sp. zn. RD/47/2016.
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Royal Development vedený rozhodcom Ing. Milošom Valachom v spore žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie 4.359,36 EUR s príslušenstvom pod sp. zn. RD/47/2016.
Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2016 domáhal zrušenia rozhodcovského uznesenia zo dňa 26.05.2016 a zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 22.06.2016 vydaného Rozhodcovským súdom Royal Development (ďalej len „rozhodcovský súd“), pod sp. zn. RD/47/2016. Skutkovo tvrdil, že Rozhodcovský súd Royal Development rozhodcom Ing. Milošom Valachom vydal rozhodcovské uznesenie dňa 26.05.2016, ktorým rozhodol o svojej právomoci a dňa 22.06.2016 rozhodcovský rozsudok. Žiada zrušiť obidve rozhodnutia. Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku je, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva. Právomoc bola vyvodená z čl. XV. Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti žalovaného. Medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu nijakej rozhodcovskej zmluvy, ani dohody, ktorá by obsahovala akýkoľvek odkaz alebo zmienku o VOP, pričom VOP boli žalobcovi zaslané až po uzatvorení záväzku medzi stranami sporu. Jediným dokumentom podpísaným obidvoma zmluvnými stranami je dodací list č. X/XXXX zo dňa 11.03.2015 a Dodací list č. XX/XXXX zo dňa 14.03.2015. Akýkoľvek odkaz alebo iná prepojenosť medzi dodacími listami a VOP v danom prípade absentuje. Dodacie listy neobsahujú nijaké ustanovenie, či odkaz na VOP, s ktorými sa mohol žalobca oboznámiť tak, aby súhlasil s rozhodcovskou doložkou v nich obsiahnutou a následne potvrdiť podpisom. V dodacích listoch je uvedené, že všetky spory, ktoré vzniknú na základe zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú riešené Medzinárodným obchodným rozhodcovským súdom v Bratislave a nie RSRD. Námietku nedostatku právomoci RSRD vzniesol žalobca vo svojej žalobnej odpovedi, teda pri prvom úkone vo veci samej. Rozhodca následne 26.05.2016 vydal rozhodcovské uznesenie, v ktorom zdôvodnil svoju právomoc vo
veci konať a rozhodnúť. Žalobca nemal možnosť oboznámiť sa s VOP, keďže mu neboli predložené, nebol mu zrejmý ich obsah a nijakým spôsobom nevyjadril súhlas s rozhodcovskou doložkou. Žalobca v čase spísania jeho vyjadrenia k žalobe t. j. ku dňu 22.04.2016 boli na internetových stránkach žalovaného zverejnené iba obchodné podmienky pre eshop bez akejkoľvek rozhodcovskej doložky a dokladá o tom písomný záznam zo dňa 22.04.2016. Podľa záznamu obrazovky v prípade obchodných podmienok žalovaného zo dňa 22.04.2016, odsek 11 neobsahuje nijakú rozhodcovskú doložku. Žalobca žalobnú odpoveď s námietkou právomoci odoslal rozhodcovskému súdu v stanovenej lehote dňa 22.04.20016 a dokladá podací hárok. Oznámenie o začatí rozhodcovského konania s výzvou žalobca prevzal 07.04.2016. Ďalej rozhodca svojvoľne konštatoval, že podanie bolo učinené neoprávnenou osobou a teda žalobca sa nijako právne nevyjadril. Žalobca mal právo v rozhodcovskom konaní sa nechať procesne zastúpiť. Zástupca žalobcu namietol nedoručenie oznámenia o začatí rozhodcovského konania, keďže toto prevzala C. L.. Rozhodca tiež pochybil pri doručovaní rozhodcovského rozsudku, ktorý napriek doloženej plnej moci rozhodca opäť vadne doručoval priamo žalobcovi, nie jeho právnemu zástupcovi.
2. Okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení, žalobca označil a do spisu doložil Rozhodcovský rozsudok, Záznam z rokovania, Obchodné podmienky ku dňu 22.4.2016, vyjadrenie k žalobe, dodací list, faktúra XXXXXXXX, dodací list, faktúra č. XXXXXXXX, podací hárok, príloha č. 2 k Rokovaciemu poriadku.
3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe, keď uviedol, že rozhodcovská zmluva medzi žalovaným a žalobcom vznikla v rozhodcovskom konaní RD/47/2016 priamo aj podľa § 21 zák. č. 244/2002 Z. z. Rozhodcovský súd je oprávnený sa vysporiadať so svojou právomocou. Pokiaľ účastník nesúhlasí, má možnosť podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z. podať do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia návrh na príslušný súd, aby ten o námietke rozhodol. Žalobca takýto návrh v 30 dňovej lehote nepodal. Tým žalobca súhlasil s právomocou rozhodcovského súdu rozhodovať a s existenciou rozhodcovskej zmluvy v rozsahu podanej žaloby na rozhodcovský súd. Žalobca prevzal rozhodcovské uznesenie RD 47/2016 dňa 30.05.2016. V stanovenej 30 dňovej lehote nepodal návrh na príslušný súd. Žalobca navrhuje zrušiť rozhodcovský rozsudok RD/47/2016 zo dňa 22.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 01.07.2016. Rozhodcovská zmluva medzi sporovými stranami bola uzatvorená v obsahu Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti žalovaného čl. XV. Podľa čl. I. VOP vždy platí aktuálna verzia a tieto VOP platia aj na konkludentné zmluvy. Tieto VOP majú zákazníci žalovaného k dispozícií v písomnej forme. Súčasne je rozhodcovská zmluva na webovej stránke žalovaného www.kohaplant.sk v časti Obchodné podmienky v čl. 11. Rozhodcovská zmluva bola podľa neho uzavretá podľa § 21 zák. č. 244/2002 Z. z. ďalej podľa § 4 ods. 7 zák. č. 244/2002 Z. z. z dôvodu, že žalobná odpoveď bola podaná neoprávnenou osobou a nie žalobcom (v rozhodcovskom konaní žalovaným) a tým mala zásadnú procesnú vadu. Zastúpenie žalobcu v rozhodcovskom konaní RD/47/2016 bolo neprípustné podľa § 89 ods. 2 C.s.p. Toto procesné pochybenie žalobcu preto spôsobilo, že jeho námietka nedostatku právomoci je neplatným právnym úkonom. Oznámenie o začatí rozhodcovského konania a ustanovenie rozhodcu si žalobca prevzal v sídle podnikania dňa 07.04.2016 s doručenkou. Žalobca podal žalobnú odpoveď. So všetkými námietkami sa rozhodcovský súd vysporiadal rozhodcovským uznesením zo dňa 26.05.2016. Žalobca si uvedené rozhodcovské uznesenie prevzal dňa 30.05.206 (správne malo byť 2016) s doručenkou. Rozhodcovský rozsudok bol riadne odôvodnený a obsahoval poučenie. Žalobcom bol prevzatý dňa 27.06.2016 s doručenkou.
4. Žalobca vo vyjadrení podľa § 167 ods. 3 C.s.p. uviedol, že žalovaný podal žalobu na rozhodcovský súd, na ktorom sa zmluvné strany nedohodli a dožadoval sa vydania rozhodnutia od subjektu, ktorý nebol oprávnený. Medzi sporovými stranami nedošlo k uzatvoreniu nijakej zmluvy, ani dohody, ktorá obsahovala akýkoľvek odkaz na tieto obchodné podmienky. Žalovaný tieto obchodné podmienky zaslal žalobcovi až po uzatvorení záväzku medzi nimi. Dôvodom žaloby je absencia rozhodcovskej zmluvy. Rozhodca rozhodol spor svojvoľne bez založenia právomoci rozhodcovského s súdu a napriek podanej námietke nedostatku právomoci. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v obchodných podmienkach, ktoré nie sú súčasťou rozhodcovskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Jediný dokument, ktorý obe strany podpísali je dodací list č. X/XXXX zo dňa 11.03.2015 a č. XX/XXXX zo dňa 14.03.2015. V nich nie je nijaký odkaz na obchodné podmienky. V nich je naopak uvedené, že všetky spory, ktoré vzniknú na základe zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú riešené Medzinárodným obchodným rozhodcovským súdom v Bratislave. Žalovaný pochybil v tom, že podal žalobu na ľubovoľný rozhodcovský súd. Žalobca podal žalobnú odpoveď prostredníctvom právneho zástupcu, ktorému k zastupovaniu udelil plnú moc.
Právny zástupca sa k žalobe vyjadril a vzniesol námietku právomoci rozhodcovského súdu. Toto právne zastúpenie rozhodca ignoroval a rozhodcovský rozsudok zaslal priamo žalobcovi. Rozhodcovský súd pritom dané vyjadrenie aj s plnou mocou obdržal, keďže ho uvádza aj v rozhodcovskom uznesení aj rozsudku.
5. Žalovaný sa vyjadril podľa § 167 ods. 4 C.s.p. a opätovne uviedol, že žalobca nepodal návrh na príslušný súd v 30 dňovej lehote od doručenia rozhodcovského uznesenia o jeho námietke právomoci rozhodcovského súdu. Ako dôkaz označil Rozhodcovské uznesenie a navrhol žalobu zamietnuť.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie a na základe nesporných skutkových tvrdení a dôkazov uvedených v odseku 2 ako aj rozhodcovského spisu a zistil tento skutkový stav veci:
7. Podľa dodacích listov č. X/XXXX zo dňa 11.03.2015 a č. XX/XXXX zo dňa 14.03.2015, ktorým žalobca potvrdil prevzatie tovaru od žalovaného, sa uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou vrátanej sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú na základe žaloby niektorej zo zmluvných strán riešené v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní Medzinárodným obchodným rozhodcovským súdom v Bratislave (ďalej len „MORS“) podľa jeho základných vnútorných predpisov, predovšetkým Rokovacieho poriadku s ktorým sa zmluvné strany pred podpisom tejto zmluvy oboznámili na verejne dostupnej www.mors.sk a zmluvné strany ich na základe svojej vôle považujú za súčasť tejto zmluvy. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu MORS.
8. Žalovaný v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu proti žalobcovi v postavení žalovaného podal žalobu na Rozhodcovský súd ROYAL DEVELOPMENT rozhodcovi Ing. Milošovi Valachovi (ďalej len „Rozhodcovský súd“). Jeho právomoc rozhodovať spor odvodil zo Všeobecných obchodných podmienok žalovaného. Rozhodcovské konanie je vedené pod sp. zn. RD/47/2016.
9. Z vyjadrenia k žalobe vyplýva, že žalobca podal prostredníctvom advokáta JUDr. Jakuba Dohnala žalobnú odpoveď a namietol právomoc, pretože neexistuje rozhodcovská zmluva. Namietol platnosť a záväznosť rozhodcovskej doložky vo Všeobecných obchodných podmienkach žalovaného. V čase uzavretia zmluvy medzi sporovými stranami tieto Všeobecné obchodné podmienky neboli žalobcovi známe a k návrhu zmluvy pripojené. Zároveň uvádzal, že v týchto Všeobecných obchodných podmienkach v čl. XV sa nenachádza žiadna rozhodcovská doložka
10. K žalobnej odpovedi nebola pripojená plná moc udelená advokátovi a zároveň Rozhodcovský súd nevyzval advokáta ani žalobcu na doloženie plnej moci. Uvedené mal súd preukázané z rozhodcovského spisu.
11. Dňa 26.05.2016 Rozhodcovský súd vydal rozhodcovské uznesenie, ktorým rozhodol o tom, že má právomoc rozhodovať vo veci samej a medzi účastníkmi rozhodcovského konania existuje platná rozhodcovská doložka v prospech rozhodcovského súdu. Zároveň totožný deň vydal rozhodcovské uznesenie, ktorým vyzval na predloženie plnomocenstva. Vo výzve nebola ustanovená lehota. Rozhodcovské uznesenia boli doručované JUDr. Jakubovi Dohnalovi a boli doručené dňa 30.05.2016. Do vydania rozhodcovského rozsudku plná moc doložená nebola.
12. Rozhodcovský súd vydal dňa 22.06.2016 rozhodcovský rozsudok, ktorý bol doručený priamo žalobcovi dňa 27.06.2016.
13. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 19.07.2016 návrh na zrušenie rozhodcovského uznesenia zo dňa 26.05.2016 a súčasne žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 22.06.2016.
14. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
15. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom,
že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; 1a) túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
16. Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z., ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
17. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
18. Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).
19. Podľa § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z. na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
20. Podľa § 41 zák. č. 244/2002 Z. z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
21. Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.
22. Súd na základe vykonaného dokazovania a za použitia citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
23. Žalobca ako žalovaný a žalovaný ako žalobca boli účastníkmi rozhodcovského konania pod sp. zn. RD/47/2016 vedeného Rozhodcovským súdom s rozhodcom Ing. Milošom Valachom, čím je daná aktívna a pasívna legitimácia v zmysle § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.
24. V predmetnej veci žalobca uplatnil dva nároky, jednak podal návrh na nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, keď sa domáhal zrušenia rozhodcovského uznesenia zo dňa 26.05.2016 a jednak podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd je z ex offo povinný skúmať dodržanie prekluzívnej lehoty na uplatnenie týchto nárokov. Z rozhodcovského spisu zistil, že žalobca v postavení žalovaného sa v predmetnom rozhodcovskom konaní nechal zastúpiť advokátom. Ten podal žalobnú odpoveď, v ktorej namietol právomoc rozhodcovského súdu. Avšak k žalobnej odpovedi nebola pripojená
plná moc. Namiesto toho, aby rozhodcovský súd vyzval advokáta na doplnenie plnej moci vydal rozhodcovské uznesenie, ktorým pozitívne rozhodol o svojej právomoci podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Toto rozhodcovské uznesenie doručoval advokátovi bez doloženej plnej moci a súčasne ho vyzval na plnú moc bez toho, aby vo výzve ustanovil lehotu na jej doloženie. Z uvedeného je zrejmé, že napadnuté rozhodcovské uznesenie bolo vydané predčasne a preto súd dospel k záveru, že bola zachovaná lehota na podanie návrhu na nedostatok právomoci na všeobecný súd podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Zároveň bola zachovaná lehota na podanie žaloby podľa § 41 citovaného zákona, keď rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 27.6.2016, pričom žaloba bola podaná na tunajšom súde v 60 dňovej prekluzívnej lehote dňa 19.07.2016.
25. Účastník rozhodcovského konania je oprávnený namietať nedostatok právomoci spočívajúci neexistencií rozhodcovskej zmluvy. V rozhodcovskom konaní namietal uzavretie rozhodcovskej zmluvy na základe čl. XV Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, ktorým by bola založená rozhodcovská zmluva v prospech Rozhodcovského súdu Royal Development, keď v čase uzavretia zmluvy tieto Všeobecné obchodné podmienky neboli žalobcovi známe a k návrhu zmluvy pripojené. Zároveň poukazoval a preukazoval, že v týchto Všeobecných obchodných podmienkach v čl. XV sa nenachádza žiadna rozhodcovská doložka. Tieto skutočnosti mal súd preukázané zo žalobnej odpovede (resp. z vyjadreniu k žalobe) a zároveň z Obchodných podmienok žalovaného. Vzhľadom na uvedené súd návrhu na zrušenie rozhodcovského uznesenia o právomoci vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.
26. Ďalej sa žalobca žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku RD/47/2016 zo dňa 22.06.2016. Súd poukazuje s poukazom na § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, že žalobca pri prvom úkone vo veci samej namietol právomoc priamo pre Rozhodcovský súd Royal Development. Zároveň nebolo sporné, že žalobca podpísal dodacie listy, v ktorých bola rozhodcovská doložka, ktorou sa sporové strany dohodli na riešení sporu a zvolili si Medzinárodný obchodný rozhodcovský súd v Bratislave. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia nepopieral. Z uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že bol daný dôvod zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku s poukazom na § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o rozhodcovskom konaní, keď rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pričom tento rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi. Spor mal byť správne rozhodovaný rozhodcovskom konaní pred Medzinárodným obchodným rozhodcovským súdom v Bratislave, preto súd napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozsudku.
27. Nakoľko súd zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. a) zák. č. 244/2002 Z. z., už neskúmal dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa písm. b) § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.
28. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Žalobca mal proti žalovanému plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka.
V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 C. s. p. ) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C. s. p. ).